Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/273/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna 48, P.O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. L. XXXX/X, U., o zaplatenie 288 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 30Csp/191/2016-57 zo dňa 14. júna 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie s a m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 288 eur s 8,25% úrokom z omeškania ročne od 15.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok po citovaní § 489, § 52 ods. 1, § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len , § 1 ods. 2, § 3 ods. 3 písm. i), § 24 ods. 1, 2, § 2 písm. a), c) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, vecne odôvodnil tým, že základnou zákonnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku (tzn. o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť), ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave účinnej od 01.07.2016 zákonodarca výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len . Hoci skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 , neznamená to, že tieto skutkové tvrdenia si má vyvodzovať súd z predložených listín, a rovnako to neznamená, že tieto skutkové tvrdenia by nemali byť dôkazmi preukázané. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe, ale tiež vo vyjadrení žalovaného. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojení s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (aj po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez ohľadu na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačne skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

2. Žalobca v konaní síce preukázal existenciu písomnej zmluvy o pôžičke tak, ako to tvrdil jeho predchodca v žalobnom návrhu, avšak na preukázanie skutkových tvrdení o platbách žalovanej neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd v konaní vykonať a na základe ktorých by bolo možné posúdiť i zákonnosť jeho postupu pri predčasnej splatnosti pôžičky (resp. jeho právneho predchodcu vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu). Prehľad splátok a úhrad nie je podľa názoru súdu dostatočným objektívnym dôkazom o platbách žalovanej, najmä ak úhrady splátok pôžičky mali byť zahrnuté v O2 faktúre spolu s úhradou za služby elektronických komunikácií poskytovaných spoločnosťou Telefónica Slovakia, s.r.o. s tým, že ak klient uhradí nižšiu sumu než je celková suma uvedená na faktúre, uhradená suma sa prednostne použije na úhradu mesačného poplatku za O2 Mobil Pôžičky. Žalobca teda k podanej žalobe v rozpore s § 132 ods. 3 nepredložil relevantné dôkazy, nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, a teda podľa názoru súdu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu, a preto súd pre neunesenie dôkazného bremena žalobu v celom rozsahu zamietol. Úlohou súdu nie je upozorňovať žalobcu na neplnenie si dôkaznej povinnosti, ale len zákonom stanoveným postupom oboznámiť obsah predložených dôkazov a vzhľadom na žalobcom navrhnuté dôkazy posúdiť, či obsah predložených dôkazov zodpovedá tvrdenému skutkovému stavu, teda odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov. Pokiaľ súd v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že vykonané dokazovanie nepostačovalo na preukázanie tvrdení strany sporu, z ktorých svoje nároky odvodzuje, potom súdu neostáva iné ako postupovať v zmysle pravidiel dôkazného bremena, vyhodnotiť spor v neprospech strany pre neunesenie dôkazného bremena a bez ďalšieho zdôvodňovania ostatných aspektov veci žalobu zamietnuť.

3. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 nárok na náhradu trov konania v plnej výške, keďže bola v konaní v celom rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 . S poukazom na to, že žalovanej žiadne preukázateľné trovy v konaní nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal, s tým, že o výške trov už nie je potrebné samostatne rozhodovať.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, podľa § 365 ods. 1 písm. f) Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú vo svetle predložených dôkazov, prehľad splátok a úhrad, a skutočnosti že žalovaná nenamietala dôvodnosť žalovanej pohľadávky ani jej výšku, nesprávne. Žalobcom uvádzané skutočnosti čo do výšky poskytnutého úveru, formy splácania a predčasného zosplatnenia úveru právnym predchodcom žalobcu z dôvodu neplatenia žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala, prostriedky procesnej obrany nevyužila, počas sporu ostala celkom pasívna, z uvedeného dôvodu sa tak žalobcom uvádzané skutkové tvrdenia považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie bez toho, aby žalovaná rozporovala poskytnutie pôžičky a teda bez jej návrhu vykonal dokazovanie ohľadne skutočnosti, ktorá nebola sporná. V rozpore so zásadami sporového konania tak v rámci dokazovania uplatnil namiesto prejednávacej zásady zásadu vyšetrovaciu. Tento postup súdu je v rozpore s Civilným sporovým poriadkom. Na základe predložených dôkazov a procesnej obrane, resp. pasivite žalovanej v konaní, mal súd správne zistiť skutkový stav tak, že žaloba je dôvodná. Na základe týchto skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 288 eura s 8,25% úrokom z omeškania od 15.11.2013 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania a náhradu trov právneho zastúpenia v plnom rozsahu, vrátane trov odvolacieho konania.

5. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila, odvolanie nepodal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávnenou stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 , dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že dňa 09.01.2013 uzavrela spoločnosť Consumere Finance Holding, a.s. so sídlom v Kežmarku sa žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej spoločnosť Consumere Finance Holding, a.s. poskytla žalovanej pôžičku vo výške 288 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splácať 18 - timi mesačnými splátkami vo výške 16 eur. Žalobca tvrdil, že žalovaná z poskytnutej pôžičky nevrátila nič. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v podstate pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca na preukázanie skutkových tvrdení o platbách žalovanej neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a na základe ktorých by bolo možné posúdiť zákonnosť jeho postupu pri predčasnej splatnosti pôžičky. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaná skutkové tvrdenia žalobcu nepoprela, ostala v spore pasívna, preto je nevyhnutné považovať nárok žalobcu za nesporný.

8. Odvolací súd vychádzal zo záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je v podstate právne posúdenie nároku žalovaného, odvolací súd nepovažoval za potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 .

9. Súd prvej inštancie v bode 2 a 3 odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca v žalobe tvrdil, že so žalovanou uzavreli dňa 09.01.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol žalovanej celkovú sumu pôžičky vo výške 288 eur a žalovaná mala pôžičku splácať v mesačných splátkach (18) po 16 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, preto listom zo dňa 30.10.2013 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Žalovaná z poskytnutej pôžičky uhradila sumu 0 eur a jej celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 288 eur. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to zmluvu o pôžičke č. 4510390464 zo dňa 09.01.2013, všeobecné obchodné podmienky, predžalobnú upomienku zo dňa 30.10.2013 a prehľad splátok a úhrad. Súd prvej inštancie počas konania aj vykonal dokazovanie uvedenými listinnými dôkazmi.

10. Pre právne posúdenie v prejednávanej veci bol dôležitý fakt, že žalovaná (v možnom vyjadrení sa k žalobe, ktorú prevzala dňa 21.05.2018 aj s prílohami, doručenka č.l. 47 a ani k doručenému odvolaniu dňa 29.10.2018, doručenka č.l. 71) nenamietala rozhodujúci zistený skutkový stav súdom prvej inštancie v tom smere, že by bola žalovanej poskytnutá pôžička vo výške 288 eur (na kúpu tovaru HTC Desire X) a že žalovaná z tejto pôžičky nezaplatila žiadnu sumu.

11. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca na preukázanie skutkových tvrdení o platbách žalovanej neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a na základe ktorých by bolo možné posúdiť zákonnosť jeho postupu pri predčasnej splatnosti pôžičky. Ak žalobca tvrdil, že žalovaná nič nevrátila ani teoreticky nemohol predložiť dôkaz o niečom, čo sa nevykonalo. V takýchto prípadoch je treba vychádzať z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009, v ktorom sa súd zaoberal otázkou tzv. negatívnej dôkaznej teórie, ktorú treba rešpektovať pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho ktorého účastníka. Ide o pravidlo, že neexistencia (niečoho) sa zásadne nepreukazuje. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze, je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku už vrátil (žalobca tým, že poprel pravosť predloženej listiny v podstate tvrdil, že ju nikdy nevystavil, teda tvrdil jej neexistenciu, pričom preukázanie reálnej neexistencie listiny nebolo možné od neho spravodlivo požadovať, lebo podľa uvedenej teórie sa neexistencia určitej právnej skutočnosti, majúca trvajúci charakter, zásadne nepreukazuje). Bolo preto na žalovanej, aby sa bránila a aby tvrdila, že určitú sumu zaplatila a kedy ju zaplatila a samozrejme svoje tvrdenia musela počas konania aj preukázať. Žalovaná sa k žalobe a prílohám a k ďalším listinám nevyjadrila napriek tomu, že si poštu riadne preberala. Rovnako nebolo podstatné, či právny predchodca žalobcu správne postupoval pri predčasnom zosplatnení pôžičky, pretože v čase rozhodovania súdom prvej inštancie bola pôžička dávno splatná aj bez predčasného zosplatnenia (poskytnutá 09.01.2013 na dobu 18 mesiacov, ktoré uplynuli 09.07.2014 a súd rozhodoval 14.06.2018).

12. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s § 388 a žalobcovi priznal právo na zaplatenie nevrátenej istiny 288 eur so zákonným úrokom z omeškania (v súlade s § 517 ods. 2 a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.).

13. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) v rozsahu 100%, pretože bol v celom rozsahu v spore úspešný a počas konania neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu nárok na náhradu trov konania nemal byť priznaný. O výške náhrady trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .