Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-201-2010.pdf
PDF · 108.9 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/201/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou v spore žalobkyne: Mgr. Y. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/X, J., pr. zast. JUDr. Štefanom Mišovičom, advokátom, Jána Mrvu 22, Nitra, proti žalovanému: A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/XX, Y. A., pr. zast. Advokátskou kanceláriou Gabriel Orlík s.r.o., Žitavanská 20, Topoľčianky, o zaplatenie 57 799,03 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 18 099,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 18 099,13 eur od 11.11.2011 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 37,38 %. O výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca D. B. ako právny nástupca svojho syna O. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, sa domáhal žalobou o dňa 21.07.2010, doručenou na súd dňa 12.08.2010 od žalovaného, aby mu zaplatil sumu 57 799,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % z tejto sumy od 07.04.2009 do zaplatenia. Nebohý O. B. si v roku XXXX požičal od žalovaného peniaze, a to v celkovej sume 136 000 Sk, v prepočte ide o 4 514,37 eur. Pretože neb. O. B. pôžičky žalovanému nevrátil, dohodli sa, že mu predá rodinný dom s pozemkami, evidovanými na LV č. XXXX pre kat. úz. Y. A., ktoré mal vo svojom osobnom vlastníctve. Dohodnutá kúpna cena 81 400 eur (2 452 256,40 Sk) mala byť zaplatená v 3 častiach, a to prvá časť kúpnej ceny vo výške 19 086,50 eur (575 000 Sk) pri podpise kúpnej zmluvy, časť kúpnej ceny v sume 33 193,50 eur (1 000 000 Sk) prostredníctvom kúpy bytu pre neb. O. B. a zvyšnú časť mal žalovaný splácať v mesačných splátkach po 350 eur. Keďže žalobca mal vedomosť len o zaplatení prvej časti kúpnej ceny v sume 19 086,50 eur, dlžná suma predstavovala 62 313,50 eur. Od tejto odpočítal dlh nebohého titulom pôžičiek vo výške 4 514,37 eur.
2. Žalovaný so žalobou vo vyjadrení zo dňa 27.09.2011 nesúhlasil, pretože je podľa neho vo väčšej časti nedôvodná. Uviedol na svoju obranu, že medzi účastníkmi kúpnej zmluvy je nesporná výška kúpnej ceny ako aj spôsob jej zaplatenia, ale tvrdil, že uhradil neb. Jurajovi B. sumu 39 700 eur, o čom predložil čestné prehlásenia. Poukázal na to, že ako kupujúci mal platiť tretiu časť kúpnej ceny v mesačných splátkach od apríla 2009 po 350 eur; preto od podpísania zmluvy do konca septembra 2011 zaplatil predávajúcemu vyššiu sumu ako tú, ktorá bola reálne splatná. S predávajúcim sa žalovaný dohodol, že mu nebude povinný nájsť náhradné bývanie, ale zaplatí mu zvyšnú sumu po započítaní už odovzdaných peňazí. Mal záujem splácať zvyšok kúpnej ceny, osobne bol aj v kontakte s p. P.. Priamo ona vedela o tom, že nebohému nedlží toľko, čo požadovali. Ale ona odmietla návrh žalovaného a preto došlo k tomu, že žalovanému vznikal postupne dlh.
3. Právny zástupca žalobcu v priebehu konania uviedol, že spochybňuje podpis nebohého O. B. na listinách zo dňa 03.09.2009 a 21.12.2009 a zároveň nemal vedomosť o tom, že by stratil občiansky preukaz. Pán B. zomrel dňa 17.01.2010, našli ho v byte s rozrazenou lebkou. Nehnuteľnosti, ktoré pôvodne nadobudol žalovaný, boli prevedené na p. O. A., ktorý si uplatnil voči žalovanému výkon zabezpečovacieho práva.
4. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinnými dôkazmi, a to: zmluvami o pôžičke, kúpnou zmluvou zo dňa 06.04.2009, uznesením Dnot 36/2010-8, výpisom z LV č. XXXX, potvrdením zo dňa 21.12.2009, čestným prehlásením zo dňa 03.09.2009, spisom SK ZM č. K V936/2009, zmluvou o pôžičke zo dňa 29.05.2009, osvedčenie o dedičstve 32D/65/2012, daň. priznanie za rok 2008, výpis z účtu, vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci a uvedený spor takto právne posúdil:
5. Žalovaný v rámci výsluchu uviedol, že nebohý Juraj B. ovdovel a potreboval predať dom, tak prišiel do realitnej kancelárie jeho bývalej manželky. Požičal mu peniaze a potom sa ho už nemohol zbaviť, postupne mu požičal celkovo sumu 136 000 Sk. Keďže mu ich nevrátil, dohodli sa na predaji jeho domu za cenu 81 400 eur. Po vyplatení prvej časti ceny v sume 19 086,50 eur sa začali ozývať jeho príbuzní, že prečo mu dal peniaze, veď on je nezodpovedný. Vysvetlil im, že má voči nemu dlh a ak mu oni tie peniaze vrátia, nebude jeho dom chcieť. V dome zostal p. Dubaj bývať aj po jeho prepise. On nemal z čoho žiť, tak mu žalovaný namiesto vyplatenia druhej časti kúpnej ceny dal 23.07.2009 sumu 10 000 eur a dňa 03.09.2009 sumu 12 500 eur. Tieto peniaze si žalovaný požičal od p. A., s ktorým uzatvoril zmluvu o zabezpečovacom práve k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnil. Celkovo žalovaný dal neb. P. B. sumu 34 800 eur a okrem toho mu dal aj peniaze na kúpu pomníka v sume 1 500 eur a na ostatné životné náklady v sume 3 400 eur. Tieto sumy odovzdal žalovaný neb. Jurajovi Dubajovi na základe vzájomnej dohody. Požičané peniaze od p. Miklera nemal z čoho vrátiť, chcel dom predať, ale nakoniec p. Mikler pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva.
6. Svedkyňa Mgr. Y. P., ktorá sa v priebehu konania ako dedička D. B. stala žalobkyňou, uviedla, že nebohý Juraj B. (jej brat) po smrti manželky podľahol alkoholu a tak začali riešiť prepis domu na jeho rodičov. Vtedy zistili, že dom vlastní žalovaný. So žalovaným sa stretla, ukazoval jej zmluvy o pôžičke, malo ísť celkovo o sumu 136 000 Sk. Potvrdila, že žalovaný bol ochotný dom previesť na rodičov nebohého po uhradení jeho dlhu. Oni to ale odmietli. Podľa nej mal nebohý finančné problémy od októbra 2008, nikde nepracoval. Nikdy jej ale nespomínal, že si požičiava peniaze ani to, že predal dom. Vedela o tom, že žalovanému požičal p. Mikler peniaze vo výške 50 000 eur.
7. Svedok p. O. A. v rámci svojej výpovede potvrdil, že žalovanému požičal sumu 41 170 eur. Zmluvu uzatvorili dňa 29.05.2009, pri podpise mu odovzdal 9 920 eur, dňa 11.06.2009 sumu 24 800 eur a 30.06.2009 sumu 6 450 eur. Požičanú sumu mu mal žalovaný vrátiť do 11.06.2010. Bral si ju za účelom zabezpečenia bývanie pánovi, ktorý býval v rodinnom dome. Osobne sa stretol aj s p. P., aby dom vysťahovali po tom, čo ho nadobudol. Uviedol, že žalovaný bol podnikateľ, potom bol hazardný hráč a podľa neho mal viac dlhov.
8. Svedok A. Z. potvrdil, že žalovaný pre neho pracoval a že nebohý O. B. ho navštevoval aj dva, trikrát do týždňa. Mal vedomosť o tom, že mu žalovaný peniaze požičiaval, videl to osobne, ale nevie, aké sumy to boli. Raz mu p. Dubaj podpisoval aj nejaký papier.
9. Svedok O. K. uviedol, že neb. B. chodil za žalovaným, videl ho min. 8 krát vo firme. Od žalovaného mal vedomosť o tom, že mu dával peniaze na živobytie. Podľa neho žalovaný mal svoje aktivity, predajňu, podnikal a vždy mal peniaze; o jeho žiadnych dlhoch nevedel.
10. Svedkyňa I. I. ako sestra žalovaného uviedla, že brata vyplatila z rodičovského domu sumou 10 000 eur v roku 2007 a 2008. Žalovaný podnikal, mal aj svoju firmu a chodil robiť aj do Zvolena. Aj keď nikdy neb. O. B. nevidela, od žalovaného vedela, že mu dáva peniaze, jedlo a stará sa o neho. Žalovaný jej povedal, že mu má nájsť byt.
11. Svedkyňa K. I. ako dcéra žalovaného potvrdila, že žalovaný sa nikdy nesťažoval na nedostatok peňazí, občas jej aj finančne vypomohol. Vedela o pánovi, ktorý chodieval za žalovaným do firmy a že mu požičiaval peniaze ako aj to, že spolu riešili nejaký dom.
12. Právny zástupca žalobkyne zotrval na stanovisku, uvedenom už v žalobe, trval na zaplatení celej kúpnej ceny aj napriek tomu, že nebola dohodnutá strata výhody splátok. P. P. ako právna nástupkyňa po pôvodnom žalobcovi mala záujem sa so žalovaným dohodnúť, ale ten nechcel. Neuznala čestné prehlásenie a potvrdenie, ktoré mal podľa žalovaného podpísať nebohý O. B.. Podľa nej nebolo preukázané, že by žalovaný peniaze mal a pochybovala o tom, že p. A. mu tieto peniaze naozaj požičal. Navrhli v konaní preskúmať podpis neb. Juraja B. znalcom - grafológom.
13. Na pojednávanie, konané dňa 25.03.2019 sa nedostavil právny zástupca žalobkyne, ktorý prevzal predvolanie na pojednávanie dňa 03.02.2019. Svoju neúčasť neospravedlnil, preto súd vec prejednal a aj rozhodol v jeho neprítomnosti, a to hlavne s poukazom na princíp, vyjadrený v čl. 17 CSP o rýchlosti a hospodárnosti konania.
14. Právny zástupca žalovaných zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a zdôraznil, že žalovaný zaplatil neb. O. B. z dohodnutej kúpnej ceny 81 400 eur nie len 23 600,97 eur, ale oveľa vyššiu sumu, ktorú preukázal v konaní listinnými dôkazmi - kúpnou zmluvou, čestným prehlásením, potvrdením, zmluvami o pôžičke. Všetky tieto skutočnosti boli potvrdené aj svedeckými výpoveďami. Preto navrhol, aby súd rozhodol v zmysle dôkazov, ktoré sú v spise a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
15. Súd najskôr v konaní uznesením č. k. 19C/201/2010-281 zo dňa 16.01.2014 ustanovil RNDr. D. D. ako znalkyňu z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo. Znalkyňa vrátila spis bez vypracovania znaleckého posudku z dôvodu, že bola vyčiarknutá zo zoznamu znalcov rozhodnutím MS SR ku dňu 17.03.2016. Uznesením č. k. 19C/201/2010-335 zo dňa 06.10.2016 bola ustanovená za znalca Mgr. W. E.. Na základe toho bola s poukazom na § 253 ods. 1 CSP uznesením č. k. 19C/201/2010-342 zo dňa 16.03.2017 uložená žalobkyni povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 700 eur, pričom v odôvodnení bolo uvedené, že ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Žalobkyňa nepodala proti uzneseniu odvolanie, čo znamená, že s týmto rozhodnutím súdu bez výhrad súhlasila. Preto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2017 a vykonateľnosť dňa 22.04.2017. Právny zástupca žalobkyne súdu dňa 25.07.2017 oznámil, že žalobkyňa nedisponuje toľkými finančnými prostriedkami a požiadal o vytýčenie termínu pojednávania. Žalobkyni nebolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v tomto konaní, a to uznesením č. k. 19C/201/2010-364 zo dňa 07.11.2018. Právny zástupca žalobkyne podaním zo dňa 23.06.2017 uviedol, že znalecké dokazovanie nenavrhla žalobkyňa, nevyplýva to zo žiadnej zápisnice z pojednávania. Súd k tomu uvádza, že zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.11.2013 vyplýva, že právny zástupca žalobkyne navrhol, aby podpis na dokladoch (na potvrdení a čestnom prehlásení) preskúmal znalec - grafológ. Práve v dôsledku tohto návrhu na doplnenie dokazovania došlo k odročeniu pojednávania na neurčito, a to za účelom ustanovenia znalca- grafológa. Na základe § 253 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd navrhnutý dôkaz nevykonal.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
18. Podľa § 581 ods. 1 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia.
19. Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
20. Podľa § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v odsekoch 1 a 2.
21. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
22. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
23. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
25. V priebehu konania žalobca zomrel, a to dňa 20.01.2012. Podľa osvedčenia o dedičstve zo dňa 23.05.2012, vydanom JUDr. Y. A., notárkou ako súdnou komisárkou pod č. k. 32D/65/2012-45, D/ not. 22/2010, sa stala dedičkou jeho jediná dcéra Mgr. Y. P.. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2012. Na základe toho súd v konaní pokračoval s Mgr. P. ako žalobkyňou.
26. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi neb. O. B. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzatvorená dňa 06.04.2009 kúpna zmluva, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti, evidované v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Zlaté Moravce, katastrálny odbor, na LV č. XXXX. D. sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu 81 400 eur tak, že
- časť kúpnej ceny v sume 19 086,50 eur zaplatil pri podpise kúpnej zmluvy, čo predávajúci potvrdil svojim podpisom zmluvy,
- časť kúpnej ceny 33 193,92 eur mal zaplatiť ako protihodnotu za kúpu bytu, na sprostredkovanie ktorého sa zaviazal ako kupujúci,
- zvyšnú časť kúpnej ceny mal zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 350 eur, a to najneskôr do 10.dňa každého mesiaca, počnúc aprílom 2009. Obaja účastníci zmluvy súhlasili so splatením kúpnej ceny týmto spôsobom.
27. Ďalej nebolo sporné, že medzi neb. O. B. ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bolo v roku 2008 uzatvorených 7 zmlúv o pôžičke, podľa ktorých mu žalovaný požičal sumu v celkovej výške 4 514,37 eur. Túto sumu žalovanému nikdy nevrátil.
28. Sporné zostali skutkové tvrdenia ohľadne výšky dlhu žalovaného titulom neuhradenia dohodnutej kúpnej ceny ako aj splatnosť tretej časti kúpnej zmluvy v splátkach. Súd vykonaným dokazovaním má preukázané, že žaloba je dôvodná len v sume 18 099,13 eur. Žalovaný v konaní predložil potvrdenie zo dňa 21.12.2009, z ktorého vyplýva, že neb. Juraj Dubaj od neho prevzal na zabezpečenie pomníka manželky sumu 1 500 eur a na ostatné životné náklady sumu 3 400 eur. Z čestného prehlásenia neb. O. B. zo dňa 03.09.2009 je zrejmé, že vzhľadom k jeho potrebám, tj. k vráteniu dlhu tretím osobám a zvýšeným životným nákladom donútil porušiť žalovaného riadne plniť platenie kúpnej zmluvy zo dňa 06.04.2009. Vzhľadom k zmenenej situácii v jeho rodinnom živote sa zaviazal náhradné bývanie si zabezpečiť sám v inom meste. Za týmto účelom prevzal od žalovaného dňa 23.07.2009 sumu 10 000 eur a dňa 03.09.2009 sumu 12 500 eur. Prehlásil, že od žalovaného prevzal od 06.04.2009 z dohodnutej kúpnej ceny čiastku 34 800 eur.
29. Tvrdenia o tom, že neb. O. B. mal od žalovaného požičané peniaze a riešil s ním veci okolo prevodu rodinného domu má súd preukázané výpoveďami svedkov, a to p. A., Z., K., I. a K. I.. Z. A. požičal žalovanému na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 29.05.2009 sumu 41.170 eur, ktorú mu vyplatil v troch častiach s tým, že mu požičanú sumu vráti najneskôr do 11.06.2010.Na zabezpečenie tejto pôžičky podpísali medzi sebou zmluvu o zabezpečovacom prevode práva a p. A.; potom, čo mu žalovaný dlžnú sumu nevrátil, pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. Zároveň o dlhoch neb. O. B. mala vedomosť aj súčasná žalobkyňa, ktorá v konaní ešte v pozícii svedkyne potvrdila, že sa so žalovaným stretla a bol jej ponúknutý spätný prevod nehnuteľností za podmienky vyplatenia dlhov jej brata.
30. Započítanie (kompenzácia) je zánik vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu, ak niektorý z účastníkov bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Započítanie možno uskutočniť jednostranným právnym úkonom alebo dohodou. Stretnutie vzájomných pohľadávok nemá samo o sebe právne účinky, tie nastávajú až kompenzačným prejavom, a to ex tunc, t.j. ku dňu stretnutia pohľadávok, právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Na to, aby nastali právne účinky započítania, musia byť splnené predpoklady pre započítanie, a to vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu, spôsobilosť pohľadávok na započítanie, prejavy smerujúce k započítaniu. Z pohľadu vyhodnotenia týchto predpokladov súd konštatuje, že tieto predpoklady v danom prípade pre započítanie boli splnené. Započítanie je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Započítací prejav možno urobiť aj v rámci súdneho konania. Pohľadávka je spôsobilá na započítanie do výšky uplatneného nároku zo strany žalobcu len v prípade, ak o nej existujú nepochybné dôkazy čo do základu a aj čo do výšky.
31. V tomto konaní má súd preukázané, že žalovaný mal voči neb. Jurajovi Dubajovi pohľadávky spôsobilé na započítanie, a to konkrétne pohľadávky titulom pôžičiek ako aj poskytnutia peňazí nebohému na uhradenie dlhov a na jeho osobné potreby. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi účastníkmi kúpnej zmluvy zo dňa 06.04.2009 došlo dohodou k zmene spôsobu zaplatenia druhej časti kúpnej ceny, podľa ktorej už nebohý ako predávajúci netrval na tom, aby mu žalovaný ako kupujúci zabezpečil náhradné bývanie. Na základe toho, že žalovaný si v rámci konania voči žalobcovi svoje pohľadávky uplatnil a započítal, súd na započítanie prihliadol. Na základe toho došlo k čiastočnému zániku pohľadávky žalobkyne a jej pohľadávka predstavuje sumu vo výške 18 099,13 eur.
32. Pohľadávka žalobkyne predstavovala podľa jej vyjadrenia sumu 57 799,03 eur. Žalovaný si uplatnil na započítanie nasledovné pohľadávky: sumu 34 800 eur v zmysle čestného prehlásenia zo dňa 03.09.2009, sumu 4 900 eur podľa potvrdenia zo dňa 21.12.2009 ako aj sumu 4 514,37 eur ako dlh nebohého z pôžičiek z roku 2008, ktorý je nesporný. Spolu ide o sumu 44 214,37 eur. Ak teda žalovaný z dohodnutej kúpnej ceny vo výške 81 400 eur zaplatil pri podpise sumu 19 086,50 eur a neskôr poskytol nebohému sumu 44 214,37 eur (súčet 4 514,37+ 4 900 + 34 800), ktoré si v rámci konania ako protipohľadávky v celkovej sume 63 300,87 eur (súčet 19 086,50 + 44 214,37) započítal, tak dlh žalovaného predstavuje sumu 18 099,13 eur.
33. Žalovaný mal tretiu časť kúpnej ceny zaplatiť v mesačných splátkach po 350 eur mesačne, počnúc od apríla 2009, pričom medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá strata výhody splátok pre prípad nesplnenia niektorej splátky. Z toho vyplýva, že žalovaný mal sumu 29 119,58 eur ( 81 400 eur - 19 086,50 eur - 33193,92 eur) uhradiť za 84 mesiacov od apríla 2009. Keďže má súd preukázané, že aj k dnešnému dňu žalovaný nezaplatil kúpnu cenu v sumu 18 099,13 eur, je zrejmé, že z tretej časti kúpnej ceny zaplatil len sumu 11 020,45 eur, To znamená, že uhradil riadne a včas len 31 mesačných splátok a následne sa dostal do omeškania, a to od mesiaca november 2011.
34. Súd na záver konštatuje, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, keď nepreukázala, že by jej vznikol nárok na zaplatenie uplatneného nároku v celom rozsahu. I keď spochybnila pravosť podpisu neb. O. B. na čestnom prehlásení a potvrdení zo dňa 03.09.2009 a 21.12.2009, táto skutočnosť nebola preukázaná, pretože súd pre správanie žalobkyne nevykonal znalecké dokazovanie. Súd viackrát po právoplatnosti uznesenia o zaplatení preddavku na znalecké dokazovanie vyzýval, aby ho uhradila, pretože inak tento dôkaz nevykoná. Žalobkyňa nebola oslobodená od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní, nepožiadala inak ani o možnosť zaplatenia preddavku v splátkach, preto súd s poukazom na § 253 ods. 3 CSP ako aj v zmysle výziev právneho zástupcu žalobkyne, pokračoval v konaní bez vykonania tohto dôkazu. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že každý účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia; kto tvrdí, dokazuje. V sporovom občianskom súdnom konaní sa totiž uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila.
Medzi povinnosťou tvrdenia a medzi povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti strany za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech.
35. Na základe vykonaného dokazovania považoval preto súd nárok žalobkyne v časti 18 099,13 eur za dôvodný. Vo zvyšnej časti žalobu súd zamietol, a to s poukazom na kompenzačnú námietku žalovaného, ktorú súd vyhodnotil ako dôvodnú.
36. Žalobkyňa si zároveň uplatnila úrok z omeškania vo výške 7% ročne zo žalovanej sumy, a to z dôvodu, že sa žalovaný dostal do omeškania. Omeškanie nastalo dňa 11.11.2011, pretože v kúpnej zmluve bola dohodnutá splatnosť splátok najneskôr do 10. dňa mesiaca. Súd s poukazom na ustanovenia § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. (výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu), priznal žalobkyni úrok z omeškania v uplatnenej výške. Napriek tomu, že úroková sadzba bola k 11.11.2011 - 1,25%, tj. úrok z omeškania bol vo výške 9,25% ročne, súd postupoval podľa § 216 ods. 1 CSP, podľa ktorého je viazaný žalobným návrhom žalobcu, z dôvodu čoho žalobkyni priznal len úrok z omeškania vo výške 7% ročne.
37. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
38. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,38 %. Keďže súd žalobe žalobcov vyhovel v sume 18 099,13 eur, žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 31,31 % a žalovaný v rozsahu 68,69 %. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia istiny vo výške 57 799,03 eur. Úspešnejší bol tak žalovaný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 37,38 % (68,69% - 31,31%).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.