Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2CoCsp-43-2021.pdf
PDF · 86.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/43/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: M. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX N., právne zastúpenému: JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 810 00 Bratislava, IČO: 37 927 795, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenie vo výške 2 558,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 6Csp/32/2020-56 zo dňa 02.08.2021, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobkyni vo vzťahu k žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Svidník (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 588,17 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 2 588,17 eura. Žalobu odôvodnila tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7Csp/55/2017 bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľky. Terajší žalovaný si v pôvodnom konaní uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 5 478,37 eura s príslušenstvom. Okresný súd Svidník žalobe v časti 2 240 eur s príslušenstvom vyhovel, v časti vo výške 650,20 eura konanie zastavil a vo zvyšnej časti, t. j. o sumu 2 588,17 eura žalobu zamietol rozsudkom sp. zn. 7Csp/55/2017 zo dňa 15.1.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.2.2018. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že mal preukázané, že základ nároku žalobkyne bol bezpochyby daný nakoľko jediný predpoklad pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie, ktorým je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom, je splnený. Bolo totiž preukázané, že žalobkyňa si voči právnemu predchodcovi žalovaného v rámci svojej obrany úspešne uplatnila na tunajšom súde porušenie svojho práva ako spotrebiteľa. Z rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 7Csp/55/2017 zo dňa 15.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.02.2018, mal súd za preukázané, že z nárokovanej sumy žalovaného ako žalobcu v uvedenom konaní (5 478,37 eur) súd žalobu o zaplatenie sumy 2 588,17 eura zamietol z dôvodu, že konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru z dôvodov uvedených v bode 2. odôvodnenia rozsudku. Právoplatným ukončením konania vo
veci sp. zn. 7Csp/55/2017 dňa 17.02.2018 bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúci žalobkyni požadovať od žalovaného právo na primerané finančné zadosťučinenie. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie priznal finančné zadosťučinenie a jeho priznaná výška je primeraná povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu, pričom vo vzťahu k žalobkyni - spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa. O trovách rozhodol v súlade s §255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.
3. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie včas žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Uviedol, že žalobkyňa voči nemu nemá žiaden nárok titulom primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti spotrebiteľom. V prejednávanej veci podmienka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti žalobkyňou nie je splnená, keďže žalobkyňa neuplatnila žiaden konkrétny nárok z porušenia práv alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa, napr. nárok na náhradu škody, príp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Poukázal, že úverová zmluva z ktorej nároky boli predmetom sporu sp. zn. 7Csp/55/2017 bola uzavretá medzi žalobcom a našim právnym predchodcom. Žalovaný nebol účastníkom úverového vzťahu, zmluvné podmienky nekreoval, úver žalobkyni neposkytoval a teda nemohol sa dopustiť porušenia práv žalobkyne. Žalovaný ďalej uviedol, že nakoľko žalobkyňa nešpecifikovala, ktoré jej spotrebiteľské právo bolo porušené, nešpecifikovala ani aká ujma jej bola spôsobená, rovnako nepreukázala vznik konkrétnej ujmy v dôsledku „porušenia jej práv“ z jeho strany, logicky jej nevznikol nárok na zaplatenie finančného zadosťučinenia, ktorého sa domáha v tomto spore. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie bez riadneho zdôvodnenia primeranosti výšky priznaného plnenia považoval za nepresvedčivé, nespĺňajúce požiadavky kladené ust. § 220 ods. 2 CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
4. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu písomne vyjadrila. Uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného uvedené v odvolaní, pričom jeho jednotlivé argumenty iba preukazujú opodstatnenosť žaloby. Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 15.01.2018 sp. zn. 7Csp/55/2017 si úspešne uplatnila porušenie svojho práva a povinnosti žalovaného, keď nebola zaviazaná k povinnosti zaplatiť žalovanému pohľadávku vo výške 2 588,17 eur s príslušenstvom. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má mať charakter sankcie, ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom. Žalobkyňa ďalej uviedla, že skutočnosť, že žalovaný spotrebiteľskú zmluvu nekoncipoval žalovaného ako nadobúdateľa pohľadávky vzhľadom na merito sporu neliberuje a nezbavuje zodpovednosti za porušenie jeho zákonných povinností. Je nepochybné, že za daných okolností žalovaný je pasívne legitimovanou stranou sporu. Žalobkyňa poukázala na to, že primeranosť sumy je vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu porušení spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný sa pokúsil na jej úkor obohatiť a intenzita porušenia spotrebiteľského práva je daná rozsudkom vydaným v základnom konaní a je vyjadrená čiastočným zastavením konania a čiastočným zamietnutím žaloby v súhrnnej sume 2 588,17 eur s prísl. Uvedená suma predstavuje jediné objektívne a exaktné kritérium, a preto by malo byť do úvahy ako kritérium prvoradé. Vzhľadom na permanentný odmietavý postoj žalovaného voči svojim pochybeniam je súdom priznaná suma nielenže primeraná, ale zjavne aj nízka. Ak má primerané finančné zadosťučinenie reálne plniť svoj účel, tak je to možné len priznaním v takej výške, ktorá má nielen deklarovanú sankčnú, odradzujúcu a relutárnu funkciu, ale aby mala tieto funkcie aj reálne, čo primerané finančné zadosťučinenie v symbolickej výške nemôže spĺňať. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vecne správne potvrdil a uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v súlade s § 34 zákona č. 160/ 2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
7. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu vyplývajúci z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „o ochrane spotrebiteľa“). Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.
8. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiť ochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom, ktorý citované ustanovenie zákona vyžaduje je, že spotrebiteľ, na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017 zo dňa 30.01.2019).
9. Nie je možné súhlasiť so žalovaným, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. K podmienke ohľadom úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti správne súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 15.01.2018, sp. zn. 7Csp/55/2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 17.02.2018, v ktorom súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 2 588,17 z dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
10. Vo vzťahu k námietke nedostatku pasívnej legitimácie treba uviesť, že v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7Csp/55/2017 si žalobca (v tomto konaní žalovaný) uplatnil proti žalovanej (v tomto konaní žalobkyni) zaplatenie sumy 5 478,37 eur s príslušenstvom. Bez akýchkoľvek pochybností v tomto pôvodnom konaní vystupovala terajšia žalobkyňa ako spotrebiteľka. Čo do úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinností ako predpokladu pre priznanie práva na primerané finančné zadosťučinenie tento predpoklad je naplnený nie len vtedy ak si spotrebiteľ uplatnil porušenie práva alebo povinností žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy ak tak urobí v rámci svojej obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Možno uzavrieť, že žalovaný je v tomto konaní pasívne legitimovaný, keďže podaním žaloby proti žalobkyni v pôvodnom konaní došlo k porušeniu práv a povinností ustanovených v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
11. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradzovalo od získavania plnení z neplatných právnych úkonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv a jednak to treba chápať ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
porušovateľom spotrebiteľských práv a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať, že porušovateľ spotrebiteľských práv sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Aj keď zákon, ako to už bolo skôr konštatované, nevyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadosťučinenie, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma, v prejednávanej veci vznik ujmy na strane žalobcov bez akýchkoľvek pochybností hrozil. Podanou žalobou vo veci 7Csp/55/2017 Okresného súdu Svidník sa žalobca (teraz žalovaný) domáhal zaplatenia sumy 5.976,15 eur s prísl. od žalovanej (teraz žalobkyni). Žalobkyňa taktiež aj s prihliadnutím na postoj žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 7Csp/55/2017, v ktorom zotrvával na dôvodnosti ním podanej žaloby, bola dlhodobo nedôvodne vystavená psychickému vypätiu a stavom právnej neistoty, a to až do doby právoplatného ukončenia konania vo veci samej.
12. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že za primeranú treba považovať čiastku 2 588,17 eur. Suma 2 588,17 eur predstavuje polovicu zo sumy, o ktorú sa žalovaný snažil bezdôvodne obohatiť voči žalobkyni v konaní sp. zn. 7Csp/55/2017 Okresného súdu Svidník (5 478,37 eur), pričom v časti 2 240 eur s prísl. vyhovel, v časti vo výške 650,20 eur konanie zastavil a vo zvyšnej časti o sumu 2 588,17 eur žalobu zamietol. Ide o sumu zodpovedajúcu intenzite zásahu žalovaného do práv žalobkyne ako spotrebiteľa. Znamená to, že rozsudok, na základe ktorého si žalobca v tomto konaní uplatňujú svoj nárok je právoplatný, nebol napadnutý riadnym opravným prostriedkom, a preto je potrebné rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola právoplatným rozhodnutím nastolená.
13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
14. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania ako vecne správny potvrdil. XX.. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách konania bola skutočnosť, že žalovaný v konaní nebol úspešný, preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol plne úspešnej žalobkyni v rozsahu 100 %. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).