Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Csp/327/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO: 35 910 739, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovaným: X. K. J., W.. XX.X.XXXX, F. N., XXX XX N., I. L., X. C. V. , W.. XX.XX.XXXX, N., XXXXX N., I. L., o zaplatenie 236,22 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á spoločne a nerozdielne zaplatiť spolu s K. J., ktorá na rovnaké plnenie bola zaviazaná platobným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 6.2.2018 č.k. 20Csp/327/2017-24, žalobcovi sumu 236,22 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 236,22 eura od 15.3.2018 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná v 2. rade je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na súde dňa 19.12.2017 uplatnil proti žalovaným nárok na zaplatenie sumy 236,22 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že je prevádzkovateľom a vlastníkom distribučnej siete vrátane technologických objektov - regulačných staníc zemného plynu. Zabezpečuje distribúciu zemného plynu prostredníctvom svojej distribučnej siete ku koncovým odberateľom. zabezpečuje pripojenie k distribučnej sieti a meranie spotreby zemného plynu. Predmetom podnikania žalobcu je okrem iného i distribúcia plynu. Z pôvodného subjektu zastrešujúceho tak činnosť prepravy, dodávky ako aj distribúcie zemného plynu (Slovenský plynárenský priemysel, a.s. resp. jeho právny predchodca Slovensky plynárenský priemysel, š. p.) boli s s účinnosťou od 1 . júla 2006 odčlenené činnosti prepravy plynu a distribúcie plynu. keďže tieto nie je možné kumulovať v rámci jedného subjektu. Od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. tak boli .,odčlenené" samostatné spoločnosti: SPP

- preprava, a.s. a žalobca (SPP - distribúcia . a. s .) V distribučnej sieti prevádzkovanej žalobcom sa tak nachádza zemný plyn patriaci všetkým dodávateľom zemného plynu. pre ktorých distribúciu tohto plynu prevádzkovateľ siete zabezpečuje, ako aj zemný plyn patriaci prevádzkovateľovi tejto siete Ak sa na odbernom mieste meradlo nenachádzalo, alebo sa na odberné miesto hľadí akoby sa na ňom meradle nenachádzalo platí, že plyn, ktorý odberateľ odobral, nedodal do siete žiadny z dodávateľov zemného plynu, ale išlo o plyn patriaci prevádzkovateľovi siete. V prípade odberu nemeraného plynu je situácia rovnaká. Odberateľ síce v takomto prípade môže mať uzavretú zmluvu o dodávke zemného plynu s ktorýmkoľvek dodávateľom, ale pre určenie množstva plynu, ktoré jeho dodávateľ do siete dodal, je rozhodujúci údaj z meradla (plynomeru), ktorý pri nemeranom odbere logicky nemôže byt' k dispozícii. Pokiaľ teda odberateľ odoberá zo siete nemeraný plyn nedodal plyn, ktorý bol takýmto spôsobom odobratý. do siete dodávateľ daného odberateľa. Vyššie uvedené rovnako platí aj v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a/alebo odberu plynu meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber plynu. Z údajov plynomera nie je teda možné zistiť to, koľko metrov kubických zemného plynu odobral daný odberateľ a dodávateľ zemného plynu fakturuje odberateľovi dodanie 0 m3 zemného plynu. Pokiaľ však odberateľ plyn odoberal a s poukazom na vyššie uvedené tento nepatril jeho dodávateľovi zemného plynu plyn ktorý odberateľ spôsobom podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. d) a/alebo ustanovenia § 82 odsek 1 písm. c) zákona o energetike odobral, bol opäť' plynom, ktorý do siete dodal jej prevádzkovateľ, tj. žalobca. za účelom zabezpečenia riadneho fungovania tejto siete. Odobraním tohto plynu tak došlo k zmenšeniu majetkovej sféry na strane žalobcu, pričom v zmysle ustanovenia § 81 zákona o energetike je nárok na zaplatenie takto odobratého plynu považovaný za nárok na náhradu škody. Skutočnosť. že prevádzkovateľ distribučnej siete je aktívne legitimovaným na uplatnenie si nároku na náhradu škoda v prípade odberu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 zákona o energetike, vyplýva z ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike. V tomto ustanovení sú taxatívne vymenované subjekty, ktorým patrí oprávnenie prislúchajúce povinnosti odberateľa nahradiť škodu. v tomto ustanovení zakotvenej Spolu so škodou je odberateľ plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 2 zákona o energetike povinný subjektom uvedeným pod bodmi 1) až 3) vyššie. uhradiť aj ušlý zisk. Dodávateľovi zemného plynu môže odberateľ spôsobiť škodu len v prípade odberu plynu podľa ustanovenia § 82 odsek 1 písm. f) alebo g) zákona o energetike, tj. v prípade, kedy by odberateľ nedodržal obmedzenia určené dodávateľom plynu a/alebo nedodržal zmluvne dohodnuté platobné podmienky. V ostatných prípadoch neoprávneného odberu plynu, špecifikovaných v ustanovení § 82 odsek 1 zákona o energetike. by si dodávateľ plynu mohol uplatniť výlučne nárok na náhradu ušlého zisku. ktorý mohol dosiahnuť, ak by jeho odberateľ plyn neoprávnene neodoberal. V prípade prevádzkovateľa prepravnej siete by si tento mohol uplatniť nárok na náhradu škody v rovnakých prípadoch. ako prevádzkovateľ distribučnej siete, avšak musí ísť výlučne o odberné miesta odberateľov pripojených priamo k prepravnej sieti. Pri kontrole odberného miesta dňa 12.10.2016 bolo zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy Pri ukončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacom na meranie spotreby plynu dodávaného do miesta spotreby žalovaných zaznamenaný stav 2594 m3. Pri kontrole dňa 12.10.2016 bol na tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby plynu 3 362 m3. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi vznikla škoda neoprávneným odberom plynu. Žalobca dňa 18.10.2016 túto škodu vyčíslil na 236,22 eura, Žalobca vystavil žalovaným daňový doklad číslo 9000232255 na sumu 236,22 eura, ktorú žalovaní žalobcovi v čase splatnosti nezaplatili.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná v 2. rade podala odpor a žalovanej v 1. rade sa doručil dňa 9.2.2018. Žalovaná v 1. rade proti predmetnému platobnému rozkazu nepodala odpor, preto platobný rozkaz voči nej nadobudol právoplatnosť. Uznesením zo dňa 12.6.2018,č.k. 20Csp/327/2017 - 33 súd platobný rozkaz voči žalovanej v 2. rade zrušil.

3. Žalovaná v 2. rade v odpore uviedla, že v dome so s.č. XXX nebýva od roku 1981. Býva na M. G.. X U. T.. Predložila doklady o odoberaní plynu na inom odbernom mieste.

4. Žalobca k odporu uviedol, že žalovaná v 2. rade bola v období neoprávneného odberu zemného plynu od 1.6.2016 do 12.10.2016 spoluvlastníkom nehnuteľnosti, kde dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu. Uvedenú skutočnosť žalovaná v 2. rade nerozporuje. Žalovaná v 2. rade rovnako nijakým spôsobom nespochybňuje, že na odbernom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu v období od 1.6.2016 do 12.10.2016. žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica z 30.10.2013, sp. zn. 41 Cob 122/2013, podľa ktorého vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. Ak v tom čase nehnuteľnosť skutočne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu u tohto subjektu. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne z 28.3.2017, sp. zn. 5 Co 169/2016, podľa ktorého V zmysle § 82 ods. 2 až 4 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike sa cena takto neoprávnene odobratého množstva plynu určená spôsobom podľa tohto zákona považuje za skutočnú škodu prevádzkovateľa distribučnej siete. Za odberateľa v zmysle uvedeného zákona je potrebné považovať v zásade osobu, ktorá nakupuje plyn na účel vlastnej spotreby /§ 3 písm. c) uvedeného zákona/ ale ak takejto niet, napríklad preto, že na odbernom mieste dochádza k odberu plynu a žiadna osoba nemá na dodávku plynu uzatvorenú zmluvu, teda žiadna osoba nie je kupujúcim plynu, je potrebné za odberateľa plynu, ktorý má povinnosť k náhrade škody, podľa odvolacieho súdu považovať osobu, ktorá je vlastníkom odberného miesta.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25.5.2017, sp. zn. 10Co/92/2017, podľa ktorého Súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaní sú v konaní vecne pasívne legitimovaní a zodpovedajú za škodu (ktorej výška v konaní ani spornou nebola), ktorá žalobcovi vznikla tým, že do bytu (nehnuteľnosti), ktorej sú podielovými spoluvlastníkmi, bol dodávaný plyn bez riadne uzavretej zmluvy s tým, že bolo práve povinnosťou žalovaných, ktorí odber plynu ukončili ku dňu 16.12. 2009 (resp. predchádzajúci nájomca A.) a zároveň umožnili tretej osobe od 01. 04. 2010 byt užívať na základe uzavretej nájomnej zmluvy, žalobcovi oznámiť, že povinnosť uzavrieť zmluvu o dodávke plynu spočíva na nájomcovi nehnuteľnosti, v ktorej sa odberné miesto nachádza. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 12.10.2016 vyslal pracovníka na vykonanie kontroly odberného miesta plynomeru č. 2206064, POD: SK SPPDIS000922852503. Uvedenú skutočnosť preukazuje Zápis zo dňa 12.10.2016 (predložený spolu so žalobou), v ktorom je okrem iného uvedené, že stav počítadla plynomeru je 3 362 m3. Je teda zrejmé, že na odbernom mieste plynomeru č. 2206064, POD: SK SPPDIS000922852503 k neoprávnenému odberu zemného plynu v rozpore s ust. § 82 odsek 1 písm. a ) zákona o energetike, čím vznikla žalobcovi škoda, ktorú žalobca vyčísli spolu na sumu 236,22 eura a ktorú vyfakturoval na sumu vo výške 236,22 EUR, doklad č. 9000232255 zo dňa 19.10.2016, splatný dňa 2.11.2016. Nakoniec žalobca namietal, že súd posudzuje vzťah medzi stranami ako vzťah spotrebiteľský.

5. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 25.10.2018 uviedla, že žalobca musí vedieť, že keď zdedila po nebohom otcovi časť nehnuteľnosti v roku 1981 v katastri N. nebola plynofikácia. V dome kúrili tuhým palivom. Plyn v dome zaviedli jej mama a nebohá setra niekedy v 90.rokoch minulého storočia. Keď tam nebývala, tak sa na tom ani nepodieľala. Po smrti jej sestry, ktorá tiež vlastnila 14 nehnuteľnosti, zdedili jej čiastku deti. Jej mama svoju čiastku darovala vnučke pani K. J.. Ona ako väčšinový vlastník tejto nehnuteľnosti obýva túto nehnuteľnosť so svojim manželom a dvoma deti a taktiež so svojimi súrodencami. Žalovaná v 2. rade nemá žiadnych nájomníkov. Ani jej neplatia nájomne, pretože sa o túto nehnuteľnosť starajú. Keď ju žalobca teraz žaluje ako čiastočného vlastníka tejto nehnuteľnosti, tak mal o nekalých veciach, ktoré sa tam diali aj písomne informovať. Ďalej uviedla, že nemohla vedieť, že jej príbuzný, ktorí tam bývajú, nemajú so žiadnou spoločnosťou uzavretú zmluvu o odbere zemného plynu a odoberajú plyn neoprávnene. Prečo žalobca SPP ich nechal 4 mesiace neoprávnené odoberať plyn, prečo neurobil odstávku plynu na tomto odbernom mieste, keď p. J. zrušila zmluvu s SPP a neplatila im mesačne preddavky.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

7. Zo zápisu zo dňa 12.10.2016 vyplýva, že pri kontrole odberného miesta N. XXX bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy.

8. Podľa výpočtu spôsobenej škody bol stav na meradle v čase ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu dňa 1.6.2016 - 2.594 m2 a v čase ukončenia neoprávneného odberu dňa 12.10.2016 - 3 362 m2.

9. Žalobca faktúrou č. 9000232255 zo dňa 19.10.2016 vyúčtoval žalovanej v 2. rade a K. J. škodu a náklady na zisťovanie v celkovej výške 236,22 eura, s lehotou splatnosti do 02.11.2016.

10. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.

11. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej aj „zákon č. 251/2012 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie v plynárenstve, bod 5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto zákona, 6. dodávateľom plynu osoba, ktorá má povolenie na dodávku plynu, 10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej spotreby, 14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.

12. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z. z., neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o 1. pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu,

13. Podľa § 82 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

14. Podľa § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

15. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je dôvodný.

17. Žalobca faktúrou č. 9000232255 zo dňa 19.10.2016, splatnou dňa 02.11.2016, vyúčtoval žalovanej v 2. rade a K. J. škodu za odber zemného plynu podľa § 82 zákona č. 251/2012 Z.z. v celkovej výške 236,22 eura, pozostávajúcu z hodnoty zemného plynu odobratého za obdobie: 01.06.2016 - 12.10.2016 na odbernom mieste N. v sume 195,24 eura (8.332,800 kWh, 23,43/1000 kWh) a nákladov zisťovania v sume 40,98 eura. Z vyúčtovania škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu zo dňa 14.10.2016 vyplýva, že na odbernom mieste dochádzalo k odberu zemného plynu bez zmluvy o dodávke plynu, ktorý je v zmysle ustanovenia § 82 zákona o energetike č. 251/2012 Z.z. považovaný za neoprávnený odber. Zákon o energetike ukladá odoberateľovi plynu povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Škoda bola vypočítaná v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva č. 449/2012 Z.z. a zodpovedá cene skutočne odobratého množstva zemného plynu. Žalovaná v 2. rade v odpore vyššie uvedené skutočnosti nenamietala. Uvedené skutočnosti teda neboli sporné medzi stranami sporu. Žalovaná v 2. rade namietala svojou pasívnu vecnú legitimáciu, keďže v predmetnom dome nebýva. Súd uvedenú námietku žalovanej v 2. rade vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalovaná v 2. rade je vo veci pasívne vecne legitimovaná. K tomu súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 30.10.2013, sp. zn. 41 Cob 122/2013, podľa ktorého vlastník nehnuteľnosti zodpovedá za to, že do jeho domu bol odoberaný plyn v rozpore so zákonom. Ak v tom čase nehnuteľnosť skutočne užíval niekto iný, vlastník nehnuteľnosti si môže potom uplatňovať škodu u tohto subjektu. K neoprávnenému odberu zemného plynu bezpochyby dochádzalo, pričom je zodpovednosťou vlastníkov nehnuteľností (žalovaná nespochybnila, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti), znášať následky tohto neoprávnené (nezazmluvneného) odberu plynu. Nakoľko žalovaná v 2. rade škodu žalobcovi neuhradila, súd zaviazal žalovanú v 1. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť spolu s K. J., ktorá na rovnaké plnenie bola zaviazaná platobným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 6.2.2018 č.k. 20Csp/327/2017-24, žalobcovi sumu 236,22 eura.

18. V konaní nebolo preukázané, aby bola faktúra č. 9000232255 a vyúčtovanie zo dňa 18.10.2016, doručené žalovanej v 2. rade, a preto sa táto dostala do omeškania až nasledujúci deň po doručení žaloby dňa 14.3.2018. V tom čase bol zákonný úrok z omeškania vo výške 5% ročne, a preto súd zaviazal žalovanú v 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť spolu s K. J. úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 236,22 eura od 15.3.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo Nakoľko neúspech žalobcu bol iba v nepatrnej časti a to úrokov z omeškania, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením. Súd v danom prípade nezistil žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by nárok na náhradu trov konania nepriznal

20. Späťvzatie žaloby bolo do spisu doručené až po vyhlásení rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).