Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17Pc-18-2018.pdf
PDF · 92.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17Pc/18/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: M. R., nar. XX.X.XXXX, bytom A. cesta XXB, XXX XX Q., t.č. bytom L. XX, Q., proti odporkyni: N. R., nar. XX.X.XXXX, bytom N. XXX, XXX XX N., právne zastúpenej Mgr. Ladislav Švaňa, advokát, Veľká okružná 39, Žilina, o zníženie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Navrhovateľ j e p o v i n n ý prispievať na výživu odporkyne výživným vo výške 110 eur mesačne od 1.7.2018, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne.
II. Týmto sa m e n í rozhodnutie Okresného súdu Žilina č. k. 30P 33/2015-94 zo dňa 14.10.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. k. 9CoP 3/2016-115 zo dňa 24.3.2016 v časti úpravy výživného na odporkyňu.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.6.2018 domáhal zníženia výživného určeného rozhodnutím Okresného súdu Žilina sp. zn. 30P/33/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9CoP/3/2016, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu v tom čase mal. N. sumou 130 eur a žiadal znížiť výživné na sumu 90 eur mesačne počnúc dňom 1.7.2018. Uviedol, že jeho pomery od určenie výživného sa podstatne zmenili. Pre spoločnosť Dom mont s.r.o. Žilina vykonával práce ako živnostník, teraz pracuje na základe pracovnej zmluvy v pracovnom pomere s príjmom 480 eur a tento príjem má od 1.1.2018. Do tohto dátumu bol jeho príjem 430 eur ako príjem zamestnanca v pracovnom pomere. Inú zárobkovú činnosť v súčasnosti nevykonáva a jeho životné náklady pozostávajú z nájomného vo výške 290 eur mesačne, strava cca 150 eur mesačne, mobilný telefón 30 eur mesačne, ako aj náklady nad rámec výživného počas pobytu detí u neho.
2. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení (č.l. 20 spisu) zo dňa 24.9.2018 k návrhu uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na zníženie výživného a pokiaľ navrhovateľ uvádza, že od určenia výživného naposledy určenom súdnym rozhodnutím došlo k zmene pomerov spočívajúcich v ukončení podnikateľskej činnosti na základe živnostenského oprávnenia pre subjekt Dom mont s.r.o., pre ktorú spoločnosť otec v súčasnosti pracuje ako zamestnanec uvedená skutočnosť nepredstavuje zmenu pomerov pre ktorú by malo dôjsť k zníženiu výživného. Navrhovateľ ako rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť a podľa názoru odporkyne navrhovateľ vzhľadom k tomu, že má dve vyživovacie povinnosti, okrem
odporkyne aj na dcéru Valentínu, musí sa snažiť zabezpečiť si lepší príjem, aby mohol výživu svojich detí zabezpečovať. Odporkyňa je študentkou 4. ročníka na Obchodnej akadémii v Žiline nie je v jej možnostiach zabezpečovať si základné životné potreby samostatne a je odkázaná na plnenie si vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Okrem základných potrieb ako sú strava, ošatenie a hygiena má odporkyňa výdavky v súvislosti s cestovným do školy cca 20 eur mesačne, ZRPŠ, výdavky v súvislosti s organizovaním výletov a iné poplatky v škole, výdavky za mobilný telefón cca 10 eur mesačne. Pomery matky odporkyne sa nezmenili, matka odporkyne s partnerom netvoria spoločnú domácnosť a každý si hradí svoje základné životné potreby samostatne.
3. Súd vykonal dokazovanie v neprítomnosti odporkyne výsluchom navrhovateľa, právneho zástupcu odporkyne, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci sa vzťahujúcimi a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.
4. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu v celom rozsahu. Uviedol, že od roku 2018 pracuje pre spoločnosť Dom mont s.r.o. v Žiline na základe pracovnej zmluvy, pričom dovtedy vykonával pre túto spoločnosť práce ako živnostník a jeho príjem predstavoval 480 eur. V súčasnosti od 1.1.2019 príjem poberá vo výške 520 eur mesačne a vykonáva práce aplikátor izolačnej peny a pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu neurčitú. Z tohto príjmu hradí nájomné vo výške 350 eur mesačne a bežné svoje výdavky na telefón, stravu, oblečenie v sume 100 eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére Valentíne a výživné bolo zmenené na sumu 100 eur. Má nepriaznivý zdravotný stav a diagnózu poškodenie driekových a iných medzistavcových platničiek, zníženú pracovnú schopnosť nemá.
5. Právny zástupca odporkyne zotrval na svojom písomnom vyjadrení a udával, že nie je dôvod na zníženie výživného, nie je preukázaný dôležitý dôvod, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Navrhovateľ je vyučený automechanik a podľa inzerátov sa príjem pohybuje okolo 1.000 eur v hrubom. Teda zo strany navrhovateľa nedošlo k preukázaniu príčinnej súvislosti medzi zhoršením jeho zdravotného stavu a znížením jeho zárobku. Odporkyňa je naďalej študentkou strednej školy. Jej výdavky predstavujú výdavky s cestovným 20 eur mesačne, výdavky na mobilný telefón 10 eur mesačne, bytovú potrebu zabezpečuje matka. Matka odporkyne je zamestnaná a v domácnosti býva len so svojimi dvoma dcérami.
6. V konaní je nesporné, že odporkyňa je žiačkou 4. ročníka Obchodnej akadémie v Žiline v šk. roku 2018/2019.
7. Z obsahu rozhodnutia Okresného súdu Žilina 30P/33/2015 zo dňa 14.10.2015 súd zistil, že v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov rodičov k mal. deťom navrhovateľ - otec bol zaviazaný prispievať na výživu v tom čase mal. Denisy výživným vo výške 130 eur mesačne. Rozhodnutie v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline 9CoP/3/2016, ktorým súd uložil navrhovateľovi povinnosť prispievať na výživu mal. N. výživné vo výške 130 eur mesačne bolo potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 27.5.2016 (č.l. 39 spisu).
8. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že navrhovateľ je zamestnancom spoločnosti Dom mont s.r.o. od 7.8.2017 a jeho príjem v období od 1/2018 predstavoval 480 eur a od 1/2019 sumu 520 eur tak, ako zmenu pracovnej zmluvy v časti mzdových nárokov v konaní preukázal.
9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd zistil, že matka odporkyne je v pracovnom pomere v spoločnosti QUAD SLOVAKIA, s.r.o. (č.l. 11 spisu) od 1.10.2015 a jej príjem od 1/2018 predstavuje sumu od 677,97 eur do 771,09 eur.
10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
12. Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
13. Hmotnoprávnou podmienok toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.
14. Súd upriamuje pozornosť na základnú povinnosť rodičov, ktorá pretrváva i v prípade, keď deti dovŕšia plnoletosť a to na plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť je zákonná, a táto povinnosť zaťažuje oboch rodičov. Odporkyňa hoc dovŕšila plnoletosť, je naďalej odkázaná na výživu tak od svojho otca ako aj od svojej matky. Ide o zákonný nárok dospelého dieťaťa od svojich rodičov. Pri zmene výšky výživného sú rozhodujúce nasledujúce kritéria: 1) zmena pomerov v období od doby pôvodnej úpravy výživného, 2) ako sa zmena pomerov odzrkadľuje v odôvodnených potrebách osoby odkázanej na výživu, 3) aká zmena nastala v pomeroch osoby povinnej, resp. či nastala taká zmena pomerov v možnostiach a schopnostiach výživou povinnej osoby, ktorá by neumožňovala zmenu výšky výživného.
15. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase vydania rozhodnutia. Súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadal k odôvodneným potrebám odporkyne. Obaja rodičia majú zabezpečený stály zdroj príjmu, pričom obaja sú zamestnaní v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy. V čase skoršieho rozhodnutia otec bol samostatne zárobkovou činnou osobou a od 7.8.2017 je zamestnancom spoločnosti Dom mont s.r.o., kde dovtedy pracoval ako živnostník. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť i k ďalšej dcére Valentíne na ktorú má otec určené výživné vo výške 100 eur mesačne od 1.7.2018. Odporkyňa v čase skoršieho rozhodovania bola žiačkou prvého ročníka strednej školy, Obchodnej akadémie v Žiline a otec ukončil podnikanie v priebehu roku 2017 a zamestnal sa na trvalý pracovný pomer. Otec udával, že ukončil podnikanie z toho dôvodu, že má nepriaznivý zdravotný stav a tiež udával, aké má mesačné výdavky. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa navštevuje tú istú strednú školu, jej výdavky podstatne nevzrástli. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti uspokojovaním bytových potrieb, pričom tiež má vyživovaciu povinnosť na druhú dcéru Valentínu, ktorá študuje prvý ročník strednej školy a býva s ňou. Otec doposiaľ prispieval výživným vo výške na dcéru N. 130 eur mesačne a na výživu dcéry H. 120 eur mesačne.
16. Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ sa dieťa pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ktoré znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti, bez ohľadu na možnosť vykonávať prácu, nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti sa schopné samo sa živiť a vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu zostáva zachovaná. Podľa ustanovení § 78 Zákona o rodine môže súd zmeniť súdne rozhodnutie o výživnom, ak sa zmenia pomery. Vždy je potrebné pri posudzovaní zmenených pomerov prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Pokiaľ sa navrhovateľka pripravuje na budúce povolanie štúdiom, súd mal preukázané, že jej nevyhnutné mesačné výdavky sa od posledného určenia nezvýšili, nakoľko v čase rozhodovania je študentkou strednej školy a teda spĺňa predpoklady stanovené zákonným ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Vykonané dokazovanie preukázalo, že od doby pôvodnej úpravy výživného v sume 130 eur mesačne nastala taká zmena pomerov na strane otca, ktorá zdôvodňuje aj zmenu výšky výživného. Súd prihliadal na skutočnosť, či má v možnostiach a schopnostiach otec vzhľadom na svoj príjem uhrádzať výživné sumou 130 eur mesačne, keďže túto okolnosť namietal, poukázal na svoje príjmové pomery, majetkovú situáciu, ďalšiu vyživovaciu povinnosť a svoj zdravotný stav. Na strane otca ako povinného od posledného určenia výživného došlo k poklesu príjmu zo závislej činnosti, kedy v súčasnosti jeho disponibilný príjem predstavuje 520 eur mesačne, ktorý je potrebné vynaložiť na zabezpečenie jeho bežných základných životných potrieb, pričom otec sa tejto vyživovacej povinnosti nebránil, poukazoval, že nemá iný zdroj príjmu. Táto zmena u osoby povinnej sa prejavila v znížení príjmových pomerov súvisiacich s ukončením podnikateľskej činnosti a uzatvorením pracovného pomeru v súčasnosti s príjmom 520 eur mesačne. Zmena u osoby oprávnenej na výživné (dospelej dcéry) sa neprejavila vo zvýšených nákladoch súvisiacich s jej štúdiom a teda v
konaní mal súd preukázané, že odporkyňa je študentkou štvrtého ročníka strednej školy, pokračuje vo svojom štúdiu na tom istom stupni a pripravuje sa na svoje budúce povolanie a teda nie je schopná samostatne sa živiť bez toho, aby neohrozila prípravu na zamestnanie. Na druhej strane pri posudzovaní zmeny pomerov vždy súd prihliada ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného, kedy u navrhovateľa preukázateľne sa znížili jeho príjmové pomery a má výdavky spojené so zabezpečením jeho základných životných potrieb a preto súd vzhľadom na relevantné pomery (rodinná situácia, príjmové pomery, ale i ďalšia vyživovacia povinnosť otca) určil výživné vo výške 110 eur mesačne od 1.7.2018. Podľa názoru súdu je v reálnych pomeroch otca podieľať sa na výživnom sumou 110 eur mesačne a táto suma neznamená ani hrozbu ani podstatný zásah do materiálnej sféry otca, na druhej strane, ak otec na výživu svojej dcéry prispeje sumou 110 eur, a ak matka na výživu svoje dcéry prispeje tiež sumou 110 eur mesačne, súhrn finančnej podpory oboch rodičov postačuje na zabezpečenie primeraných odôvodnených potrieb dospelej dcéry účastníkov.
17. Uvedené okolnosti viedli k zmene rozsudku a v rámci tejto zmeny ku zníženiu výživného zo sumy 130 eur na sumu 110 eur mesačne počnúc 1.7.2018, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám odporkyne plnoletej dcéry. Z dôvodu zmeny výšky výživného súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 30P/33/2015 zo dňa 14.10.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č.k. 9CoP/3/2016 zo dňa 24.3.2016 v časti výživného na odporkyňu.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia žiadny z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. V danom prípade, vzhľadom na osobitosť konania vo veci vyživovacej povinnosti rodič a dieťa súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).