Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_42Cb-238-2018.pdf
PDF · 89.85 KB
No categories available
42Cb/238/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: T.O.P. HOLDING, a.s., so sídlom Rožňavská 30, 821 04 Bratislava, IČO: 36 675 059, zastúpeného: advokátska kancelária Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému: D.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. V. XXX, XXX XX Ž. Z. O., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie:
"Súd zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu na pohľadávke žalovaného voči dlžníkovi žalovaného, p. D.. X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Q. XXX/X, XXX XX B. vo výške 7.400.000,- EUR, ktorá vznikla žalovanému voči dlžníkovi, D.. X. A. z titulu uzatvorených zmlúv o pôžičke z roku 2015 a 2016 a zo strany IZ.. X. A. bola uznaná Vyhlásením o uznaní záväzku a súhlase dlžníka s exekúciou spísaným vo forme Notárskej zápisnice č. N 200/2016, Nz 26247/2016, NCRIs 27008/2016 dňa 25.07.2016 na Notárskom úrade JUDr. Jany Kövešovej, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške istiny 11.852.194,20 EUR z titulu náhrady škody, ktorá je predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42 Cb/238/2018."
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 07.11.2018 v znení zmeny žaloby doručenej súdu dňa 28.11.2018 domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 11.852.194,20 EUR titulom náhrady škody spôsobenej porušením povinnosti zo strany žalovaného.
2. Podaním doručeným súdu dňa 05.03.2018 žalobca navrhol, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo v prospech žalobcu k peňažnej pohľadávke žalovaného špecifikovanej v doručenom návrhu, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 11.852.194,20 EUR vymáhanej v konaní vo veci samej.
3. Žalobca svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný bol v období od 12.08.2011 do 26.10.2018 členom predstavenstva žalobcu. Žalovaný zároveň vykonával u žalobcu funkciu výkonného riaditeľa, ktorá okrem iného zahŕňala najmä náležitú starostlivosť o hospodárenie s finančnými prostriedkami a majetkom žalobcu a vedenie účtovnej evidencie žalobcu. Na tieto účely bol žalovaný oprávnený samostatne disponovať s bankovým účtom žalobcu vedeným v spoločnosti Tatra banka, a.s. špecifikovaným v návrhu žalobcu.
4. Akcionári žalobcu sa na základe informácií od banky spravujúcej bankový účet žalobcu dozvedeli, že žalovaný v priebehu rokov 2015 až 2018 dlhodobo, opakovane, bez súhlasu a vedomia alebo akejkoľvek inštrukcie akcionárov žalobcu realizoval prevody finančných prostriedkov z bankového účtu žalobcu na zistený numerický bankový účet, ktorého vlastníkom je žalovaný (ďalej tiež ako "numerický účet"). Žalovaný v priebehu rokov 2015 - 2018 takto zrealizoval celkovo 112 transakcií v celkovej výške 20.196.980,- EUR. Na uskutočnenie uvedených prevodov nebol žalovaný oprávnený, prevody neboli odsúhlasené akcionármi žalobcu a žalovaný o dôvode, povahe alebo výške prevodov ani nikdy akcionárov žalobcu žiadnym spôsobom neinformoval, s ohľadom na čo akcionári žalobcu ani nemali vedomosť o tom, ako s týmito prostriedkami žalovaný ďalej nakladal.
5. Po konzultácii s audítorskou spoločnosťou, ktorá vykonávala audit účtovných závierok žalobcu, žalobca zistil, že žalovaný každoročne finančné straty (debetné zostatky), ktoré vznikli na bankovom účte žalobcu v dôsledku jeho prevodov, čiastočne dopĺňal resp. vykrýval čiastkovými kreditnými operáciami z numerického účtu, ktoré boli pripisované na bankový účet žalobcu, čím čiastočne kompenzoval celkovú sumu prevedených finančných prostriedkov žalobcu, ktoré zasielal na numerický účet. Žalovaný každoročne uvádzal v účtovných závierkach žalobcu nepravdivé údaje o výške zostatkov finančných prostriedkov zaslaných na bankový účet žalobcu, pričom o týchto finančných prostriedkoch úmyselne účtoval ako o ostatnom dlhodobom finančnom majetku žalobcu a vydával ich za ostatné finančné investície žalobcu. Žalovaný ďalej vystavil pre audítorov vo vzťahu k účtovným obdobiam rokov 2016 a 2017 jednostranné nepravdivé potvrdenia o aktuálnom stave hodnôt údajne zverených žalovanému zo strany žalobcu, ktoré aj sám následne vlastnoručne podpísal.
6. V dôsledku opísaného konania žalovaného došlo k reálnemu úbytku na majetku žalobcu vo výške 11.852.194,20 EUR, ktorý predstavuje škodu, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku činnosti (porušenia povinnosti) žalovaného. Z výsluchu žalovaného v trestnom konaní začatom na základe trestného oznámenia podaného zo strany žalobcu je zrejmé, že žalovaný si je vedomý, že má voči žalobcovi dlh vo výške cca 12 miliónov EUR.
7. Žalobca odôvodňuje svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tým, že žalobca po začatí konania vo veci samej z vyšetrovacieho spisu v trestnom konaní vedenom na základe trestného oznámenia žalobcu zistil, že žalovaný má voči D.. X. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. Q. XXX/X, XXX XX B. (ďalej tiež ako "D.. X. A.) pohľadávku v celkovej výške 7.400.000,- EUR, ktorá vznikla z titulu uzatvorených zmlúv o pôžičke z rokov 2015 - 2016. Uvedený záväzok voči žalovanému bol zo strany D.. X. A. uznaný aj vo forme notárskej zápisnice č. N 200/2016, Nz 26247/2016, NCRIs 27008/2016 vyhotovenej notárkou JUDr. Janou Kövesiovou dňa 25.07.2016 (ďalej tiež ako "Notárska zápisnica o uznaní záväzku"). Predmetná Notárska zápisnica o uznaní záväzku je spôsobilým exekučným titulom.
8. V tejto súvislosti žalobca uvádza, že D.. X. A. je podozrivý zo spáchania pokračovacieho obzvlášť závažného zločinu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, a to v súvislosti s finančnými prevodmi a nakladaním s finančnými prostriedkami žalobcu, ktoré mal na bankové účty D.. X. A. prevádzať práve žalovaný na základe uzatvorených zmlúv o pôžičke, a to z bankového účtu žalobcu.
9. Týmto návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáha zabezpečenia svojej pohľadávky uplatnenej v konaní vo veci samej ako veriteľ, a teda potenciálny oprávnený v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že výkon doterajšieho prípadného rozhodnutia vydaného vo veci samej bude ohrozený, a to najmä s poukazom na doterajšie nelegálne a vysoko flagrantné podvodné správanie žalovaného ako dlžníka, a teda potenciálneho povinného v exekučnom konaní. Práve s ohľadom na výšku škody (pohľadávky uplatnenej v tomto konaní) by akékoľvek zmenšovanie majetku žalovaného mohlo ohroziť budúcu exekúciu žalobcovho nároku, zmenšovanie majetku žalovaného prostredníctvom nakladania s pohľadávkou nevynímajúc. Žalobca má za to, že je potrebné zabrániť akémukoľvek nekontrolovanému odlivu majetku žalovaného tak, aby bolo možné v budúcnosti zabezpečiť v čo najvyššej miere uspokojenie žalobcovho nároku a aby vôbec malo pre žalobcu zmysel sa svojho nároku domáhať v exekučnom konaní.
10. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež ako "C.s.p."), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 332 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo zmarenia uspokojenia pohľadávky veriteľa. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Splnenie predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak možno vyvodiť zo skutočnosti tvrdených žalobcom, ktoré boli osvedčené aspoň do takej miery, že možno odôvodnene nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keďže pri nariaďovaní zabezpečovacieho opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
16. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebne jeho nariadenia, a to predovšetkým, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom táto obava musí byť reálna. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa tiež vyžaduje, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia.
17. Súd po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a k nemu pripojených listín, a zároveň po vyhodnotení skutočností z nich vyplývajúcich, dospel k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
18. Žalobca dostatočným spôsobom osvedčil danosť práva (svoj nárok) v uvedenej výške, a to listinami, ktoré boli prílohami k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd poukazuje predovšetkým na listinný dôkaz, Zápisnicu o výsluchu žalovaného zo dňa 26.10.2018 v rámci trestného konania iniciovaného zo strany žalobcu, z ktorej obsahu je zrejmé, že samotný žalovaný potvrdil uskutočňovanie prevodov peňažných prostriedkov z bankového účtu žalobcu na svoj bankový účet, z ktorého následne žalovaný predmetné peňažné prostriedky prevádzal na účet D.. X. A. za účelom ich investovania a obchodovania na finančných trhoch. Žalovaný výslovne potvrdil, že si je vedomý, že má dlh voči žalobcovi vzniknutý z obchodovania žalovaného vo výške približne 12.000.000,- EUR.
19. Súd dospel k záveru, že žalobca v danom prípadne osvedčil aj existenciu reálnej obavy, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bude prípadná exekúcia voči žalovanému ohrozená. V tejto súvislosti súd poukazuje na protiprávne konanie žalovaného, ktorý mal neoprávnene použiť peňažné prostriedky žalobcu s cieľom obchodovania na finančných trhoch s vidinou ich zhodnotenia. Napriek tomu, že žalovanému bolo zrejmé, že obchodovanie s peňažnými prostriedkami žalobcu nie je úspešné a žalovaný nebude schopný neoprávnene použité peňažné prostriedky žalobcovi vrátiť, žalovaný vo svojom konaní pokračoval. Navyše, žalovaný si na obchodovanie okrem peňažných prostriedkov žalobcu bral pôžičky od tretích osôb a takto sa naďalej zadlžoval.
20. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade sa jedná o pohľadávku v takej výške, že miera uspokojenia pohľadávky je ohrozená a pravdepodobne ju nebude možné uspokojiť z bežného majetku povinného (žalovaného). O tejto skutočnosti svedčia aj zistenia žalobcu o hodnote majetku žalovaného, keď najväčšou majetkovou hodnotou žalovaného má byť práve pohľadávka žalovaného voči D.. X. A. vo výške 7.400.000,- EUR. Navyše táto pohľadávka mala vzniknúť z titulu pôžičiek, predmetom ktorých bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcu, ktorých náhrady sa žalobca domáha v konaní vo veci samej.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, najmä na výšku pohľadávky (nároku), ktorému sa má poskytnúť ochrana, mal súd za osvedčené také majetkové pomery a správanie žalovaného, ktoré odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená.
22. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd zvážil aj skutočnosť, či zásah do práv žalovaného je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Súd zohľadnil uvedenú zásadu vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie, a to aj v kontexte už nariadeného zabezpečovacieho opatrenia podľa Uznesenia zo dňa 27.11.2018, č.k. 42Cb/238/2018 - 327 spočívajúceho v zriadení záložného práva na nehnuteľnosti žalobcu špecifikované v predmetnom uznesení. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer.
23. Súd má za to, že nariadený rozsah zabezpečenia aj v spojení s už nariadeným zabezpečovacím opatrením nie je v zjavnom nepomere k pohľadávke, ktorej sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana a je primeraný vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu cieľu. Zároveň, zriadením záložného práva, sa vzhľadom na výšku zabezpečovanej peňažnej pohľadávky, zasiahne do majetkových práv žalovaného primerane, nakoľko zabezpečovaná pohľadávka vo výške 11.852.194,20 EUR v značnom rozsahu prevyšuje pohľadávku žalovaného vo výške 7.400.000,- EUR, ktorú má žalovaný voči D.. X. A. ako aj pravdepodobnú hodnotu nehnuteľností, na ktoré súd zriadil záložné právo Uznesením zo dňa 27.11.2018, č.k. 42Cb/238/2018 - 327.
24. Podľa § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení, ďalej tiež ako "Občiansky zákonník"), záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
25. Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
26. Podľa § 151b ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
27. Podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
28. Podľa § 151 d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec.
29. V zmysle citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku a Občianskeho zákonníka, predmetom záložného práva môže byť vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná. Záloh je určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť. S ohľadom na uvedené súd považuje peňažnú pohľadávku žalovaného voči D.. X. A. za spôsobilý predmet záložného práva, jeho existenciu žalobca preukázal listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd v tejto súvislosti poukazuje predovšetkým na Notársku zápisnicu o uznaní záväzku, ako aj na výpovede žalovaného a D.. X. A., z ktorých je zrejmé, že uvedená pohľadávka reálne existuje.
30. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a zriadil záložné právo v prospech žalobcu k pohľadávke žalovaného špecifikovanej vo výroku tohto uznesenia na zabezpečenie pohľadávky, ktorá je predmetom konania vo veci samej.
31. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 C.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Toto zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia podľa § 332 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 344 C.s.p.