Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-56-2011.pdf
PDF · 81.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/56/2011
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: O2 Slovakia, s. r. o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35848863, právne zast.: JUDr. Marián Chovanec, Trnavská cesta 60, 821 02 Bratislava, proti povinnému: M. X., Z.. XX.XX.XXXX, J. XXX, XXX XX J., o vymoženie pohľadávky 1 324,80 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Pavlov Halásom Exekútorský úrad Popradská 70, 822 01 Bratislava, pod spisovou značkou EX 14332/10, t a k t o
rozhodol:
I. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom pod spisovou značkou EX 14332/10 z a s t a v u j e .
II. Oprávnený j e p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi Halásovi náhradu trov exekúcie vo výške 49,91 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
III. Oprávnený a povinný n e m a j ú n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Oprávnený (predtým Telefónica O2 Slovakia, s. r. o) podal dňa 25.11.2010 na Exekútorskom úrade návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o vymoženie pohľadávky vo výške 1 324,80 eur s príslušenstvom. Ako exekučný titul oprávnený predložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutie platobný rozkaz č. k 3Rob/537/2010 zo dňa 20.092010, ktorý vydal Okresný súd Kežmarok, právoplatný dňa 09.10.2010 a vykonateľný dňa 09.10.2010.
2. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie.
3. Dňa 13.02.2019 súdny exekútor JUDr. Pavel Halás doručil tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 písm. h) Exekučného poriadku. Podnet na zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že vykonaným šetrením zistil nemajetnosť povinného. Zároveň predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie, ktorých náhradu žiada priznať.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012), ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, „Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície“), súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je „predĺženou rukou súdu“. Súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc v tomto exekučnom konaní rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba súd, avšak exekútor nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. Súdny exekútor oznámil súdu nemajetnosť povinného ako dôvod na zastavenie exekúcie. Z podnetu súdneho exekútora a z listinných dôkazov k nemu pripojených vyplýva, že povinný nie je zamestnaný, nie je SZČO, a nepoberá dávky. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti a ani držiteľom motorového vozidla. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie, a to z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Súd súčasne poznamenáva, že právoplatné rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu.
9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 10. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
11. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ,,vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
14. Podľa 14 ods. 2 cit. ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať náhradu trov exekúcie v celkovej výške 232,14 eur s DPH, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 2 a § 15 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať paušálnu odmenu, a to za úkony: získanie poverenia 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 2 úkony, doručenie exekučného príkazu 17 úkon, doručenie príkazu na začatei 17 úkonov, každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2 úkony a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 1 úkon. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti za úkony exekučnej činnosti 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 16 x doručenie príkazu na začatie exekúcie - účet, 16 x doručenie exekučného príkazu, z dôvodu že boli súdnym exekútorom uplatnené v rozpore s vyhláškou o odmenách. Z ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky o odmenách, vyplýva, že zákonodarca mal v úmysle vymedziť paušálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti inak podľa písm. a) až f) (vo výške 3,32 eur za tam uvedené úkony) a inak pri úkonoch podľa písm. g) až j) (vo výške 3,32 eur za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného). Teda, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t. j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa § 15 ods. 1 písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. V tomto smere súd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý rovnaký právny názor vyslovil napr. v uzneseniach č. k. 1CoE/457/2012-61 zo dňa 05. 03. 2013, č. k. 2CoE/545/2011-65 zo dňa 30. 03. 2012). Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za úkony získanie poverenia 1 úkon, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1 úkon, doručenie príkazu na začatie exekúcie 1 úkon, doručenie exekučního príkazu 1 úkon, zisťovanie SP 2 úkony a každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 1 úkon, spolu vo výške 23,24 eur. Za tieto by mu prináležala odmena spolu 23,24 eur, avšak minimálna odmena za výkon exekučnej činnosti je v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky 33,19 eur, pokiaľ by súdny exekútor nevykonal 10 a viac úkonov exekučnej činnosti. Súd mu preto priznal minimálnu odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky a to vo výške 33,19 eur. 2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov vo výške 60,65 eur, ktorú tvorí náhrada za poštovné. Predpokladom na priznanie hotových výdavkov nie je len ich vyčíslenie, ale aj ich preukázanie a to takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. Súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 8,40 eur (doručenie žiadosti, 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2x doručovanie žiadosti o súčinnosť, 1x doručenie exekučného príkazu). Súd neuznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky - poštovné za doručovanie písomností vo výške 52,25 eur, nakoľko súdny exekútor vynaloženie uvedeného výdavku a jeho výšky v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže v spise sa nenachádzajú doručenky
- doručenie príkazov na začatie exekúcie. Súd nepriznal náhradu hotových výdavkov predstavujúcich poštovné - vrátenie poverenia, 2 x vyúčtovanie vo výške 4,65 eur. Všetky položky totiž musia byť hodnoverným dokladom obsiahnutým v spise preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Súd priznal súdnej exekútorke len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli do času rozhodovania súdu o trovách exekučného konania a boli reálne preukázané. Súd navyše v tejto súvislosti uvádza, že pokiaľ súdnemu exekútorovi v zmysle ust. § 196 patrí náhrada hotových výdavkov za výkon exekučnej činnosti, má nárok na hotové výdavky len v súvislosti s exekučnou činnosťou vykonanou počas exekúcie, t. j. do jej zastavenia. Vyššie uvedené hotové výdavky totiž nesúvisia s účelným vykonaním exekúcie. Po zastavení exekúcie súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už zahrnutá v jeho odmene. Súd taktiež poukazuje na gramatický výklad pojmu „náhrada“ hotových výdavkov, nahradiť je možné len hotové výdavky, ktoré počas vykonávania exekúcie reálne vznikli a ich vynaloženie bolo preukázané.
18. V súlade s § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, súd priznal súdnemu exekútorovi z priznanej odmeny a náhrady hotových výdavkov uplatnený nárok na 20 % DPH.
19. Priznaná náhrada trov exekúcie tak predstavuje celkom sumu 49,91 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami zaplatiť poverenému súdnemu exekútorovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia (II. výrok).
20. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
21. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
23. Pri zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nemožno hovoriť o procesnej zodpovednosti oprávneného za zastavenie exekúcie, ale rovnako nemožno usúdiť, že by zastavenie exekúcie zavinil povinný. Preto súd rozhodol o trovách konania oprávneného a povinného tak, že náhradu trov konania žiadnemu z nich nepriznal.
Poučenie:
Proti I. a III. výroku uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu a) - h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.