Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-110-2018.pdf
PDF · 150.43 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/110/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: T. zast. JC. proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zast. D. o zaplatenie sumy 801,00 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 801,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 801,00 Eur od 20.03.2018 do zaplatenia.
II. Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť na účet súdu v lehote 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku súdny poplatok za žalobu vo výške 48,00 Eur.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.04.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 801,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % p.a. od 19.03.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že dňa 11.12.2014 ako spotrebiteľ uzavrel so žalovaným ako s podnikateľom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej ako „Zmluva“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 750,00 Eur. Žalobca sa zaviazal úver splácať v 42 mesačných splátkach po 41,00 Eur. Zmluva podľa žalobcu neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, keďže a) v nej je nesprávne uvedená RPMN (v bode 5 a 6 Zmluvy sú uvedené dva rôzne údaje o výške RPMN a RPMN je navyše neprávne vypočítaná, keď počíta s výškou úveru 750,00 Eur, ale žalobcovi bolo reálne vyplatených len 675,00 Eur), b) nie sú v nej rozčlenené splátky na istinu, úroky a poplatky a c) absentuje v nej údaj o dobe trvania Zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru, keďže tieto údaje obsahuje až dodatočne zasielané Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré nie je dlžníkom (žalobcom) podpísané. V Zmluve dohodnutá odplata za úver presahuje zákonom stanovenú najvyššiu prípustnú výšku odplaty, ktorá v danej dobe bola 30,30 %, avšak v Zmluve bola dojednaná výška odplaty (po zarátaní nákladov na doplnkové služby súvisiace so Zmluvou, ktoré žalovaný mal žalobcovi poskytovať podľa súčasne uzavretej Dohody o poskytovaní služieb) na úrovni 83,16 %. Žalobca v žalobe ďalej namieta, že dojednaná úroková sadzba vo výške 18,09 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi, pretože takmer dvojnásobne prevyšuje priemernú hodnotu ročnej úrokovej sadzby pre podobné typy úverov, platnú na trhu v danom čase, ktorá bola 8,91 %. Z tohto dôvodu je potrebné neplatne dohodnutú úrokovú sadzbu považovať za vôbec nedohodnutú a Zmluvu preto, ako aj pre jej vyššie spomínané vady, považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca zaplatil
žalovanému nad rámec poskytnutého úveru sumu 801,00 Eur, ktorú požaduje od žalovaného vydať ako bezdôvodné obohatenie.
2. Žalobca tiež uvádza, že považuje za neplatnú Dohodu o poskytnutí služby, ktorú strany uzavreli dňa 11.12.2014 súčasne s uzavretím Zmluvy. Dohoda je závislá na Zmluve a na základe nej mal žalovaný žalobcovi poskytovať služby spočívajúce v odklade splatnosti splátok, v podávaní informácií o zostávajúcich záväzkoch, informácií pred splatnosťou splátok, o prijatí platby, o prepárovaní platby a služby podpory call centra. Odmena podľa Dohody mala byť vo výške 2,56 % zo schválenej sumy úveru zníženej o poplatok za poskytnutie úveru mesačne, teda celkovo bola dohodnutá vo výške 725,76 Eur. Takáto výška odmeny nie je nijako odôvodnená, Dohoda neobsahuje žiaden sadzobník. Jedná sa o formulárovú zmluvu, do ktorej je len vpísaný údaj o výške odmeny. Podľa názoru žalobcu fiktívne plnenie žalovaného podľa Dohody, za ktoré bol žalobca povinný uhradiť vysokú odmenu, nie je plnením, ktoré slúži záujmom spotrebiteľa, ale naopak záujmom veriteľa, ktorý takto obchádza zákon a chce získať prospech na prípadnej platobnej neschopnosti dlžníka, keďže zákonom stanovený úrok z omeškania je v podstatne nižšej výške ako dojednaná odmena za služby. Spotrebiteľ je len zavádzaný, že dostáva nadštandardné doplnkové služby v jeho prospech.
3. Žalobca uviedol, že žalovaného predsporovou výzvou zo dňa 15.03.2018 upozornil na vady Zmluvy, žalovaný však na jeho výzvu nereagoval. Žalobca žiada zo sumy 801,00 Eur zaplatiť aj úroky z omeškania 5 % ročne, a to od 19.03.2018, teda odo dňa, kedy bol žalovaný žalobcom už vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia a zároveň mu uplynula primeraná lehota na plnenie.
4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe k jednotlivým námietkam žalobcu k Zmluve uviedol, že ustanovenie o výške RPMN je zrozumiteľné, keďže v Zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere je dohodnuté, že vyplnená Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom je len návrhom na uzatvorenie Zmluvy a Zmluva je uzatvorená až dňom podpisu Dlžníka a Veriteľa. Dlžník pritom vypĺňa do formulára Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru ním požadovanú výšku úveru a súhlasí s tým, že Veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti Dlžníka splácať úver výšku úveru znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako Dlžník uviedol v bode 5 Žiadosti, pričom výška úrokovej sadzby a RPMN nesmie byť vyššia než uvedená v bode 5 Žiadosti. Pri stanovení RPMN v bode 5. Žiadosti strany vychádzajú z predpokladu, že medzi vyplatením úveru a splatnosťou prvej splátky uplynie práve rovnaký mesiac, a že splatnosť každej nasledujúcej splátky bude nasledovať vždy po uplynutí ďalšieho rovnakého mesiaca od splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom za rovnaký mesiac sa považuje 30,41666 dňa, t.j. 365/12. Údaj o RPMN je vypočítaný ukazovateľ, pričom príslušné právne predpisy určujú, že sa má vypočítať v čase uzavretia zmluvy o úvere a nie napríklad v čase podania žiadosti o úver. V bode 5 formuláru Žiadosti sa tak uvádza údaj o predpokladanej hodnote RPMN, presný údaj o RPMN je uvedený v bode 6. Rozdiel medzi predpokladanou hodnotou RPMN a RPMN schváleného úveru vyplýva výhradne z toho, že RPMN schváleného úveru je možné určiť až po jeho schválení. Pre výpočet RPMN majú totiž význam tieto údaje: suma úveru, celkové náklady, dátum splatnosti prvej splátky, dátum vyplatenia úveru a dátum splatnosti každej splátky. Pri podaní žiadosti o úver údaj o dátume vyplatenia úveru známym nie je. Ten sa stane známym až pri schválení úveru. Z toho dôvodu sa údaj RPMN môže odchyľovať. To však nie je zmenou návrhu; napokon žiadateľ o úver nenavrhuje žiadny konkrétny dátum, kedy má byť úver vyplatený.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že poskytnutím úveru sa rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru v hotovosti či na účet, ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku
- teda aj započítanie. To, že žalovanému bola na účet poukázaná nižšia suma, ako je uvedené v zmluve, nie je spôsobené tým, že by mu bol poskytnutý nižší úver, ako bol dohodnutý, ale skutočnosťou, že zmluvné strany sa dohodli na započítaní poplatku za poskytnutie úveru v určenej výške - táto okolnosť vyplýva z bodu 10 Zmluvných dojednaní, ako aj zo samotnej Zmluvy (body 5 a 6). Otázka „poplatku za poskytnutie úveru“, jeho prípustnosti a prijateľnosti bola osobitne posúdená Národnou bankou Slovenska vo veci vedenej pod číslom OFS - 12322/2015, pričom v danom prípade NBS uzavrela, že poplatok za poskytnutie spotrebiteľského úveru predstavuje spolu s úrokom plnenia za poskytnutie služby. Poplatok za poskytnutie úveru bol zohľadnený pri výpočte RPMN, žalovaný si teda svoje povinnosti splnil a o tom, že RPMN sa počíta aj so sumou poplatku za poskytnutie úveru, bol žalobca písomne a v súlade so zákonom informovaný aj pred uzavretím samotnej Zmluvy.
6. Pokiaľ ide o Dohodu o poskytovaní služieb, táto nebola podmienkou ani predpokladom pre vznik Zmluvy či pre poskytnutie úveru. Spotrebiteľ Dohodu o poskytovaní služieb uzavrieť nemusel a keď ju uzavrel, mal možnosť ju vypovedať. Dohoda o poskytovaní služieb je samostatným právnym úkonom, ktorého vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Uvedené vyplýva z článku I. bod 2 Dohody, kde je uvedené: „Dohodnuté služby sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzatvorenie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi Poskytovateľom a Zákazníkom, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok.“ Dohoda o poskytovaní služieb je aj osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytovaní služieb. To, že uzavretie Dohody o poskytovaní služieb je samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individuálne rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu Zmluvy. Keďže Dohoda bola dobrovoľná a nebola podmienkou na získanie úveru, tak sa ani odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť do výpočtu RPMN pre úver. Vzhľadom k tomu, že Dohoda predstavovala fakultatívne dojednanie, je vylúčené, aby nezapočítanie poplatku do RPMN spôsobilo nesprávnosť tohto údaja, nakoľko ani nemohol byť zahrnutý do vzorca výpočtu. Žalovaný uviedol tiež, že žalobca nikdy netvrdil, že o služby podľa Dohody nemá záujem. Dohoda obsahovala možnosť výpovede, pričom na preukázanie tejto možnosti predložil žalovaný Dohodu o zrušení Dohody o poskytovaní služieb z iného zmluvného vzťahu.
7. Pokiaľ ide o výšku odplaty, žalovaný poukazuje na § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a uvádza, že Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že dlžník je povinný platiť úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Uvedené ustanovenie je svojou povahou a obsahom lex specialis voči ustanoveniam Občianskeho zákonníku. Ak by v Občianskom zákonníku uvedená najvyššia prípustná výška odplaty bola prekročená, v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka by nešlo o neplatný právny úkon a dlžník by z takejto zmluvy bol povinný platiť len úrok do rozsahu najvyššej prípustnej odplaty. Pri porovnaní výšky odplaty s hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je namieste záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou, vzhľadom na spôsob jej určovania v korelácii s tým, že ide o odplatu na bankovom trhu, je práve hodnota priemernej odplaty určovaná bankovými subjektmi. Tá bola v rozhodnom období vo výške 15,16 %, čo znamená, že povolený dvojnásobok bol zákonodarcom stanovený na 30,32 %. Nakoľko je výška odplaty nižšia, tvrdí žalovaný, že žalobcom uvádzané skutočnosti sú nedôvodné.
8. Žalovaný popiera aj tvrdenia žalobcu o tom, že Zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, poukazuje žalovaný na to, že Zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového typu/zmluva o revolvingovom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami. Z ustanovenia bodu 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva, že deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia bodu 9.1 zmluvných dojednaní vyplýva, že Zmluva je uzavretá na dobu neurčitú s tým, že revolving sa uskutoční za podmienok stanovených touto Zmluvou. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je pritom uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky. Žalovaný poukazuje tiež na to, že záver žalobcu spájajúci bezúročnosť úveru s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje smernici 2008/48/ES s prihliadnutím na závery Súdneho dvora vo veci C-42/15, keďže zmluva o úvere neobsahujúca všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice sa môže považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov len pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, čo v prípade neuvedenia termínu konečnej splatnosti nie je splnené. Žalovaný napokon spochybnil závery o povinnosti členenia splátok úveru na istinu, úrok a iné poplatky a poukázal na závery Najvyššieho súdu v uznesení č. k. 3Cdo/146/2017.
9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného spochybnil, že došlo k platnému uzavretiu Zmluvy, keďže žiadosť o poskytnutie úveru, podpísaná dlžníkom (žalobcom) obsahovala iný údaj o RPMN, než prijatie tejto žiadosti veriteľom. Veriteľov právny úkon je preto potrebné chápať ako protinávrh, ktorý mal byť prijatý dlžníkom, k čomu ale nedošlo. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, že na uzavretie zmluvy
stačí dohoda strán o jej podstatných náležitostiach, preto na uzavretie zmluvy sú nevyhnutné dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré sú úplne obsahovo zhodné.
10. Žalobca nesúhlasí s tým, že celkovou výškou úveru bola výška uvedená v Zmluve, keď žalobcovi bola reálne vyplatená nižšia suma. Poukázal na výklad Súdneho dvora vo veci C-377/14, ktorý uviedol, že článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. V Zmluve bola dohodnutá celková výška spotrebiteľského úveru 750,00 Eur, ktorú žalovaný krátil o sumu 75,00 Eur a poskytol spotrebiteľský úver v celkovej výške 675,00 Eur, teda znížený o sumu 75,00 Eur, ktorá predstavuje poplatok za poskytnutie úveru. Na základe uvedeného skutočnou výškou spotrebiteľského úveru je suma 675,00 Eur a z tejto je potom potrebné vypočítať i RPMN. Pokiaľ ide o odplatu za poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, žalobca uvádza, že ak odplata predstavuje v Zmluve o spotrebiteľskom úvere hodnotu 34,89 % a v čase uzatvorenia Zmluvy bola výška najvyššej prípustnej odplaty stanovená na hodnotu 30,32 %, nemôže byť pochybnosť, že žalovaný prekročil prípustný administratívny strop určený zákonom a preto v časti odplaty je preukázateľne Zmluva neplatná.
11. Žalobca ďalej zopakoval, že Zmluva neobsahuje spôsob započítania splátky na úrok, istinu a iné poplatky a tiež v nej absentuje termín konečnej splatnosti. V Zmluve je uvedená len celková výška splátky, a nevyplýva z nej termín ani prvej ani žiadnej ďalšej splátky. Žiadosť o úver bola podpísaná dňa 05.12.2014 a schválená bola až 11.12.2014. Spotrebiteľ teda čakal na informáciu, či mu úver bol schválený alebo nie a za akých podmienok, v čase podpisu tak nemal jasný termín prvej ani poslednej splátky. Zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9 ods. 2 ZoSÚ, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na explicitné znenie Zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici podľa názoru žalobcu nepriamy účinok, jednalo by sa o výklad vnútroštátneho zákona contra legem. Preto musí byť Zmluva považovaná za bezúročnú a bez poplatkov už len z dôvodu absencie rozpisu splátok na úroky, istinu a poplatky. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti, tak účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať spotrebiteľský úver. Termín konečnej splatnosti úveru je obligatórnou náležitosťou Zmluvy, pričom jeho absencia v Zmluve spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj musí byť v Zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru, dňa poskytnutia úveru, dňa uzavretia zmluvy a pod). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. K argumentácii žalovaného, ktorý odkazuje na zmluvné dojednania ako súčasť Zmluvy žalobca uvádza, že zákon o spotrebiteľských úveroch zrozumiteľne a jasne kladie požiadavky o podstatných náležitostiach na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a nie na dodatočné pripojené listiny, ktoré žalobca obdržal s časovým odstupom po uzatvorení Zmluvy, prípadne vôbec. Odkazy žalovaného na rôzne listiny, ktoré mali byť súčasťou Zmluvy alebo ktoré dodatočne zaslal žalobcovi, pričom žalobca pri podpise žiadosti o spotrebiteľský úver nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, sú bez právneho významu. Žalobca poukazuje tiež na nedostatočnú veľkosť písma v Zmluvných dojednaniach, v dôsledku čoho sú tieto nezrozumiteľné. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno priznať právnu ochranu. Je otázne, či mal žalobca dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým ich obsahom a pochopiť význam podmienok v nich uvedených. Zmluvné dojednania neboli podpísané žalobcom, preto nemôžu byť považované za súčasť Zmluvy. Oznámenie veriteľa o schválení úveru taktiež nie je možné považovať za súčasť Zmluvy, podpísanej obidvomi účastníkmi konania.
12. K Dohode o poskytnutí služby žalobca uviedol, že celková odmena pre žalovaného za uvedenú Dohodu predstavuje sumu 725,76 EUR. Zmluvné dojednanie oprávňuje žalovaného na neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu, ktorá presahuje poskytnuté plnenie žalovaným v sume 675,00 EUR. Dohoda bola podmienkou uzatvorenia Zmluvy a je podmienkou neprijateľnou pre hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Postup žalovaného pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov nebol preto správny, keďže do výpočtu mali byť zahrnuté aj náklady na služby podľa Dohody.
13. Žalovaný svoje právo podať dupliku nevyužil. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 25.03.2019, kde vec v neprítomnosti ospravedlnených strán prejednal. Súd sa oboznámil s podaniami strán a vykonal dokazovanie listinami: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 11.12.2014, zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 11.12.2014, Dohoda o poskytovaní služieb zo dňa 11.12.2014, výstupy z interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN, Predsporová výzva zo dňa 15.03.2018, e-mail zo dňa 15.03.2018, poštové podacie lístky na č.l. 18-21, výpis z účtu žalobcu, list Národnej banky Slovenska č. OFS-12322/2015 zo dňa 29.01.2016, Dohoda o zrušení dohody o poskytovaní služieb, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ku dňu 30.09.2015, rozpis vzorca pre výpočet RPMN k zmluve č. XXXXXXXXXX, stanovisko veriteľa k Zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 14.08.2017, 28.07.2017, 29.12.2017 a 05.12.2017, Splátkový kalendár, Dohoda o zrušení dohody o poskytovaní služieb, inšpekčný záznam zo dňa 31.05.2011, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk ku dňu 30.09.2014. Súd zistil nasledujúci skutkový a právny stav, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy o úvere.
14. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
16. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
17. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
21. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
23. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
24. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
26. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
27. Podľa § 2 písm. a) a b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
28. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
29. Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
30. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
31. Z pripojenej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný je v nej uvedený ako veriteľ, ako dlžník je tam uvedený žalobca. V časti tejto Zmluvy „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere (vyplňte)“ sa uvádza, že dlžník žiada žalovaného o poskytnutie úveru. Poskytnutá čiastka úveru má byť vo výške 750,00 Eur, predpokladaná mesačná platba (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) má byť vo výške 41,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka (vrátane úrokov) 23,72 Eur, predpokladaná RPMN za úver 26,19 %, priemerná RPMN za úver 36,30 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.071,24 Eur, poplatok za poskytnutie úveru/revolvingu 75,00 Eur. V časti „údaje o schválenom revolvingovom úvere (nevypĺňajte)“ je uvedená schválená výška úveru 750,00 Eur, informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb) 41,00 Eur, splatnosť úveru (počet splátok) 42, mesačná splátka 23,72 Eur, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.071,24 Eur, RPMN za úver 26,12 %, priemerná RPMN 36,30 %, poplatok za poskytnutie úveru / revolvingu 75,00 Eur. Zmluva bola žalobcom ako dlžníkom podpísaná dňa 05.12.2014, zo strany žalovaného ako veriteľa/dodávateľa bola podpísaná dňa 11.12.2014.
32. Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.12.2014, ktoré je podpísané len žalovaným, súd zistil, že jej obsahom sú údaje o schválenom úvere: schválená výška úveru 750,- Eur, splatnosť úveru 42 mesiacov, výška mesačnej splátky úveru 23,72 Eur, splátka podľa Dohody o poskytovaní služieb (mesačne) 17,28 Eur, poplatok za poskytnutie úveru / revolvingu 75,00 Eur, dátum splatnosti prvej splátky úveru 12.01.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky úveru dňa 12.06.2018, periodicita splácania úveru mesačná, dátum splatnosti splátky v priebehu periodicity splácania 12, celková výška úveru 750,- Eur, RPMN úveru 26,12 %, priemerná hodnota RPMN platná ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere 36,30 %, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť 1.071,24 Eur, odplata za poskytnutie služby v zmysle Dohody o poskytovaní služieb 725,76 Eur, ročná úroková sadzba úveru 18,09 %, dátum nadobudnutia platnosti zmluvy o revolvingovom úvere 11.12.2014, dátum nadobudnutia účinnosti zmluvy o revolvingovom úvere 11.12.2014.
33. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že žalobca so žalovaným dňom akceptácie návrhu Zmluvy zo strany veriteľa (žalovaného) uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorou žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 750,00 Eur, avšak skutočne mu vyplatil finančné prostriedky vo výške 675,00 Eur (dohodnutá čiastka úveru 750,00 Eur mínus poplatok za poskytnutie úveru 75,00 Eur, ktorý je v zmysle bodu 10.1 zmluvných dojednaní započítaný so sumou úveru a dlžníkovi je vyplatený iba rozdiel). Úver bol dojednaný s mesačnými splátkami vo výške 23,72 Eur, ktorých malo byť 42 a dlžník mal na úver celkovo zaplatiť čiastku 1.071,24 Eur. RPMN za úver bola stanovená v žiadosti 26,19 % a v schválení je stanovená 26,12 %.
34. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že k uzavretiu Zmluvy medzi stranami vôbec nedošlo kvôli tomu, že v akceptačnom prejave žalovaného je uvedený odlišný údaj o výške RPMN, ako bol uvedený v návrhu podpísanom žalobcom. Údaj o RPMN nie je časťou Zmluvy, ktorú by medzi stranami bolo možné dohodnúť, jedná sa, naopak, o údaj, ktorý je od tých častí Zmluvy, ktoré sú predmetom dohody medzi stranami, odvodený. Zákon jeho absenciu, resp. uvedenie v nesprávnej výške, sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru, takto uzavretá Zmluva však nie je neplatná. Strany sa v posudzovanom prípade dohodli na výške úveru, počte splátok a ich výške, výške úrokovej sadzby a výške súvisiacich poplatkov, teda si dostatočne určito a zrozumiteľne dohodli ich vzájomné záväzky a Zmluvu uzavreli platne.
35. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený Zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka,
a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ v záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovaného založený Zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Uzavretú Zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, pretože spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú Zmluvu, žalobca má s poukazom na § 2 písm. a) postavenie spotrebiteľa, keďže vychádzajúc z obsahu Zmluvy, úver mu nebol poskytnutý na výkon povolania resp. podnikania a žalovaný má s poukazom na § 2 písm. b) postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
36. Uzavretú Zmluvu následne súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. (vrátane tých, ktorých absenciu Zmluve vyčítal žalobca) a zistil, že neobsahuje zákonnú náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, a to termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V Zmluve nie je vôbec dojednané, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Súd síce má za to, že termín konečnej splatnosti je možné odvodiť od dátumu poslednej splátky, ale Zmluva podpísaná žalobcom tento dátum vôbec neobsahovala. Nie je postačujúce uviesť dátum poslednej splátky úveru až v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré nie je dlžníkom podpísané a ktoré je mu doručené až následne, niekoľko dní po jeho podpise Zmluvy. Uvedenie tejto informácie až v oznámení a nie v samotnej Zmluve podpísanej dlžníkom nepostačuje na splnenie náležitostí, ktoré má mať zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. už v čase podpisu spotrebiteľom. Zmluva ďalej neobsahuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná je v nej totiž len celková suma splátok, ich výška a počet, údaj o dátume splatnosti splátky úplne absentuje (opäť ho obsahuje len oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré nie je dlžníkom podpísané). Už len vzhľadom na uvedené súd posúdil úver poskytnutý na základe dotknutej Zmluvy v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. ako bezúročný a bez poplatkov. Nebolo preto potrebné sa (s prihliadnutím na princíp hospodárnosti ovládajúci civilné sporové konanie) zaoberať ďalšími námietkami žalobcu voči Zmluve, hoci časti z nich súd prisvedčuje (najmä argumentu o nesprávnej výške RPMN v Zmluve pre nezahrnutie nákladov podľa Dohody).
37. Ďalej súd pristúpil k preskúmaniu Dohody o poskytovaní služieb a zistil, že táto bola podpísaná súčasne so Zmluvou. Žalobca sa na jej základe zaviazal žalovanému platiť odplatu mesačne vo výške 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru. Odplata mala byť splácaná spolu s pravidelnými mesačnými splátkami úveru. V Dohode je uvedené, že služby podľa Dohody sú doplnkové a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu pre uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi stranami, napríklad pre získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Žalovaný mal žalobcovi podľa Dohody poskytovať služby: a) informovanie o zostávajúcich záväzkoch, b) odklad splatnosti splátok, c) informácia pred splatnosťou splátky a informácia o prijatých platbách, d) vyhotovenie a zaslanie kópie dokumentácie, e) zmena zmluvy na podnet klienta, f) prepárovanie platieb, g) druhá upomienka zdarma a h) podpora call centra a osobné stretnutie s finančným agentom. Dohoda bola uzavretá na dobu trvania úveru / revolvingu s tým, že vypovedať ju bolo možné len pre následný revolving úveru, nie pre úver poskytnutý na základe uzavretej Zmluvy ako prvý v poradí (tu z dokazovania vyplynul iný záver, než čo uvádzal žalovaný). Tiež bolo dohodnuté, že žalobca síce nemá povinnosť využívať služby podľa Dohody, dokonca má právo pozastaviť či zrušiť poskytovanie jednotlivých služieb, tým však nie je dotknutá jeho povinnosť hradiť naďalej odplatu v plnej výške. V bode 9. Dohody bolo dohodnuté, že ak dôjde k zosplatneniu úveru podľa Zmluvy o úvere, bude žalovaný aj naďalej poskytovať služby podľa dohody, a to za rovnakú odplatu a až do úplnej úhrady záväzkov podľa Zmluvy. Žalovaný súdu nijako nevysvetlil, aké služby bol pripravený žalobcovi poskytovať a či vôbec niektoré z nich aj žalobcovi poskytol. Dohodnutá výška odplaty pritom mesačne navyšovala splátku úveru o 17,28 Eur (splátka úveru s úrokmi bola vo výške 23,72 Eur). Ak by bol dodržaný dohodnutý splátkový kalendár, mal žalobca na službách podľa Dohody zaplatiť 725,76 Eur, pričom celková čiastka na úhradu podľa Zmluvy o úvere bola 1.071,24 Eur pri výške úveru 750,00 Eur. Ak poplatok za nejakú doplnkovú službu k poskytovanému úveru predstavuje takéto podstatné navýšenie splátok, potom podľa názoru súdu musí ísť svojím rozsahom a kvalitou o naozaj výnimočnú službu, ktorá vo výraznej miere uľahčí klientovi orientáciu v jednotlivých položkách poskytovanej sumy úveru,
položkách splátok, prípadných omeškaných plnení, neúročenie prípadných omeškaní so splátkami, prepočty číselných údajov k predmetnému úveru a pod. Z doložených listín a argumentácie sporových strán však nevyplynulo poskytnutie ani jednej takejto výnimočnej či nadmieru kvalitnej služby, ktorá by žalobcovi ako klientovi výrazne pomohla pri čerpaní a splácaní úveru a zároveň odôvodňovala odplatu vo výške 725,76 Eur, pri porovnaní s úverom vo výške 750,00 Eur. Pre súd z týchto okolností vyplýva záver, že dohodou o poskytovaní služieb, ktorá bola predložená žalobcovi na podpis, bez ohľadu na to, či túto podpísal dobrovoľne alebo ako podmienku uzavretia Zmluvy, žalovaný v skutočnosti len umelo navýšil odplatu za poskytnutý úver. Súd považuje uzavretú Dohodu za hrubo odporujúcu dobrým mravom, a to z toho dôvodu, že Dohoda (súc závislou zmluvou na Zmluve o úvere, na splnenie záväzkov z ktorej bol viazaný zánik záväzkov aj z Dohody) nepriniesla pre žalobcu viac práv a výhod, ako by mal, keby Dohodu neuzavrel. V Dohode vymedzené služby ako povinnosť upozornenia na termín splátky, omeškanie a následky prípadného nesplácania sú dané zákonom - s upozornením v Zmluve a predzmluvných formulároch. Vedenie a kontrola splátkového kalendára, evidencia a spárovanie prichádzajúcich platieb je zas činnosť v záujme veriteľa a je zároveň podkladom pre jeho vedenie účtovníctva. Žiadna zo služieb v prospech žalobcu (spotrebiteľa) podľa predmetnej Dohody zjavne ani zďaleka nemohla dosiahnuť v nákladoch odplatu vyžadovanú podľa Dohody o poskytovaní služieb. Väčšinu povinností uvedených v tejto Dohode o poskytovaní služieb je povinný vykonávať veriteľ priamo, či prostredníctvom obchodného zástupcu v rámci starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe s ním uzatváranej úverovej zmluvy a taktiež podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Je tak dôvodný a opodstatnený záver, že zo strany veriteľa išlo o účelovú dohodu v snahe obísť najvyššiu povolenú hranicu odplaty a sankcií s cieľom obchádzať zákon. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný ten právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Pre obchádzanie zákona, ako aj hrubý rozpor s dobrými mravmi súd považuje Dohodu o poskytovaní služieb za absolútne neplatnú.
38. Súd s ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa Zmluvy o úvere a vzhľadom na absolútnu neplatnosť Dohody o poskytovaní služieb uzavrel, že žalobca mal povinnosť žalovanému vrátiť len poskytnutú sumu istiny úveru. Zo zhodných tvrdení strán vyplýva, že žalobca od žalovaného z dohodnutej sumy úveru 750,00 Eur skutočne obdržal nižšiu sumu 675,00 Eur (dohodnutá suma úveru mínus poplatok za poskytnutie úveru 75,00 Eur započítaný podľa bodu 10.1 Zmluvných dojednaní s vyplácanou sumou úveru). Žalobca v žalobe i ďalších vyjadreniach tvrdil, že žalovanému nad rámec poskytnutej istiny úveru uhradil sumu 801,00 Eur. Toto tvrdenie žalovaný nijakým spôsobom nepoprel (pričom mu musel byť z jeho činnosti známy konštantný právny názor tunajšieho súdu ohľadom bezúročnosti a bezpoplatkovosti žalovaným uzatváraných úverových zmlúv), preto z tohto údaju súd taktiež vychádzal ako z nesporného. Z uvedeného potom súd vyvodil záver, že žalovaný na úkor žalobcu získal bezdôvodné obohatenie v sume 801,00 Eur, ktoré mu uložil zaplatiť žalobcovi.
39. Žalobca preukázal, že žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou doručenou žalovanému dňa 15.03.2018, pričom mu v tejto výzve bola poskytnutá lehota na plnenie v trvaní 3 dni. Lehota by žalovanému uplynula dňa 18.03.2018, čo však bola nedeľa, preto sa posledným dňom lehoty na plnenie stal v súlade s ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka pondelok 19.03.2018. Žalovaný sa tak dostal do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia až dňom 20.03.2018. Od tohto dňa žalobcovi vzniklo právo požadovať úroky z omeškania, a to v zákonom stanovenej výške, t.j. v sadzbe úrokov o päť percentuálnych bodov vyššej ako je úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania: 5,00 % p.a. Súd mu preto priznal toto právo až od 20.03.2018 a vo zvyšku jeho nárok na úroky z omeškania zamietol.
40. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca bol v konaní, pokiaľ ide o istinu, plne úspešný, neúspešný bol len v celkom nepatrnej časti (úrok z omeškania za 1 deň). Súd mu preto priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
42. Podľa § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, od poplatku je oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany svojho práva podľa osobitného
predpisu. Podľa § 2 ods. 2 cit. zák., ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom. S ohľadom na uvedené zákonné ustanovenia, keďže bol žalobca ako spotrebiteľ v tomto konaní od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe prakticky v celosti vyhovel, uložil vo výroku IV. tohto rozsudku žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu. Výšku súdneho poplatku súd vypočítal podľa položky 1 a) časti I. Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).