Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-2Pc/28/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci navrhovateľky Z. N., H.. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, N. E., proti osobe, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné A. Q., H.. XX. XX. XXXX, R. C. F. XXX/XX, N. E., o návrhu na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, takto

rozhodol:

I. Súd návrh z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08. 10. 2018 domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky v sume 300 Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom podania návrhu k jej rukám. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené ku dňu 24. 09. 2018. Uviedla, že jej zdravotný stav jej nedovoľuje pracovať popri dôchodku, nakoľko v roku 2016 a v septembri 2018 podstúpila spolu tri operácie srdca. Jej príjem predstavuje starobný dôchodok vo výške 399,20 Eur mesačne. Povinná osoba je taktiež starobný dôchodca, ale je aj zamestnaný v spoločnosti Charvat - tech, s. r. o., kde do 30. 04. 2018 mal ako živnostník mesačný príjem približne 1.300 Eur. Od 01. 05. 2018 pracuje naďalej u tohto zamestnávateľa, buď na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu. Výdavky navrhovateľky predstavujú 174 Eur inkaso spojené s užívaním bytu, televízia, internet a telefón 30,40 Eur, poistenie na pohreb 21,44 Eur mesačne, čistiace prostriedky 15 Eur, lieky približne 30 Eur, vitamíny 30 Eur, strava 180 Eur, drogéria 30 Eur, pričom na oblečenie a kultúru navrhovateľke nezostáva. Okrem toho podstupuje každý rok kúpeľnú liečbu, ktorá stojí približne 400 Eur.

2. Povinná osoba s návrhom nesúhlasí. V písomnom vyjadrení uviedol, že býva v záhradnej chatke, kde nie je pitná voda a elektrina, iba solárna. Poberá dôchodok vo výške 445 Eur mesačne a ďalej sumu 38,96 Eur mesačne od dôchodkovej spoločnosti AXA, teda jeho príjem predstavuje spolu sumu 483,96 Eur mesačne a žiaden iný príjem nemá. Má za to, že výdavky uvádzané navrhovateľkou v návrhu sú nepravdivé. Za 20 rokov spoločného života absolvovala kúpeľnú liečbu len štyrikrát, neabsolvuje ju každý rok. V konaní 2Pc/4/2018, v ktorom navrhovateľka žiadala manželské výživné, uviedla svoje mesačné výdavky v sume spolu 520,84 Eur, pričom v predmetnom konaní ich uvádza v sume spolu 627,07 Eur, teda rozdiel je viac ako 106 Eur. Za prehnané považuje výdavky za drogériu a čistiace prostriedky v sume spolu 55 Eur mesačne. Pokiaľ ide o byt, v ktorom navrhovateľka býva, tento previedla na svojho syna C. a následne vnuka E., ktorý by mal podľa názoru povinnej osoby tento byt platiť sám.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu 11Pc/8/2018-50, rozhodnutiami Sociálnej poisťovni o dôchodku, prepúšťacou správou navrhovateľky, lustráciami v Sociálnej poisťovni, potvrdením od spoločnosti Charvat - tech, s. r. o., dohodou o zrušení Zmluvy o dielo, výpismi zo živnostenského registra a oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu 11Pc/8/2018 a 2Pc/4/2018, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z rozsudku tunajšieho súdu č. k. 11Pc/8/2018-50 zo dňa 04. 09. 2018 vyplýva, že súd manželstvo účastníkov rozviedol, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24. 09. 2018.

5. Z lustrácie a rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľka je poberateľkou starobného dôchodku od 01. 01. 2018 v sume 399,20 Eur, ktorý bol podľa výsluchu navrhovateľky od 01. 01. 2019 zvýšený na sumu necelých 410 Eur. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že táto býva v byte s ktorým sú spojené výdavky 174 Eur mesačne zahŕňajúce platbu správcovi bytového domu, platbu za elektriku, plyn a poplatok RTVS. Z výsluchu navrhovateľky vyplynuli jej ďalšie mesačné výdavky 50 Eur na pevnú linku, mobil, internet a televízor, 21,40 Eur poistné na pohreb, 180 Eur na stravu (5 - 6 Eur denne), 50 Eur doplatok na lieky, 30 Eur vitamíny a 25 Eur na drogériu. Z výsluchu navrhovateľky ďalej vyplynulo, že absolvuje raz za rok kúpeľnú liečbu, ktorá stojí 378 Eur. Okrem toho jej ročné výdavky na oblečenie predstavujú sumu približne 300 Eur. Podľa výsluchu navrhovateľky platí výdavky prevyšujúce jej dôchodok jej syn C. N., ktorý jej prispieva sumou 200 Eur mesačne, čo vyplýva aj z sms správy predloženej navrhovateľkou, obsahujúcej potvrdenie, že na jej účet bola pripísaná suma 200 Eur od C. N..

6. Z lustrácie a rozhodnutia Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinná osoba poberá od 01. 01. 2019 starobný dôchodok v sume 446,60 Eur mesačne. Okrem toho bol od mája do novembra 2018 na základe dohody o pracovnej činnosti zamestnaný v spoločnosti Charvat - tech, s. r. o. s mesačným príjmom 99,36 Eur brutto. Od novembra 2018 je na základe dohody o pracovnej činnosti zamestnaný v spoločnosti METALURGIA TS plus, s. r. o., kde jeho príjem predstavoval za mesiace november a december 2018 a január 2019 sumy 0 Eur, 126 Eur a 154 Eur brutto. Z výsluchu navrhovateľky vyplynulo, že povinná osoba obýva chatku v obci E. S. v okrese P., ktorá je zariadená ako 2-izbový byt, je v nej zavedené ústredné kúrenie a v neďalekom potoku je zriadená nádrž s čerpadlom, z ktorej možno odčerpávať vodu. Výdavky na bývanie v tejto chatke predstavujú sumu približne 500 Eur ročne na drevo, elektrika je zadarmo, kvôli nainštalovaným solárnym panelom. Podľa správy spoločnosti Charvat - tech, s. r. o., povinná osoba obchodovala s touto spoločnosťou na základe zmluvy o dielo zo dňa 19. 12. 2014, pričom podľa priloženej dohody došlo k zrušeniu tejto zmluvy k 27. 04. 2018. V uvedenej dohode je povinná osoba označená IČOm XX XXX XXX. Podľa zoznamu prijatých faktúr predstavoval príjem povinnej osoby z titulu Zmluvy o dielo od decembra 2016 do decembra 2017 sumu spolu 17.297,50 Eur (v priemere 1.330 Eur mesačne). Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že povinná osoba ukončila podnikateľskú činnosť pod IČOm XX XXX XXX vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 30. 04. 2018.

7. Súd vec právne posúdil podľa § 72 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Podľa uvedeného zákonného ustanovenia je nevyhnutným prvoradým predpokladom priznania príspevku na výživu rozvedeného manžela skutočnosť, že rozvodom nastane taká situácia medzi manželmi, že jeden z nich nie je schopný sám sa živiť. Táto neschopnosť môže spočívať jednak v subjektívnych, jednak v objektívnych príčinách, ktorými môžu byť napr. starostlivosť o maloleté dieťa alebo faktická nemožnosť nájsť si zamestnanie v danom mieste zodpovedajúce fyzickým a duševným schopnostiam. Prihliada sa nielen na skutočné pomery oprávneného manžela, ale aj na jeho potenciálne schopnosti samostatne sa živiť. Pokiaľ ide o rozsah vyživovacej povinnosti, tento je odlišný od rozsahu vyživovacej povinnosti medzi manželmi za trvania manželstva v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého má byť životná úroveň manželov v zásade rovnaká. V prípade výživy rozvedeného manžela, má ísť iba o nevyhnutý príspevok na primeranú výživu, to znamená, že toto výživné nemá pokryť všetky výdavky na odôvodnené potreby oprávneného manžela alebo dorovnať jeho životnú úroveň na úroveň druhého manžela, ale zabezpečiť mu len primeranú výživu spočívajúcu v stravovaní, bývaní, ošatení a podobne.

8. Súd má za to, že schopnosti obidvoch manželov samostatne sa živiť sú v predmetnej veci v podstate rovnaké. Obaja vedú samostatné domácnosti, sú starobní dôchodcovia v dôchodkovom veku (73 a 64 rokov), pričom obaja poberajú starobný dôchodok približne v rovnakej výške (navrhovateľka 410 Eur a povinná osoba 446,60 + 38,96 Eur od dôchodkovej spoločnosti AXA). Obidvaja manželia majú zo starobného dôchodku zabezpečený stály príjem, ktorý sa navyše u navrhovateľky k 01. 01. 2019 valorizoval. O výživu účastníkov je tak primárne postarané zo sociálneho zabezpečenia daného štátom

- starobným dôchodkom. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v predmetnej veci rozvodom manželstva nenastala taká situácia, že by jeden z manželov nebol schopný sám sa živiť, a preto nie sú splnená primárna zákonná podmienka na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela.

9. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani tá skutočnosť, že okrem dôchodku má povinná osoba aj príjem z dohody o pracovnej činnosti. Rozdielna výška príjmov účastníkov nie je dôvodom na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, tým je len nemožnosť jedného z manželov samostatne sa živiť. Súd taktiež poukazuje na to, že dosahovaný príjem povinnej osoby je minimálny, pohybujúci sa v priemere na úrovni mierne prevyšujúcej sumu 100 Eur mesačne brutto. Navrhovateľka namieta, že povinná osoba by určite nepracovala za tak nízku mzdu, ako vychádza z lustrácie v Sociálnej poisťovni a má za to, že časť jeho skutočnej mzdy je vyplácaná „na ruku“. V súvislosti s týmito tvrdeniami však nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie, ani súdu takéto skutočnosti nevyplynuli z ostatných vykonaných dôkazov. Súd môže rozhodovať len na základe zisteného skutkového stavu na podklade vykonaných dôkazov a nie na základe dohadov alebo domnienok. Súdu sa nejaví ako nepravdepodobné, že by povinná osoba mohla mať len takýto nízky príjem, nakoľko ide o osobu v dôchodkovom veku, ktorej obživa je primárne zabezpečená starobným dôchodkom a jej zamestnanecký pomer je vedený len na základe dohody o vykonaní práce, teda nejde o plný pracovný úväzok, ale len o prácu v obmedzenom rozsahu. Pre dôchodkový vek povinnej osoby od neho v súčasnosti ani nie je možné požadovať, aby bol naďalej zamestnaný na plný úväzok.

10. Súd pri posudzovaní príjmov povinnej osoby nemohol prihliadať na skutočnosti tvrdené navrhovateľkou a preukázané správou od spoločnosti Charvat - tech, s. r. o., že príjem povinnej osoby na základe živnostenského oprávnenia v rámci základe uzavretej zmluvy o dielo predstavoval do 30. 04. 2018 ešte aj sumu 1.300 Eur mesačne. Ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o rozvode účastníkov (24. 09. 2018) už povinná osoba takéto zárobkové možnosti nemala, nakoľko došlo k dohode o zrušení zmluvy o dielo a k ukončeniu živnostenského podnikania povinnej osoby, na základe ktorého mala zmluvu o dielo uzatvorenú. Súd rovnako ako v predchádzajúcom odseku uvádza, že pre dôchodkový vek povinnej osoby od neho nie je možné požadovať, aby ďalej podnikal ako živnostník.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd uzatvára, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela v zmysle § 72 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko vzhľadom na dôchodkový vek účastníkov a ich príjmy zo starobného dôchodku nie je možné skonštatovať, že v dôsledku rozvodu manželstva sa navrhovateľka ocitla v takej situácii, že sa nie je schopná sama živiť. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporových konaniach nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.