Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-89-2017.pdf
PDF · 74.14 KB
No categories available
16C/89/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v sporovej veci žalobcu: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, Bratislava, IČO: 31 813 861, proti žalovanému V. W., D.. XX.XX.XXXX, N. X. XX - X, F., U. F., o zaplatenie 742,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 724,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 61,91 eur od 23.10.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 680,30 eur od 30.10.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.12.2017 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 742,21 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.
2. V súlade s § 177 ods. 2 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej ako „C.s.p.“) súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania.
3. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to s faktúrou č. XXXXXXXXXX, faktúrou č. XXXXXXXXXX, uznaním dlhu zo dňa 23.09.2016, predžalobnou výzvou ako aj s ostatnými listinami založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1031603579 na sumu 61,91 eur so splatnosťou dňa 22.10.2016 a faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 680,30 eur so splatnosťou dňa 29.10.2016 za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Ružinov, ktorá bola žalovanému poskytnutá v dňoch 22.09.2016 a 25.09.2016. Celkové náklady na zdravotnú starostlivosť, ktorá bola žalovanému poskytnutá zo strany žalobcu predstavujú sumu vo výške 742,21 eur. Žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil, a to ani čiastočne.
5. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
6. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
7. Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
8. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, niečo konať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
9. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
10. V konaní bolo preukázané, že medzi stranami sporu vznikol záväzkovo-právny vzťah, na základe ktorého žalobca poskytol žalovanému neodkladnú zdravotnú starostlivosť, pričom žalovaný nebol verejne zdravotne poistený podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, ani sa nepreukázal európskym preukazom zdravotného poistenia. Za poskytnutie tejto neodkladnej zdravotnej starostlivosti bol preto žalobca ako jej poskytovateľ oprávnený požadovať od žalovaného úhradu v hotovosti. Keďže žalovaný žalobcovi neuhradil cenu poskytnutej zdravotnej starostlivosti v hotovosti, žalobca náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť vyfakturoval žalovanému faktúrami v celkovej výške 742,21 eur a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy.
11. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považoval za nesporné, že žalobcovi vznikla voči žalovanému pohľadávka v sume 742,21 eur, pričom žalovaný dlžnú sumu žalobcovi neuhradil ani z časti. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
12. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka ods.1 a 2 dlžník, ktorý svoj dlh nesplní riadne a včas je v omeškaní; ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatky z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Keďže sa žalovaný dostal s plnením do omeškania súd ho zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v zmysle § 3 ustanovení nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. (účinného od 01.02.2013), podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
14. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).