Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/15/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu Exipo, s.r.o., so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, IČO: 44 873 441, právne zastúpený advokátom JUDr. Peter Homola, so sídlom Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, proti žalovanému H. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 55,96 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č.k. 4Csp/25/2018-43 zo dňa 18. októbra 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a III..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 48,76 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne: · zo sumy 12,90 Eur od 24.03.2015 do zaplatenia, · zo sumy 12,90 Eur od 24.04.2015 do zaplatenia, · zo sumy 12,90 Eur od 26.05.2015 do zaplatenia, · zo sumy 10,06 Eur od 24.06.2015 do zaplatenia, to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,26 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a), 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, § 40 ods. 1, 3, § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 297, § 255 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť N., a.s., uzavrela so žalovaným dňa XX.XX.XXXX L. o poskytovaní verejných telekomunikačných služieb č. U podľa zákona č. 351/2011 Z. z., predmetom ktorej bola služba „V. F. S. A Spoločnosť vystavila žalovanému faktúry, v ktorých vyúčtovala aj poplatky za upomienky a poplatky za doručovanie faktúry poštou.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že posudzovaný právny vzťah je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným štandardizovanou spotrebiteľskou zmluvou. Žalovaný okrem výberu programu a svojho podpisu žiadnym spôsobom neparticipoval na koncipovaní zmluvy. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti zaplatenia ceny za poskytnuté služby právnym predchodcom žalobcu. Súd priznal nárok v celom uplatnenom rozsahu, a teda v súhrne zaviazal žalovaného na celkovú úhradu sumy 48,76 Eur s prísl.. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s platením svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho aj na zaplatenie úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti každej jednotlivej faktúry, t.j. vo výške 5,05% tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Súd nepriznal žalobcovi poplatok označený ako poplatok za upomienku a zasielanie faktúry poštou z dôvodu, že v tejto časti žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovaného hradiť žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za prerušenie služby pre neplatenie strany výslovne dojednali. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal z akého dôvodu jeho právny predchodca účtoval žalovanému uvedený poplatok. Navyše zaplatením poplatku za upomienku žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak, poplatok sa javí iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby. Mal za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, čím sa zároveň prieči dobrým mravom. Z uvedených dôvodov žalobu v časti uplatnených poplatkov zamietol. Pokiaľ ide o nárok za poplatky za upomienky, tak súd považoval aj tento nárok za nedôvodný, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že so žalovaným zmluvne (písomne) dojednal predmetné pokuty. Nedodržanie tejto písomnej formy je dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na ktorý sú prihliada ex offo, aj keď sa ho nikto nedovoláva. Preto súd zamietol žalobu aj v tejto časti.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol v konaní úspešný len čiastočne (87,13%) a žalovaný tiež čiastočne úspešný (12,87%), súd rozhodol tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,26%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výrokom II. a III. rozsudku. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že sa stotožňuje s názorom ohľadne určenia zmluvného vzťahu ako spotrebiteľského, a preto nenamieta aplikáciu ustanovení spotrebiteľského práva. Nesúhlasil s argumentáciu súdu, nakoľko znenia oboch „sporných“ zmluvných podmienok považuje za dostatočne zrozumiteľné a jasné. Zároveň nesúhlasil s názorom súdu, že ich zakomponovanie do všeobecného cenníka jeho právneho predchodcu malo za cieľ ich skrytie pred pozornosťou spotrebiteľa. Dal do pozornosti, že v tomto prípade sa jedná o všeobecný cenník, ktorý obsahuje viacero zmluvných ustanovení, na základe ktorých sú fakturované rozličné služby. Poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená na základe zákona č. 351/2011 Z. z., ktorý predstavuje osobitný právny predpis regulujúci okrem iného aj špeciálnu právnu úpravu vzťahujúcu sa na zmluvu, v zmysle ktorej sa cenník považuje za súčasť zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že samotný zákon považuje cenník za súčasť zmluvy a navyše výslovne predpokladá, že niektoré ustanovenia zmluvy podnik upraví odkazom na iné dokumenty, ktoré budú tvoriť súčasť zmluvy. Z predložených listinných dôkazov mal za to, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť, t.j. neuhrádzal riadne a včas za poskytnuté služby. Ďalej mal za to, že postupca žalovaného upozornil na skutočnosť, že neuhradil pravidelné mesačné poplatky práve upomienkami fakturovanými v žalovaných faktúrach, teda postupcovi tak vzniklo legitímne právo uplatniť si nárok na zaplatenie upomienky. Mal za to, že citované ustanovenia Cenníka nie sú v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil s názorom súdu, podľa ktorého treba poplatky za upomienky považovať za zmluvné pokuty a uviedol, že v konaní si neuplatnil predmetný nárok titulom zmluvnej pokuty, ale právom doplnkovej služby poskytovanej žalovanému. Rovnako nesúhlasil s názorom, že vystavenie poplatku za upomienku nemá žiaden preukázateľný prínos pre spotrebiteľa. Pri poplatku za doručovanie faktúr prostredníctvom pošty bol rovnako toho názoru, že podnik fakturovaním uvedeného poplatku nesleduje záujem pre maximalizáciu svojho zisku. Podotkol, že k fakturovaniu tejto služby dochádza výlučne na základe jej objednania účastníkom zmluvného vzťahu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 42,31 Eur.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

13. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

14. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva o poskytovaní verejných elektronických komunikačných služieb je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde právny predchodca žalobcu vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že v podanom odvolaní ani samotný žalobca nespochybnil skutočnosť, že právny vzťah vzniknutý z uvedenej zmluvy je vzťahom spotrebiteľským.

15. K námietke, že zákon č. 351/2011 Z. z. predstavuje osobitný právny predpis regulujúci špeciálnu právnu úpravu vzťahujúcu sa na predmetnú zmluvu odvolací súd uvádza, že aj keď predmetná zmluva spadala pod režim uvedeného zákona, vzhľadom na jej spotrebiteľský charakter je potrebné postupovať nie len výlučne podľa zákona č. 351/2011 Z. z., ale aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré zabezpečujú to, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali neprijateľné zmluvné podmienky a tiež aj to, aby zmluvné dojednania medzi stranami, resp. účastníkmi zmluvy boli individuálne dojednané. Odvolací súd dáva do pozornosti aj to, že podľa Občianskeho zákonníka dôkazné bremeno zaťažuje práve dodávateľa, ktorý má preukázať, že zmluvné dojednania boli individuálne dojednané, v opačnom prípade sa za individuálne dojednané nepovažujú.

16. Odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa, a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

17. Súd prvej inštancie správne v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zásadu transparentnosti a jej dopad i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a Sadzobníka poplatkov. Berúc do úvahy uvedené preto súd prvej inštancie správne preskúmal zmluvné podmienky týkajúce sa poplatkov za upomienky vo výške 1,20 Eur a poplatky za doručovanie faktúry poštou vo výške 1,20 Eur uvedené v cenníku predloženým žalobcom, pričom dospel k správnemu záver, že tieto nespĺňajú podmienku transparentnosti a zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovaný hradí týmito poplatkami iba skutočne náklady, ktoré mu vznikli.

18. Vo vzťahu k poplatkom za upomienky odvolací súd uvádza, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 1,20 Eur.

19. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Ako správne uviedol súd prvej inštancie uvedenými poplatkami sa spotrebiteľovi neposkytuje žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby.

20. Z obsahu spisu nevyplýva, že by boli vyššie uvedené poplatky za upomienky so žalovaným výslovne dojednané, hoci súčasťou uzatvorenej zmluvy sú obchodné podmienky a cenník, na čo odkazuje s poukazom na zákon č. 351/2011 Z. z. žalobca. Odvolací súd však zdôrazňuje, že žalovaný ako spotrebiteľ do ich nemohol nijakým spôsobom zasiahnuť. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Preto zhodne so súdom prvého stupňa za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k odporkyni) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Odvolací súd sa s vyššie citovaným názorom v plnom rozsahu stotožňuje. 21. Obdobne aj v prípade požadovania zaplatenia poplatkov za doručovanie faktúr poštou možno konštatovať, že tieto boli upravené v Cenníku administratívnych poplatkov a poplatkov ostatných služieb (č.l. 14), kde však nebolo preukázateľne dokázané, že žalovaný sa s obsahom tohto cenníka oboznámil (absentuje podpis žalovaného), naviac žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal reálne doručenie upomienok žalovanému.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie správne posúdil absolútnu neplatnosť dojednaní o zmluvnej pokute a správne žalobu v časti poplatkov za upomienky a poplatkov za doručovanie faktúr zamietol.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

24. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 6Cdo/544/2015.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).