Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9P-88-2021.pdf
PDF · 85.35 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/88/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou v právnej veci navrhovateľky - manželky: B. R., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, zastúpená JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou, so sídlom Pohraničná 7, Komárno, proti manželovi: I. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., č. 126, t. č. v Ú. M., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: T. K. R., nar. XX.X.XXXX a É. Q. R., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX v B., zavedené v knihe manželstiev vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. X r o z v á d z a. Súd maloleté deti R.: T. K., nar. XX.X.XXXX a É. Q., nar. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. Rodičovské práva a povinnosti p a t r i a obom rodičom. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého T. K. mesačne sumou 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a na výživu maloletej É. Q. mesačne sumou 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, u oboch počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vopred k rukám matky maloletých detí vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca. Súd styk otca s maloletými deťmi n e u p r a v u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa písomne podaným návrhom zo dňa 18.6.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom tak, že budú zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bude zaviazaný prispievať na ich výživu po 100,- Eur mesačne s tým, že styk otca s deťmi bude neobmedzený. Na pojednávaní dňa 10.11.2021 navrhovateľka uviedla, že po štyri a pol ročnej známosti uzatvorili dňa 26.5.2012 manželstvo z ktorého sa narodili dve deti. Prvé roky manželstva boli harmonické, avšak po narodení druhého dieťaťa v roku 2015 manžel prestal po práci chodiť na čas domov, neprispieval na spoločnú domácnosť pravidelne a preto v januári 2020 sa manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Od tejto doby spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú. Na pojednávaní dňa 16.2.2022 uviedla, že má nadviazaný vzťah s novým partnerom a už za žiadnych okolností nie je ochotná obnoviť manželské spolunažívanie. Príčinou rozvratu manželstva nie je skutočnosť, že manžel bol 11.11.2020 vzatý do vyšetrovacej väzby, veď predtým už od 1.1.2020 spolu nežili. Maloleté deti žiadala zveriť do svojej starostlivosti, riadne sa o ne stará, má k tomu vytvorené vhodné podmienky. Pôvodne žiadala určiť výživné po 100,- Eur mesačne na každé dieťa, nakoľko však si je vedomá toho, že otec maloletých detí nemá momentálne žiaden príjem súhlasila s výživným v minimálnom rozsahu. Uviedla, že býva s deťmi v dome svojich rodičov na ktoré bývanie má výdavky: elektrina 99,- Eur
mesačne, plyn 64,- Eur mesačne, voda 22,- Eur mesačne, internet 27,- Eur mesačne. V tejto domácnosti býva aj jej plnoletý brat, ktorý jej prispieva 50,- Eur na režijné náklady. Spláca úver v prospech OTP banky 117,- Eur mesačne. Je zamestnaná u obce Iža s príjmom cca 670,- Eur, poberá daňový bonus 78,94 Eur a rodinné prídavky 51,- Eur. Uviedla, že otec maloletých detí jej od 1.1.2020 titulom výživného dal raz sumu 500,- Eur. 2. Manžel sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, je vo väzbe, pričom písomne súdu oznámil, že súhlasí s tým, aby sa pojednávalo a rozhodlo bez jeho prítomnosti. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.11.2021 uviedol, že aktuálne nesúhlasí s rozvodom manželstva a úpravou rodičovských práv a povinností, lebo momentálne je vo väzbe a nemá možnosť sa zamestnať. V prípade prepustenia na slobodu, keď bude mať zaručený príjem na platenie výživného, je ochotný za istých okolností pristúpiť k súhlasu s rozvodom manželstva, so zverením detí matke a s určením výživného. Preto súd s poukazom na ust. § 180 CSP pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. 3. Kolízna opatrovníčka uviedla, že v prípade rozvodu manželstva navrhuje deti zveriť do starostlivosti matky, nakoľko od 1.1.2020 sama zabezpečuje starostlivosť o deti a má k tomu aj vytvorené vhodné podmienky. Otca navrhla zaviazať na platenie výživného v minimálnom rozsahu, nakoľko vo väzbe nemá príjem. Styk otca s deťmi upraviť nežiadala, nakoľko matka otcovi v styku nebráni, sú v pravidelnom telefonickom kontakte. 4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, kolízneho opatrovníka, sobášnym listom, rodným listom maloletých detí, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch manželov, ostatnými ku spisu pripojenými dokladmi a takto vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny záver: 5. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX v B.. Z tohto manželstva pochádzajú dve maloleté deti T. K., nar. XX.X.XXXX a É. Q., nar. XX.X.XXXX. Posledným bydliskom manželov bola B., D. XXX. 6. Podľa ust. §-u 18 Zák. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 7. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. 8. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 9. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 10. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 11. Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
12. Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
13. Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
14. Podľa § 24 ods. 5 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde. 15. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 16. Podľa § 26 Zák. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. 17. Podľa § 25 ods. 1,2 Zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode. 18. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že účastníci konania manželské spolunažívanie prerušili 1.1.2020, keď manžel opustil spoločnú domácnosť, pričom od tejto doby spolu nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú. Príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka videla v tom, že manžel chodil neskôr domov a na spoločnú domácnosť neprispieval pravidelne. Z tohto plynuli hádky v dôsledku ktorých sa manžel zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Následne bol manžel 11.11.2020 vzatý do vyšetrovacej väzby, avšak toto nie je príčina rozvratu manželstva. Navrhovateľka medzičasom nadviazala známosť s novým partnerom. Manžel sa k návrhu vyjadril len stručne, uviedol, že s rozvodom nesúhlasí kým je jeho osobná sloboda obmedzená, v prípade prepustenia na slobodu je ochotný súhlasiť s rozvodom. Manželia vyše dvoch rokov žijú úplne oddelene, navrhovateľka trvala na svojom návrhu, má nadviazanú známosť s novým partnerom, preto súd nevidel reálny predpoklad, že by toto manželstvo mohlo v budúcnosti spĺňať účel, pre ktorý bolo vytvorené. Preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol. 19. Zároveň súd rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Z prednesu kolízneho opatrovníka na pojednávaní dňa 16.2.2022 mal súd za preukázané, že kolízna opatrovníčka vykonala šetrenie pomerov u matky, ktorá má vytvorené všetky podmienky pre starostlivosť o maloleté deti. Matka už vyše dvoch rokov sa sama stará o deti a voči jej starostlivosti nenamietal ani otec maloletých detí, preto súd obe deti zveril do starostlivosti matky. Zároveň súd rozhodol o vyživovacej povinnosti otca a zaviazal ho na platenie výživného v minimálnom rozsahu, čo predstavuje 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa (v súčasnosti 29,86 Eur na jedno dieťa). S prihliadnutím na skutočnosť, že otec vo výkone väzby nemá príjem, čo vyplýva aj z potvrdenia č.l. 23
- 24 spisu. Minimálne výživné je však povinný platiť každý rodič bez ohľadu na to, či má alebo nemá príjem. Matka žiadala výživné po 100,- Eur mesačne, pričom po zistení, že otec je bez príjmu, súhlasila aj s minimálnym výživným, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Styk otca s maloletým deťmi ani jeden z rodičov upraviť nežiadal, matka umožňuje otcovi každý druhý deň telefonovať, alebo skypovať, preto súd styk otca s deťmi neupravil. 20. O trovách konania súd rozhodol v zmysle 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko podľa §-u 27 ods. 1 Zák. o rodine.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska podľa § 27 ods. 2 zák. o rodine.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( § 376 CMP).