Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/222/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: U. Č., A.. XX.XX.XXXX, W. XXX XX H. XXX, právne zastúpený: Mgr. Peter Troščák, advokát so sídlom Hlavná 50, 080 01 Prešov, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.106,92 EUR a 5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.021,92 EUR od 20.06.2017 do zaplatenia a zo sumy 85 EUR od 05.02.2019 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 02.05.2017 navrhol žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1.021,92 EUR s 5 % úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia a uložiť žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Táto žaloba bola vedená pôvodne pod sp. zn. 14Csp/107/2017, pričom na strane žalovaných vystupovali aj ďalšie 3 subjekty, vo vzťahu ku ktorým súd rozhodol rozsudkom zo dňa 19.12.2018 a voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava (žalovaný v tomto konaní), žalobu vylúčil na samostatné konanie. V rámci pojednávania konaného pod pôvodnou sp. zn. 14Csp/107/2017 dňa 14.09.2018 právny zástupca žalobcu rozšíril žalobu o zaplatenie sumy 85 EUR, a to po zistení, že účet č. XXXXXXXX nepatrí pôvodne žalovanému v 2. rade (spoločnosti Platiť sa oplatí, s.r.o. Bratislava), ale že tento účet patrí žalovanému, preto súd pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.106,92 EUR a 5 % - tný úrokom z omeškania zo sumy 1.021,91 EUR odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia a zo sumy 85 EUR odo dňa nasledujúceho po doručení zmeny žaloby žalovanému do zaplatenia. V žalobe žalobca poukázal na to, že žalovaný v 1. rade s ním dňa 15.12.2008 uzavrel úverovú zmluvu č. 8460571, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 863,04 EUR, ktorý sa zaviazal splatiť v 12- tich mesačných splátkach po 135,76 EUR počnúc dňom 20.01.2009. Uviedol, že v zmluve nie je uvedený úrok, je tam uvedený iba poplatok vo výške 766,12 EUR, pričom tento poplatok nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedená ani RPMN. Ďalej poukázal na to, že dňa 15.12.2008 žalobca vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej bol jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad žalovaného sumu 1.641,06 EUR a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 25.04.2009. Žalobca poukázal zároveň na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 18CbZm/88/2013 zo dňa 04.02.2016 vo veci vydania zmenkového platobného rozkazu na sumu 406,10 EUR s príslušenstvom, ktorým bolo rozhodnuté tak, že konanie v časti rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne bolo zastavené a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoZm/13/2016 zo dňa 27.10.2016. Z odôvodnenia vyššie citovaných rozsudkov vyplýva, že predmetná úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, ktorá nemá obligatórne zákonne náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 2 písmeno g), h), i), j), zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ako prílohu žaloby predložil fotokópie poštových poukazov a potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov v hotovosti, ktoré preukazujú úhrady jednotlivých súm.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 06.07.2017 poukázal na to, že spornú zmluvu o úvere nemožno považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, preto táto zmluva nemusela obsahovať ani RPMN. Taktiež poukázal na to, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia. Taktiež vzniesol námietku premlčania, pričom požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote v rozsahu 500 EUR dňa 09.03.2015 a navrhovateľ svoj návrh na súde uplatnil až dňa 02.05.2017. Podaním zo dňa 07.09.2017 žalovaný špecifikoval, že predmetnú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nakoľko v zmluve je výslovne určený účel uzatvorenia zmluvy o úvere

- povolanie.

3. Žalobca v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že nikdy nebral žiadne úvery, iba raz od spoločnosti Pohotovosť, keďže syn potreboval peniaze, pričom syn mu zároveň prisľúbil, že tento úver bude splácať, avšak tento úver syn v určitom čase prestal splácať. Uviedol, že prvýkrát sa dozvedel o možnosti, že by mohol žiadať vydať bezdôvodné obohatenie v decembri roku 2016, keď ho na súde odporučili na centrum právnej pomoci. Taktiež sa vyjadril, že peniaze nikdy nebral pre účely povolania, pretože v tom čase, keď uzatváral zmluvu už bol na dôchodku a do dôchodku išiel ako 60 - ročný, pričom vtedy už poberal starobný dôchodok, nikde už nepracoval, ani nepodnikal, a teda nemohol brať pôžičku na účely zamestnania, povolania, resp. podnikania. V tejto súvislosti taktiež uviedol, že sa ho nikto nič nepýtal, prišli do osady, dávali pôžičky, a to možno aj tým, ktorí nerobili.

4. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 18CbZm/88/2013 zo dňa 04.02.2016, ako aj z pripojeného spisu vyplýva, že ku dňu vypracovania žaloby (18.03.2013) žalobca z titulu zmenky, ktorá bola vystavená dňa 15.12.2008 na sumu 1.641,06 EUR, na zmenkovú sumu uhradil 1.234,96 EUR. Z tohto rozhodnutia taktiež vyplýva, že predmetný úver neobsahuje obligatórne zákonne náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písmeno g), h), i), j), zákona č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.12.2016.

5. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

6. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

7. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 15.12.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, pričom z citovaného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 18CbZm/88/2013 nepochybne vyplýva, že ku dňu 18.03.2013 žalobca zaplatil žalovanému sumu 1.234,96 EUR, teda zaplatil navyše nad poskytnutú istinu úveru vo výške 863,04 EUR sumu 371,92 EUR. Z predložených listinných dôkazov, a to kópií poštových poukážok, resp. z potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov v hotovosti, nepochybne vyplývajú skutočnosti tvrdené v samotnej žalobe, a teda že žalobca formou poštových poukážok zaplatil celkovo sumu 235 EUR (3 krát sumu 50 EUR, t.j. 150 EUR na účet žalovaného č. 20198990 a na ďalší účet žalovaného č. 20219907 sumu 85 EUR - 45 EUR + 40 EUR). Taktiež mal súd za nepochybne preukázané, že žalobca na základe potvrdení o prevzatí finančných prostriedkov zaplatil pracovníkom žalovaného celkovo sumu 500 EUR, teda poskytnutú istinu úveru preplatil celkovo o sumu 1.106,92 EUR (371,92 EUR + 150 EUR + 85 EUR + 500 EUR).

8. V súvislosti s uplatneným nárokom, súd poukazuje na to, že už v pôvodnom konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 18CbZm/88/2013 bolo konštatované, že predmetná spotrebiteľská úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti vyplývajúce z § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd v tejto súvislosti iba opätovne zdôrazňuje, že v predmetnej zmluve skutočne nie je uvedená konečná splatnosť úveru (§ 4 ods. 2 písm. b) cit. zákona), ročná úroková sadzba (§ 4 ods. 2 písm. h) cit. zákona) a taktiež v zmluve nie je uvedená ani ročná percentuálna miera nákladov - RPMN (§ 4 ods. 2 písm. j) cit. zákona), čo má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Preto bol žalobca povinný vrátiť žalovanému iba poskytnutú istinu úveru a všetky platby navyše predstavujú bezdôvodné obohatenie, keďže žalovaný prijal tieto plnenia bez právneho dôvodu.

9. Žalovaný v rámci svojich vyjadrení poukázal na to, že predmetný úver nemožno považovať za spotrebiteľský, keďže bol poskytnutý za účelom povolania, čo ale v konaní nebolo preukázané, práve naopak, bolo nepochybne preukázané, že žalobca v čase, keď čerpal predmetný úver bol už dôchodcom a zároveň poberateľom starobného dôchodku, pričom v čase uzavretia zmluvy mal už 66 rokov a ako sa sám vyjadril, do dôchodku išiel vo veku 60-tich rokov.

10. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania, pričom súd v tomto ohľade poukazuje na to, že z výsluchu samotného žalobcu nepochybne vyplynulo, že tento sa o možnosti uplatniť si bezdôvodné obohatenie dozvedel v decembri roku 2016 a žaloba v tejto veci bola podaná 02.05.2017, teda v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty. Čo sa týka objektívnej lehoty, súd poukazuje na to, že žalovaný, ako právnická osoba podnikajúca dlhodobo na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľovi sa bude správať poctivo. Žalovaný dlhodobo poskytuje úvery a pôžičky nebankovým spôsobom, preto bolo jeho povinnosťou poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. V čase uzavretia zmluvy bolo nepochybne povinnosťou žalovaného uviesť v zmluve úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) ako obligatórne náležitosti zmluvy, avšak tieto náležitosti žalovaný v zmluve neuviedol. V podstate v zmluve uviedol iba to, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi istinu zvýšenú o príslušný poplatok, ktorý predstavuje až 88,77 % ročne, pričom tento poplatok nie je žiadnym spôsobom špecifikovaný a súdy viacnásobne vyhlásili tento poplatok za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené okolnosti podľa názoru súdu zakladajú minimálne nepriamy úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť, a preto je v danom prípade namieste aplikácia 10 ročnej objektívnej premlčacej lehoty, pričom všetky platby, ktoré sú predmetom konania boli realizované v rámci plynutia tejto 10 - ročnej lehoty (zmluva bola uzavretá dňa 15.12.2008 a všetky platby boli realizované až následne a žaloba v tejto veci bola podaná 02.05.2017). V tejto súvislosti súd poukazuje napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1Co/5/2019, z ktorého okrem iného vyplýva: „Je dôvodné preto predpokladať, že žalovaný minimálne vedel, že neuvedením tak podstatného údaja akým je výška úrokovej sadzby a výška RPMN priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere nastane zákonom predpokladaná sankcia, t.j. že veriteľ (žalovaný) nebude môcť od dlžníka (žalobkyne) žiadať úrok z úveru a ani iné poplatky, a pre prípad, že to tak urobí, bol s uvedenou zákonnou sankciou uzrozumený (nepriamy úmysel). Odvolací súd konštatuje, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy nebolo súladné s dobrými mravmi, žalovaný nerešpektoval povinnosti stanovené zákonom o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka zameranými na ochranu spotrebiteľa. Jeho konanie preto nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. S ohľadom na okolnosti prípadu možno uzavrieť, že úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobkyne bol daný už od uzatvorenia zmluvy, ktorej návrh koncipoval žalovaný a predložil ho na podpis žalobkyni, a teda bol daný aj v čase, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 12. decembra 2011, sp. zn. 7Co/84/2011, tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21.1.2013, sp. zn. 2Co 9/2012).“

11. Vzhľadom na vyššie uvedené teda nárok žalobcu nie je premlčaný, keďže do podania žaloby neuplynula ani 2 - ročná subjektívna premlčacia lehota, ani 10 - ročná objektívna premlčacia lehota, preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v celkovej sume 1.106,92 EUR a žalobcovi priznal taktiež zákonný úrok z omeškania zo sumy 1.021,92 EUR odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, t.j. od 20.06.2017 a zo sumy 85 EUR odo dňa nasledujúceho po doručení zmeny žaloby žalovanému, t.j. od 02.05.2019.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení a úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).