Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-282-2015.pdf
PDF · 79.22 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/282/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pred sudcom JUDr. Jurajom Vallom, v spore žalobcu C. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX J. J., štátny občan SR, v spore právne zastúpený JUDr. Peter Petrík, advokát so sídlom Komenského 18D, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému W. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom Y. XXXXX/XX, XXX XX J. J., štátny občan SR, v spore právne zastúpený Aequitas s.r.o. so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 628 841, o zaplatenie 3 285 Eur a trov konania, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré j e p o v i n n ý zaplatiť žalobca v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške, ktoré bude vyhotovené vyšším súdnym úradníkom.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia zmluvnej pokuty za jeho omeškanie so splatením pôžičky na základe zmluvy, uzavretej so žalovaným dňa 05. 06. 2009, za obdobie od 13. 08. 2012 do 13. 08. 2015 v sume 3 285 Eur. Uplatnil si tiež náhradu trov konania.
2/ Žalobca tvrdil, že žalovaný užíval jeho peňažné prostriedky takmer 6 rokov bezúročne, nakoľko nebol dojednaný zmluvný úrok. Žalovaný sa vyhýbal zaplateniu požičanej sumy, vrátiť ju mal do dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy o pôžičke, vymožená bola pritom až v exekučnom konaní v roku 2015. Žalobca sa nedokázal so žalovaným skontaktovať, všetky jeho výzvy na zaplatenie boli márne, na súdne pojednávanie sa nedostavil ani raz. Kvôli postoju žalovaného podal na neho žalobca trestné oznámenie, vec bola vyšetrovaná Okresným riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici pod sp. zn. ČVS: ORP-550/OEK- BB-2010. V tomto, ani v exekučnom konaní, pohľadávku žalobcu nerozporoval, vo svojej výpovedi zo 14. 02. 2011 uviedol, že dlh mieni uhradiť. Pritom žalobca potreboval tieto prostriedky v rokoch 2011 a 2012 z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie a vážne jemu a jeho rodine chýbali.
3/ Žalovaný navrhol žalobný návrh zamietnuť. Poukázal pritom na skutočnosť, že žalobca sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty po viac ako šiestich rokoch od porušenia povinnosti žalovaným, žalovaný bol v súdnom konaní (sp. zn. 13C/76/2010) zaviazaný na zaplatenie sumy pôžičky a zmluvnej pokuty, ktoré následne uhradil. O tomto súdnom konaní, kde mu bol ustanovený opatrovník, a o povinnosti platiť, sa dozvedel až od súdneho exekútora I. Pritom bol spoločníkom žalobcu, Ing. T., po výsluchu na polícii v roku 2011 ubezpečovaný, že žalobca nemá voči nemu žiadne neuhradené pohľadávky. Akonáhle sa od súdneho exekútora dozvedel o existencii dlhu, tento v troch splátkach uhradil. Právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniklo jednorázovo dňom 06. 08. 2009, ktorým začala plynúť trojročná premlčacia lehota, a uplynula dňom 06. 08. 2012, preto považuje žalovaný nárok žalobcu za premlčaný. Žalobca mohol v konaní sp. zn. 13C/76/2010 žalovať zmluvnú pokutu až do zaplatenia požičanej sumy. Ani výška zmluvnej pokuty nie je dôvodná, súd sa v konaní sp. zn. 13C/76/2010 touto otázkou nezaoberal, požadovaná suma zmluvnej pokuty je zjavne neprimeraná, presahuje výšku samotnej pôžičky, ktorú už žalovaný uhradil. Žalovaný žiadal súd o uplatnenie moderačného práva v súlade s § 545a Občianskeho zákonníka do výšky náhrady škody, ktorá je okrem toho, krytá poskytnutým úrokom z omeškania a doteraz uhradenou zmluvnou pokutou. Žiadal tiež priznať mu náhradu trov konania.
4/ Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, oboznámením sa s výpoveďami ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov Ing. Mariána B., D. J. a C.. C. J., a dokazovanie prečítaním jednotlivých písomností a dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu sp. zn. XXC/XXX/XXXX so súhlasom strán sporu nevykonával, nakoľko s týmito boli strany oboznámené a jednotlivé písomností a vyjadrenia im boli zo strany súdu doručované.
5/ Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 05. 06. 2009 uzavreli zmluvu o pôžičke na sumu 3 000 Eur splatnú do 60 dní od podpisu zmluvy (nachádza sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. 13C/76/2010 na č.l. 9), v ktorej dohodli aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy za každý aj začatý deň omeškania so splatením dlhu riadne a včas. Nesporné bolo tiež, že k poskytnutiu peňažných prostriedkov na základe tejto zmluvy žalovanému došlo, pričom ich uhradil žalobcovi až v rámci exekučného konania, vedenom súdnym exekútorom JUDr. O. P. so sídlom Exekútorského úradu v Rožňave. Sporné je právo žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty kvôli jeho premlčaniu, príp. neprimeranosti jej výšky.
6/ Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, Ods. (1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Ods. (2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
7/ Súd mal v konaní za to, že v zmluve o pôžičke z 05. 06. 2009 obsiahnutá dohoda o zmluvnej pokute (Článok II, ods. 1), bola uzavretá v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
8/ Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania, skúmal súd, či došlo k premlčaniu záväzku žalovaného zo zmluvnej pokuty. Vychádzal pritom, s poukazom na občianskoprávny charakter jej dojednania, z ustanovení Občianskeho zákonníka.
9/ Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
10/ Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
11/ Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto sa jeho existencia a dôsledky viažu na hlavný záväzok (R 14/1999). V danom prípade, nárok žalobcu z hlavného záväzku spočívajúceho vo vrátení požičanej sumy žalovaným do 05. 08. 2009, bol uplatnený žalobcom a priznaný súdom (sp. zn. 13C/76/2010) v trojročnej premlčacej lehote, k jeho zániku došlo splnením v rámci exekúcie v roku 2015. Predmetná zmluvná pokuta bola stranami dohodnutá pre prípad nesplnenia záväzku dlžníka splatiť dlh riadne a včas. Pre povinnosť dlžníka (žalovaného) platiť zmluvnú pokutu tak boli rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením hlavného záväzku. Táto povinnosť vznikla teda jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol so splnením hlavného záväzku v omeškaní, týmto dňom začína plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok. Uvedený záver vyplýva aj z akcesority záväzku zo zmluvnej pokuty vo vzťahu k hlavnému záväzku, ktorá sa týka aj premlčania. V dôsledku toho nie je možné priznať zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie, percentom za určitý časový úsek. K tomu viď rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 222/2005 z 27. marca 2008, ako aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Cdo 157/2009 z 29. 06. 2010 pojednávajúce síce o premlčaní úrokov z omeškania, z ktorého súd však vychádzal, vzhľadom na dohodnutie predmetnej zmluvnej pokuty ako následku omeškania dlžníka, a tiež formu jej vyjadrenia (percentom z dlžnej sumy až do jej zaplatenia), keď Najvyšší súd Slovenskej republiky nezjednotil právne názory ohľadom premlčania
úrokov z omeškania v rozhodovaní obchodného a občianskoprávneho kolégia (rozsudok sp. zn. 1 VCdo/4/2017 z 18. decembra 2017). Na základe uvedeného, potom považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej zmluvnej pokuty za premlčaný, keď trojročná premlčacia lehota na jej uplatnenie uplynula dňom 06. 08. 2012 s počiatkom plynutia od 06. 08. 2009, kedy sa žalovaný dostal s plnením hlavného záväzku zo zmluvy o pôžičke do omeškania (§ 100 ods. 1 v spojení s § 101 a § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd z vyššie uvedených dôvodov žalobou uplatnené plnenie za nasledujúce obdobie (od 13. 08. 2012) nemohol priznať a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
12/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), ktoré je mu povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).