Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25P/17/2019

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV, v Bratislave, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: E. bytom u matky, dieťa rodičov: matka - K. a otec - R. o návrhu otca na zrušenie výživného, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava IV dňa 05.02.2019 žiadal otec o zrušenie svojej vyživovacej povinnosti na maloletú E..

2. Z obsahu návrhu, ako aj z pripojených poručenských spisov bolo zistené, že maloletá má už niekoľko rokov obvyklý pobyt na území A., pričom táto skutočnosť predstavuje cudzí prvok v súkromnoprávnom vzťahu.

3. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

4. Podľa čl. 7 ods. 2, veta druhá, Ústavy Slovenskej republiky, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

5. Podľa článku 1 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v znení Korigenda uverejneného v Úradnom vestníku EÚ dňa 18.05.2011, (ďalej len "Nariadenie o výživnom"), sa toto nariadenie vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva.

6. Podľa článku 3 Nariadenia o výživnom, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná:

a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo

b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo

c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo

d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

7. Z výkladu článku 3 Nariadenia o výživnom vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia je úprava tak cezhraničnej právomoci súdov členských štátov, ako aj miestnej príslušnosti v rámci každého členského štátu. Znenie článku 3 Nariadenia o výživnom je osobitné v tom, že odkazom “súd podľa miesta“ zakladá osobitnú normu súdnej právomoci, ktorá umožňuje priamo identifikovať súd alebo tribunál bez použitia vnútroštátneho práva členských štátov. Autori Nariadenia o výživnom zvolili pojem “miesto“, ktorý sa podstatne odlišuje od pojmu “členský štát“, v ktorom má účastník konania obvyklý pobyt, ktorý bol napríklad zachovaný v čl. 4 Nariadenia o výživnom (C-400/13 a C-408/13 Sanders a Huber).

8. V nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora, ako aj v zmysle inštrukcie Sekcie medzinárodného práva Ministerstva spravodlivosti SR sa má pojem “súd podľa miesta obvyklého pobytu odporcu“ vykladať v tom zmysle, že právomoc a súčasne aj miestnu príslušnosť má súd, v ktorého riadnom obvode má príslušná osoba obvyklý pobyt.

9. Podľa článku 15 Nariadenia o výživnom, rozhodné právo vo veciach vyživovacej povinnosti sa v členských štátoch, ktoré sú viazané haagskym Protokolom o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť z 23. novembra 2007 (ďalej len "Haagsky protokol z roku 2007"), určuje podľa tohto protokolu.

10. Podľa č.l. 3 Haagskeho protokolu z roku 2007, pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu oprávneného.

11. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

12. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. V predmetnej veci súd konštatuje, že sa jedná o konanie s cudzím prvkom, nakoľko je nepochybné, že maloleté dieťa dlhodobo býva na území A., kde má vytvorené stabilné zázemie, má tam evidované svoje trvalé bydlisko a teda možno konštatovať, že pobyt maloletého dieťaťa v A. je pobytom obvyklým. Vzhľadom k týmto skutočnostiam, ako aj k predmetu prejednávanej veci je súd, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky, povinný aplikovať právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ktoré majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Vyživovaciu povinnosť upravuje Nariadenie o výživnom, ktoré sa vzťahuje na každý druh vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z rodinných vzťahov.

15. Cezhraničnú právomoc súdov členských štátov, ako aj miestnu príslušnosť v rámci každého členského štátu upravuje čl. 3 Nariadenia o výživnom, ktorý uvádza štyri druhy právomoci a príslušnosti súdov, ktoré sa uplatňujú alternatívne, bez hierarchie. Po preskúmaní podmienok, ktoré by mohli založiť právomoc súdu v Slovenskej republike bolo zistené, že súd v Slovenskej republike v súčasnosti nenapĺňa ani jedno kritérium, ktoré by mu umožňovalo vo veci konať. Jediným súdom, ktorý má právomoc konať a rozhodnúť o návrhu otca týkajúceho sa vyživovacej povinnosti je súd v A., nakoľko jedine tento súd spĺňa podmienky zakladajúce právomoc v tejto veci.

16. S poukazom na to, že v zmysle Nariadenia o výživnom, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred zákonmi, nemá Okresný súd Bratislava IV právomoc konať o návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, rozhodol súd tak, že konanie zastavil.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p.. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje v 3 rovnopisoch. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.