Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Ek-1626-2018.pdf
PDF · 89.46 KB
No categories available
15Ek/1626/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Plachtince Power, s. r. o., so sídlom Kameničany 200, 018 54 Kameničany, IČO: 45 713 316, právne zast. LEGAL & CORP s. r. o., so sídlom Gajova 11, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 47 237 325, proti povinnému: Slovenská distribučná, a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, o vymoženie pohľadávky vo výške 52160,52 Eur, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Jozefa Augustína, so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 326,72 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 13.11.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 52160,52 Eur, na základe exekučného titulu - Rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18Cb/26/2017-334 zo dňa 23.11.2017 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/48/2018 zo dňa 19.09.2018, právoplatný dňa 01.10.2018 a vykonateľný dňa 05.10.2018 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 20.11.2018 poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jána Sigeta, so sídlom exekútorského úradu A. Bernoláka (Domov odborov, vchod A), 010 01 Žilina. ktorý ju viedol pod sp. zn. 380EX 545/18. Dňa 30.11.2018 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 47871/2018/152, čím došlo k zániku výkonu funkcie povereného súdneho exekútora. Vec bola pridelená jeho náhradníkovi JUDr. Jozefovi Augustínovi, so sídlom exekútorského úradu Framborská 3605/41, 010 01 Žilina, ktorý predmetnú exekučnú vec vedie pod sp. zn.384EX 10545/18.
3. Povinný podal na poštovú prepravu dňa 11.12.2018 návrh na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 13.12.2018. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 23.10.2018 podal dovolanie voči exekučnému titulu s návrhom na odklad vykonateľnosti z dôvodu, že Rozsudok Krajského súdu v Žiline považuje za arbitrárny, nezákonný a porušujúci právo povinného na súdnu ochranu garantovanú Ústavou Slovenskej republiky. Povinný má za to, že podanie dovolania spĺňa všetky predpoklady na to, aby bolo považované za inú skutočnosť, ktorú Exekučný poriadok považuje za dôvod zastavenia exekúcie, nakoľko bráni vykonateľnosti exekučného titulu. Uviedol, že Exekučný poriadok v rámci exekučného konania nepripúšťa návrat do pôvodného stavu, a túto skutočnosť je potrebné zohľadniť práve v kontexte podaného dovolania. Je toho názoru, že ak by exekúcia nebola za súčasného právneho stavu zastavená, a to aj v prípade pozitívneho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní, mala by pre neho len deklaratórny účinok bez reálnej možnosti domôcť sa vrátenia zexekvovaných peňažných prostriedkov od oprávneného. Povinný má za to, že pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku treba subsumovať také situácie, v ktorých nedochádza k zániku práva priznaného exekučným titulom a ani k zrušeniu exekučného titulu a teda podanie dovolania spĺňa tieto požiadavky, nakoľko tento procesný úkon bez rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní či o návrhu na odklad vykonateľnosti Rozsudku Krajského súdu v Žiline nespôsobuje sám o sebe ani zánik práva priznaného exekučným titulom a ani zrušenie exekučného titulu. Povinný poukázal na právnu neistotu, v ktorej sa nachádza, keď popri sebe stojí podané dovolanie, ktoré je reálnym prostriedkom nápravy nezákonného stavu a na strane druhej vystupuje právoplatný a vykonateľný exekučný titul, ktorý oprávňuje exekútora na výkon exekúcie. Na základe uvedeného povinný žiadal o zastavenie exekúcie a zároveň žiadal, aby súd oprávneného zaviazal nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Povinný spolu s návrhom na vykonanie exekúcie doručil súdu aj elektronický formulár podania dovolania a elektronickú doručenku k „Dovolanie k sp. zn. 18Cb/26/2017“.
4. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18.12.2018 vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu nestotožňuje s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom vyjadrení k tvrdeniu povinného, že Exekučný poriadok nepripúšťa návrat do pôvodného stavu uviedol, že povinný argumentuje tendenčne a nedôvodne a svoje tvrdenie žiadnym spôsobom bližšie neidentifikuje a ani nevysvetľuje z čoho také okolnosti usudzuje. Oprávnený sa domnieva, že povinný má na mysli hrozbu vzniku nenapraviteľnej ujmy, ktorej vznik takisto bez akýchkoľvek ďalších súvislostí , v žiadnom ohľade a ani žiadnym spôsobom nepribližuje. Oprávnený vo svojom vyjadrení poukázal na rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1293/2014/E- Oz zo dňa 30.11.2013, ktorým bola priznaná oprávnenému, v súlade s príslušnými právnymi predpismi v oblasti elektroenergetiky pevná cena tzv. doplatku za vyrobenú elektrickú energiu, na ktorú má oprávnený ako výrobca elektriny z obnoviteľných zdrojov energie zákonný nárok až do roku 2026. Oprávnený ďalej uviedol, že podanie dovolania ako dôvod povinného na zastavenie exekúcie je podľa jeho názoru nedôvodný, nakoľko podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku v civilnom konaní nemá samo o sebe žiaden vplyv na vykonateľnosť (vrátane právoplatnosti) exekučného titulu, čo potvrdzujú aj závery Ústavného súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. III. ÚS 60/2004 zo dňa 19.05.2004 a taktiež aj doterajšie rozhodnutia exekučného súdu, ktorý je kauzálne príslušný konať a rozhodovať o návrhoch na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v zmysle súčasného znenia Exekučného poriadku, napr. Uznesenie sp. zn. 13Ek/51/2017 zo dňa 27.12.2017, Uznesenie sp. zn. 17Ek/83/2017 zo dňa 19.01.2018. Oprávnený ďalej uviedol, že samotné podanie dovolania nemá ex offo za následok odklad vykonateľnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí. K danej skutočnosti môže dôjsť len na základe rozhodnutia o odklade vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ak príslušný súd posúdi, že existujú tzv. „dôvody osobitného zreteľa“. Túto skutočnosť však povinný ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie vo veci neosvedčil. Podľa názoru oprávneného ani poukaz na arbitrárnosť, nezákonnosť či porušenie práva povinného na súdnu ochranu garantovanú Ústavou Slovenskej republiky nemajú v rámci návrhu na zastavenie exekúcie žiadnu právnu relevanciu z dôvodu, že exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať len v rozsahu § 53 Exekučného poriadku, tzn. v rozsahu súladu návrhu na vykonanie exekúcie exekučného titulu a ďalších jeho príloh, t. j. exekučný súd nie je oprávnený skúmať hmotnoprávnu stránku tejto exekučnej veci. K argumentu povinného, že sa momentálne nachádza v stave právnej neistoty z dôvodu súbežnej existencie podaného dovolania a exekúcie vedenej vo veci na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, oprávnený uviedol, že podľa dlhodobej právnej teórie sa právoplatné a vykonateľné rozhodnutia vyznačujú dvomi základnými atribútmi a to záväznosťou a nezameniteľnosťou. Predovšetkým znak záväznosti vyjadruje, že rozhodnutie je záväzné tak pre vymedzený okruh subjektov - v danom prípade pre účastníkov konania, resp. strany sporu, ako aj pre všetky štátne orgány. Znak nezameniteľnosti naopak odzrkadľuje právnu istotu ne bis in idem, podľa ktorej je zakázané opätovne rozhodovať v tej istej veci, resp. o tej istej otázke. Oprávnený poukázal na to, že ak povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie spochybňuje svoju právnu istotu, tak dodáva, že akékoľvek právoplatné rozhodnutie súdu o nároku oprávneného zakladá prekážku právoplatne skončenej veci a všetky štátne orgány sú právoplatným rozhodnutím viazané z titulu jeho záväznosti. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.04.2008, sp. zn. 5M Cdo 12/2007. Oprávnený záverom uviedol, že sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Podľa názoru oprávneného povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol také okolnosti, resp. skutočnosti, pre ktoré by malo byť jeho návrhu vyhovené, čo i len v časti. Oprávnený si v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie uplatnil trovy právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby vo výške 263,06 Eur + 9,21 Eur (režijný paušál) + 20% DPH, t. j. v celkovej výške 326,72 Eur s DPH.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného súdu dňa 04.01.2019 na rozhodnutie.
6. Dňa 16.02.2019 doručil súdu súdny exekútor Upovedomenie o odklade exekúcie v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného priadku z dôvodu, že po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu vydaného Krajským súdom v Žiline č. k. 13Cob/48/2018-528 zo dňa 19.09.2018 a to rozhodnutím NSSR sp. zn. 4Obdo/95/2018 zo dňa 15.01.2019.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátanie určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
12. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
13. Každý exekučný titul sa vyznačuje formálnou i materiálnou právoplatnosťou. Formálna právoplatnosť vykonávaného rozhodnutia znamená, že rozhodnutie už nie je preskúmateľné riadnymi opravnými prostriedkami, resp. že žiadne opravné prostriedky už nemajú odkladný účinok. Materiálna právoplatnosť rozhodnutia vyjadruje, že medzi účastníkmi, na ktorých sa právoplatnosť vzťahuje, sa nastolil kvalitatívne nový právny vzťah v podobe judikovaného nároku, o ktorom nemožno znova konať a ktorý je záväzný medzi účastníkmi a voči všetkým orgánom. Formálna právoplatnosť sa považuje za bezvýnimočnú, čo znamená, že rozhodnutie buď je alebo nie je napadnuteľné opravnými prostriedkami, materiálna právoplatnosť sa vyznačuje väčšou flexibilitou. Exekučným titulom, ktorý môže exekučný súd preskúmať po hmotnoprávnej stránke, teda aj z materiálne právoplatnosti je rozhodcovský rozsudok a notárska zápisnica. Ostatné exekučné tituly môže exekučný súd skúmať len z formálnej stránky.
14. Súd preskúmaním návrhu povinného na zastavenie exekúcie konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, a takto podaný návrh má odkladný účinok. Súd dáva do pozornosti skutočnosť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá odpovedať na každú námietku alebo argument uvedený v návrhu na zastavenie exekúcie, a preto sa nezaoberal všetkými tvrdeniami povinného, nakoľko tieto súd nepovažoval za rozhodné pre posudzovanie jeho návrhu na zastavenie exekúcie. Súd preskúmaval návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a oboznámil sa s obsahom predložených listín povinným, ako aj s vyjadrením oprávneného. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným bola skutočnosť, že voči exekučnému titulu Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/48/2018 zo dňa 19.09.2018 podal dovolanie s návrhom na odklad jeho vykonateľnosti. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, respektíve preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánov) vydaných v základnom konaní - tzv. materiálnu vykonateľnosť. Exekučný súd je teda viazaný obsahom týchto rozhodnutí (exekučných titulov) a musí z nich priamo vychádzať. V prípade, ak by existovali vady v čase priebehu základného konania tie sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky základného konania sú pre exekučné bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Samotné dovolanie nemá suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody osobitného zreteľa. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cbdo/95/2018 zo dňa 15.01.2019 došlo k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu - Rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 13Cob/48/2018-528 zo dňa 19.09.2018. Dňa 11.02.2019 súdny exekútor rozhodol o odklade exekúcie v zmysle ustanovenia § 61h ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu, až do právoplatného skončenia konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky sp. zn. 4Cbdo/95/2018.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie v zmysle ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol.
16. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
17. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. Nakoľko súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, čím oprávnený mal úplný úspech vo veci, súd na základe vyčíslenia trov právneho zastúpenia priznal oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania ako výdavky na zatupovanie oprávneného v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 326,72 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.