Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Pc-72-2018.pdf
PDF · 78.55 KB
Case nature
Area
Subarea
15Pc/72/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudkyňou Mgr. Vierou Petrovou v právnej veci navrhovateľa: N. S., Y.. XX.XX.XXXX, E. W. N. XXX/X, Č. Y. L., proti odporkyni: L. S., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. R. - P., o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Zrušuje vyživovaciu povinnosť odporkyne L. S., Y.. XX.XX.XXXX, na N. S., Y.. XX.XX.XXXX, ktorá bola upravená právoplatným rozsudkom Okresného súdu R. Q. C.. P.. XXP XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, ku dňu XX.XX.XXXX.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Podaným návrhom, doručeným Okresnému súdu R. Q., Z. XX.XX.XXXX navrhovateľ žiadal, aby súd zrušil vyživovaciu povinnosť odporkyne, ktorá je jeho matkou a ktorá je povinnou osobou voči navrhovateľovi. Návrh odôvodnil tým, že sa ďalej nepripravuje na svoje budúce povolanie.
2. Okresný súd R. Q. postúpil spis dňa XX.XX.XXXX v zmysle § 154 zák. č. 161/2015 Z.z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) Okresnému súdu L. z dôvodu miestnej príslušnosti.
3. Odporkyňa sa k návrhu, ktorý jej bol doručený podľa § 116 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), nevyjadrila.
4. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že odporkyňa má trvalý pobyt na adrese R. - P., na ktorú adresu jej bolo doručené aj predvolanie na pojednávanie v zmysle § 106 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 CSP a adresát neuviedol inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo na dresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca. Podľa § 5 zák. č. 253/1998 Z.z., občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo 4, sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípade občan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a), ak ho nemá, doklad podľa § 3 ods. 8 písm. b) a ako miesto trvalého pobytu sa uvedie iba obec pobytu. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana na účely doručovania písomnosti od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola alebo že mu má byť doručená písomnosť. Predvolanie na pojednávanie odporkyni teda považoval súd za doručené (fikciou doručenia).
5. Súd nariadil pojednávanie na deň XX.XX.XXXX, na ktoré pojednávanie boli účastníci riadne predvolaní. Navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Odporkyňa sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila, o odročenie pojednávania nežiadala. Súd dospel k záveru, že vec je potrebné prejednať a rozhodnúť (rešpektujúc procesné a ústavné práva navrhovateľa), v neprítomnosti účastníkov, preto súd za splnenia podmienok uvedených v ust. § 178 ods. 2 CSP vec rozhodol v ich neprítomnosti.
6. Rozsudkom Okresného súdu R. Q., C.. P.. XXP XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, bola odporkyni, L. S., ktorá je matkou navrhovateľa, určená povinnosť prispievať na výživu, v tom čase maloletého navrhovateľa sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa v mesiaci vopred ústavnému zariadeniu, v ktorom mal, v tom čase maloletý navrhovateľ, nariadený výkon ústavnej starostlivosti. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
7. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len Zákon o rodine), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
8. Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
9. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa ust. § 78 ods. 1, 2 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
11. Podľa § 155 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína na návrh.
12. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
13. Pojem výživné zákon výslovne nedefinuje a z literatúry a súdnej prace sa má za výživné, vo všeobecnosti, komplexné zabezpečovanie potrieb medzi subjektami rodinnoprávneho vzťahu, pričom rozsah vyživovacej povinnosti je daný možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného a odôvodnenými potrebami oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), vyjmúc vyživovaciu povinnosť rodičov k maloletým deťom, kde je táto povinnosť zakotvená v minimálnom rozsahu 30% sumy životného minima (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť vo vzťahu k deťom vzniká narodením dieťaťa a zaťažuje oboch rodičov (otca aj matku), bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve alebo nie. Zánik vyživovacej povinnosti je spájaný s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, teda z vlastných zdrojov uspokojovať svoje náklady. Táto schopnosť najčastejšie priamo súvisí so schopnosťou dieťaťa profesijne sa uplatniť, tzn. získať prácu a tým aj základný zdroj príjmov potrebných na zabezpečenie životných potrieb a nadväzuje a predchádzajúcu prípravu, ktorou je štúdium. Štúdium je preto okolnosťou, ktorá odôvodňuje trvanie vyživovacej povinnosti rodičov. K zrušeniu vyživovacej povinnosti dochádza v prípade plnoletého dieťaťa, keď zákonný dôvod - neschopnosť dieťaťa samo sa živiť, pominie a iba na návrh (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) a pri plnoletých deťoch možno rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania.
14. Z vykonaného dokazovania, najmä z písomného vyjadrenia navrhovateľa, mal súd za preukázané, že vyživovacia povinnosť odporkyne - matky, voči plnoletému synovi N., trvala do ukončenia jeho prípravy na budúce povolanie. To je predpoklad pre schopnosť plnoletého dieťaťa sa samostatne živiť a tým uspokojovať svoje životné potreby. Keďže navrhovateľ, ktorý dovŕšil plnoletosť, podľa vlastného vyjadrenia nepokračuje v príprave na svoje budúce povolanie, zanikla jeho odkázanosť na výživu voči odporkyni, ktorá je jeho matkou v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
15. Pokiaľ ide o časový údaj platí, že zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov a Zákon o rodine výslovne dobu, na ktorú možno vzťahovať zmenu pomerov, neustanovuje. Z výkladu citovaných ustanovení § 77 a § 78 Zákona o rodine a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti (pred podaním návrhu), posudzuje ku dňu začatia súdneho konania a najneskôr musí byť zmena pomerov daná v čase rozhodovania súdu. To znamená, že zrušenie skôr súdom určenej povinnosti na platenie výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu je možné najskôr odo dňa podania návrhu a to na základe predchádzajúcej zmeny pomerov. K tomuto dňu súd skúma existenciu uvádzaných dôvodov pre navrhované zrušenie. Nakoľko bol návrh na súde W. C. R. Q. I. Z. XX.XX.XXXX, súd z vyššie uvedených dôvodov, ktoré existovali už pri podaní návrhu a trvali aj v čase rozhodovania súdu, zrušil vyživovaciu povinnej odporkyne na navrhovateľa odo dňa podania návrhu, t.j. od XX.XX.XXXX.
16. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súd Trebišov v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie podľa § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).