Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Csp-80-2018.pdf
PDF · 104.74 KB
No categories available
22Csp/80/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu: T. Č., H.. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., v konaní zastúpená advokátskou kanceláriou: FALIS & Partners, s.r.o., IČO: 51 769 654, so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, o zaplatenie 10.399,16 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10.399,16 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 10.399,16 € od 18.10.2018 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
1. Žalobca, dňa 19.10.2018 prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 10.399,16 € spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 10.399,16 € od 18.10.2018 až do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy konania.
2. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku: 2.1. Uviedol, že dňa 22.05.2015 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 603702101 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe zmluvy o úvere boli žalobcovi zo strany žalovanej poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.700,-€. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 2.340 €, ktorá pozostáva z odplaty vo výške 756,-€ a úroku vo výške 1.584,-€. V zmluve je uvedený údaj o výške RPMN 28 %. Ročný úrok vo výške 58,67 %. Podľa zmluvy mal byť úver splatený jednou splátkou vo výške 5.040,- € v lehote do 22.05.2016. 2.2. Zároveň s podpisom úverovej zmluvy v ten istý deň bola daná žalobcovi na podpis dohoda o plnení v splátkach, z ktorej vyplýva, že úver má byť splatený v 12 mesačných splátkach po 420,- €, výška RPMN v tomto prípade predstavuje 257,79 % a priemerná hodnota RPMN predstavuje 18,24 %. 2.3. Zmluvu o úvere v časti odplaty, považuje žalobca za neplatnú, nakoľko odplata prekračuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov, a teda najvyššiu prípustnú výšku odplaty podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výška RPMN prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
2.4. Z textu zmluvy úver je nepochybné, že bola dohodnutá odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 756,- €, čo predstavuje ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 28 %, pričom v zmluve je zároveň uvedené, že ročná percentuálna miera nákladov sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ berie na vedomie. V ďalšom ustanovení zmluvy je uvedený ročný úrok vo výške 58,67 % z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru s dohodnutým termínom predstavuje sumu 1.584,- €. 2.5. Žalobca poukázal na to, že túto časť odplaty žalovaná nezohľadnila do ročnej percentuálnej miery nákladov, z čoho nepochybne vyplýva, že RPMN je uvedená nesprávne, teda podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné úver považovať za úver bez poplatkov a bezúročný. V uvedenej zmluve je RPMN uvedená nesprávne, pričom je uvedená v nižšom percentuálnom vyjadrení, ako je reálna ročná percentuálna miera nákladov, keďže do RPMN nebol započítaný aj úrok, ktorý bol zmluvnými stranami dohodnutý, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa. Zmluva obsahuje klamlivé údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov. 2.6. Podľa žalobcu zmluva obsahuje aj klamlivé údaje o výške, počte a termínoch splátok, keďže zo zmluvy nepochybne vyplýva, že na základe zmluvy žalobca ako spotrebiteľ mal úver splatiť jednou splátkou do 22.05.2016, pričom však z predloženej dohody o plnení v splátkach jednoznačne vyplýva, že žalobca mal úver splácať v 12 mesačných splátkach po 420,- €. 2.7. Skutočnosť, že dohodu o splatení úveru v splátkach žalobca ako spotrebiteľ uzatvára bezprostredne po uzavretí zmluvy o jednorazovom splatení (v deň uzavretia zmluvy o úvere), možno považovať za nekalú obchodnú praktiku žalovaného, na ktorú poukázalo aj rozhodnutie Bankovej rady NBS Slovensko zo dňa 07.06.2016 pod č. GUV-709/2016. 2.8. Žalobca uhradil zo zmluvy o úvere na účet žalovanej sumu vo výške 13.099,16 €, tzn. o 10.399,16 € viac než mala žalovaná nárok. V rozsahu sumy 10.399,16 € tak došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovanej. 2.9. Žalobca si okrem zaplatenia dlžnej sumy uplatnil aj zákonný úrok z omeškania o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu vzhľadom k tomu, že žalovaná do dňa podania žaloby dlžnú sumu žalobcovi nevrátila. Základná úroková sadzba ECB dňa 18.10.2018 (nasledujúci deň po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie) bola 0,00 %.
3. Dňa 12.02.2019 žalobca doručil tunajšiemu súdu návrh na zmenu strany konania na strane žalobcu. V návrhu oznámil, že dňa 11.02.2019 došlo medzi ním a spoločnosťou BL PLUS, s.r.o., IČO: 50 798 243, so sídlom Prenčov 177, 969 73 Prenčov, k uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej medzi uvedenými zmluvnými stranami došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 603702101 zo dňa 22.05.2015 uzatvorenej medzi žalovanou a žalobcom. Súd uznesením č.k. 22Csp/80/2018-55 zo dňa 18.02.2019 pripustil zmenu na strane žalobcu.
4. Žalobca predložil listinné dôkazy: Zmluva po spotrebiteľskom úvere č. 603702101 zo dňa 22.05.2015, Všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského úveru, Dohoda o platení v splátkach zo dňa 22.05.2015, Prehľad - Klientska zóna T. Č. Zmluva č. XXXXXXXXX, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 11.02.2019, Súhlas so vstupom do konania na strane žalobcu zo dňa 11.02.2019, Oznámenie postupcu o postúpení pohľadávky a Podací lístok.
5. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2018 a použila nasledujúce prostriedky procesnej obrany: 5.1. Uviedla, že dňa 22.05.2015 uzatvorila žalovaná so žalobcom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 2.700,- €, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť spolu s úrokom a odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov spolu vo výške 2.340,- €. Zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 ods. 1. Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo výške 5.040,-€ s termínom splatnosti dňa 22.05.2016. Ako je v texte zmluvy o spotrebiteľskom úvere špecifikované, splátka vo výške 5.040,-€ pozostáva zo sumy istiny vo výške 2.700,- €, z odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 756,-€ a úroku vo výške 1.584,-€ (58,67 % zo sumy istiny v prípade riadneho splácania záväzku). Ďalej uviedla, že zmluva o úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom k tomu, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalobca bol dostatočným spôsobom informovaný o výške RPMN. Údaj RPMN je uvedený jednak na prednej strane zmluvy o úvere a zároveň na samostatnej listine, s ktorou bol žalobca oboznámený a ktorá mu bola spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere odovzdaná. 5.2. Nariadenie vlády č. 87/1995 definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenie alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy o úvere a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Žalovaná je toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. 5.3. V zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobca vzal na vedomie, že výška RPMN v predmetnej zmluve sa vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 28 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 20,13 %. 5.4. Žalovaná je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nedošlo k vzniku ani jednej formy bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca porušil zmluvné podmienky v zmysle zmluvy o úvere, pričom bol dlhodobo v omeškaní s úhradou istiny poskytnutého úveru. Pri skúmaní uplatneného nároku žalobcu je potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že v súvislosti s omeškaním žalobcu už len pri plnení istiny poskytnutého úveru, vznikli žalovanej náklady, ktoré vznikli práve výlučne jeho zavinením. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že suma, ktorá bola zaplatená nad rámec sumy poskytnutého úveru je tvorená okrem iného aj zmluvnou pokutou vo výške 33,- €, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť v prípade, ak celkovú čiastku úveru neuhradí riadne a včas, pričom dojednanie o výške zmluvnej pokuty vyplýva z bodu 3. piateho odstavca zmluvy o úvere. Zmluvná pokuta je suma, ktorú nemožno zahrnúť do bezdôvodného obohatenia z titulu určenia úverovej zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaná nepovažuje zmluvnú pokutu za súčasť sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy, nakoľko zmluvná pokuta je samostatným zabezpečovacím inštitútom. 5.5. Zákonný úrok z omeškania nepovažuje žalovaná tiež za súčasť sankcie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy. Dlh zo zmluvy o úvere sa stal splatný dňa 30.10.2015 a žalobca uhradil istinu v celom rozsahu až dňa 13.11.2017, t.j. bol v omeškaní s uhradením istiny poskytnutého úveru až do dátumu 13.11.2017 a žalovanej teda prináleží zákonný úrok odo dňa 31.10.2015 do dňa 13.11.2017 z nesplatenej sumy istiny poskytnutého úveru, zohľadňujúc čiastočné úhrady žalobcu.
Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín predložených žalobkyňou a zistil skutkový stav tak ako je uvedené v bodoch 2. až 4. tohto odôvodnenia. Skutkový stav nebol žalovanou popretý, preto ho súd považoval za nesporný.
7. Súd na zistený skutkový stav aplikoval tieto právne predpisy: 7.1. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“) v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7.2. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
7.3. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
7.4. Podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy (ďalej len „zákona o spotrebiteľských úveroch“), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti. 7.5. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7.6. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
7.7. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že žalovaná ako dodávateľ mala na základe zmluvy o úvere poskytnúť žalobcovi ako spotrebiteľovi úver, a to na základe zmluvy o úvere č. 6603702101 a žalobca ako spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky žalobkyni ako dodávateľovi. Súd posúdil uvedenú zmluvu o úvere a má za preukázané, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa vzťahuje právna úprava Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, t.j. § 52 a nasledujúce. Zároveň sa na predmetný právny vzťah vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.
9. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1a ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení platnom v čase uzatvorenia tejto zmluvy, nesmie odplata prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Úroková sadzba podľa zmluvy o úvere bola vo výške 58,67 % ročne, pričom odplata bola vo výške 28 %. Podľa § 1 ods. 1 prvá veta Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., „odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.“ Podľa § 2 písm. i) zákona č. 129/2010Z.z., „ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19“ a napokon podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z., „celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok“. Z citovaných ustanovení príslušných zákonov vyplýva, že do výpočtu RPMN mala byť zahrnutá nielen odplata, ako si to nesprávne vykladá žalovaná, ale aj úrok. Výška RPMN bola v zmluve uvedená v nesprávne, pretože správna výška by bola omnoho vyššia. Je nutné konštatovať, že boli naplnené predpoklady podľa citovaného ust. § 11 ods. 1, písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., RPMN bola v zmluve uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, pretože klamlivým spôsobom mohla ovplyvniť rozhodovaciu činnosť žalobcu ako spotrebiteľa pri uzatvorení predmetnej zmluvy, keďže žalovaná sa takto snažila navodiť dojem výhodnosti tohto poskytovaného produktu.
10. Pri posudzovaní najvyššej prípustnej výšky odplaty súd použil priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnenú podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Ročná percentuálna miera nákladov úverov pre spotrebiteľov zverejňovaných na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky ako súčasť štatistiky za kalendárny štvrťrok predchádzajúci uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy bola vo výške 20,13 % (dostupné na: <https://www.finance.gov.sk/sk/financie/financny-trh/bankovnictvo/spotrebitelske- uvery/suhrnne-informacie-udajoch-novoposkytnutych-spotrebitelskych-uveroch-veritelmi/>). Najvyššia prípustná výška bola teda 40,26 % ročne.
11. Záverom súd konštatuje, že skutočná výška odplaty podľa zmluvy prevýšila aj najvyššiu prípustnú výšku odplaty a teda bola dohodnutá v rozpore so zákonom.
12. Súd musí dať do pozornosti aj ďalšiu nekalú obchodnú praktiku žalovanej, keď v zmluve je dohodnutý termín konečnej splatnosti úveru konkrétnym dátumom bez dohody o splátkach, pričom v rovnaký deň je predložená na podpis žalobcovi ako spotrebiteľovi aj dohoda o plnení v splátkach, čím došlo k extrémnemu navýšeniu výšky RPMN (až 257,79 %).
13. Pretože súd posúdil zmluvu o úvere v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročnú a bez poplatkov, mala žalovaná nárok na vrátenie len poskytnutej sumy, t.j. 2.700,- €. Na strane žalovanej teda došlo k bezdôvodnému obohateniu podľa cit. § 451 OZ, a to plnením bez právneho dôvodu.
14. V konaní bolo nesporné, že žalobca zaplatil žalovanej sumu 13.099,16 €. V sume, ktorá prevyšuje čiastku poskytnutú žalovanou žalobcovi podľa zmluvy o úvere, tak došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu a podľa § 451 OZ, toto bezdôvodné obohatenie musí žalovaná vydať tomu, na úkor koho sa obohatila, teda žalobcovi.
15. Pokiaľ ide o výpočet sumy bezdôvodného obohatenia súd vychádzal z toho, že žalobca preukázateľne žalovanej zaplatil sumu vo výške 13.099,16 € (uvedená suma vyplýva zo žalobcom predloženého prehľadu - klientska zóna T. Č. Zmluva č. XXXXXXXXX, nachádzajúcom sa v súdnom spise na čísle listu 11) a žalovaná poskytla žalobcovi finančné prostriedky vo výške 2.700,- €. Vychádzajúc z vyplatenej sumy 13.099,16 € a výšky žalovanou poskytnutých finančných prostriedkov v sume 2.700,- € vyplýva, že žalobca má nárok voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 10.399,16 €.
16. Súd, z dôvodov uvedených vyššie, posúdil žalobu ako dôvodnú, a preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 10.399,16 € spolu s úrokom z omeškania, v zmysle žalobného petitu, od 18.10.2018 (deň uplynutia lehoty na zaplatenie v zmysle Výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia, nachádzajúcej sa v súdnom spise na čísle listu 6, ktorú žalobca doručoval žalovanej prostredníctvom emailu dňa 15.10.2018).
17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z.z. - Exekučný poriadok.