Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/21/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvia Hýbelová a členov: Mgr. Fedor Benka a Mgr. Katarína Arnouldová, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: K. U., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX/XXX, T., za účasti súdneho exekútora Ing. JUDr. Roman Liščák, ktorý je z dôvodu prerušenia výkonu funkcie zastúpený JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp.zn. EX 738/10, o vymoženie 66,38 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 25Er/144/2010-15 zo dňa 5.9.2017, takto

rozhodol:

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom exekúciu zastavil a druhým výrokom priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie voči povinnému.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 9a ods. 1, § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1 veta prvá a druhá, ods. 5, § 262 ods. 1, 2 Exekučného poriadku.

3. Vecne mal súd prvej inštancie za to, že základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu - Okresného riaditeľstva PZ v Trnave - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č.k. O zo dňa 20.4.2008, ktoré je exekučným titulom v tomto exekučnom konaní, nadobudlo právoplatnosť dňa 20.4.2008 a vykonateľnosť dňa 6.5.2008. Lehota podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 stanovená pre výkon rozhodnutia začala plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Táto prekluzívna lehota plynie aj počas konania o výkon rozhodnutia a exekučného konania. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods.1 zák. č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 6.5.2011. Súd prvej inštancie mal teda preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 1.9.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Súd prvej inštancie zastával názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci. Lehota upravená v ustanovení § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008, je prekluzívna lehota, po uplynutí ktorej nie je prípustné exekučný titul vymáhať. Ak už raz lehota podľa ustanovenia § 88 ods. 1 z. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.8.2008 začala plynúť, musí doplynúť, teda nemôže sa v priebehu lehoty táto zmeniť na inú. Inak by išlo o neprípustnú retroaktivitu. Lehota, ktorá už raz začala plynúť, musí sa skončiť podľa právneho poriadku platného v čase jej začatia plynutia. Na základe uvedeného, s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd prvej inštancie exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil. V tomto prípade, keď dôvodom zastavenia exekúcie je preklúzia a v jej dôsledku neúčinnosť exekučného titulu nemožno vyvodiť, že k preklúzii došlo zavinením oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv. Oprávnený postup exekútora, exekučného súdu a dĺžku exekučného konania nemohol ovplyvniť. Oprávnený svoju pohľadávku začal vymáhať v čase, keď exekučný titul bol účinný a vykonateľný, pričom plynutie času nemohol nijako ovplyvniť. Vzhľadom na to bolo rozhodnuté, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku) po právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie súdny exekútor. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych zistení skutkového stavu veci. V odvolaní uviedol, že má za to, že v tomto prípade súd nesprávne rozhodol, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 psím. b) EP ako dôvod zastavenia exekúcie v tomto prípade, namiesto exekútorom zisteného dôvodu zastavenia podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP, následkom čoho je nesprávne rozhodnutie o náhrade trov exekúcie. Poukázal na ustanovenie § 37 ods. 1 veta druhá EP, § 71 ods. 3 Správneho poriadku. V predmetnom exekučnom konaní sa v žiadnom prípade nejedná o preklúziu s poukazom na ust. § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch. S účinnosťou od 1.9.2008 sa však v ustanovení § 88 zákona č. 372/1990 Z.z. odsek 1 vo vyššie uvedenom znení nenachádza, nakoľko bol zákonom č. 298/2008 Z.z. zrušený. V tomto prípade totiž treba mať na zreteli zásadu, že vznik právneho vzťahu je potrebné posudzovať podľa právnej úpravy účinnej v čase jeho vzniku, avšak obsah tohto právneho vzťahu (kam patrí aj otázka preklúzie) je už potrebné, aj vzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení, posudzovať podľa novelizovanej právnej úpravy. Je zrejmé, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva. K samotnej preklúzii práva uviedol, že sa jedná o hmotnoprávny inštitút zániku práva, a preto je na mieste pri reálnych preklúziách aplikovať pri zastavení exekučného konania ust. § 57 ods. 1 písm. f) EP (zánik práva), nie neúčinnosť exekučného titulu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

5. Vyjadrenie k odvolaniu podal oprávnený, ktorý uviedol, že považuje odvolanie súdneho exekútora za irelevantné, nakoľko z jeho obsahu vyplýva, že sa odvoláva len voči odôvodneniu rozhodnutia, pretože so samotným zastavením exekúcie súhlasí, avšak z iných dôvodov. Poukázal na ustanovenie § 358 C.s.p. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady „iura novit curia“ - „súd pozná právo“, t.j. účastník konania, resp. poverený exekútor nemá oprávnenie súdu určiť, podľa akého ustanovenia má súd postupovať pri zastavení exekúcie.

6. Vyjadrenie k odvolaniu povinný nepodal.

7. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), postupujúc podľa § 470 C.s.p., pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 E.p., § 357 C.s.p.), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie v časti zastavenie exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. b) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané neoprávnenou osobou a že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.

10. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p., proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

11. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

12. Podľa § 386 písm. c) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie súdny exekútor. Exekučný poriadok v ust. § 37 priznáva súdnemu exekútorovi postavenie účastníka konania výhradne v takom prípade, keď sa rozhoduje o trovách exekúcie. Vzhľadom na to, že súdny exekútor podal odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, t. j. ako v časti zastavenia exekúcie tak aj časti závislého výroku o trovách exekúcie, odvolací súd takéto jeho odvolanie považuje v časti zastavenia exekúcie za odvolanie podané neoprávnenou osobou. Preto v tejto časti odvolanie súdneho exekútora odmietol podľa § 386 písm. b) C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou, keďže tento môže byť účastníkom konania len v časti, v ktorej sa rozhoduje o trovách exekúcie.

14. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutia súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone taxatívne stanovené, v zmysle § 357 C.s.p., odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo všeobecnosti nie je prípustné, výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti určitému uzneseniu pripúšťa.

15. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

16. Novela Exekučného poriadku účinná od 1. novembra 2013 (z. č. 299/2013 Z. z.) zrušila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 E.p.

17. Prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku bola upravená tak, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu prípustné bolo. Až novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 299/2013 Z. z. vypustila z ustanovenia § 58 ods. 6 Exekučného poriadku prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktorá musí byť v Exekučnom poriadku výslovne upravená. Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že keďže sa navrhovanou právnou úpravou zásadným spôsobom nemenia ustanovenia o trovách exekúcie a pravidlá rozhodovania exekučných súdov o trovách exekúcie pri jej zastavení boli medzičasom ustálené judikatúrou krajských súdov, vypúšťa sa vo vzťahu k výroku súdu o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku devolutívny účinok odvolania a súčasne aj právo generálneho prokurátora podať v týchto veciach mimoriadne dovolanie.

18. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že neprípustnosť odvolania proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je zakotvená tak, že sa odvolanie vo všeobecnosti nepripúšťa, pričom výnimkou sú iba tie uznesenia, proti ktorým Exekučný poriadok výslovne odvolanie pripúšťa. Ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku možnosť podať odvolanie proti výroku o trovách exekúcie vypustilo.

19. Nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané dňa 5.9.2017, nebolo proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol v zmysle § 386 písm. b), c) C.s.p. bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej správnosti.

21. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 .

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 .

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 .

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 .

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 .

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 .

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .