Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Co-2-2019.pdf
PDF · 96.74 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/2/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobkyne U. S., K. X.X.XXXX, O.Ý. B. Y., Č. XX, zastúpenej JUDr. Attilom Elekom, advokátom, so sídlom v Rožňave, Jovická 2, proti žalovanému : Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO 35 807 598, o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5C/80/2016-110 zo dňa 4.10.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Priznáva žalobkyni proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že Zmluva o úvere zo dňa 23.10.2012 č. 705802420 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov. Zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100% s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2.Rozhodol tak o žalobe žalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, že zmluva, ktorú uzavrela so žalovaným dňa 23.10.2012 a na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 350 € je bezúročná a bez poplatkov. Poskytnutý úver sa zaviazala žalobkyňa splácať v 12 mesačných splátkach po 58 €, počnúc od 27.11.2012.
3.Súd prvej inštancie uviedol, že už rozsudkom zo dňa 3.4.2017 rozhodol vo veci tak, že žalobe vyhovel, no po podaní odvolania Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 30.5.2018 zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že uložil zadovážiť originál zmluvy o úvere, na ktorú sa žalobkyňa odvoláva, pretože fotokópia, ktorá sa nachádzala v spise nebola čitateľné a bolo potrebné oboznámiť sa aj s ďalšími dôkazmi.
4.Súd vo veci vykonal dokazovanie, zistil, že dôvodom podania žaloby bola skutočnosť, že žalobkyni bol pri dotazovaní poskytnutý výpis, z ktorého vyplynulo, že ku dňu 6.4.2016 celkový nedoplatok predstavoval 2.391,58 €, ona však už zaplatila sumu 398,50 € a istina predstavuje len sumu 350 €. Podľa žalobkyne teda ona pôžičku už splatila, peniaze dávala pani F., ktorá spočiatku jej dávala potvrdenia o zaplatení, neskôr s tým prestala, že všetko je evidované v počítači. Žalovaná nesúhlasila so žalobou, žiadala ju zamietnuť, zmluva o úvere podľa nej bola uzavretá v zmysle Obchodného zákonníka, preto aj vzťahy medzi účastníkmi sa spravujú týmto právnym predpisom a nie Občianskym zákonníkom. Ďalej namietal, že vo veci už rozhodol Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská s.r.o. v Bratislave dňa 13.11.2014, a preto existuje tu prekážka rozhodnutej veci a okrem toho žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
5.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o úvere uzavretou medzi žalobkyňou a žalovanou zo dňa 23.10.2012, pričom zistil, že v zmluve nie je uvedené, v akej výške má zaplatiť žalovaná poplatok za poskytnutie úveru a chýba aj údaj o RPMN. Ďalej sa oboznámil aj s potvrdeniami o prevzatí finančných prostriedkov so splátkami a pokutami, s rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, zo dňa 13.11.2014 sp.zn. SR 11416/14 z ktorého vyplynulo, že v tamojšom konaní žalovaná U. S. bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 166 €, známy úrok vo výške 133,28 €, úrok z omeškania 19,64 €, poplatok vo výške 235,28 €, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 166 € od 27.2.2014 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 8% zo sumy 401,28 € od 27.2.2014 do zaplatenia a bola zaviazaná aj na náhradu trov mediačného konania a trov žalobcu (v našom prípade žalovaného).
6.Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 52 ods. 1 a 3, § 53 ods. 1, 2, 4 Občianskeho zákonníka, podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2000 Z.z., podľa článku 6 bod 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS a dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi sporovými stranami je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, platného v čase uzavretia zmluvy, pretože neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným uznesením. Neustanovuje obdobie, za aké má byť úver splatený, kedy majú byť splátky zaplatené a ako sa majú jednotlivé splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účel jeho splatenia, neobsahuje údaje o ročnej percentuálnej miere nákladov a nie sú uvedené ani poplatky za poskytnutie úveru a akú celkovú sumu má žalobkyňa zaplatiť, nakoľko vo fotokópii zmluvy tieto údaje nie sú uvedené a je evidentné, že tieto údaje dodatočne dopísal žalovaný potom, ako ho súd vyzval na predloženie originálu zmluvy. Sú to teda neprijateľné zmluvné podmienky, a preto súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. Konštatoval, že ide o jednoznačne spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa riadi ustanovením Občianskeho zákonníka a ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách. Žalobkyňa má právny záujem na rozhodnutí vo veci, pretože žalovaná v budúcnosti by mohla od žalobkyne vymáhať svoje nároky. Súd nesúhlasil s názorom žalovanej, že ide o neodstrániteľnú prekážku konania v súvislosti s rozhodnutím rozhodcovského súdu, pretože toto rozhodnutie nemôže tvoriť prekážku veci rozsúdenej podľa § 230 CSP, keďže išlo o rozhodnutie na plnenie, ktoré bolo založené na neprijateľnej rozhodcovskej doložke.
7.Výrok o trovách konania oprel súd o § 255 ods. 1 CSP a zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %, nakoľko žalobkyňa mala v konaní plný úspech.
8.Žalovaný podal v zákonnej lehote odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b/,d/,f/ a h/ CSP. V prvom rade namietal, že súd sa nezaoberal otázkou prípustnosti tejto určovacej žaloby aj v súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu (§ 137 písm. c/ CSP). Nezaoberal sa tým, či naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Žalovaný má za to, že v predmetnom konaní nie je ani možné, aby žalobca preukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože z výrokovej textovej časti žaloby, ako aj jej doplnení vyplýva, že žalobkyňa v dôsledku toho, že zmluvu o úvere považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, domáha sa aj vydania bezdôvodného obohatenia a práve tu nie je možné vidieť reálny právny dôvod, pre ktorý by určenie, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. Takýto výrok v rozsudku žalobkyni nijako nemôže pomôcť a nemôže ním byť ani odstránený stav ohrozenia, či jej právnej neistoty, pretože je tu najmä príliš veľký časový odstup medzi uzatvorením zmluvy o úvere č. 705802420 a podaním žaloby za situácie, keď žalobkyňa sama tvrdí, že úver poskytnutý na základe tejto zmluvy bol už v celom rozsahu splatený. Skutočnosť, že naliehavý právny záujem nerozlišuje medzi žalobcom spotrebiteľom a iným žalobcom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia, na ktoré nemá právny nárok. Takýto záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/251/2015 zo dňa 16.3.2016. Poukázal na to, že s účinnosťou od 1.7.2016 platí nový procesný právny predpis, a to Civilný sporový poriadok, ktorý vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Určenie existencie právnej skutočnosti napríklad, že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate tejto zásade, z toho dôvodu CSP pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právnej predpisu. poukázal na to, že podľa § 131 CSP žaloba slúži na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva, avšak z predloženej žaloby nie je zrejmé akej ochrany alebo ochrany ktorého svojho konkrétneho hmotného práva sa žalobkyňa domáha. Nehrozí jej totiž žiadna ujma na jej právach, pretože jej nárok je premlčaný. Súd prvej inštancie teda nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie a došlo tak k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9.Žalobkyňa sa k žalobe písomne vyjadrila, uviedla, že zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a vecne správne a konajúci súd sa v odôvodnení dôkladne vysporiadal so všetkými dôkazmi, tvrdeniami strán sporu, ako aj s úlohami vyplývajúcimi mu z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/327/2017 zo dňa 30.5.2018. V súvislosti s námietkou odvolateľa (§ 137 písm. c/ CSP) poukázala na to, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, pretože to vyplýva z osobitného predpisu a týmto je § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Taktiež považuje za potrebné poukázať na § 11 od. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, podľa ktorého sa spotrebiteľ môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru žalobcu. Preto nie je potreba v danom prípade preukazovať naliehavý právny záujem, ktorý je daný aj tou skutočnosťou, že žalovaná je naďalej vedená ako dlžníčka u žalobcu. Veď napokon v odvolaní žalovaný sám uvádza, že predmetný dlh môže byť už premlčaný, zo strany žalovaného bola žalobkyňa napriek tomu viacnásobne kontaktovaná ohľadne uhradenia dlhu vyplývajúceho práve z predmetnej zmluvy o úvere. Čo sa týka možnosti podania žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, tak je namieste uviesť, že rozhodovacia prax súdov ohľadne otázky týkajúcej sa premlčania je nejednotná v súvislosti s uplynutím a dĺžkou premlčacej doby, a preto práve uvedeným rozhodnutím súdu, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov sa dosiahne to, že sa odstráni stav neistoty ohľadne zákonnej výšky dlhu žalobkyne vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 705802420. Pri hodnotení naliehavého právneho záujmu v spotrebiteľských zmluvách je treba vychádzať z princípov zvýšenej ochrany spotrebiteľa danej nielen komunitárnou, ale aj vnútroštátnou právnou úpravou. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal jej plnú náhradu aj trov odvolacieho konania.
10.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd spor prejednal na základe podaného odvolania podľa ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21. marca 2019, pričom verejné vyhlásenie bolo v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP riadne oznámené.
11.Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, znamená, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práva a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je pritom stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak k takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktorého dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
12.V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli alebo nevyšli za konania najavo a tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo, že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie a zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd nezistil taký postup súdu, ktorý by mal za následok porušenie práva žalovanej na spravodlivý proces, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods. 2 CSP.
13.Odvolacie námietky odvolateľa boli už v prevažnej väčšine predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti uvedené v odvolaní neumožňujú odvolaciemu súdu prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku, preto odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
14.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Aj odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie úplne správne vyhodnotil predložené dôkazy
- originál zmluvy predložený žalovaným a cez prepisovací papier (kopírovač) zmluva predložená žalobkyňou nie sú totožné. V origináli zmluvy, predloženej žalovanou sú uvedené údaje, ktoré v kópii, ktorá bola daná žalovanej absolútne chýbajú, čo je neprijateľná praktika zo strany žalovaného. Je len logické vysvetlenie, že tieto údaje boli dopísané a žalobkyňa vo svojej zmluve ich uvedené nemala. Ide o údaje povinné pri zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorých absencia jednoznačne spôsobuje, že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov. V súvislosti s namietaným nedostatkom naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
16.Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vrátane výroku o trovách konania ako vecne správne.
17.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a odvolací súd úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške sumy rozhodne súd prevej inštancie.
18.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).