Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-76-2017.pdf
PDF · 95.26 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-15C/76/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobcov: 1. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Č..XXX/XX, M., 2. B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, I., zastúpených Mgr. Ivica Štiglitz, Advokátska kancelária, Štefánikova 8, Rožňava, proti žalovaným: 1. B. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Š. Č.. X, D., 2. B. A., neznámy vlastník, 3. Š. J., neznámy vlastník, 4. Š.D. S., neznámy vlastník, 5. B. A., neznámy vlastník, žalovaní v 2. až 5. rade zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I.Súd žalobu z a m i e t a.
II.Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobcovia v 1.a 2. rade sú so žalovanými v 1. až 5. rade evidovaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností, ktoré sú vedené Okresným úradom Košice - okolie, katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v okrese Košice - okolie, v obci Vyšný Klatov, k.ú. A. I., a to zapísanej na LV č. XX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č.XX označená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 77 m2, parcela č. XX označená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, parcela č.XX označená ako záhrady o výmere 1087 m2, parcela č. XX označená ako záhrady o výmere 1663 m2 a dom so súpisným č. XX na parcele č. XX v týchto podieloch, žalobca 1 o veľkosti podielu 1159/1800, žalobca 2 o veľkosti podielu 144/576, žalovaný 1 - o veľkosti podielu 19/1200-in, žalovaný 2 o veľkosti podielu 24/576-in, žalovaný 3 - o veľkosti podielu 12/576- in, žalovaný 4 - o veľkosti podielu 8/576-in a žalovaný 5 - o veľkosti podielu 8/576-in; ďalej zapísanej na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XX/X označená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parcela č. XX/X, označená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 315 m2, a to žalobca 1 v podiele 1259/1800-in, žalobca 2 v podiele 144/576- in, žalovaný 1 o veľkosti podielu 19/1200-in, žalovaný 3 o veľkosti podielu 12/576-in, žalovaný 5 - o veľkosti podielu 8/576-in; zapísanej na LV č. XXX ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XX/X označená ako záhrady o výmere 181 m2, parcela č. XX/X označená ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2, žalobca vo veľkosti podielu 1259/1800-in, žalobca 2 o veľkosti 144/576-in, žalovaný 1 o veľkosti podielu 19/1200-in, žalovaný o veľkosti podielu 12/576- in a žalovaný 5 o veľkosti podielu 8/576-in.
2.Žalobca žalovanému v 1. rade doručil návrh na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckych práv, ten na však na písomné a telefonické návrhy nereagoval, a teda nebolo možné s ním uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckych podielov k predmetným nehnuteľnostiam, žalovaní v 2. až
5. rade navrhovateľom nie sú známi a títo sú neznámymi vlastníkmi, nad majetkom ktorých správu vykonáva Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava.
3.Vzhľadom na skutočnosť, že so žalovaným v 1. rade a žalovanými v 2. až 5. rade, ktorí sú neznámymi vlastníkmi, nemali žalobcovia možnosť uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníckych práv k predmetnej nehnuteľnosti inak ako cestou súdu a návrhom na zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníckych práv.
4.Žalobcovia navrhujú zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predmetnej nehnuteľnosti a vyplatenia peňažnej náhrady za spoluvlastnícke podiely vstupujúcich spoluvlastníkov, žalovaných v 1. až 5. rade tak, aby mohli reálne nakladať s nehnuteľnosťou, užívať ju a právne s ňou disponovať.
5.Žalobcovia zároveň uviedli aj výšku odstupujúcich podielov pre jednotlivé listy vlastníctva v zmysle všeobecne záväzného nariadenia o miestnych daniach a miestnom poplatku, a to podľa priemernej hodnoty pôdy v obci Nižný Klatov od roku 2013, ktorá bola stanovená za záhrady, zastavané plochy, nádvoria a ostatné plochy vo výške 1,32 eur za m2.
6. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe nevyjadril.
7.Zástupca za žalovaných v 2. až 5. rade - Slovenský pozemkový fond v písomnom vyjadrení uviedol, že nie je správne uvedená pasívna legitimácia a taktiež identifikácia nezistených vlastníkov, ktorá nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania, keďže účastník musí byť v žalobe označený údajom umožňujúcim jeho identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou, a pokiaľ takýto účastník konania označený len menom a priezviskom bez označenia bydliska resp. ďalšieho nezameniteľného znaku, napr. dátumu narodenia, v konečnom dôsledku tento nedostatok by mohol viesť k nevykonateľnosti rozsudku, zároveň poukázal a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, v právnej veci vedenej pod sp. zn. 7Cdo/10/2010 zo dňa 31.01.2011, v zmysle tohto citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, má za zástupca žalovaných v 2. až 5. rade za to, že toto nespĺňa náležitosti žaloby, pretože žalovaní v 2. až 5. rade sú označení len menom a priezviskom bez možnosti bližšej identifikácie.
8.Ďalej poukázal na to, že zo žaloby nijako nevyplýva, že by žalobcovia vykonali akékoľvek šetrenie ohľadom žalovaných v 2. až 5. rade, t.j. nezistených vlastníkov, ktorých zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond. Preto podľa jej názoru je potrebné žalobcom uložiť šetrenie ohľadom identifikácie žalovaných v 2. až 5. rade, resp. ich právnych nástupcov. Zároveň poukázali na to, že súčasťou žaloby je okrem parciel uvedených na LV č. XXXXX a XXX tiež aj stavba so súpisným č. XX na parcele č. XX, zapísaná na LV č. XX, pričom Slovenský pozemkový fond nakladá iba s pozemkami nezistených vlastníkov, to znamená, že SPF nemá oprávnenie vyjadrovať sa k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva týkajúceho sa stavby. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalobcovia žiadajú zrušenie podielového spoluvlastníctva za primeranú náhradu v prospech ustupujúcich podielových spoluvlastníkov, pričom by mala byť stanovená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, teda znaleckým posudkom. Ďalej poukázal aj na ustanovenie § 142 ods.1 OZ, ktoré poukazuje na spôsoby zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj na záväzné poradie, v ktorom je potrebné použiť tieto jednotlivé spôsoby vyporiadania, a teda ako prvotné je reálne rozdelenie vecí medzi podielových spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Iba v prípade, že reálne rozdelenie veci nie je možné, súd pristúpi k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva, kedy vec prikáže jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, avšak len vtedy, pokiaľ rozdelenie veci nie je dobre možné. Preto mal za to, že v prvom rade je potrebné nevyhnutnosť preveriť reálne rozdelenie pozemkov medzi jej spoluvlastníkmi a taktiež poukázal aj na výšku finančnej náhrady, ktorá je nesprávne žalobcom určená.
9. Zástupkyňa žalobcov k replike žalovaných v 2. až 5. rade sa nevyjadrila.
10.Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon i na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11.Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konanie
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní, popretie skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácie konania, ak by boli v neprospech strany.
12.Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. s účinnosťou od 1.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č.99/1963 O.s.p.. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti CSP, s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovených v § 470 ods. 2 CSP.
13.Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.
14.V súlade s ust. § 60 CSP, stranami sporu sú žalobca a žalovaný. Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
15.Podľa ust. § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
16. Podľa ust. § 132 CSP, sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
17.Podľa ust.§ 133 ods. 1 CSP, sa fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
18. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XX,XXX, XXX zapísanej na Okresnom úrade Košice - okolie, katastrálny odbor, nachádzajúci sa v obci Vyšný Klatov, k.ú. A. I., kde žalobca 1 a 2 a žalovaní 1 až 5 sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci.
19.Súd v konaní zistil, že žalovaný v 1. rade je trvale evidovaný na adrese: Š. X, XXXXX D., kam mu súd doručil aj žalobu, ku ktorej sa písomne nevyjadril. Žalovaní v 2. až 5. rade sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom.
20.Zástupca za SPF však v konaní namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v 2. až 5. rade, pričom poukázal najmä na skutočnosti, že tieto osoby nie sú identifikované a sú označené len menom a priezviskom, poukázal i na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/10/2010 zo dňa 31.01.2011, ďalej zástupca za SPF namietal aj spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týkajúcej sa stavby, v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OZ, a takisto aj výšky náhrady, že žalovaní okrem toho, že nie sú v žalobe presne označení a nie sú zidentifikované ich údaje, sám svojím šetrením zistil, že žalovaní v 3. až 5. rade v čase podania žaloby boli nebohí, čo preukázal súdu aj úmrtnými listami a keďže títo sú nebohí, existujú po nich aj reálni dedičia.
21. Z úmrtných listov súd zistil, že B. A., nar. XX.XX.XXXX, zomrel dňa XX.XX.XXXX a existujú po ňom dedičia - B. C., rod. A.,nar.X.XX.XXXX, zomrelá X.XX.XXXX a aj po nej sú dedičia, po B. A. sa nepodarilo zistiť dedičov, keďže ten podľa výpovede svedkov žil v Amerike, a preto údaje po ňom nie sú známe, pričom dedičmi po Š. S. sú B. Č., rod. S., A. I. X, B. U., U..S., bytom C. I., Š. S., A. I. XX a Q. I., S. A. I. XX, dedičmi po B.U. C. je A. C., S. L. XXXX, C., Č..
22.V prejednávanej veci súd zistil, že v čase podania žaloby strany sporu vystupujúce na strane žalovaných v 3., 4. a 5. rade, boli nebohí už v čase podania tejto žaloby a existujú po nich reálni dedičia.
23. V prejednávanej veci súd má za to, že takto označení účastníci konania, resp. strany sporu, keď sú označení žalovaní len menom a priezviskom v zastúpení Slovenského pozemkového fondu, takéto podanie nespĺňa náležitosti riadneho návrhu na začatie konania, a teda nespĺňa ani náležitosti žaloby, keďže tieto osoby sú označené iba menom a priezviskom bez ďalšieho identifikačného znaku.
24.Procesná subjektivita sa odvíja od spôsobilosti mať práva a povinnosti, inak ju má len ten, komu ju zákon výslovne priznáva, pri fyzických osobách spôsobilosť mať práva a povinnosti vzniká narodením a zaniká smrťou.
25.Posudzovanie otázky právnej subjektivity strany konania v občianskom súdnom konaní predpokladá jej riadne označenie, ak v žalobe označený účastník nemá právnu subjektivitu, teda nie je spôsobilý byť účastníkom súdneho konania (nemá procesnú subjektivitu) napr. keď osoba zomrela pred začatím konania, súd nemôže pripustiť, aby na jeho miesto vstúpil do už začatého konania subjekt s právnou subjektivitou. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky tohto konania, pre ktorý treba konanie zastaviť; poučovacia povinnosť súdu je zameraná na pomoc účastníkom sporu predovšetkým ohľadom procesných aspektov ich úkonov, ale súd nemá povinnosť, no ani oprávnenie poučovať účastníka o jeho hmotnoprávnych oprávneniach a účinkoch jeho úkonov, ktoré na súde uplatňuje, teda ani o tom, či a ktorý účastník má byť aktívne alebo pasívne legitimovaný, lebo by to bolo v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (rozsudok NS SR z 28.11.2001 sp. zn. 5Cdo/130/2001); podľa novej právnej úpravy sa účastníkom konania myslí strana sporu. Ustanovenie § 62 ukladá súdu povinnosť skúmať procesnú subjektivitu kedykoľvek počas konania, keď jej nedostatok v čase konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, súd konanie zastavuje.
26.Vzhľadom na zistené skutočnosti je zrejmé, že podanie žalobcov nespĺňalo náležitosti návrhu na začatie konania z dôvodov, že žalovaní v 2. až 5. rade boli označení len menom a priezviskom v zastúpení Slovenského pozemkového fondu, účastník hoc len neznámeho pobytu musí byť v žalobe označený údajom, ktorý umožňuje jeho identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou. Pokiaľ je účastník označený len menom a priezviskom bez označenia jeho bydliska, resp. ďalšieho nezameniteľného fakultatívneho znaku, napr. dátumu narodenia, v konečnom dôsledku by tento nedostatok mohol viesť k nevykonateľnosti rozsudku, ktorým by súd rozhodol o právach a povinnostiach takéhoto účastníka (rozsudok 7Cdo/10/2010).
27.Aj z konštantnej judikatúry NS SR (ale napr. aj NS ČR z 23.03.2006 sp. zn. 2Cdo/550/2006) vyplýva, že účastník neznámeho pobytu musí byť v žalobe označený údajom umožňujúcim jeho identifikáciu a jeho nezameniteľnosťou s inou osobou, žalobcovia aj napriek skutočnosti, že toto im bolo oznámené na pojednávaní, tento nedostatok v konaní neodstránili.
28.Námietku zástupcu žalobcov, že ide o neznámeho vlastníka a pri označení vychádzali z údajov, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností, súd považuje za nedôvodnú, poukazuje na to, že aj z literatúry vyplýva, že účastníci môžu súd požiadať o súčinnosť pri zisťovaní bydliska účastníka, resp. strany sporu, ak sa im samotným uvedené nepodarí aj napriek využitiu všetkých im dostupných prostriedkov toto zistiť (Krajčo, J. a spol. Občiansky súdny poriadok Eurounion, I. diel, rok 2010, str. 304). Keďže však žalovaní v 2. až 5. rade neboli v žalobe dostatočne identifikovaní, napr. ani dátumom narodenia, súd ani z vlastnej iniciatívy nevedel a ani nemohol zisťovať bydlisko žalovaných, ktoré dodatočne zistil v priebehu konania až zástupca za SPF, ktoré skutočnosti boli zástupcovi žalobcov aj súdu oznámené.
29. A teda v prejednávanej veci je zrejmé na základe zistených skutočností, že neznámy vlastník je len žalovaný v 2. rade, ktorého zastupuje Slovenský pozemkový fond a žalovaný v 1. rade je podielový spoluvlastník, ktorý v žalobe bol riadne identifikovaný, žalovaný sa však k žalobe nevyjadril a za žalovaného v 2.rade vystupoval správca pozemkového fondu, ktorý žiadal žalobu zamietnuť i z dôvodov uvádzaných v písomnom vyjadrení, keďže v prejednávanej veci v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva musia na strane žalovaných vystupovať všetci podieloví spoluvlastníci evidovaní na liste vlastníctva, ďalej poukázal na nevyhnutnosť preverenia reálnej deľby medzi spoluvlastníkmi a namietal taktiež aj výšku finančnej náhrady a spôsob navrhovaného vyporiadania medzi nimi.
30.Žalobcovia však v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva ďalej tvrdili, že nie je z hľadiska procesnej stránky konania potrebné, aby ako strany sporu vystupovali všetci podieloví spoluvlastníci a sú toho názoru, že v takomto konaní je možné, aby aj jeden zo spoluvlastníkov žiadal o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva aj len voči jedinému z niekoľkých spoluvlastníkov, resp. môžu napr. traja spoluvlastníci z desiatich spoluvlastníkov riešiť svoje vlastnícke práva cestou
súdu voči jedinému spoluvlastníkovi alebo voči ďalším siedmim spoluvlastníkom a preto vzhľadom na výsledky dokazovania, kedy sa zistilo, že niektorí žalovaní už nežijú a majú aj právnych nástupcov, navrhli konanie v časti žaloby týkajúcej sa týchto osôb v 3. až 5. rade konanie zastaviť.
31.Súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci medzi stranami sporu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musia byť všetci spoluvlastníci nehnuteľností, nakoľko v takomto prípade ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo všetkých spoluvlastníkov veci. Pokiaľ sa konania nezúčastnia všetci nerozluční spoluvlastníci, súd nemôže žalobe takto vyhovieť (rozhodnutie NS SR v rozsudku sp. zn. NCdo 6/2003): v občianskom súdnom konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva musia byť účastníkmi všetci spoluvlastníci; rozhodnutie súdu vydané len voči niektorým zo spoluvlastníkov by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí neboli účastníkmi konania. Obdobné bolo konštatované aj v rozsudkoch NS SR (sp. zn. 4Cdo/183/2011 zo dňa 29.01.2011, v uznesení sp. zn. 4Cdo/94/2008 zo dňa 27.08.2009).
32.Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaní v 3. až 5. rade už v čase podania žaloby nežili, a teda nemali procesnú subjektivitu, je zrejmé, že tu od počiatku chýbal jeden zo základných prvkov, a to je spôsobilosť strany civilného sporu. Keďže v prejednávanej veci vzhľadom na postup žalobcu v konaní, tento trval na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva aspoň k žalovaným v 1. a 2. rade, súd nemohol takejto žalobe vyhovieť, a preto žalobu v plnom rozsahu zamietol, a teda zvlášť už nerozhodoval o zastavení konania tak, ako to žiadal zástupca žalobcu voči žalovaným v 3. až 5. rade.
33.V prejednávanej veci má súd za to, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky, tento nedostatok sa neodstránil a v konaní taktiež nie sú stranami sporu všetci spoluvlastníci, ktorí tvoria nerozlučné spoločenstvo, a preto vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, súd žalobu v plnom rozsahu zamietol.
34. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35.Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Žalovaní boli v konaní úspešní, zástupca za žalovaného v 2. rade náhradu trov konania nežiadal priznať, žalovaným v 1.,3. - 5. rade žiadne trovy nevznikli, a tak rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)