Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-304-2018.pdf
PDF · 91.93 KB
Case nature
Subarea
4Co/304/2018
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobkyne: N.. Q. K., D. I. X, D. D., právne zastúpená: Advokátskou kanceláriou Hrežďovič a Mulder, so sídlom Rudlovská 2, Banská Bystrica, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody spôsobenej ublížením na zdraví, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. septembra 2018 č.k. 4C 47/2011-250 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach v jeho výrokoch I., II. a III. p o t v r d z u j e.
Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie určil, že: I. Žalobkyňa má proti žalovanému v časti náhrady straty na zárobku nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. II. Žalovaný má proti žalobkyni v časti náhrady škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,68 %. III. Slovenská republika má nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni vo výške 91,34 % a proti žalovanému vo výške 8,66 %. IV. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
2. V odôvodnením svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.12.2010 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 11.614,20 Eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia spolu s náhradou trov konania.
3. Na pojednávaní dňa 27.06.2013 pripustil zmenu žalobného návrhu tak, že žalobkyňa (rozšírila svoj návrh o zaplatenie 10.720,80 Eur - titulom sťaženia spoločenského uplatnenia) sa domáhala zaplatenia náhrady škody spôsobenej na zdraví celkovo vo výške 22.335,00 Eur (11.614,20 + 10.720,80 = 22.335,00) a z dôvodu straty na zárobku po skončení PN v sume 8.633,69 Eur za obdobie od septembra 2009 do mája 2013 a v sume 282,19 Eur, počnúc dňom 01.06.2013. Na pojednávaní dňa 19.12.2013 pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalobkyňa sa domáhala zaplatenia náhrady škody spôsobenej na zdraví vo výške 8.097,60 Eur a z dôvodu straty na zárobku 4.610,57 Eur s príslušným úrokom a sumy 95 Eur mesačne titulom straty na zárobku po skončení PN, počnúc dňom 01.01.2014, vrátane valorizácie.
4. Uznesením č.k. 4C/47/2011-120 zo dňa 01.07.2014 na základe návrhu obidvoch strán nariadil v konaní znalecké dokazovanie znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) a žalovanému uložil povinnosť zložiť preddavky na znalecké dokazovanie vo výške 400 Eur.
5. Po predložení znaleckého posudku č. 57/2014 ustanovenou súdnou znalkyňou následne uznesením č.k. 4C/47/2011-160 zo dňa 23.01.2015 priznal tejto znalečné za vypracovanie znaleckého posudku v celkovej výške 516,18 Eur, z toho suma 400 Eur bola uhradená zo zloženého preddavku a suma 116,18 Eur zo štátnych finančných prostriedkov, nakoľko predmetná čiastka nebola krytá preddavkami na trovy znaleckého dokazovania.
6. Na pojednávaní dňa 23.11.2015 žalobkyňa vzala žalobu v časti náhrady škody na zdraví z dôvodu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 6.651,60 Eur späť na základe výsledkov znaleckého dokazovania a voči žalovanému sa ďalej domáhala v tejto časti zaplatenia sumy 1.446 Eur spolu s príslušenstvom, titulom straty na zárobku po skončení PN za obdobie od 05.10.2009 do 31.12.2013 sumy 4.610,57 Eur spolu s príslušenstvom a zároveň zaplatenia sumy 95 Eur mesačne od 01.01.2014 spolu s valorizáciou určenou podľa osobitných predpisov, účinnou v čase vyplácania a náhrady trov konania.
7. Vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 07.12.2015 č.k. 4C/47/2011-202 tak, že v časti o zaplatenie 6.651,60 Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia konanie zastavil, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 701,60 Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu s príslušenstvom a sumu 6.921,56 Eur titulom úrazovej renty spolu s príslušenstvom. Vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne zamietol a zároveň si vyhradil rozhodnúť o trovách konania do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Uznesením č.k. 4C/47/2011-216 zo dňa 24.10.2016 súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 82,20 %. Slovenskej republike priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 8,90 % a proti žalovanému vo výške 91,10 %. Voči uzneseniu č.k. 4C/47/2011-216 zo dňa 24.10.2016 podala žalovaná dňa 21.11.2016 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4Co/145/2017 zo dňa 31.05.2017 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z dôvodu, že v odôvodnení rozhodnutia absentovalo, ako sa súd prvej inštancie ako vysporiadal s ustanovením § 255 ods. 2 CSP v časti zastavenia konania o zaplatenie 6.651,60 Eur titulom náhrady za sťažené spoločenské uplatnenie z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania, pričom táto skutočnosť bránila v preskúmaní rozhodnutia v celom rozsahu.
9. Súd prvej inštancie po opätovnom posudzovaní nároku na náhradu trov konania vychádzal z ustanovení § 144, § 145 ods. 3, § 265 ods. 2, § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
10. Konštatoval, že dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý priniesol novú právnu úpravu v § 262 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, keďže však v konaní už bolo takéto rozhodnutie vydané a súd v zmysle § 151 ods. 3 OSP rozhodol, že o trovách rozhodne samostatným uznesením, nebolo možné o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť v rámci konečného rozhodnutia a preto súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania týmto uznesením.
11. Vyslovil, že zavinenie pre potreby rozhodovania o trovách konania, aj v prípade späťvzatia žaloby, sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva. V prejednávanej veci súd konanie v časti o zaplatenie 6.651,60 Eur titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zastavil z dôvodu, že žalobkyňa zobrala žalobu v tejto časti späť s prihliadnutím na výsledky znaleckého dokazovania. Z uvedeného vyplýva, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, pričom žalovaný nemohol ovplyvniť závery znaleckého posudku a nemožno mu tak pričítať zavinenie na zastavení konania v tejto časti, a preto je povinná nahradiť žalovanému v tejto časti trovy konania. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v tejto časti nemala plný úspech ani po čiastočnom späťvzatí žaloby, súd jej zavinenie na zastavení konania v tejto časti spojil s jej neúspechom v konaní v tejto časti.
12. Pri porovnaní úspechu a neúspechu žalobkyne v konaní pri uplatnení sumy 8 097,60 Eur za sťaženie spoločenského uplatnenia a späťvzatí žaloby žalobkyňou vo výške 6 651,60 Eur, pri priznaní jej sumy 701,60 Eur ustálil úspech žalobkyne 8,66 % a jej neúspech 91,34 % a pri nároku na náhradu straty na zárobku (úrazovú rentu) úspech 100 %. U žalovaného pri posúdení pomeru úspechu a neúspechu ustálil pri nároku žalobkyne o sťaženie spoločenského uplatnenia jeho úspech vo výške 91,34% a neúspech 8,66% a pri nároku žalobkyne na náhradu za stratu na zárobku úspech žalovaného ustálil vo výške 0% a neúspech vo výške 100%.
13. V časti náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia mala tak podľa súdu prvej inštancie žalobkyňa úspech v celkovom rozsahu 8,66 % a to z dôvodu, že z pôvodne žalovanej sumy 8.097,60 Eur zavinila zastavenie konania z dôvodu späťvzatia žaloby v sume 6.651,60 Eur a rozhodnutím jej bola napokon priznaná suma 701,60 Eur, z čoho vyplýva, že zo zvyšnej žalovanej sumy 1.446 Eur bola v sume 744,40 Eur neúspešná, teda celkom zo žalovanej sumy 8.097,60 Eur bola žalobkyňa úspešná iba v sume 701,60 Eur. Zároveň žalovaný v časti nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia mal v konaní úspech v rozsahu 91,34 %, čo predstavuje rozdiel medzi celkom a úspechom žalobkyne (100 % - 8,66 % = 91,34 %) a teda čistý úspech žalovaného v tejto časti predstavuje 82,68 %, čo je rozdiel medzi celkovým úspechom žalovaného v tejto časti a celkovým úspechom žalobkyne v tejto časti (91,34 % - 8,66 % = 82,68 %). Čo sa týka náhrady za stratu na zárobku (úrazovú rentu) v tejto časti mala žalobkyňa v konaní plný úspech, nakoľko jej žalobe v tejto časti bolo v celom rozsahu vyhovené a teda žalovaný mal v tejto časti v plnom rozsahu neúspech.
14. Keďže v konaní vznikli trovy štátu titulom priznanej odmeny súdnemu znalcovi vo výške 116,18 Eur v zmysle uznesenia súdu č.k. 4C/47/2011-160 zo dňa 23.01.2015, súd rozhodol o ich náhrade a keďže dotknutý znalecký posudok sa týkal predovšetkým žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, súd povinnosť nahradiť tieto trovy rozdelil medzi sporové strany podľa rozsahu ich neúspechu v tejto časti a preto priznal Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 91,34 % a žalovanému v rozsahu 8,66 %.
15. O rozsahu nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 396 ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s odôvodnením, že vzhľadom k tomu, že odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, žalovaný mal v konaní úspech práve v časti, ktorú namietal, t.j. v časti náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
16. Uviedol tiež, že o výške náhrady trov konania súd prvej inštancie rozhodne podľa § 261 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný proti jeho výrokom I., II. a III. a žiadal ho v týchto napadnutých častiach zrušiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Považoval za v rozpore s princípmi všeobecnej spravodlivosti a rozumným usporiadaním procesných vzťahov diferencoval a oddelil procesný úspech strán sporu pri uplatnenom nároku na náhradu za stratu zárobku (výrok č. I) a procesný úspech pri uplatnenom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (výrok II). Bol toho názoru, že procesný úspech sa má stanoviť s ohľadom na žalovanú istinu a súdom reálne priznanú istinu (§ 255 CSP) ako celok zohľadňujúc taktiež kritérium procesného zavinenia čiastočného zastavenia konania (§ 256 CSP).Niet podľa neho racionálneho dôvodu, aby súd pri rozhodovaní o náhradu trov konania a stanovení pomeru úspechu vo veci (ako aj stanovení procesného zavinenia čiastočného zastavenia konania) diferencoval a oddeľoval procesný úspech sporových strán pri uplatnenom nároku na náhradu za stratu na zárobku (výrok I.) a procesný úspech pri uplatnenom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. (výrok II.). Procesný úspech žalobkyne podľa neho predstavoval 50,76 % a jeho procesný úspech 49,24 %. Pri určení pomeru úspechu žalobkyne v spore je tak potrebné od úspechu žalobkyne odčítať jeho úspech a tento rozdiel považovať za pomer úspechu žalobkyne, t.j. 1,52 %, ktorý má byť podľa neho základom pre výpočet výšky náhrady trov konania ako celku, a nie diferencovať procesný úspech v časti nároku na náhradu za stratu na zárobku (výrok č. I.) a procesný úspech v časti nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (výrok č. II.), najmä ak s ohľadom na právne zastúpenie žalobkyne advokátom (on nie je zastúpený advokátom) je dané diferencovanie takmer výlučne v prospech žalobkyne. Diferencovanie by tak mohlo mať zmysel v prípade, ak žalobca v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov rozdielnej povahy, napr. ak žalobca žaluje o vydanie veci (nepeňažné plnenie) a súčasne žaluje o náhradu škody v peniazoch (peňažné plnenie). Aj v takom prípade však treba prihliadnuť na princípy všeobecnej spravodlivosti, sledujúc usporiadanie procesných vzťahov (čl. 4 Základných princípov Civilného sporového poriadku). Tiež mal súd prvej inštancie podľa neho aj v III. výroku zohľadniť procesný prospech žalobkyne a jeho pri rozhodovaní o náhrade trov konania Slovenskej republike.
18. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila, odvolací návrh nepodala.
19. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) prejednal vec v napadnutej časti bez pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
20. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
21. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP).
22. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 265 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
25. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním petitu žaloby a výroku rozhodnutia vo veci samej, pričom plným úspechom žalobcu je, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, teda ak sa žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Úspech strany sporu, ktorej vzniká povinnosť na náhradu trov, sa odpočíta od úspechu strany sporu, ktorej vzniká právo na náhradu trov, a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak je na čiastočnom späťvzatí žaloby dané zavinenie žalobcu, treba dovodiť, že v tomto rozsahu nemal žalobca vo veci úspech, pričom tak platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu.
26. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/25/2012 zo dňa 4.4.2013 uviedol, že v prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami práva na náhradu škody, tieto jednotlivé zložky na náhradu škody sa prejavujú ako samostatné dielčie nároky vyplývajúce z určitého zodpovednostného vzťahu. Existencia týchto dielčich nárokov je od seba nezávislá; jednotlivý dielči nárok môže vzniknúť bez toho, aby súčasne vznikli aj ďalšie nároky. Jednotlivé dielče nároky na náhradu škody sú podľa hmotného práva úplne samostatné, nakoľko predpoklady ich vzniku sú odlišné a tiež vznikajú v rôznom (inom) čase. So samostatnosťou dielčich nárokov na náhradu škody je nutné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania (porovnaj R 10/1976, R 28/1970, obdobne vec Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MCdo 11/2011). Z toho vyplýva, že pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade, ak súd prejednáva nárok na náhradu škody, ktorá je vymedzená jednotlivými zložkami práva na náhradu škody, je treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspech účastníkov, ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu, a to samostatne vo vzťahu ku každému nároku osobitne. Konania o čiastkových nárokoch na náhradu škody majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní. Konštatoval, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania týkajúcej sa dielčich nárokov na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia, aj pri čiastočnom neúspechu alebo pri stanovení nižšej náhrady ako boli v žalobe požadované, treba aplikovať (§ 142 ods. 3 O.s.p.), nakoľko určenie výšky nároku na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia je závislé od znaleckého posudku. Oproti tomu náhradu trov konania týkajúcu sa nároku na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti ako i nároku na náhradu vecnej škody treba posudzovať podľa (§ 142 ods. 1 O.s.p.), podľa zásady úspechu v konaní.
27. Vo vyššie uvedených intenciách rozhodol aj súd prvej inštancie, keď pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z dielčích nárokov žalobkyne na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia a nároku na náhradu straty na zárobku. Odvolací súd nemal vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR dôvod odkloniť sa od tohto názoru, preto odvolací dôvod žalovaného v tomto smere, keď mal za to, že súd prvej inštancie v rozpore s princípmi všeobecnej spravodlivosti a rozumným usporiadaním procesných vzťahov diferencoval a oddelil procesný úspech strán sporu pri uplatnenom nároku na náhradu za stratu zárobku (výrok č. I) a procesný úspech pri uplatnenom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia (výrok II). Poukaz žalovaného na to, že žalobkyňa bola v konaní zastúpená advokátom a on nie, z ktorého dôvodu považoval diferenciáciu v prospech žalobkyne, k tomuto odvolací súd uvádza, že v danom prípade je to irelevantné, nakoľko aj keby bol úspech žalobkyne z dvoch jej nárokov (na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a za stratu na zárobku) jedným výrokom v percentuálne vyjadrenom jej úspech voči neúspechu, pri výške priznanej jej náhrady trov konania sa bude vychádzať podľa percentuálne vyjadreného nároku zo sumy jej prisúdenej. Percentuálne vyjadrenie pomeru úspechu strany sporu na predmete sporu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nemožno automaticky stotožňovať s percentuálnym vyjadrením konkrétnej výšky priznaného nároku (Nález Ústavného súdu SR z 8. novembra 2017 sp. zn. I.ÚS 457/2017). Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie mal aj v III. výroku zohľadniť procesný prospech žalobkyne a jeho pri rozhodovaní o náhrade trov konania Slovenskej republike, na tento súd prvej inštancie prihliadol.
28. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých častiach, a to vo výrokoch I.,II. a III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, úspešnej v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 C.s.p.).