Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Csp/182/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 22.3.2019, v konaní sudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v právnej veci žalobcu : Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova č. 11, 010 11 Žilina, IČO : 31 575 951, proti žalovanej M. X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. E. Č.. XXX, XXX XX E. E., o žalobe na úhradu sumy 2.962,94 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi istinu vo výške 2.962,94 €, zmluvný úrok vo výške 64,30 €, úrok z omeškania vo výške 2,28 €, úrok vo výške 7,90 % ročne z istiny vo výške 3.088,64 € od 21.8.2018 do 21.8.2018, 7,90 % ročne z istiny vo výške 3.033,27 € od 22.8.2018 do 7.9.2018, 7,90 % ročne z istiny vo výške 2.962,94 € od 8.9.2018 až do zaplatenia.

II. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.088,64 € od 21.8.2018 do 21.8.2018, 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 3.033,27 € od 22.8.2018 do 7.9.2018, 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.962,94 € od 8.9.2018 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov vo výške 64,30 € od 21.8.2018 až do zaplatenia, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia.

III. Žalovaná je p o v i n n á uhradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 26.9.2018 domáhal od žalovanej úhrady sumy 2.962,94 € s príslušenstvom. Svoju žalobu zdôvodnil právnou skutočnosťou, že dňa 26.5.2015 uzatvoril žalobca so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky v celkovej výške 4.400 €. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že poskytnutý úver s príslušenstvom sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach a celý úver aj s príslušenstvom sa žalovaná zaviazala uhradiť v prospech žalobcu ku dňu 18.5.2023. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaná porušila svoje zmluvné povinnosti, čo založilo právo žalobcu postupu podľa § 565 Občianskeho zákonníka v náväznosti na Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, po doručeniach výzvy žalobca pristúpil k zosplatneniu celej zostávajúcej časti úveru a príslušenstva ku dňu 20.8.2018. Žalobca v žalobe uviedol, že ku dňu zosplatnenia úveru nárok žalobcu pozostával z istiny poskytnutého úveru vo výške 3.088,64 € (po vyhlásení predčasnej splatnosti uhradená suma 125,70 €); istina uplatnená žalobcom teda predstavovala sumu 2.962,94 €, úrokov vo výške 64,30 € pri zohľadnení zmluvne dojednanej úrokovej sadzby vo výške á 7,90 €, úroku z omeškania vo výške 2,28 €, poplatkov vo výške 110,51 €, poplatkov za poistenie schopnosti splácať úver a príslušného úroku z omeškania z tej ktorej časti nezaplatenej istiny k tomu, ktorému dátumu. Žalobca žalobou uplatnil nezaplatenú istinu po odrátaní uhradených anuitných splátok vo výške 2.962,94 €, zmluvný úrok vo výške 64,30 €, úrok z omeškania vo výške 2,28 €, dojednaný zmluvný úrok vo výške 7,90 % p. a. z jednotlivých súm a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z jednotlivých súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti týchto. Predmetom petitu žaloby neboli poplatky vo výške 110,51 € za upomienky, resp. výzvy na predčasné splatenie úveru, ani poplatok za poistenie schopnosti splácať úver.

2. Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci rozhodol Platobným rozkazom č. k. 7Csp/182/2018-60 zo dňa 15.10.2018.

3. V zákonom stanovenej lehote podala žalovaná proti Platobnému rozkazu Okresného súdu v Žiari nad Hronom odpor. Vo svojom odpore namietala okolnosť, že Okresný súd v Žiari nad Hronom nesplnil Ustanovenia § 172 ods. 9, nakoľko rozhodol vo veci Platobným rozkazom napriek tomu, že neboli splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu. Žalovaná v odpore konštatovala, že vzhľadom na okolnosť, že sa jedná medzi účastníkmi o dvojstranný právny vzťah a to spotrebiteľského charakteru, je nutné aplikovať na uplatnený nárok všetky ochranné prvky stanovené zákonodarcom pre ochranu spotrebiteľa. Vyjadrila právny názor, že dvojstranný právny úkon v danom prípade je nutné považovať za právny úkon uzatvorený bez poplatkov a bez príslušných úrokov. Svoje stanovisko zdôvodnila okolnosťami, že predmetný dvojstranný právny úkon a to zmluva o úvere jednak neobsahuje kogentne stanovené náležitosti príslušnou právnou úpravou a to Zákonom č. 129/2010 Zb. a jednak obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré dve okolnosti samé o sebe v zmysle platnej právnej úpravy činia právny úkon úkonom bez poplatkov a bez úročenia. Svoje dôvody konkretizovala predovšetkým okolnosťou, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je presná suma, počet a termín splátok istiny a úrokov a iných poplatkov. Uviedla okolnosť, že v danom prípade zmluva neobsahuje rozlíšenie anuitnej splátky na výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov, resp. výšku splátky iných poplatkov. Ďalším dôvodom pre hore uvedený postup, ktorý uviedla žalovaná vo svojom odpore bola námietka ohľadom nesprávneho započítania uhrádzaných splátok v omeškaní v súvislosti s právnou úpravou podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Neprijateľné zmluvné podmienky vo svojom odpore konkretizovala neprijateľnou zmluvnou podmienkou dojednanou v dvojstrannom právnom úkone v článku 1 bod 1.2 zmluvy o úvere v súvislosti s uhradeným poplatkom v sume 132 €. V tejto súvislosti uviedla okolnosť, že žalobca na základe zmluvného vzťahu neposkytol žalovanej plnenie vo výške 4.400 €, ale po odpočítaní hore uvedeného poplatku len v sume 4.268 €. Túto okolnosť považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovala taktiež Ustanovenie článku 2 bodu 2.6 zmluvy o úvere, podľa ktorého žalobca sankcionuje porušenie akejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy zmluvnou pokutou vo výške 200 € a to za každé jednotlivé zmluvné porušenie zmluvnej povinnosti. V neposlednej miere uviedla taktiež okolnosť, že žalobcovi neprináleží ani zmluvný úrok dojednaný podľa zmluvy o poskytnutí úveru vo výške 7,90 % ročne z nezaplatenej istiny. Vzhľadom na okolnosť, že v danom prípade žalobca žalobou uplatňuje kumulatívne úroky z úveru a úroky z omeškania.

4. Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s pripojeným písomným dôkazným materiálom, žiadosťou o poskytnutie spotrebného úveru (č. l. 5), samotnou zmluvou o spotrebiteľskom úvere (č. l. 6-7), všeobecnými obchodnými podmienkami (č. l. 8-38), výzvami na možné zosplatnenie celkovej čiastky úveru (č. l. 39), oznámením o predčasnom zosplatnení úveru (č. l. 40), prehľadom života poskytnutého spotrebiteľského úveru (č. l. 41-42), prepočtom zmluvných úrokov a úrokov z omeškania (č. l. 43-46) a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Dňa 26.5.2018 uzatvoril žalobca so žalovanou úverovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorá bola registrovaná pod číslom XXXXXXXXXXXXXXXX. Z obsahu zmluvného záväzku vyplynula pre súd okolnosť, že žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru vo výške 4.400 €. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplynula pre súd okolnosť, že výška poskytnutého úveru bola dojednaná na sumu 4.400 €, výška zmluvnej úrokovej sadzby dojednaná na sumu 7,9 % p. a., poplatok za poskytnutie úveru á 132,00 €, výška anuitnej splátky vo výške á 62,28 €, počet anuitných splátok á 96, záväzok splátky vždy k 18-temu dňu kalendárneho mesiaca, konečná splatnosť úveru na 8 rokov od splatnosti prvej anuitnej splátky najneskôr do 19.6.2023, výška ročnej priemernej miery nákladov 9,24 %, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenie zmluvy 16,33 %, celková čiastka pozostávajúca z istiny a dojednaných platieb vo výške 6.110,88 €, úrok z omeškania v zmysle zákonnej úpravy 5 % p. a.. Predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo taktiež zmluvné dojednanie o jednotlivých druhoch poplatkov, ktoré však netvoria predmet samotného konania, neboli uplatnené samotnou žalobou. Z ďalšieho prevedeného dokazovania a to prehľadu života spotrebiteľského úveru vo forme výpisu splátok mal súd preukázané, že v priebehu splácania poskytnutého úveru došlo zo strany žalovanej k porušeniu zmluvných povinností vo forme neuhrádzania pravidelných mesačných splátok dojednaných podľa zmluvy. Na základe tejto skutočnosti žalobcovi vznikol nárok postupu podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Na túto možnosť upozornil žalobca žalovanú svojim prípisom zo dňa 21.5.2018. Vzhľadom na okolnosť, že zo strany žalovanej nedošlo k reakcii na výzvu, žalobca využil svoje právo v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, v náväznosti na Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ku dňu 20.8.2018 zosplatnil celú neuhradenú časť poskytnutého úveru pozostávajúcu z istiny a dojednaného úročenia, či už formou zmluvného úroku alebo formou úroku z omeškania vzhľadom na okolnosť, že žalovaná sa dostala s plnením peňažného dlhu do omeškania. Z ďalšieho pripojeného písomného dôkazného materiálu a to prehľadu života spotrebiteľského úveru vyplynula pre súd okolnosť, že ku dňu 20.8.2018 predstavovala istina poskytnutého úveru, ktorá nebola uhradená (po odpočítaní uhradenej časti) sumu 3.088,64 €. Do dňa zosplatnenia uhradila žalovaná na istinu celkovo sumu 1.311,36 €, po dni zosplatnenia uhradila žalovaná na istinu sumu 125.070 €. Predmetom uplatneného nároku žalobou v zmysle petitu žaloby bola nezaplatená časť istiny vo výške 2.962,94 €. Uplatnený nárok pozostával ďalej zo zmluvných úrokov vo výške 64,30 €, ktorý bol tvorený dojednanou úrokovou sadzbou na základe zmluvy vo výške á 7,90 % p. a., ktoré sa žalovaná zaviazala splatiť v rámci platenia anuitných splátok poskytnutého úveru až do predčasného zosplatnenia úveru. Ďalej uplatnený nárok tvorili úroky z omeškania vo výške 2,28 € v súvislosti s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a., pričom vzhľadom na okolnosť, že žalovaná sa s plnením peňažného plnenia dostala do omeškania, žalobca uplatnil zároveň úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny v tom, ktorom časovom období.

6. Vzhľadom na obranu zo strany žalovanej namietanú v odpore, súd vykonal ďalšie dokazovanie v naznačenom smere.

7. Súd konštatuje, že je nesporné vzhľadom na charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi konania a ako taký požíva žalovaná všetky prvky ochrany stanovené zákonodarcom ako spotrebiteľom. Súd sa však nemohol stotožniť v danom prípade s konštatovaním žalovanej v odpore, že v danom prípade je charakterizovaný dvojstranný právny úkon medzi účastníkmi konania, ako úkon bez poplatkov a bez úročenia.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch pre spotrebiteľov v znení platnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. l/ Zákona č. 129/2010 Zb., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

10. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Zb., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až l/, s/, z/. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

11. V súdenej veci predovšetkým z obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru mal súd preukázané, že čo sa týka namietanej skutočnosti, ak neprijateľnej zmluvnej podmienky a to absencie rozdelenia jednotlivých splátok na splátku istiny, resp. úrokov, súd konštatuje, že zo zákonnej úpravy Zákonom č. 129/2010 Zb. nevyplýva povinnosť, aby v zmluve o úvere bola rozpísaná každá jednotlivá splátka tak, aby z nej bolo zrejmé, koľko pripadá na istinu, koľko na úrok a iné poplatky. V tomto smere súd upozorňuje na platnú judikatúru súdneho dvora EÚ, konkrétne Rozsudok súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci U.-XX/XXXX (E. U. N., M..N.. U. H. G.), kde súdny dvor EÚ konštatuje, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciou istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Povinnosťou zakotvenou zákonom teda nie je podrobný rozpis výšky počtu a termínov každej zo splátky na čas pripadajúcu na istinu, úroky a iné poplatky tak, ako to namieta žalovaná vo svojom odpore.

12. Čo sa týka namietanej neprijateľnej zmluvnej podmienky a to nesprávne uvedenej ročnej priemernej miery nákladov v súvislosti s uzatvorenou zmluvou, prvostupňový súd vyhodnotil túto námietku ako účelovú. Súd konštatuje, že údaj o RPMN nepredstavuje iba údaj o úrokoch, ale aj údaj o celkových nákladoch úveru tak, aby sa spotrebiteľ vedel a mohol rozhodnúť pre konkrétny úver a porovnať ponuky viacerých poskytovateľov úverov. Náklady na úver predstavujú náklady, ktoré musí dlžník zaplatiť za požičané peniaze a okrem výšky úrokovej sadzby v percentách obsahujú aj poplatky, ktoré sú spojené s úverom, či už jednorazové alebo pri uzatváraní zmluvy. Súd má teda za to, že žalobca pri uzatváraní dvojstranného právneho úkonu v zmluve uviedol správne údaj o RPMN v súlade so zákonom, keď tento vypočítal vo výške 9,24 %, za predpokladu čerpania úveru v plnej výške jednorazovo a neporušenia zmluvných podmienok zo strany žalovanej a priemernú RPMN ku dňu uzatvorenia zmluvy vzhľadom na existujúce podmienky v sume 16,33 %.

13. Súd sa nestotožňuje s názorom vysloveným ako námietka v odpore zo strany žalovanej v súvislosti so skutočnosťou, že žalobca pri uzatváraní zmluvy neposkytol žalovanej plnú výšku úveru podľa záznamu v zmluve vo výške 4,400 €, ale automaticky odpočítal poplatok za poskytnutie úveru vo výške á 132,00 €. Takéto dojednanie zmluvného vzťahu podľa názoru súdu nie je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pri zohľadnení výšky poplatku za poskytnutie spotrebiteľského úveru v sume 132 €, pri poskytnutí spotrebiteľského úveru vo výške 4.400 €, súd teda nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Za takýto poplatok, za ktorý banka neposkytuje žiadne skutočné protiplnenie by bolo možné podľa názoru súdu považovať napríklad zmluvné dohodnuté poplatky za upomienky, resp. výzvy na predčasné splatenie úveru, ako aj poplatky za vedenie úverového účtu, pretože v týchto prípadoch sú dohodnuté len vo vlastnom záujme dodávateľa služby. V tomto smere súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že tieto poplatky napriek zmluvnému dojednaniu žalobca neuplatňuje svojou žalobou.

14. Rovnako sa súd nestotožňuje ani s tvrdením žalovanej v súvislosti s priznaným úrokom z omeškania, z úrokov úveru, ktoré boli predmetom petitu samotnej žaloby. Podľa názoru súdu v prípade týchto úrokov z omeškania nejde o neprípustné úroky z úrokov ako to tvrdí samotná žalovaná vo svojom odpore. Úroky z úveru predstavujú cenu požičaných peňazí, ktorú je dlžník povinný zaplatiť spolu so záväzkom, vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky tak, ako to vyplýva z Ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka. Pokiaľ dlžník mešká s úhradou úroku, má veriteľ podľa názoru súdu právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatených úrokov úveru dojednaných zmluvne. Je preto na mieste rozlišovať úrok z úveru ako zmluvne dohodnutú cenu peňazí a úrok z omeškania ako sankciu za omeškanie s úhradou záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy.

15. Vzhľadom na hore uvedené dôvody súd považoval odpor podaný samotnou žalovanou do platobného rozkazu Okresného súdu ako nedôvodný.

16. Výšku uplatneného nároku mal súd nesporne preukázanú a to písomným dôkazným materiálom zmluvou o poskytnutí úveru a prehľadom života poskytnutého spotrebiteľského úveru, pričom samotná istina, ktorá bola priznaná súdom prvého stupňa tvorí rozdiel medzi skutočnou výškou poskytnutého úveru v sme 4.400 €, zaplatenou časťou anuitnými splátkami do dňa zosplatnenia úveru vo výške 1.311,36 € a čiastočnou úhradou istiny vo výške á 125,70 € po dni zosplatnenia úveru.

17. Súd konštatuje, že uplatnený nárok na priznanie úroku z omeškania špecifikovaného na základe Nariadenia vlády SR č. 87/95 Zb. je taktiež v plnom rozsahu v súlade s platnou právnou úpravou a preto súd priznal i v tejto časti uplatnený nárok v prospech žalobcu.

18. O trovách konania v danom prípade súd vzhľadom na plný úspech žalobcu v konaní rozhodol s použitím § 255 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.