Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32P-74-2024.pdf
PDF · 75.88 KB
Case nature
Subarea
32P/74/2024
Uznesenie
Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom ako matka, t. č. ako otec, dieťa rodičov - matky: I.. A. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. nad K. XXX, a otca: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. č. XX, Česká republika, o návrhu matky na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje, že nemá právomoc konať vo veci návrhu matky na zníženie výživného na maloleté dieťa.
II. Súd konanie zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom osobne doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala zníženia výživného na maloleté dieťa.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXP/XXX/XXXX - XXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX bola súdom schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu sumou vo výške XXX,- Eur mesačne. Matka uviedla, že vzhľadom na zmenu životných pomerov žiada o výpočet adekvátnej výšky výživného z aktuálnych príjmov a výdajov. V dobe konania súdneho pojednávania žila a hospodárila v domácnosti spoločne so svojím vtedajším partnerom. Od októbra 2023 spolu nežijú a domácnosť vedie sama. Otec maloletého dieťaťa o aktuálnej situácii vie. Matka sa snažila uzavrieť s otcom mimosúdnu dohodu o znížení výživného na syna v sume 140 Eur aspoň na dobu určitú, napr. na 1 rok, ale otec odmietol. Matka uviedla, že schválením rodičovskej dohody tunajším súdom bol upravený aj postup odovzdávania a prevzatia maloletého dieťaťa tak, že rodičia sa majú striedať, t.j. otec piatok dovezie maloletého do bydliska matky a matka v nedeľu dovezie maloletého na vlakovú stanicu v Z.. Matka v návrhu uviedla, že otec odmieta realizovať cesty s maloletým v piatok a z toho dôvodu realizuje matka piatkové cesty častejšie a musí si brať v zamestnaní voľno. Matka ďalej uviedla, že otcovi je komfortnejšie realizovať cesty so synom v piatok. Otec býva a spoločne hospodári v domácnosti so svojou družkou. K dennej bežnej potrebe používa dva osobné automobily, ktoré nabíja doma prostredníctvom vlastných solárnych panelov umiestnených na streche rodinného domu. Otcovi pri realizácií cesty vznikajú žiadne, resp. minimálne cestovné náklady. Matka uviedla, že ona musí cestovať so synom vlakom, pričom cena lístka sa pohybuje od XX do XX Eur v závislosti od vlakového spojenia, druhu vlaku, obsadenosti a pod., a orientačná suma cestovného lístka jednej jazdy pre dospelého je XX C., XX,XX C., XX,XX C. a pre dieťa X Eur. Matka doložila k návrhu súpis svojich výdavkov, a uviedla, že jej mesačný príjem aktuálne činí v čistom XXX,XX Eur. Keďže otec s matkou nebol ochotný uzavrieť mimosúdnu dohodu o znížení výšky výživného z dôvodu zmeny životných pomerov, matka žiada súd o stanovenie výšky výživného pre maloleté dieťa.
3. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Výkon práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bol naposledy upravený rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. XXP/XXX/XXXX - XXX, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX, kedy súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, matku maloletého dieťaťa zaviazal prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou vo výške XXX,- Eur mesačne, počnúc dňom XX.XX.XXXX, kedy výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca maloletého dieťaťa a dlžné výživné za obdobie od 01.07.2022 do XX.XX.XXXX v sume XXX Eur matku zaviazal zaplatiť do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku k rukám otca. Styk matky s maloletým bol upravený tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým každý tretí kalendárny týždeň, počnúc od XX.XX.XXXX od piatku od 15:30 hod. do nedele do 17:00 hod., s tým, že ohľadom prevzatia a odovzdania maloletého sa rodičia budú striedať, a to tak, že dňa 21.04.2023 si maloletého prevezme matka na vlakovej stanici v Z. a otec ho dňa XX.XX.XXXX odvezie z miesta bydliska matky do L. republiky. Na nasledujúce stretnutie maloletého s matkou, otec dovezie maloletého v piatok do bydliska matky a v nedeľu matka maloletého dovezie na vlakovú stanicu v Z.. V prípade neumožnenia styku matky s maloletým, otec maloletého umožní styk matke, a to bezprostredne nasledujúci víkend. Matka je oprávnená stretávať sa s maloletým počas školských prázdnin a sviatkov nasledovne: počas letných prázdnin od 01.07. do 31.08.: každý párny kalendárny rok od 01.07. od 16:00 hod. do 31.07. do 16:00 hod. a každý nepárny kalendárny rok od 01.08. od 16:00 hod. do 31.08. do 16:00 hod.; počas jesenných prázdnin vyhlásených v L. X.: každý párny kalendárny rok od 16:00 hod. posledného vyučovacieho dňa do 17:00 hod. dňa pred začiatkom vyučovania; počas obdobia K. a S.: každý nepárny kalendárny rok od 22.12. od 16:00 hod. do 27.12. do 17:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 27.12. od 16:00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka; počas jarných prázdnin vyhlásených pre okres Z. každý párny kalendárny rok od piatku od 16:00 hod. do nasledujúcej nedele do 16:00 hod.; počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od stredy od 16:00 hod. do veľkonočnej nedele do 16:00 hod. Počas stretnutí matky s maloletým v priebehu školských prázdnin a sviatkov si matka maloletého prevezme na vlakovej stanici v Z. a otec po skončení styku maloletého odvezie z miesta bydliska matky do L. republiky.
4. Z. tohto konania je návrh matky na zníženie výživného na maloleté dieťa. Maloleté dieťa má obvyklý pobyt v L. republike, preto sa súd musel v prvom rade vysporiadať s otázkou právomoci súdu konať vo veci.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
7. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa čl. 7 ods. 1 a 2 Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 zo dňa 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „nariadenie“), súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Uvedené ustanovenia sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 8 až 10 nariadenia.
9. Podľa čl. 18 nariadenia, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
10. Jednou z podmienok konania je právomoc súdu. Pod právomocou súdu sa rozumie zákonom vymedzený okruh spoločenských vzťahov, ktoré je súd oprávnený riešiť, teda oprávnenie súdu vec prejednať a rozhodnúť. Táto podmienka musí byť splnená pre to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Právomoc súdu na konanie je teda podmienkou konania, ktorej nedostatok vždy predstavuje neodstrániteľnú vadu konania s následkom, ktorým je zastavenie konania. Z uvedeného dôvodu súd
predtým, ako pristúpil ku konaniu vo veci samej, skúmal, či má právomoc na konanie a rozhodovanie vo veci.
11. Maloleté dieťa je štátnym príslušníkom Slovenskej republiky, avšak tak ako to vyplýva z obsahu súdneho spisu, dlhodobo sa zdržiava v L. republike a má tam obvyklý pobyt. L. republika je členským štátom C. únie, a preto súd postupoval podľa Nariadenia Rady (EÚ) 2019/1111 zo dňa 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Právomoc členských štátov v otázkach rodičovských práv a povinností je upravená v článku 7 a nasledujúcich nariadenia. Podľa článku 7 nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania s výhradou ustanovení článkov 8 až 10. Zo znenia nariadenia vyplýva, že za rozhodujúce kritérium pre určenie právomoci súdov členských štátov v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na výkon rodičovských práv a povinností, sa považuje obvyklý pobyt dieťaťa. Pojem obvyklý pobyt nie je definovaný. Jeho definíciu je teda potrebné určiť v každom jednotlivom prípade na základe konkrétnych okolností prípadu. Pojem obvyklý pobyt nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko, ale rozhodujúci je vždy reálny pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania sa v určitom mieste. Ako štát obvyklého pobytu je potom možné chápať predovšetkým ten členský štát, na území ktorého malo dieťa v čase začatia konania svoje trvalejšie a stabilnejšie bydlisko. V danej veci má maloleté dieťa obvyklý pobyt v L. republike, nakoľko rozsudkom Okresného súdu M. č.k. XXP/XXX/XXXX - XXX, zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, bola súdom schválená rodičovská dohoda na základe ktorej bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti otca, s ktorým žije v L. republike. Z uvedeného je teda zrejmé, že trvalé a stabilné bydlisko má maloleté dieťa v L. republike, pričom nedošlo k zmene obvyklého pobytu, preto je v jeho záujme, aby v jeho veci rozhodoval súd, v obvode ktorého má svoj obvyklý pobyt.
12. Na základe uvedeného súd vzhľadom na nedostatok právomoci slovenských súdov na prejednanie veci, ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v súlade s § 9 CSP konanie zastavil a osobitným výrokom vyslovil, že nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
13. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).