Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Er-501-2009.pdf
PDF · 74.21 KB
Case nature
Area
Subarea
22Er/501/2009
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35804598, zastúpený advokátom JUDr. Martinom Mačajom, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: Z., o vymoženie 1.304,55 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I.Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.1.2018 z a m i e t a .
II. Odklad exekúcie n e p o v o ľ u j e .
odôvodnenie:
1. Tunajší súd poveril dňa 4.11.2009 súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému, na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom v Bratislave, sp.zn. SR 11813/2009 zo dňa 23.7.2009, na vymoženie vyššie uvedenej sumy.
2. Dňa 6.2.2018 doručil súdu súdny exekútor návrh povinného na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie zo dňa 29.1.2018. Návrh povinný odôvodnil tým, že žiada zastaviť exekúciu z dôvodu, že právomoc rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnej exekúcii bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone ( rozhodcovskej zmluve ako neprijateľnej zmluvnej podmienke v zmysle § 52 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a tým bol exekučný titul vydaný v rozpore so zákonom. Uvádza, že rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva ( či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Povinný sa domnieva, že zmluva s oprávneným je spotrebiteľskou a obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, napr. kumuláciu viacerých zmluvných pokút, vysoké úroky, absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru, spôsob rozvrhnutia úhrady jednotlivých splátok a je zároveň nekalou obchodnou praktikou, ako aj mnohé ďalšie neprijateľné zmluvné podmienky, exekučný titul vydal, čím odoprel spotrebiteľskú ochranu povinnému.
3. K návrhu povinného sa vyjadril oprávnený, ktorý vo svojom písomnom podaní zo dňa 16.3.2018 uviedol, že s povinným uzavrel zmluvu o úvere podľa ustanovení § 497 a nasl. Zákona č. 513/1991 Z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov a zmluva má povahu absolútneho obchodu. Oprávnený sa domnieva, že aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným s prihliadnutím na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Uzavretie v uvedenej forme ( zmluva o úvere podľa Obchodného zákonníka) sám povinný svojím konaním vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Teda z tohto jasne vyplýva, že iný zákon ako Obchodný zákonník na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Povinný sa oboznámil s Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a súhlasil s ich obsahom a podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj Všeobecnými podmienkami úveru. Oprávnený ďalej uvádza, že rozhodcovská doložka má charakter nevýhradnej rozhodcovskej doložky a nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Má za to, že rozhodcovská doložka ne predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda jej dojednanie nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Navrhuje návrh na zastavenie a odklad podané povinným zamietnuť.
4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
6. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
8. Podľa § 54b ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
9. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.
10. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
11. Možno jednoznačne konštatovať, že ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 („ZRK“) sa použije aj na všetky neskončené exekučné konania začaté pred 1. 1. 2015, a to práve podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku. Ustanovenie § 54b ods. 1 ZRK platí len pre rozhodcovské konania a neplatí pre konania exekučné. Ustanovenie § 45 ZRK bolo/je svojou povahou ustanovenie „exekučného“ charakteru, teda v danom prípade možno hovoriť o exekučnej povahe tohto ustanovenia, ktoré sa nespravuje ustanovením § 54b ods. 1 ZRK ale ustanovením § 243d ods. 2 EP. Možno konštatovať, že dôvodom vypustenia § 45 ZRK nebolo jeho odstránenie za účelom znemožnenia jeho použitia na všetky neskončené exekučné konania začaté pred 1. 1. 2015, ale dôvodom vypustenia tohto ustanovenia bola iba skutočnosť, že toto ustanovenie bolo nesystematicky zaradené mimo Exekučného poriadku, a preto sa toto ustanovenia premietlo (de facto a zároveň de iure) do ustanovenia § 57 ods. 1 písm. l) EP. Ak § 243d ods. 2 EP ustanovuje, že na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, ( odkaz k textu : 4ead zákon č. 335/2014 Z.z.) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014 - myslí sa tým aj ustanovenie § 57 ods. 2 EP v spojení s § 45 ZRK. 12. Uvedené je potrebné vykladať aj v priamej súvislosti s ustanovením § 73 ods. 1 ZoSRK v spojení s ustanovením § 73 ods. 3 ZoSRK v zmysle ktorých ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované a zároveň rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa má zároveň spravovať predpismi účinnými v čase jej uzavretia, pričom ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2014 („ZRK“) sa použije aj na všetky neskončené exekučné konania začaté pred 1. 1. 2015, a to práve podľa § 243d ods. 2 EP .
13. Súd v priebehu exekučného konania, po znovupreskúmaní exekučného titulu, ktorý bol podkladom pre začatie predmetného exekučného konania, zistil následovný skutkový stav:
14. Zo zmluvy je zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky, pričom konal v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za poskytnutie.
15. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., ) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
16. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Súd konštatuje, že právny vzťah medzi účastníkmi konania založený zmluvou označenou ako zmluva o úvere jednoznačne nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. Z obsahu úverovej zmluvy č. 9032446 uzavretej medzi oprávneným a povinným súd zistil, že povinný je uvedený svojím obchodným menom a zároveň je v zmluve uvedené aj IČO povinného. Ako vyplýva aj z vyjadrenia oprávneného, súd má za to, že úver bol povinnému poskytnutý za účelom podnikania. Je nepochybné, že povinný uvedené údaje v zmluve osobne podpísal, a teda potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Povinný ako dlžník navyše nemá povinnosť voči oprávnenému preukazovať, či skutočné využitie finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté na základe zmluvy o úvere. Keďže povinný uzatvoril úver za účelom výkonu jeho podnikania, nemožno mu priznať postavenie spotrebiteľa. Povinný je živnostníkom zapísaným v Živnostenskom registri, t.j. je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka.
19. Vzhľadom na uvedené, súd ustálil, že medzi oprávneným a povinným zo zmluvy o úvere zo dňa 16.10.2008 nevznikol spotrebiteľsko - zmluvný vzťah, teda nenapĺňa základné ustanovenie § 52 ods. 1 Obchodného zákonníka. Súd preto neskúmal ďalšie neprijateľné podmienky predmetnej úverovej zmluvy a návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
20. Súd sa zaoberal aj návrhom povinného na odklad exekúcie.
21. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov /Exekučného poriadku/ na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
22. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
23. Ako vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia, keďže povinný neuviedol žiadny dôvod pre ktorý by mohla byť exekúcia odložená, a samotný dôvod , že je možné očakávať že exekúcia bude zastavená nie je nijako podložený, nakoľko súd nevyhovel ani návrhu na zastavenie exekúcie, rozhodol tak, že odklad exekúcie nepovolil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.