Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-334-2021.pdf
PDF · 77.47 KB
Case nature
Subarea
6S/334/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: Caffetering.sk s. r. o., so sídlom Grösslingova 6, 811 01 Bratislava, IČO: 44 805 691, zastúpený: Mgr. Andrea Ondriašová, advokátka so sídlom Nám. Hraničiarov 18, 851 03 Bratislava, IČO: 42 174 881, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Trnavská cesta 52, 826 45 Bratislava, IČO: 00 607 223, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo spisu LP/3978/40135 zo dňa 20.10.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo spisu LP/3978/40135 zo dňa 20.10.2021, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 10.12.2021, sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky Číslo spisu LP/3978/40135 zo dňa 20.10.2021 (ďalej aj ,,napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto so sídlom v Bratislave (ďalej aj „Regionálny úrad verejného zdravotníctva“) č. HV/971/2021 zo dňa 18.02.2021 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím Regionálny úrad verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 20.07.2020 (ďalej aj „zákon č. 355/2007 Z.z.“), v spojení s § 46 a § 47 Správneho poriadku uložil žalobcovi pokutu v sume XXX,- EUR za správny delikt podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., zistený dňa 13.03.2020 o 23:45 hod. pri výkone kontroly dodržiavania opatrení vydaných Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky za účelom zamedzenia šírenia prenosného ochorenia COVID-19 príslušníkmi Mestskej polície hl.m. Slovenskej republiky Bratislavy, Expozitúry Bratislava I, Medená 2, 811 02 Bratislava. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.
2. Žalobca spolu so správnou žalobou podal aj návrh na priznanie odkladného účinku podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že pri rozhodovaní boli porušené základné princípy administratívneho konania v súvislosti so správnym trestaním, že došlo k závažnému neoprávnenému zásahu do práv žalobcu garantovaných Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uhradením vymáhanej pokuty pred tým, ako o podanej správnej žalobe rozhodne správny súd, by žalobcovi bola spôsobená ujma v podobe škody vo výške XXX,- EUR, ktorú žalobca od samého začiatku považuje za uloženú v rozpore so zákonom, čo by sa preukázalo rozsudkom vyhovujúcim správnej žalobe. Z uvedených dôvodov považuje žalobca
požiadavku na odkladný účinok žaloby za dôvodnú, nakoľko v opačnom prípade by bola ochrana práv žalobcu, ktorých ochranu sleduje podaním správnej žaloby, zmarená.
3. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 20.1.2022, v rámci vyjadrenia k predmetu žaloby, pričom uviedol, že k návrhu na priznanie odkladného účinku nemá námietky.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
8. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou Slovenskej republiky, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, avšak len za splnenia zákonných podmienok, ktoré musí žalobca v podanom návrhu riadne osvedčiť.
9. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút priznania odkladného účinku správnej žalobe je návrhovým konaním, má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody
- hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Žalobca má povinnosť tieto zákonne vymedzené dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok alebo závažnú ujmu na životnom prostredí ako aj to, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Návrh nemôže byť formálny resp. abstraktný. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Rovnako je treba vyžadovať, aby namietaná ujma nebola nepatrná, ale musí mať závažný dopad priamo na žalobcu a jeho postavenie. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Skutočnosť, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.
11. Každý návrh, teda aj návrh na priznanie odkladného účinku posudzuje správny súd individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti prejednávanej veci. V danom prípade žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil konštatovaním špecifikovaným v ods. 2. tohto uznesenia, pričom však v prípade uhradenia uloženej pokuty žiadny priamo a reálne hroziaci dopad na jeho postavenie v žalobe nijako neosvedčil. Správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o takomto návrhu musí mať nad všetky pochybnosti preukázané, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe dôjde k spravodlivej ochrane práv žalobcu, resp. sa zabráni vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne inému vážnemu nenapraviteľnému
následku a zároveň rozhodnutie nebude v rozpore s verejným záujmom. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie návrhu na priznanie odkladného účinku, v ktorom žalobca žiadne nenapraviteľné následky na jeho právach a ani ujmu na životnom prostredí neosvedčil inak ako len svojím tvrdením.
12. Zároveň správny súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého správny súd zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe s odôvodnením „...Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. ...“. V zmysle takto uvedeného právneho názoru, s ktorým sa tunajší správny súd plne stotožňuje, je potom akákoľvek žalobcova argumentácia o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. § 185 SSP.
13. Správny súd konštatuje, že podľa jeho názoru nie je žiadny dôvod na priznanie odkladného účinku predmetnej správnej žalobe, pretože žalobca ničím neosvedčil, že by mu okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia bezprostredne hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Taktiež nijako neosvedčil, že nemôže uloženú pokutu zaplatiť a táto prevyšuje jeho finančné možnosti a znamenala by prípadne zánik podnikania. V tejto súvislosti správny súd opäť poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019 „...Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“ . Správny súd má za to, že žalobca v podanom návrhu nijako neosvedčil tvrdenú ujmu, resp. škodu, ktorá by mu mohla nepovolením odkladného účinku žaloby vzniknúť. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť osvedčiť existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
14. Keďže žalobca hodnoverne žiadne priame reálne dopady a ujmy, ktoré by mohli zmariť ochranu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov, resp. zákonnosti v prípade vyhovujúceho rozhodnutia správneho súdu o správnej žalobe neosvedčil, správny súd má za to, že na priznanie odkladného účinku nie sú dané zákonné dôvody. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali jeho platobnú neschopnosť, pre ktorú by nemohol pokutu zaplatiť, prípadne že by sa jej zaplatením mohol do takejto situácie dostať.
15. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že neboli splnené podmienky stanovené v § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto podľa § 188 SSP návrh žalobcu zamietol.
16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).