Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-3-2019.pdf
PDF · 102.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa X.. C. O., R.. XX.X.XXXX, D. W. XXX/XX, XXX XX H. - D., Č. W., štátne občianstvo Č. W., proti odporcovi: O. O., R.. XX.X.XXXX, D. XXX XX I., S. Č.. XX, štátne občianstvo I. W., zastúpenému X.. E. O., D. XXX XX I., S. Č.. XX, o zníženie výživného s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 12C/231/-287 zo dňa 7.5.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 12C/231/2014 - 307 zo dňa 28.11.2018 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch II., III. a IV.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že znížil výživné určené pre O. O. rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 14P 15/2011- 69 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 20Cop 51/2012 a 2Cop 52/2012 z 28.5.2012 za obdobie od 2.10.2014 do 31.8.2016 na sumu 50 eur mesačne a počnúc dňom 1.9.2016 na sumu 90 eur mesačne, ktoré uložil navrhovateľa platiť do rúk odporcu každého 19-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred (výrok I.). Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.). Zamietol aj návrh navrhovateľa na zníženie výživného na sumu 800,- Kč mesačne od 1.9.2013 (výrok III.). Náhradu trov konania účastníkom nepriznal (výrok IV.).
2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane navrhovateľa. V danom období bol navrhovateľ časť doby evidovaný ako nezamestnaný a časť obdobia vykonával súkromnú zárobkovú činnosť s príjmom nedosahujúcim v F. ani minimálnu mzdu. Dňom 1.9.2013 sa u navrhovateľa zvýšil počet osôb, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť o jednu osobu - dcéru K.. Zostala mu vyživovacia povinnosť na dve maloleté deti F. a O. O. z nového vzťahu, u ktorých finančné náklady na ich výživu podľa tvrdenia navrhovateľa znáša matka a navrhovateľ im zabezpečuje iba osobnú starostlivosť. V mesiaci august 2016 u navrhovateľa došlo opäť k zmene pomerov spočívajúcich v znížení počtu vyživovaných osôb, ukončením štúdia a zamestnania sa dcéry K.. Mal za preukázané, že u odporcu od poslednej úpravy výživného rovnako došlo k zmene pomerov zvýšením jeho odôvodnených potrieb. V roku 2015 začal študovať na vysokej škole mimo miesta bydliska. Náklady na jeho výživu sa zvýšili (úhrada internátneho ubytovania, nákup školských pomôcok, stravovanie v mieste štúdia, miestna doprava, doprava do miesta bydliska, nákup hygienických potrieb, ošatenie, osobné aktivity). Bol toho názoru, že navrhovateľ vzhľadom ku svojmu veku, dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu, praxi ekonóma, skúsenosti v podnikaní ako živnostníka na základe rekvalifikácie a živnostenského
listu, mal minimálne od roku 2014 schopnosti a možnosti zabezpečiť si stály zdroj príjmov na svoje živobytie v rozsahu aspoň minimálnej mzdy v F.e za príslušné roky 2014 - 2017. Z minimálnej mzdy mu Okresný súd - pobočka H. určil výživné na dcéru K. vo výške 50,- eur mesačne od 1.1. 2015. Vychádzajúc z takto deklarovaných pomerov účastníkov, rozsahu stanovenej vyživovacej povinnosti na dcéru C. vo výške 130 eur mesačne, možností a schopností navrhovateľa a odôvodnených potrieb odporcu prvoinštančný súd za obdobie od podania návrhu do 30.8.2016 znížil navrhovateľovi výživné na 50 eur mesačne (cca 1250,- Kč) a od 1.9.2016, kedy navrhovateľ ukončil plnenie vyživovacej povinnosti na dcéru K. na 90 eur mesačne (2250,- Kč). Súd prvej inštancie pri stanovení výšky výživného prihliadol aj na schopnosti a možnosti druhého rodiča, ktorý má rovnako vyživovaciu povinnosť voči odporcovi a s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti a ktorému dňom 1.9.2016 rovnako zanikla vyživovacia povinnosť na jedno dieťa. U matky podľa jej vyjadrenia k podstatnej zmene príjmu nedošlo. Konštatoval, že o zmene výživného rozhodol odo dňa podania návrhu na súd v súlade s ust. § 78 Zákona o rodine. V prevyšujúcej časti zníženia výživného už od 1.9.2013 a vrátenia preplatku výživného za minulé obdobie súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný. Z týchto dôvodov zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného na sumu 800,- Kč mesačne od 1.9. 2013. Z dôvodu hospodárnosti upustil od vykonania dôkazu výsluchom odporcu za účelom zistenia, či nepracuje brigádnicky a či z tohto dôvodu nedisponuje ďalšími finančnými prostriedkami. Uviedol, že Zákonník práce predpokladá možnosť uzavrieť dohodu o brigádnickej práce študentov. Príjmy takto študentom získané nemôžu zásadným spôsobom ovplyvniť zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov a slúžia hlavne na prilepšenie finančnej situácie oprávneného. Uzavrel, že započítavanie takýchto drobných, zákonom obmedzených príjmov v prospech povinného by nebolo v súlade so základnými zásadami zákona o rodine ani v súlade s dobrými mravmi.. O trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal s poukazom na ust. § 52 CMP. Opravným uznesením č.k. 12C/231/2014-307 z 28.11.2018 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku č.k. 12C/231/2014-287 zo 7.5.2018.
3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že súd prvej inštancie mu znížil výživné až od 2.10.2014 napriek tomu, že výživné na syna O. mu bolo zvýšené na základe toho, že mu zanikla vyživovacia povinnosť na dcéru K., ktorá prestala študovať a nastúpila do zamestnania a potom opäť nastúpila do školy a požiadala o výživné, ktoré spätne dostala od 1.9.2013. Z tohto dôvodu žiadal o zníženie k rovnakému dňu, ku ktorému mu opäť pribudla jedna vyživovacia povinnosť. Namietal, že prvoinštančný súd sa nezmienil o schodku, ktorý týmto rozhodnutím vznikne a ktorý bude musieť uhradiť. Ďalej namietal, že súd zamietol jeho žiadosť o zistenie, či syn O. nepracuje, túto podal na základe zistenia, že jeho sestra C. si privyrobila brigádami cca 4000 Eur za rok. Poukázal na skutočnosť, že zrušením vyživovacej povinnosti na dcéru K. (od 1.9.2016) sa mu celkové výživné, ktoré hradil na 3 deti vo výške 150 Eur mesačne zdvihne, keďže výživné na 2 deti bude hradiť vo výške 180 eur mesačne, a to aj keď sa C. a O. nezmenili pomery (k 1.9.2016), pretože aj predtým boli obaja študentmi vysokej školy. Uzavrel, že nakoľko vie, že dcéra C. má z brigád nadštandardný príjem, je možné, že tento nadštandardný príjem má aj syn O.. Mal za to, že životná úroveň detí je podstatne lepšia ako tá jeho a nevidí dôvod, prečo by mali mať tento luxus ešte luxusnejší. Na záver dodal, že výživné vo výške 50 eur už hradí dlhšiu dobu a ako je vidieť, je dostatočné u oboch detí. Žiadal zrušiť rozsudok prvoinštančného súdu a určiť výživné na syna O. počnúc dňom 1.9.2013 vo výške 50 eur mesačne.
4. Odporca sa k doručenému odvolaniu v zákonom stanovenej lehote nevyjadril.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §§ 65 až 67 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok („CMP“), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 215 ods. 3 CSP) dňa 7.3.2019 a dospel k záveru, že odvolanie dôvodným nebolo nakoľko rozsudok je vecne správny.
6. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu ani neboli zistené dôvody pre zmenu právneho posúdenia veci. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a k odvolacím dôvodom preto len dodáva:
7. Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným prvoinštančnému súdu dňa 2.10.2014 domáhal, aby súd znížil výživné stanovené mu na odporcu v čiastke 150 eur počnúc dňom 1.9.2013 na čiastku 800,- Kč mesačne. Zároveň žiadal, aby mu bol preplatok na výživnom od 1.9.2013 vrátený. Posledná úprava výživného na odporcu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 14P/15/2011 zo dňa 29.09.2011 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 14P/15/2011 zo dňa 06.03.2012, ktoré boli potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2CoP/51/2012 a 2CoP/54/2012 zo dňa 28.05.2012, s právoplatnosťou k 04.06.2012, a to vo výške 120 eur.
8. Podľa § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará
11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Ustanovenie § 62 Zákona o rodine vrátane čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd garantuje právo rodičov vychovávať svoje deti a na druhej strane garantuje právo detí na rodičovskú starostlivosť a výchovu. Toto právo v sebe zahŕňa okrem iného aj povinnosť zabezpečiť zo strany rodičov všetky podmienky materiálnej aj nemateriálnej povahy na to, aby sa dieťa mohlo riadne rozvíjať.
13. Pri rozhodovaní o zmene výživného (§ 78 ods. Zákona o rodine) je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodnutia a v čase rozhodnutia nového. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom nemôže byť akákoľvek zmena pomerov, musí ísť o výraznú zmenu okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť aj vyšší vek dieťaťa, zvýšenie alebo zníženie príjmu ovplyvňujúceho celkovú situáciu osôb, ktoré sú povinné prispievať na výživu, a to nielen po krátke obdobie.
14. Z uvedeného teda vyplýva, že rozhodujúcim predpokladom pre trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa ust.§ 62 ods.1 Zákona o rodine je neschopnosť dieťaťa živiť sa samé. Schopnosťou dieťaťa živiť sa samostatne sa na základe vyššie uvedeného vo všeobecnosti rozumie objektívna možnosť z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné náklady a je daná spravidla ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie.
15. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu.
16. Na základe uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a správne vyhodnotil majetkové pomery navrhovateľa ako aj odôvodnené potreby odporcu. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak vzhľadom na podstatné zmeny pomerov na strane navrhovateľa spočívajúce v zvýšení počtu osôb ku ktorým mal navrhovateľ vyživovaciu povinnosť o jednu osobu a v zhoršení jeho ekonomickej situácie, ktorá bola zapríčinená tým, že v danom období
bol evidovaný ako nezamestnaný a časť obdobia vykonával súkromnú zárobkovú činnosť s príjmom nedosahujúcim ani minimálnu mzdu v Českej republike, znížil výživné pre odporcu za obdobie od 2.10.2014 do 31.8.2016 na sumu 50 Eur mesačne. Odvolací súd sa zároveň stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, ktorý následne, po tom, čo navrhovateľovi zanikla vyživovacia povinnosť k dcére K. rozhodol o zvýšení výživného pre odporcu počnúc dňom 1.9.2016 na sumu 90 eur mesačne.
17. Prvoinštančný súd náležitým spôsobom uviedol a konkretizoval zmenu pomerov aj na strane odporcu. Je potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že odôvodnenými potrebami pri určovaní výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako je jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napríklad so zdravotnou starostlivosťou.
18. Pri skúmaní oprávnených potrieb plnoletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.
19. Súd prvej inštancie vo veci správne zistil skutkový stav a správne rozhodol. Za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že aj u odporcu došlo k podstatnej zmene pomerov v súvislosti so zvýšením odôvodnených potrieb spojených predovšetkým so štúdiom na vysokej škole. Z listinných dôkazov predložených odporcom je zrejmé, že aj v akademickom roku 2017/2018 bol študentom vysokej školy, tretieho ročníka bakalárskeho štúdia. Podľa potvrdenia Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v R., Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov, odporca študuje dennou formou, teda naďalej sa pripravuje na budúce povolanie. Z toho vyplývajú aj zvýšené náklady na cestovanie, stravu a ubytovanie na internáte, keďže odporca študuje mimo miesta svojho bydliska.
20. Je nutné poznamenať, že každé osvedčenie o odbornosti je len v prospech dieťaťa, ktoré bude mať po ukončení štúdia väčšie možnosti pri hľadaní zamestnania. Výdavky súvisiace so zvyšovaním kvalifikácie pre následnú lepšiu možnosť uplatnenia sa na trhu práce, nemožno v žiadnom prípade považovať za akýsi nadštandard, bez ktorého sa dieťa zaobíde.
21. K odvolacím námietkam navrhovateľa ohľadne výšky výživného odvolací súd uvádza, že výška výživného 50 eur mesačne na plnoletého odporcu, ktorý študuje na vysokej škole, je len o niečo vyššia ako je minimálne výživné, preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak stanovil výšku výživného na sumu 90 eur mesačne po tom, čo došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľa tým, že mu zanikla jedna vyživovacia povinnosť k dcére K.Stanovením výšky výživného na sumu 90 eur mesačne, nedôjde k zmene, ktorá by sa závažnejším spôsobom prejavila v aktuálnych majetkových pomeroch navrhovateľa, Na odvolaciu námietku navrhovateľa, že zrušením vyživovacej povinnosti k dcére K. sa mu celkové výživné zdvihne, odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade nejde o zvýšenie, ktoré by mohlo negatívne zasiahnuť do ekonomickej sféry navrhovateľa.
22. K odvolacej námietke ohľadne doby, od ktorej navrhovateľ žiadal stanoviť výživné v sume 50 eur mesačne na odporcu, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že súdne rozhodnutie o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery, pričom zmena, okrem výživného pre maloletého, je možná len na návrh. Súd prvej inštancie postupoval správne, ak určil výživné na odporcu od 2.10.2014, teda odo dňa, kedy bol návrh navrhovateľa doručený súdu.
23. K žiadosti navrhovateľa o vrátenie preplatku na výživnom od 1.9.2013 (v tomto období bol odporca maloletý), odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 78 ods. 2 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
24. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že otec si má byť vedomý svojich možností a schopností, tieto má využívať na prospech a záujem detí. Zasielanie stanoveného výživného je jediná forma, ktorou navrhovateľ prispieva k starostlivosti o odporcu, keďže podľa jeho vyjadrenia nie sú s otcom v žiadnom kontakte. Navrhovateľ si musel byť vedomý, že starostlivosť o päť detí bude finančne náročná, a preto takmer celé finančné zabezpečenie, výchovu a starostlivosť o deti by nemal prenášať len na svoju bývalú
manželku a partnerku, ktorá podľa jeho vyjadrenia znáša náklady na deti sama, a ktorej, ako uviedol vo svojom výsluchu pred dožiadaným súdom dňa 7.1.2016, neprispieva na chod domácnosti.
25. Odvolaciemu súdu neuniklo navrhovateľovo niekoľkoročné úsilie v konaniach o zníženie výživného na jeho deti, vedených aj na tunajšom súde, z tohto dôvodu by chcel jeho pozornosť vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie a pracovné skúsenosti, upriamiť na snahu o získanie finančne výhodnejšieho zamestnania, s cieľom zvýšiť ekonomickú úroveň a finančne zabezpečiť celú svoju rodinu, nakoľko z jeho vyjadrení a z predložených dokladov vyplýva, že v rozhodujúcom období na základe jeho súkromnej podnikateľskej činnosti nedosahoval ani minimálnu mzdu v Českej republike. Pri posudzovaní majetkovej sféry rodiča je nutné prihliadať nielen k fakticky dosahovaným príjmom, hodnote jeho majetku, ale aj k spôsobu jeho života, potenciálu a subjektívnym vlastnostiam, ktorými disponuje.
26. Civilný mimosporový poriadok ukladá účastníkom povinnosť označiť dôkazy na preukázanie ich tvrdení (§ 25 Civilného mimosporového poriadku), pričom v mimosporovom konaní je súd povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 36 Civilného mimosporového poriadku). O tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd (§ 185 ods. 1 Civilného sporového poriadku). To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania A ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy.
27. K odvolacím námietkam navrhovateľa ohľadom nevykonania dôkazu výsluchom odporcu za účelom zistenia, či si odporca neprivyrába brigádou odvolací súd uvádza, že nemožno pripočítať odporcovi ako negatívum, v prípade ak by si išiel zarobiť na brigádu, že sa snaží zvýšiť si životnú úroveň. Čo sa týka prípadných úspor, je možné, že odporca sa snaží zabezpečiť si po ukončení vzdelávania tzv. odrazový mostík do života, kedy možno predpokladať zvýšené výdavky v spojitosti s hľadaním zamestnania, s osamostatnením sa ako takým, či už vo forme vlastného bývania alebo či len uspokojovania svojich základných potrieb v počiatočnej fáze po zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Odporca sa de facto nachádza vo finálnej fáze štúdia a je predpoklad, že v dohľadnej dobe štúdium aj ukončí. Vtedy vyživovacia povinnosť navrhovateľa skončí.
28. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo výrokoch II. a III. potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania.
29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd má za to, že dôvody na aplikáciu ust. § 55 CMP nie sú dané.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.