Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_40Csp-52-2020.pdf
PDF · 101.85 KB
Case nature
Area
Subarea
40Csp/52/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Kamilou Nagyovou v právnej veci žalobkyne: S. D., R.. XX.XX.XXXX, D. H. V. Č.. A.. XXX, zastúpená advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 47 233 516, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, takto
rozhodol:
I. Určuje sa, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni na základe zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 21.02.2008, je bezúročný a bez poplatkov.
II. Žalobkyni sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 10.09.2020 sa žalobkyňa domáhala určenia, že úver poskytnutý žalovaným žalobkyni na základe zmluvy o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX uzavretej dňa 21.02.2008 (ďalej len „Zmluva“), je bezúročný a bez poplatkov. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo výške 1.825,67 Eur (55.000 Sk). Žalobkyňa sa zaviazala splatiť dlh v 36 mesačných splátkach vždy do 17-teho dňa v mesiaci po 110,27 Eur. Zmluvná odmena bola dohodnutá na 2.144,06 Eur. Predpokladaná RPMN za úver bola 79,49 % a ročná úroková sadzba 79,49 %. V revolvingovej zmluve bol úverový limit 4.631,35 Eur a zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 1.534,95 Eur. Predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu bola dohodnutá na 66,45 % a ročná úroková sadzba revolvingu na 72,23 %. Súčasťou Zmluvy bola i Dohoda o zrážkach zo mzdy. Predmetná spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, vzhľadom k čomu je potrebné považovať uvedený úver za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. mala zmluva obsahovať výšku úrokov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a ďalej i termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Žalobkyni bola na pohľadávku žalovaného zo zmluvy jej zamestnávateľom zrazená za obdobie od roku 2008 do roku 2020 čiastka 4.072,19 Eur. Podľa prípisu žalovaného adresovaného jej zamestnávateľovi zo dňa 03.06.2020 mala byť žalobkyni ešte dozrážaná čiastka vo výške 2.821,39 Eur. Preto podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia. Okresný súd Trnava jej návrhu vyhovel a dňa 23.07.2020 vydal uznesenie, ktorým nariadil povinnosť žalovanému zdržať sa výkonu práva zrážok z jej mzdy zamestnávateľom. Reálne totiž hrozilo, že žalobkyni bude zrazené na pohľadávku žalovaného viac než mu podľa zákona patrí. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
2. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že popiera tvrdenie o neuvedení náležitosti označenej žalobcom ako „výšku úrokov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Uvedenú náležitosť zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 21.02.2008 nepoznal ani nepredpisoval. Tvrdenie žalobcu nemá oporu v právnom poriadku. Akékoľvek tvrdenie o rozpisovaní splátok je nedôvodné, opakovane to konštatoval vo svojej rozhodovacej činnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky. K tvrdeniu o neuvedení termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, uvedenú náležitosť žiadny zákon, vrátane zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu 21.02.2008 nepoznal ani nepredpisoval. Zákon ako náležitosť označoval konečná splatnosť úveru, teda nie „termín“ ako to tvrdí žalobca. Zmluva o revolvingovom úvere vymedzenie konečnej splatnosti úveru obsahuje, zmluva je tvorená nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ale aj zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace súčasť zmluvy. Z ust. článku 4, ods. 4.5 zmluvných dojednaní vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, ktorý je dňom konečnej splatnosti úveru. Deň splatnosti poslednej splátky úveru je uvedený v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca zo zákona. Náležitosť „konečná splatnosť úveru“ nepozná únijné právo, čo napokon viedlo k tomu, že došlo k zmene zákona č. 129/2010 Z. z. a táto náležitosť z dôvodu dodržiavania únijného práva bola novelou č. 279/2017 Z. z. v článku XII. vylúčená. Jej prijatie bolo odôvodnené tým, že ide o zohľadnenie záverov Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. /Klára Bíróová. Zákonom č. 279/2017 Z. z. došlo k zmene medziiným ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z. z. v tom zmysle, že sa v ňom s účinnosťou od 01.05.2018 slová „a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami „frekvenciu splátok a“. S konečnou splatnosťou tak nie je možné spájať následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V závere namietol premlčanie práva domáhať sa určenia bezúročnosti úveru, nakoľko ide povahou i obsahom o majetkové právo a to sa premlčuje v zákonnej 3-ročnej premlčacej dobe.
3. Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedla, že zmluva síce obsahuje údaj o počte splátok a termíne splatnosti splátky, nie je však zrejmé, kedy bol úver poskytnutý a od akého okamihu sa splatnosť 36 mesiacov počíta (či od uzatvorenia zmluvy alebo až od poskytnutia úveru). Pokiaľ teda nie je známy deň poskytnutia úveru ani skutočnosť, od akého okamihu sa počíta doba 36 mesiacov, potom nemožno dospieť ani k jednoznačnému záveru o termíne konečnej splatnosti. Údaj o konečnej splatnosti úveru má pritom významnú informačnú funkciu v zmluve, pretože do okamihu konečnej splatnosti úveru je spotrebiteľ povinný platiť zmluvné úroky a od okamihu konečnej splatnosti je povinný platiť už len úrok z omeškania. Neuvedenie tejto náležitosti má preto priamy dopad na schopnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, pretože nevie, do kedy má povinnosť splácať zmluvné úroky a od kedy iba zákonné úroky z omeškania. V tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na to, že zmluvný úrok je až vo výške takmer 80% ročne, naproti tomu úrok z omeškania predstavuje iba 5% ročne. Je teda rozdiel, ak má spotrebiteľ povinnosť platiť zmluvný úrok vo výške 80% z istiny, alebo len 5% ročný úrok z omeškania (resp. zo sumy, s ktorou je v omeškaní), čo je hodnota niekoľkonásobne nižšia. Absencia údaju o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, vyžadovaného podľa ust. § 4 ods. 2 písm g) zákona č. 258/2001 Z. z. spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že údaj o konečnej splatnosti je uvedený v zmluvných dojednaniach alebo v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Tieto dokumenty žalobca nikdy nepodpísal, ani s nimi nebol oboznámený, preto nemôžu tvoriť súčasť zmluvy. Navyše zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. písomnú formu, pričom písomný právny úkon vyžaduje, aby bol konajúcou osobou podpísaný (podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Keďže zmluvné dojednania ani oznámenie veriteľa nie sú podpísané žalobcom, nemôžu tvoriť súčasť zmluvy. Pokiaľ žalovaný tvrdí alebo bude tvrdiť opak (teda že zmluvné dojednania sú súčasťou zmluvy), potom musí preukázať, že žalobcu s nimi oboznámil. Ako vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/245/2010 zo dňa 30.11.2011: „zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. V prípade sporu predpokladanú znalosť týchto podmienok treba preukázať. Bude tak povinná strana, ktorá sa znalosti týchto podmienok dovoláva“. Teda pokiaľ sa žalovaný odvoláva na nepodpísané zmluvné dojednania alebo oznámenie veriteľa o schválení úveru, zaťažuje žalovaného dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že musí preukázať, že žalobcu s nimi oboznámil počas kontraktačného procesu. Žalobca tvrdí, že úver je bezúročný a bez poplatkov aj z toho dôvodu, v zmluve absentuje údaj o úrokovej sadzbe, pričom takýto údaj je podľa § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 258/2001 povinný. Dojednanie o úrokoch v
zmluve 79,49 % je totiž neplatné pre rozpor s dobrými mravmi, pričom ide o neplatnosť absolútnu. Na absolútne neplatné dojednanie sa hľadí, ako keby v zmluve vôbec nebolo. Absencia úrokovej sadzby potom spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Následne poukázal na vybrané rozhodnutia súdov, ktoré považovali úrokové sadzby za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. K vznesenej námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že nemožno hovoriť o majetkovom práve. Ad absurdum by spotrebiteľ musel podávať žalobu hneď do troch rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy. Majetkovým právom je právo na poskytnutie plnenia, ktoré má pre oprávnený subjekt majetkový obsah alebo majetkovú (peniazmi oceniteľnú) hodnotu. Toto právo sa môže týkať záväzkového alebo vecnoprávneho vzťahu. Za také právo sa považuje aj náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nepredstavuje právo na poskytnutie plnenia, ale ide o objektívny stav, ak sú splnené predpoklady.
4. Žalovaný vo vyjadrení (duplike) uviedol, že poukazuje na ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z. a vykonávacieho nariadenia vlády SR č. 238/2008 Z. z. Maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vypočítaná zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1.štvrťrok 2008 podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, bola 112,52 %. Výška odplaty je tak v súlade s § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z. z.
5. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie, na ktorom v ospravedlnenej neprítomnosti žalovaného po prednese žaloby s vyjadrením žalobkyne a oboznámení spisového materiálu na vec sa vzťahujúceho zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
6. Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 21.02.2008 vyplýva, že ju uzavrel žalovaný ako veriteľ a zároveň dodávateľ so žalobkyňou ako dlžníkom a spotrebiteľom. V článku 5 Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v Sk sa nachádza predtlačená žiadosť dlžníka o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok: poskytnutá čiastka úveru 55.000 Sk (1.825,67 Eur), splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 36/17, mesačná splátka 3.322 (110,27 Eur), zmluvná odmena 64.592 (2.144,06 Eur), nominálna hodnota úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov) 119.592 Sk, predpokladaná RPMN za úver 79,49 %, ročná úroková sadzba úveru 79,49 %, úverový limit 139.524 Sk (4.631,35 Eur), priemerná RPMN za úver nevyplnené, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 46.242 Sk (1.534,95 Eur). Predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 66,45 % a ročná úroková sadzba revolvingu 72,23 %.
7. V článku 6 Údaje o schválenom revolvingovom úvere v Sk sa uvádza: poskytnutá čiastka úveru 55.000 Sk (1.825,67 Eur), splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť - deň v mesiaci) 36/17, mesačná splátka 3.322 (110,27 Eur), zmluvná odmena 64.592 (2.144,06 Eur), nominálna hodnota úveru (predstavuje aj celkovú sumu splátok úveru vrátane úrokov) 119.592 Sk, RPMN za úver 80,66 %, ročná úroková sadzba úveru 79,49 %, úverový limit 139.524 Sk (4.631,35 Eur), priemerná RPMN za úver nevyplnené, zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 46.242 Sk (1.534,95 Eur). RPMN po poskytnutí revolvingu 66,45 % a ročná úroková sadzba revolvingu 72,23 %.
8. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v znení rozhodnom v čase vzniku úverového vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ alebo „zákon č. 258/2001 Z. z.“), zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru; ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
10. Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/ > o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
12. Zhodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že podaná žaloba je dôvodná. V konaní bolo nesporným, že žalobkyňa vymedzená v zmluve identifikačnými údajmi fyzickej osoby uzatvorila zmluvu v pozícii spotrebiteľa a žalovaný uzatvoril zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, čo je zrejmé aj z výpisu z obchodného registra, kde predmetom podnikania (okrem iných) je poskytovanie úverov, ako veriteľ. Z tohto dôvodu sa žalovaný považuje za dodávateľa v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi stranami z uzavretej zmluvy súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský, ktorý sa spravuje právnou úpravou účinnou v čase vzniku vzťahu, t. j. v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru a záväzok dlžníčky ako spotrebiteľa poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Po preskúmaní obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy o úvere súd dospel súd k právnemu záveru, že zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti vyžadované v čase vzniku záväzkového vzťahu a to náležitosť konečnú splatnosť úveru a údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 4 od. 2 písm. g) a písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi čo i len jednu z náležitostí vymenovaných v § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy.
13. K žalobkyňou namietanej absencii termínu konečnej splatnosti: splatnosť úveru je v zmluve vymedzená iba počtom splátok, v zmluve uvedené 36, čo však nemožno považovať za súladné s vyššie citovaným ustanovením. Zmyslom § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a kedy je splatná posledná splátka. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú špecifikáciu konečnej splatnosti úveru. Údaj konečnej splatnosti úveru nie je možné vykladať inak ako dátum ukončenia zmluvy, ktorý má byť zásadne vyjadrený ako deň, mesiac, rok a pod. a nie je možné ho nahradiť ani výpočtom podľa počtu splátok, príp. uvedením dňa po uzavretí zmluvy. Zákonodarca vyjadril vôľu, aby táto náležitosť bola v zmluve uvedená určito, jasne, zrozumiteľne. Keďže údaj konečnej splatnosti úveru nie je uvedený určito, platí, že nie je uvedený vôbec. Procesná obrana žalovaného v tejto časti o. i. spočívala v tvrdení, že údaj konečnej splatnosti úveru bol uvedený v jednostrannom právnom úkone - oznámení veriteľa o schválení úveru. Táto listina, ktorá by bola podpísaná oboma zmluvnými stranami, nebola žalovaným predložená a preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v preukázaní tvrdenia o dojednaní tejto podstatnej náležitosti.
14. Súd mal taktiež za to, že v zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej aj „RPMN“). Úverová zmluva je dvojstranný úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene alebo zániku súkromno-právnych vzťahov. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú náležitostiam vyžadovaným zákonom
a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má právotvorné účinky. Pokiaľ ide o návrh a jeho prijatie, musí ísť o vzájomné a obsahovo zhodné prejavy vôle dvoch zmluvných strán, inak platná zmluva nevznikne. V danom prípade ide o nepochybne spotrebiteľský úver, ktorého podstatnou náležitosťou je dohoda o výške RPMN. Výška RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy, ako je v akceptácii. Z hľadiska zmluvného práva je irelevantné, či takáto zmena je pre spotrebiteľa výhodná alebo nevýhodná. Podstatná je skutočnosť, že návrh nebol prijatý bezvýhradne. V danom prípade teda podľa § 44 ods. 2 prvá veta Občianskeho zákonníka vyplýva, že prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Výška RPMN bola v prejednávanej veci nepochybne uvedená v akceptácii odchýlne ako v návrhu na uzavretie zmluvy, a preto neobstojí ani možná aplikácia druhej vety § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to, že prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
15. Z obsahu zmluvy zo dňa 21.02.2008 je nepochybné štruktúrovanie na článok 5. - Údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktoré vyplnila žalobkyňa a článok 6. - Údaje o schválenom revolvingovom úvere, ktoré vyplnil žalovaný. Označenie týchto častí pri ich gramatickom výklade potvrdzuje záver, že výsledok kontraktácie sporových strán je vyjadrený v článku 6, ktorá definuje jednotlivé parametre úveru - jeho výšku, splatnosť (počet splátok),výšku mesačnej splátky (vrátane úrokov), celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, RPMN, ročnú úrokovú sadzbu, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov. Údaj o RPMN má byť v zmluve uvedený spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti v čase uzatvárania zmluvy zmluvnými stranami, a to z dôvodu predovšetkým právnej istoty spotrebiteľa, ktorý s prihliadnutím aj na tento údaj má možnosť rozhodnúť sa, či zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrie, alebo takúto zmluvu neuzavrie.
16. RPMN je iná v návrhu na uzavretie zmluvy - v článku 5 uvedená predpokladaná RPMN za úver v 79,49 %, ako v jeho akceptácii - v článku 6 uvedená RPMN za úver 80,66 %. Dojednanie o RPMN nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, keďže chýba bezvýhradná akceptácia návrhu a k zmluvnému konsenzu medzi zmluvnými stranami nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN spôsobuje absenciu povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľský úver tak treba považovať za bezúročný a poskytnutý bez poplatkov
17. Keďže Zmluva o revolvingovom úvere Č.. XXXXXXXXXX uzavretá dňa 21.02.2008 neobsahuje tieto obligatórne náležitosti, predmetný úver súd vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov a žalobe ako dôvodne podanej vyhovel.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trnava.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.