Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/38/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská energetika, a. s., sídlo Čulenova 6, Bratislava, IČO: 35 823 551, proti žalovanému: Inšpektorát práce Nitra, sídlo Jelenecká 49, Nitra, IČO: 00 398 551, o všeobecnej správnej žalobe proti opatreniu (protokolu o vyšetrení príčin pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť) žalovaného č.: INA-20-46-2.2/P-J1-16 zo dňa 18.05.2016 v znení dodatku č. 1 (č. INA-18-46-2.2/P-J1-16 zo dňa 30.06.2016) k protokolu, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Stručný priebeh administratívneho konania a stručné zhrnutie napadnutého opatrenia

1. Krajský súd v Nitre ako správny súd, zo žalovaným predloženého administratívneho spisu zistil nasledovné skutočnosti, právne významné pre prejednávanú vec:

2. Žalovaný na základe rýchleho hlásenia o smrteľnom pracovnom úraze ČÚ 004/12-INA/2.2 vyšetroval príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť.

2.1. Z rýchleho hlásenia o smrteľnom pracovnom úraze vyplýva, že žalobca dňa 25.06.2012 nahlásil úraz svojho zamestnanca Y. E., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorému malo dôjsť nasledovne: Dňa 25.06.2012 o 13:20 hod. Y. E. spolu s vedúcim práce montovali domové prípojky v obci Zbehy. Na prácu mali vypísaný pracovný príkaz BPPN (práce pod napätím). Dňa 25.06.2012 asi o 13:20 hod. počul vedúci práce pán V., ktorý pracoval na zemi, krik Y. E., pracujúceho na rebríku opretom o stĺp elektrického vedenia. Zbadal, že postihnutý sa drží vodiča na stĺpe a vzhľadom ku kŕčom spôsobeným elektrickým prúdom sa nemôže pustiť, preto podrazil rebrík a Y. E. spadol z rebríka a vlastnou váhou zostal visieť na bezpečnostnom postroji. Y. E. po úraze upadol do bezvedomia, z ktorého sa prebral v nemocnici. Dňa 27.06.2012 Y. E. zomrel.

2.2. V rámci vyšetrovania príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť, žalovaný dňa 25.06.2012 vykonal ohliadku miesta udalosti a zabezpečil listinné podklady, medzi inými list o prehliadke mŕtveho Y. E. a štatistické hlásenie o úmrtí, prepúšťaciu správu Y. E. z Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Fakultnej nemocnice v Nitre z 26.06.2012, ako aj pitevný protokol z pitvy Y. E. vykonanej dňa 27.06.2012, na ktorých je uvedené, že Y. E. zomrel dňa 26.06.2012 o 22:10 hod.

2.3. Súčasťou administratívneho spisu je taktiež aj Príkaz „PPNN“ č. 021778 vydaný I. V. dňa 25.06.2012 o 13:10 hod. Na uvedenom príkaze je označený ako vedúci práce I. V.. Príkaz na vykonanie práce pod napätím je vydaný pre Y. E. a vzťahuje sa na práce vykonávané pod napätím na mieste Zbehy XXX. Na príkaze je vyznačená jeho platnosť tak, že platí dňa 25.06.2012. Na príkaze je uvedený podpis I. V. ako aj Y. E..

2.4. Y. E. bol poverením č. 2581/2011 z 09.12.2011 poverený výkonom funkcie vedúci práce a pracovník vykonávajúci pre práce pod napätím na elektrických inštaláciách nn v rozsahu listov pracovných postupov č. 1.01. - 1.09., 1.11. - 1.43.

2.5. I. V. bol poverením č. 2279/2011 z 27.01.2011 poverený výkonom funkcie vedúci práce a pracovník vykonávajúci pre práce pod napätím na elektrických inštaláciách nn v rozsahu listov pracovných postupov č. 1.01. - 1.09., 1.11. - 1.43.

2.6. Žalovaný zabezpečil do administratívneho spisu aj kompletné znenie Podnikovej normy PN 34 3100-1 (Január 2005) s názvom Bezpečnostné požiadavky pre prácu na elektrických inštaláciách pod napätím do 1000V PPN NN, ktorého

a) bod 2.31 znie: V tejto norme sa používajú tieto definície a termíny: (STN 34 3100: 2001, EN 50110-1- STN P 33 2100:2001) vedúci práce PPN - (VP PPN) - osoba poverená vedením pracovnej skupiny pri vykonávaní PPN, ktorá vykonáva dozor pri práci a je zodpovedná za dodržiavanie bezpečnostných predpisov.

b) bod 4.6.1 - Činnosť vedúceho prác veta druhá a veta piata znie: Pred začatím práce sa musí podať pracovníkom vysvetlenie o rozsahu práce, o bezpečnostných hľadiskách, o úlohe každého pracovníka a o tom, aké sa použijú ochranné a pracovné pomôcky. Dovolenie začatia práce môže vydať pracovníkom iba vedúci práce, ktorí vykonáva dozor na pracovisku.

c) bod 6.9 znie: Ak má vedúci práce (VP PPN) podozrenie, že pracovník (VKP PPN) nie je na PPN spôsobilý alebo pracovník sám javí príznaky zníženej pracovnej spôsobilosti, nesmie PPN pracovníkovi (VKP PPN) dovoliť. Vedúci práce (VP PPN) je oprávnený preveriť si niektoré príznaky zníženej pracovnej spôsobilosti.

d) bod 8.2 znie: Od okamihu, keď je pracovnej skupine dovolený vstup na pracovisko, preberá vedúci práce (VP PPN) na celý čas práce dozor nad bezpečnosťou všetkých pracovníkov (VKP PPN) a nad používaním predpísaných ochranných a pracovných pomôcok. Za správny pracovný postup (LPP) zodpovedá vedúci práce (VP PPN). Pracujúci (VP PPN) môžu vykonávať iba tie práce, ktoré im boli nariadené vedúcim práce (VP PPN).

e) bod 12.1 veta prvá a tretia znie: Príkaz na vykonanie prác na elektrickom zariadení pod napätím (PPNN) vydáva písomnou formou zodpovedný pracovník (ZP PPN) alebo vedúci práce (VP PPN) a archivuje zodpovedný pracovník. Ak vydáva príkaz „PPNN“ vedúci práce (VP PPN) vydáva príkaz na seba ako na pracovníka povereného dozorom práce - vedúceho práce (VP PPN).

3. Žalovaný o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu Y. E., ktorým bola spôsobená smrť, vyhotovil dňa 20.08.2012 protokol č.: INA-30-46-2./P-J1-12 a následne k nemu dňa 03.09.2012 dodatok č. 1. Protokol v znení dodatku č. 1 bol zrušený v správnom súdnom konaní rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/57/2012-122 z 18. júla 2013 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2013 a vykonateľnosť dňa 21.09.2013. Následne žalovaný vyhotovil o vyšetrení príčin pracovného úrazu nový protokol č.: INA-36-46-2.2/P-J1-13 zo 14.11.2013, ku ktorému dňa 10.12.2013 vyhotovil dodatok č. 1. Aj tento v (poradí druhý) protokol v znení dodatku č. 1 zrušil v správnom súdnom konaní Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 26S/2/2014-133 z 22. októbra 2015, ktorým bola súčasne vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.01.2016 a vykonateľnosť dňa 18.01.2016.

4. Po vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/2/2014-133 z 22. októbra 2015 žalovaný vyzval prípisom zo dňa 04.05.2016 žalobcu na prerokovanie protokolu.

5. Dňa 18.05.2016 žalovaný vyhotovil o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu protokol č. INA-20-46-2.2/P-J1-16 z 18.05.2016, v ktorý deň bol jeho obsah prerokovaný so žalobcom s tým, že sa k nemu môžu vyjadriť v lehote 10 dní od doručenia protokolu.

5.1. Žalovaný v protokole skutkovo ustálil dej pracovného úrazu tak, že dňa 25.06.2012 zamestnanci žalovaného - I. V. a Y. E. montovali domové prípojky pod napätím v obci Zbehy (vykonávali práce pod napätím, skr. PPN). Na túto prácu mali vypísaný pracovný príkaz PPNN (práce pod napätím - nn). Za vedúceho práce bol určený I. V.. Prácu začali asi o 13:10 hod. po vypísaní príkazu PPNN. Asi o 13:20 hod. postihnutý Y. E. vykonával prácu z laminátového rebríka, ktorý mal opretý o stĺp - prevliekal cez konzolu zvodový kábel do poistkovej skrinky a I. V. na zemi pripravoval druhý kábel. I. V. (vedúci práce) v tom čase počul krik kolegu pracujúceho na rebríku opretom o stĺp elektrického vedenia. Po vzhliadnutí hore zbadal, že kolega sa drží vodiča na stĺpe (postihnutý Y. E. sa dotklo jednej fázy 400V vedenia) a vzhľadom ku kŕču spôsobenom elektrickým prúdom sa nemôže pustiť. Nato pristúpil k rebríku a tento rýchlo podrazil. Postihnutý Y. E. spadol z rebríka, čím sa vlastnou váhou pustil vodiča a ostal visieť na bezpečnostnom postroji. I. V. privolal kolegov a spolu zložili postihnutého Y. E. dolu zo stĺpa. Postihnutý Y. E. po úraze upadol do bezvedomia a bol odvezený do nemocnice v Nitre, kde dňa 26.06.2012 o 22:10 hod. zomrel.

5.2. Žalovaný v protokole konštatoval zistenie nedostatkov v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, a to tak zo strany poškodeného Y. E. ako aj zo strany zamestnávateľa poškodeného Y. E. - žalobcu.

5.3. Žalovaný dospel k záveru, že zo strany poškodeného Y. E. zistil porušenie 1/ ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) a f) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej v tejto časti len „ZoBOZP“) a § 6 ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov tým, že nepoužíval poskytnutý osobný ochranný pracovný prostriedok - dielektrické rukavice po celý čas trvania nebezpečenstva a v súlade s pokynmi na používanie a 2/ ustanovenia § 12 ods. 2 písm. a) a c) ZoBOZP nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 5.3.5.3 STN 34 3100:2001 tým, že nedodržiavaním príkazného listu č. l. 43 v časti prípravné práce - označenie a zabezpečenie miesta práce a v časti priebeh práce - zakrytie neživých uzemnených, nulovaných častí a živých častí pre PPN na vedení, si nepočínal pri práci tak, aby chránil seba a neohrozoval život a zdravie svojich spolupracovníkov.

5.4. Žalovaný súčasne dospel k záveru, že zo strany žalobcu ako zamestnávateľa v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu došlo k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 8 ZoBOZP na skutkovom základe uvedenom v protokole.

5.5. Inšpektor práce v protokole ďalej podľa § 14 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len „ZoIP“) uložil zamestnávateľovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote 30 dní od prevzatia protokolu.

6. Dňa 02.06.2016 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu z 01.06.2016 k skutočnostiam uvedeným v protokole.

6.1. Žalovaný následne prípisom z 20.06.2016 vyzval žalobcu na prerokovanie protokolu v znení dodatku č. 1, v ktorom okrem iného uviedol, že na základe písomného vyjadrenia žalobcu k protokolu, doručeného žalovanému dňa 02.06.2016, inšpektor práce vypracoval dodatok č. 1 k protokolu, ktorý bude prerokovaný so žalobcom dňa 30.06.2016. Súčasne žalovaný poučil žalobcu, že prípadná neospravedlnená neúčasť na prerokovaní protokolu sa považuje sa odmietnutie oboznámenia sa s protokolom a vyjadrenia sa k nemu. Protokol sa bude považovať za prerokovaný a táto skutočnosť bude uvedená v protokole.

6.2. Žalobca na prípis žalovaného z 20.06.2016 reagoval podaním zo dňa 28.06.2016 (nesprávne datovaný dňom 28.05.2016) v ktorého podstatnej časti uviedol, že protokol zo dňa 18.05.2016 už prerokovaný bol a ZoIP neupravuje možnosť meniť dodatkom protokol zo dňa 18.05.2016, ktorý bol už prerokovaný a že z týchto dôvodov žiada doručenie dodatku č. 1 k protokolu.

7. Žalovaný následne dňa 30.06.2016 vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu č. INA-18-46-2.2/P-J1-16 z 18.05.2016, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 06.07.2016.

7.1. Žalovaný v dodatku č. 1 uviedol obsah vyjadrenia žalobcu k protokolu, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 02.06.2016 a v nadväznosti naň uviedol nasledovné:

7.2. I. V. bol príkazom B PPN č. 021778 určený za vedúceho prác na akciu, pri realizácii ktorej došlo k pracovnému úrazu. Vedúci práce v zmysle PN 34 3100-1/2005 je vedúcim zamestnancom v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce, keďže je irelevantné, ako je daná pozícia nazvaná, keď hlavným kritériom sú podstatné znaky pre vedúceho zamestnanca vymedzené v § 9 ods. 3 Zákonníka práce. I. V. bol na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa a bol oprávnený určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny a zamestnanci (Y. E.) mali povinnosť dbať na všetky pokyny vedúceho práce a vykonávať výlučne tie, ktoré im boli nariadené vedúcim práce. Tieto závery odôvodnil s poukazom na príkaz B PPN č. 021778, ktorým bol I. V. určený za vedúceho prác na akciu, pri realizácii ktorej došlo k pracovnému úrazu a s poukazom na v dodatku citované ustanovenia podnikovej normy PN 34 3100-1, a to body 4.6.1, 6.9, 8.2). Skutočnosť, že žalobca môže zabezpečovať výkon prác pod napätím prostredníctvom rôznych druhov právnych vzťahov nič nemení na fakte, že Y. E. (zamestnanec žalobcu) bol podriadený vedúcemu práce I. V. (zamestnanec žalobcu), teda išlo o pracovnoprávny vzťah a žalovaný vyšetroval pracovný úraz s týmito osobami. Bolo preukázané, že I. V. bol v čase úrazu voči Y. E. vedúcim zamestnancom na stupni riadenia vedúci práce v zmysle podnikovej normy PN 34 3100-1. Túto skutočnosť nemení ani fakt, že na danú pozíciu mohli byť delegovaný obidvaja zamestnanci (v dôsledku poverenia č. 2279/2011 pre I. V. a poverenia č. 2581/2011 pre C.. E.). Na uvedené nemá vplyv ani skutočnosť, že žalobca danú funkciu nezaradil do organizačnej štruktúry, keď táto súčasne sama vydala podnikovú normu PN 34 3100-1, v ktorej určila práva a povinnosti, či už vedúceho práce alebo pracovníkov pracovnej skupiny. Práce pod napätím sú práce spojené s vyšším rizikom, a preto je na tieto práce vypracovaná STN 34 3100. Žalobca si prijal podnikovú normu PN 34 3100-1, v ktorej upravil niektoré činnosti na svoje podmienky. V tejto norme určil práva a povinnosti vedúceho práce (I. V.) ako aj povinnosti jeho podriadeného (Y. E.). To, že vedúci práce neriadil a nekontroloval prácu pracovníkov v jeho pracovnej skupine malo priamy vplyv na vznik pracovného úrazu, a preto žalovaný správne uplatnil kód príčiny úrazu 6. Nesprávna organizácia práce. Rozhodnutia I. V. boli preto voči Y. E. pri danej akcii rozhodnutiami jeho nadriadeného.

7.3. Žalovaný ale súčasne na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu (pričom žalovaný v dodatku výslovne uviedol, že tak robí najmä na základe II. a VI. časti vyjadrenia žalobcu) mení tú časť protokolu, v ktorej uvádza zistené nedostatky v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu tak, že táto časť v znení dodatku č. 1 znie tak, že zo strany žalobcu ako zamestnávateľa poškodeného Y. E. zistil v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu porušenie ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 1 písm. d) v nadväznosti na ustanovenie § 6 ods. 8 ZoBOZP tým, že zamestnávateľ dňa 25.06.2012 pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy pracovníkom Y. E. a I. V. v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci nezabezpečil prostredníctvom vedúceho zamestnanca na stupni riadenia - vedúci práce pri prácach pod napätím, v rozsahu úloh vyplývajúcich z tejto funkcie (vedúceho práce ustanovenú príkazom PPNN a podľa čl. 2.31 PN 34 3100:2005) tým, že

a) vedúci práce I. V. poverený zamestnávateľom prostredníctvom príkazu PPNN 021778 a podľa čl. 2.31 PN 34 3100:2005 funkciou vedúci práce PPN (osoba poverená vedením pracovnej skupiny pri vykonávaní PPN, ktorá vykonáva dozor pri práci a je zodpovedná za dodržiavanie bezpečnostných predpisov), v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) ZoBOZP nevyžadoval u podriadeného pracovníka Y. E. pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy používanie predpísaných ochranných a pracovných pomôcok, a to dielektrických rukavíc a izolačných prikrývok podľa pracovného postupu č. 1.43 v zmysle čl. 8.2 PN 34 3100:2005 (od okamihu, keď je pracovnej skupine dovolený vstup na pracovisko, preberá vedúci práce dozor nad bezpečnosťou všetkých pracovníkov a nad používaním predpísaných ochranných a pracovných pomôcok)

b) vedúci práce I. V. poverený zamestnávateľom prostredníctvom príkazu PPNN 021778 a podľa čl. 2.31 PN 34 3100:2005 funkciou vedúci práce PPN (osoba poverená vedením pracovnej skupiny pri vykonávaní PPN, ktorá vykonáva dozor pri práci a je zodpovedná za dodržiavanie bezpečnostných predpisov), ako osoba, ktorá zodpovedá za správny postup práce v zmysle čl. 8.2 PN 34 3100:2005 v zmysle § 9 ods. 1 ZoBOZP nevyžadoval od podriadeného pracovníka Y. E. pri montáži domovej prípojky pod napätím v obci Zbehy správny postup práce, nakoľko Y. E. nedodržal stanovený pracovný postup č. 1.43 a vykonával prácu bez bodu č. 3 (označenie a zabezpečenie miesta práce) v časti prípravné práce tohto stanoveného pracovného postupu a bez bodu č. 2 (zakrytie neživých uzemnených, nulovaných častí a živých častí pre PPN na vedení) v časti priebeh práce tohto stanoveného pracovného postupu.

7.4. Vo zvyšnej časti žalovaný protokol ponechal nezmenený.

II. Podstatné zhrnutie skutkových a právnych argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného

8. Žalobca sa správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 22.07.2016 domáhal zrušenia opatrenia (v znení jeho dodatku č. 1), označeného v záhlaví a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca súčasne navrhoval uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

8.1. Dňa 25.06.2012 bola pri prácach pod napätím v obci Zbehy v dôsledku pracovného úrazu spôsobená zamestnancovi žalobcu - Y. E. smrť. Pracovný úraz bol evidovaný pod č. 004/12-INA/2.2. Žalovaný v dňoch 25.06.2012, 02.07.2012, 11.07.2012, 09.08.2012, 20.08.2012, 14.11.2013 a 18.05.2016 vykonal prostredníctvom inšpektorov práce u žalobcu ako zamestnávateľa kontrolu na vyšetrenie príčin pracovného úrazu. Žalovaný ako výsledok inšpekcie práce vypracoval postupne tri protokoly, pričom prvé dva boli v predchádzajúcich správnych súdnych konaniach zrušené a vec bola vždy vrátená žalovanému na ďalšie konanie. V poradí tretí prokol č. INA-20-46-2.2/P-J1-16 zo dňa 18.05.2016 v znení dodatku napáda žalobca správnou žalobou v tomto konaní.

8.2. Žalobca v žalobe predovšetkým poukázal na to, že protokol v znení jeho dodatku je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, keďže výraznou mierou zasahuje do práv a povinností žalobcu, najmä vo vzťahu k vysporiadaniu sa s vyjadreniami žalobcu ku skutočnostiam uvedeným v protokole a k žalobcovi uloženým právne vynútiteľným povinnostiam a opatreniami. Súdnemu prieskumu podlieha rovnako aj konanie žalovaného pri vydaní protokolu v rámci inšpekcie práce, ktoré tiež žalobca žalobou napáda.

8.3. Žalobca v žalobe uplatnil nasledovné žalobné dôvody:

8.4. (žalobný bod 1) Žalobca namietal, že protokol v znení dodatku neobsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce, keďže neobsahuje vyjadrenie I. V. k skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa ho týkajú a z ktorých protokol vychádza, pričom ide o vyšetrovanie príčin pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť. Žalovaný vykonal vyšetrovanie o príčinách pracovného úrazu, avšak napriek existencii rovnakých skutočností zistených v súvislosti s vyšetrovaním príčin pracovného úrazu dospel k odlišným zisteným nedostatkom v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu pri pôvodnom protokole 1, 2 ako aj v protokole, ktorý je preskúmavaný v tomto konaní. Z časti G. preskúmavaného protokolu vyplýva, že žalobca mal na základe tam uvedených záverov porušiť ustanovenie § 6 ods. 8 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej v rámci tejto časti len „ZoBOZP“), z ktorého však nevyplýva žalobcovi žiadna povinnosť, ktorú by mal a mohol porušiť. Žalovaný nemôže na základe raz zisteného stavu v tej istej veci stále porušovať iné ustanovenia ZoBOZP, resp. porušovať ich iným spôsobom. Žalovaný nemôže ani rozširovať zistené nedostatky na strane žalobcu o nové ustanovenia ZoBOZP po prerokovaní protokolu alebo opakovane prerokovávať protokol po vydaní dodatku tak, ako to urobil žalovaný, čo žalobca rozvádza bližšie v súvislosti s inými žalobnými dôvodmi.

8.5. (2) Žalobca po prerokovaní a doručení protokolu žalovaným zaslal listom zo dňa 01.06.2016 žalovanému vyjadrenie ku skutočnostiam uvedeným v protokole. Dňa 24.06.2016 bola žalobcovi doručená výzva k prerokovaniu protokolu zo dňa 18.05.2016 v znení dodatku č. 1, v zmysle ktorej žalovaný uviedol, že na základe písomného vyjadrenia žalobcu k skutočnostiam uvedeným v protokole inšpektor práce dňa 02.06.2016 vypracoval k protokolu dodatok č. 1 s tým, že protokol v znení tohto dodatku č. 1 bude so žalobcom prerokovaný. Žalobca nato reagoval listom zo dňa 28.05.2016 (vychádzajúc z pripojených listinných dôkazov správne malo byť zrejme zo dňa 28.06.2016 - pozn. správneho súdu), v ktorom uviedol, že protokol už prerokovaný bol a v zmysle ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce má byť vyhotovený dodatok k protokolu, ktorý má obsahovať vyjadrenie žalobcu a stanovisko žalovaného a z tohto dôvodu žalobca čaká na zaslanie dodatku a ďalšieho prerokovania protokolu v znení dodatku sa nezúčastnil. Dňa 06.07.2016 bol žalobcovi doručený od žalovaného dodatok k protokolu, ktorého obsahom bola zmena protokolu v časti zistenia nedostatkov v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu, konštatácia, že keďže sa žalobca nezúčastnil prerokovania obsahu protokolu v znení dodatku, protokol v znení dodatku sa považuje za prerokovaný a že žalobca má možnosť k skutočnostiam uvedeným v protokole vyjadriť sa v lehote 10 dní od doručenia. Takýto postup žalovaného je nezákonný, keďže zákon o inšpekcii práce neumožňuje prerokovanie dodatku k protokolu, protokol už v zmysle zákona o inšpekcii prerokovaný bol, dodatok mal obsahovať len stanovisko k vyjadreniu kontrolovaného zamestnávateľa (žalobcu), dodatok nemá byť nástroj na zmenu protokolu a zistené nedostatky v protokole majú ostať rovnaké bez rozdielu toho, či žalobca využije svoje právo sa k protokolu vyjadriť alebo nie, dodatok je súčasťou protokolu a nie samostatným protokolom s možnosťou ho opätovne prerokovať a napokon z dôvodu, že zákon o inšpekcii práce neupravuje právo žalobcu sa k dodatku vyjadriť a právo žalovaného opätovne zaujať stanovisko k vyjadreniu žalobcu, resp. opätovne protokol zo strany žalovaného meniť.

8.6. Z uvedených žalobných bodov [bod 8.4. až 8.5. odôvodnenia] má žalobca za to, že pri vydaní protokolu v znení dodatku došlo k podstatnému porušeniu ustanovení zákona o inšpekcii práce, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia.

8.7. (3) Žalobca ďalej namietal, že protokol v znení dodatku je z časti nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a že je aj čiastočne zmätočný. Toto odôvodnil tým, že podľa bodu G písm. b) protokolu sa mal žalobca dopustiť porušenia ustanovenia § 6 ods. 8 zákona o BOZP, v zmysle ktorého úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií a tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností. Žalobca v písomnom vyjadrení k skutočnostiam uvedeným v protokole zo dňa 01.06.2016 uviedol, že má za to, že adresátom právnej normy § 6 ods. 8 ZoBOZP sú vedúci zamestnanci a nie zamestnávateľ. Uvedené ustanovenie neukladá zamestnávateľovi žiadnu povinnosť. Z tohto dôvodu je podľa žalobcu protokol nepreskúmateľný. Žalovaný k uvedenému vyjadreniu žalobcu nezaujal svoje stanovisko ale zmenil pôvodné znenie protokolu v časti zistených nedostatkov v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu (časť G. protokolu), a to doplnením zistenia o ustanovenie § 9 ods. 1 písm. d) zákona o BOZP. V dodatku žalovaný len stručne konštatuje, že protokol mení na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu, avšak nikde toto doplnenie neodôvodňuje. Žalovaný neuviedol relevantné stanovisko k vyjadreniu žalovaného. Z dodatku vyplýva, že aj naďalej žalovaný zotrváva na svojich záveroch, a to napriek skutočnosti, že zmenil protokol. Dodatok tak nemožno považovať za náležité a riadne stanovisko žalovaného k vyjadreniu žalobcu, ktoré by bolo súdne preskúmateľné, čo je dôvodom pre jeho zrušenie.

8.8. (4) Žalobca namietal aj nesprávne skutkové zistenie ohľadom toho, že I. V. bol vedúci zamestnanec na stupni riadenia, keď toto nezodpovedá obsahu spisu. Žalobca ako prílohu k vyjadreniu k protokolu predložil žalovanému organizačnú štruktúru divízie služieb pre distribúciu EE spoločnosti, ktorú ako prílohu predložil už vo vyjadrení k skutočnostiam uvedeným v prvom protokole (neskôr zrušenom v správnom súdnictve - pozn. správneho súdu). Vedúcim zamestnancom v čase vzniku pracovného úrazu bola tak, ako to vyplýva z už predloženej organizačnej štruktúry žalobcu, iná osoba, ktorá nevykonávala úlohy vedúceho práce v zmysle pracovných postupov. Ako aj z bodu F. protokolu pritom vyplýva, tak I. V. ako aj postihnutý Y. E. boli poverený pre výkon funkcie vedúci práce pre práce pod napätím na elektrických inštaláciách. Žalovaný nezistil, že by I. V. bol vedúcim zamestnancom na stupni riadenia, no napriek tejto skutočnosti v časti G. písm. b) protokolu dospel žalovaný k záveru, že V. ako vedúci práce v deň, kedy sa stal pracovný úraz, bol vedúcim zamestnancom na stupni riadenia. Ak žalovaný dospel k záveru, že I. V. ako vedúci práce by skutočne mal byť vedúcim zamestnancom na stupni riadenia, tak aj Y. E. ako vedúci práce by taktiež musel byť vedúcim zamestnancom, čo je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Žalobca ďalej poukázal na vymedzenie pojmu vedúci práce v bode 2.31 podnikovej normy PN 34 3100-1. I. V. vystupoval v úlohe vedúceho prác na základe príkazu B podľa normy STN 34 3100:2001, teda len vo vzťahu k vykonávaniu dozoru nad dodržiavaním normy STN 34 3100:2001 pri vykonávaní práce v zmysle plnenia si svojich povinností vyplývajúcich mu z pracovnej náplne a z ustanovenia § 16 ods. 5 ZoBOZP. Podniková norma PN 34 3100-1 je záväzná nielen pre zamestnancov, ale aj pre všetkých pracovníkov cudzích organizácii vykonávajúcich prácu pod napätím dodávateľským spôsobom a majúcim poverenie podľa PN 34 3100-22:2005 uvedené práce pod napätím vykonávať u žalobcu. Osobou vykonávajúcou práce pod napätím ako aj vedúcim práce pri prácach pod napätím teda môže byť aj osoba, ktorá nie je v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom - takáto osoba zjavne nemôže byť vo vnútornom organizačnom predpise žalobcu označená za vedúceho zamestnanca. Pojem vedúci práce v zmysle PN 34 3100-1/2005 a STN 34 3100:2001 a pojem vedúci zamestnanec v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce preto nemožno zamieňať. Zo spisového materiálu ako aj vyjadrenia žalobcu k protokolu je preto preukázané, že I. V. (ako aj Y. E.) bol vedúcim práce, ale nie vedúcim zamestnancom v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce.

8.9. (5) Žalobca namietal aj inú nesprávnosť skutkového zistenia ohľadom príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a smrteľným úrazom, uvedenej v protokole v znení dodatku, ktoré nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Žalobca v rámci tohto žalobného bodu, po vlastnej interpretácii obsahu protokolu v znení dodatku uvedený žalobný dôvod vecne odôvodnil tým, že V. pokyny, ktoré mu preukázateľne dal žalobca ako zamestnávateľ prostredníctvom internej normy PN 34 3100:1:2005 svojvoľne a úmyselne porušil a určil postup práce v rozpore s normou STN 34 3100:2001 (exces), pričom on a aj E. z titulu ich kvalifikácie a pracovných skúsenosti museli poznať hroziace riziko z takéhoto svojvoľného a nezodpovedného konania porušujúceho pokyny zamestnávateľa. Nemožno preto dospieť k záveru, že konanie zamestnancov žalobcu bolo konaním žalobcu. Žalobca preukázateľne vykonal všetky opatrenia a splnil si všetky povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré mu vyplývajú zo ZoBOZP a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Akékoľvek konanie zamestnanca ako vedúceho práce v rozpore s platnými právnymi predpismi a pracovnými postupmi nemôže byť automaticky posudzované ako nedostatok zo strany žalobcu ako zamestnávateľa. Nedostatky, ktoré uvádza žalovaný v časti G. protokolu tak nemožno považovať za príčinnú súvislosť so vznikom pracovného úrazu zo strany žalobcu ako zamestnávateľa.

8.10. (6) Ako ďalší žalobný dôvod žalobca uviedol nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v nesprávnej interpretácii ustanovení ZoBOZP, konkrétne že k nesprávnemu právnemu posúdeniu došlo vo vzťahu k porušeniu povinností žalobcu ako zamestnávateľa. Žalobca zopakoval, že adresátom právnych noriem § 6 ods. 8 ZoBOZP sú vedúci zamestnanci a nie zamestnávatelia, a preto z uvedeného ustanovenia nie je zrejmé, k porušeniu akej povinnosti žalobcom ako zamestnávateľom malo dôjsť. Žalovaný nesprávne aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 3 Zákonníka práce, keď žalovaný postavenie vedúceho práce v zmysle internej podnikovej normy žalobcu stotožňuje s vedúcim zamestnancom v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Žalovaný sa snaží bez ohľadu na skutkové a právne posúdenie veci interpretovať ustanovenia právnych predpisov a prispôsobovať skutkový stav účelovo tak, aby zistil porušenie zo strany žalobcu, a to aj s poukazom na skutočnosť, že žalovaný vydal v poradí už tretí protokol s rozdielnymi zistenými nedostatkami. Nesprávne právne posúdenie žalovaným malo vplyv aj na závery uvedené v protokole v časti D. (údaje o úraze), kde je uvedená ako jedna z príčin úrazu nesprávna organizácia práce, aj v nadväznosti na zistené nedostatky v bode G. písm. b) protokolu, tým, že žalobca nezabezpečil starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci prostredníctvom vedúceho zamestnanca na stupni riadenia - vedúci práce pri prácach pod napätím, ktoré nie je správne a nezodpovedá obsahu administratívneho spisu. Príčina vzniku úradu - nesprávna organizácia práce - v protokole odôvodnená porušením § 6 ods. 8 ZoBOZP je v rozpore so skutkovým stavom a žalovaný nesprávne aplikoval ustanovenia ZoBOZP. Žalobca poukázal na povinnosti I. V. vyplývajúce z § 12 ods. 2 písm. a) ZoBOZP a dodal, že na zistený skutkový stav bolo potrebné ako jednu z príčin vzniku pracovného úrazu aplikovať príčinu označenú ako ohrozenie inými osobami - odvedenie pozornosti pri práci, žarty, hádky a iné nesprávne a nebezpečné konanie, čo by zohľadňovalo všetky preukázané skutkové zistenia, ktoré viedli k vzniku pracovného úradu, keďže do tejto skupiny sa zaraďujú aj prípady ohrozenia inou osobou, v dôsledku jej neopatrnosti a použitím pracovných postupov alebo porušením bezpečnostných predpisov. Žalovaný teda vec nesprávne právne posúdil, keď interpretoval ustanovenia § 6 ods. 8 a § 9 písm. d) ZoBOZP účelovým spôsobom s cieľom zistiť porušenie zákona zo strany žalobcu bez ohľadu na skutočný stav veci.

8.11. (7) Žalobca napokon v poslednom žalobnom bode namietal, že opatrenia, ktoré žalovaný v protokole v znení dodatku nariadil, sú nezákonné, nezrozumiteľné a nevykonateľné, a že protokol v znení dodatku je v tejto časti nepreskúmateľný. Žalobca aj pri tomto žalobnom bode znovu zopakoval, že I. V. nebol vedúcim zamestnancom na stupni riadenia žalobcu. Žalovaný zistil porušenie ustanovenia § 6 ods. 8 ZoBOZP, z ktorého nevyplýva, k akému porušeniu zo strany žalobcu malo dôjsť, a preto opatrenia nariadené v protokole sú podľa žalobcu zmätočné a nezákonné. Nezákonnosť nariadených opatrní vyplýva najmä z toho, že sú zaťažené vadami protokolu v znení dodatku a sú výsledkom nesprávneho úradného postupu, vychádzajú z protokolu v znení dodatku, ktorý je nepreskúmateľný a zmätočný a napokon vychádzajú z nesprávneho zisteného skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisu a napokon vychádzajú aj z nesprávneho právneho posúdenia veci (pričom tieto skutočnosti sú zdôvodnené v jednotlivých ostatných žalobných bodoch). Okrem toho žalobca považuje uložené opatrenia za nevykonateľné a nespĺňajúce požiadavku materiálnej vykonateľnosti. Žalobca považuje žalovaným nariadené opatrenia (v zmysle ktorých by sa porušovanie predpisov zo strany vedúceho práce, nezhody medzi vykonávajúcim a vedúcim práce, atď. mali eskalovať vedúcemu v zmysle organizačnej štruktúry) za zmätočné a nevykonateľné, keď podniková norma PN 34 3100-1 je záväzná nielen pre pracovníkov žalobcu, ale aj všetkých pracovníkov cudzích organizácií vykonávajúcich prácu pod napätím dodávateľským spôsobom a majúcich poverenie podľa PN 34 3100-22:2005 uvedené práce pod napätím vykonávať u žalobcu. Pracovná skupina vykonávajúca práce pod napätím teda môže byť tvorená napr. aj niekoľkými živnostníkmi, ktorí nie sú v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom a neexistuje medzi nimi žiadna organizačná štruktúra v zmysle pracovného práva. Osobou oprávnenou riadiť činnosť pracovnej skupiny preto je a môže byť len vedúci práce (v zmysle STN 34 3100:2001 a podnikovej normy PN 34 3100-1). Žalobca ďalej namietal, že z dôvodu neurčitosti nariadeného opatrenia žalobcovi, ako jeho adresátovi, vôbec nie je zrejmé, čo by mal vykonať na to, aby ho splnil. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyjadrený v rozhodnutí NS SR sp. zn. 5Sžf/31/2011 z 25.08.2011, podľa ktorého nariadené opatrenie by malo okrem všeobecného uloženia povinnosti odstrániť zistené nedostatky tiež konkrétne (materiálne vykonateľným spôsobom) vymedzovať žalobcove povinnosti. Žalovaný nejasne a neurčito formuloval aj konanie žalobcu uvedené v časti G.1 písm. b) protokolu, ktorým malo dôjsť k porušeniu ZoBOZP. Žalovaný sa v dodatku úplne vyhol dostatočnému odôvodneniu svojich záverov v protokole. Z protokolu v znení dodatku nie je žalobcovi zrejmé, ako by mal do budúcna svoje konanie na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci uviesť do súladu so ZoBOZP.

9. K žalobe sa na výzvu správneho súdu vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

9.1. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú. Ako vyplýva z protokolu, žalovaný v ňom namietal porušenie právnych povinností žalobcom, nie I. V.. Preto sa k skutočnostiam, ktoré sa jej týkajú, vyjadroval žalobca ako zamestnávateľ a nie I. V. ako zamestnanec.

9.2. Žalovaný sa pri vydaní protokolu pridŕžal názoru súdu, vyjadreného v rozsudku zo dňa 22.10.2015, ktorým súd zrušil predchádzajúci vo veci vydaný protokol a pri opätovnom posúdení zistených skutočností pri vyšetrovaní príčiny vzniku pracovného úrazu dospel inšpektor práce k záveru, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 9 ods. 1 písm. d) v nadväznosti na ustanovenie § 6 ods. 8 ZoBOZP tým, že žalobca ako zamestnávateľ nezabezpečil úlohy v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci prostredníctvom vedúceho zamestnanca na stupni riadenia - vedúci práce, a to tým, že nevyžadoval u podriadeného pracovníka používanie predpísaných osobných ochranných pracovných pomôcok a nevyžadoval od podriadeného zamestnanca správny postup práce. Konanie žalovaného preto nemôže byť považované za účelové.

9.3. Postup pri vydaní protokolu v zmysle dodatku bol taktiež správny a v súlade so zákonom č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej v rámci tejto časti len „ZoIP“). Žalovaný vyhotovil protokol, ktorý so žalobcom prerokoval a žalobca si vyžiadal lehotu 10 dní od doručenia protokolu na vyjadrenie. Žalobca v tejto lehote zaslal vyjadrenie k protokolu. Po posúdení vyjadrenia žalobcu inšpektor práce vypracoval dodatok č. 1, v ktorom zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu. Takýto postup bol postupom v súlade s § 14 ods. 3 písm. a) ZoIP. Keďže žalovaný akceptoval niektoré pripomienky žalobcu, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k protokolu, dodatkom č. 1 zmenil pôvodné znenie zisteného nedostatku zo strany žalobcu. Keďže v zmysle ZoIP je dodatok súčasťou protokolu a žalovaný menil porušenia právnych predpisov, považoval za správne nové znenie nedostatku so žalobcom prerokovať, čo však žalobca odmietol. V prípade iného postupu by žalovaný nemohol na základe vyjadrenia kontrolovaného subjektu, v ktorom by predostrel závažné skutočnosti a ktoré by pozmeňovali zistené nedostatky v protokole, vykonať zmenu protokolu. Nedostatky v protokole by tak boli nemenné, a to aj po predložení nových dôkazov zo strany kontrolovaného subjektu.

9.4. Na základe príkazu B PPN č. 021778 bol I. V. určený za vedúceho prác na akciu, pri realizácii ktorej došlo k pracovnému úrazu. Žalovaný má za to, že vedúci práce v zmysle PN 34 3100-1/2005 je vedúcim zamestnancom v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Je irelevantné ako danú pozíciu nazývame, keďže hlavným kritériom sú podstatné znaky pre vedúceho zamestnanca, vymedzené v uvedenom ustanovení Zákonníka práce. Žalovaný vo vyjadrení v tejto súvislosti poukázal aj na znenie čl. 8.2 podnikovej normy PN 34 3100-1/2005, podľa ktorej od okamihu, keď je pracovnej skupine dovolený vstup na pracovisko, preberá vedúci práce na celý čas práce dozor nad bezpečnosťou všetkých pracovníkov a nad používaním predpísaných ochranných a pracovných pomôcok, pričom za správny pracovný postup zodpovedá vedúci práce a pracujúci môžu vykonávať len tie práce, ktoré im boli nariadené vedúcim práce. V. bol ako vedúci práce v zmysle interných noriem žalobcu oprávnený vyžadovať riadne používanie ochranných a pracovných pomôcok od ostatných pracovníkov pracovnej skupiny a rovnako bol oprávnený zakázať ostatným pracovníkom pracovnej skupiny nesprávny postup práce, ak by sa ho dopustili. Tieto oprávnenia sa vzťahovali aj na kontrolu vedúceho zamestnanca voči ostatným zamestnancom pracovnej skupiny. Z uvedeného dôvodu bol oprávnený vyžadovať od Y. E. používanie ochranných a pracovných pomôcok a dodržanie správneho pracovného postupu. Z tohto je zrejmé, že I. V. bol v čase úrazu voči Y. E. vedúcim zamestnancom na stupni riadenia vedúci práce v zmysle podnikovej normy PN 343100-1. Túto skutočnosť nemení ani to, že na pozíciu vedúci práce mohli byť delegovaný obaja zamestnanci. To, že I. V. bol v čase úrazu voči Y. E. vedúcim zamestnancom nemení ani skutočnosť, že spoločnosť danú funkciu nezaradila do organizačnej štruktúry. Žalobca sám vydal podnikovú normu PN 34 3100-1, v ktorej určil práva či už vedúceho práce alebo pracovníkov pracovnej skupiny. Práce pod napätím sú práce spojené s vyšším rizikom, preto žalobca vypracoval STN 34 3100 a prijal podnikovú normu PN 34 3100-1, v ktorej upravil niektoré činnosti na svoje podmienky. V tejto norme určil práva aj povinnosti vedúceho práce ako aj povinnosti jeho podriadeného. To, že vedúci práce neriadil a nekontroloval prácu pracovníkov v jeho pracovnej skupine malo pritom priamy vplyv na vznik pracovného úrazu. Žalovaný preto správne uplatnil ako príčinu úrazu nesprávnu organizáciu práce.

9.5. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 6 ods. 1 ZoBOZP. Uviedol, že žalobca si sám vytvára pracovné skupiny zamestnancov, určuje pracovné postupy, preškoľuje zamestnancov a určuje si spôsob preškolenia a overenia, určuje kto bude riadiť jednotlivé pracovné skupiny a ako budú pracovné skupiny kontrolované. Žalovaný skonštatoval porušenie predpisov zo strany žalobcu, a to porušenie ustanovenia § 9 ods. 1 ZoBOZP, keď je na žalobcovi, aby sústavne kontroloval dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a je na žalobcovi, akým spôsobom dodrží ustanovenia zákona. Žalobca sa nemôže vyviniť tvrdením, že išlo o ľahkomyseľné konanie pracovníkov, keď zamestnávateľ má povinnosť kontroly.

9.6. Časť protokolu V. Opatrenia napĺňa podľa žalovaného požiadavku materiálnej vykonateľnosti. Žalovaný v protokole nenariaďoval žalobcovi odstrániť zistené porušenia právnych predpisov, keďže podľa žalovaného išlo o také nedostatky, ktoré sa dodatočne zo strany žalobcu odstrániť nedali. Žalovaný preto v uvedenej časti protokolu uložil v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 ZoIP žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin a doručiť žalovanému písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 30 odo dňa prevzatia protokolu. Keďže žalovaný nenariadil žalobcovi odstrániť nedostatok, neuviedol v uvedenej časti protokolu konkrétne opatrenia, pretože je len na úvahe a rozhodnutí žalobcu, aké opatrenia prijme na odstránenie zistených porušení právnych predpisov.

10. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobnou replikou žalobca, v ktorej zotrval na svojom žalobnom návrhu, uvedenom už v žalobe.

10.1. Žalobca vo vyjadrení nad rámec toho, čo uviedol už v žalobe (pričom niektoré časti z nej opätovne zopakoval aj v žalobnej replike), uviedol, že ustanovenie § 14 ods. 1 ZoIP stanovuje ako obligatórnu náležitosť protokolu (v prípade smrteľného úrazu) aj vyjadrenie osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú. ZoIP na žiadnom mieste neuvádza, že by malo ísť výlučne o vyjadrenie osoby, zo strany ktorej bolo inšpektorátom práce zistené porušenie v príčinnej súvislosti s udalosťou. I. V. bol ako vedúci práce účastníkom prešetrovanej udalosti a väčšina tvrdení uvedených v protokole sa ho týka.

10.2. Súčasne žalobca poukázal aj na zistenia žalovaného uvedené v predchádzajúcom protokole (ktorý bol zrušený v správnom súdnom konaní - pozn. správneho súdu). Žalobca zotrval aj na tvrdení, že žalovaný sa nepridŕžal záverov vyplývajúcich z odôvodnenia Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/2/2014-133 z 22.10.2015 a že dospel trikrát k zisteniu rôznych nedostatkov v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu. V čase, keď bol so žalovaným protokol prerokovaný, žalovaný už mal mať ustálené, akých nedostatkov sa mal žalobca dopustiť. Dodatkom, ktorým došlo k zmene protokolu, žalovaný vyvodil nové porušenie ustanovenia právneho predpisu, odôvodňujúc ho tým, že ide o akceptovanie pripomienok žalobcu a že zo strany žalobcu išlo o predostrenie závažných skutočností. Zo strany žalovaného však ide o tretí protokol, kde zistené skutočnosti sú totožné, pričom žalovaný vždy dospeje k iným skutkovým a právnym záverom a dokonca v tomto prípade dodatočne k novému porušeniu ustanovenia právneho predpisu. Zo strany žalovaného tak došlo k porušeniu zásady reformatio in peius. Využitím žalobcovho práva vyjadriť sa k protokolu žalovaný zhoršil jeho právne postavenie, keď dospel k záveru, že došlo k ďalšiemu porušeniu právneho predpisu zo strany žalobcu. Ustanovenie § 14 ods. 3 ZoIP neoprávňuje inšpektora práce k zmene protokolu.

10.3. STN 34 3100 je Slovenská technická norma vydaná Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Žalobca opätovne uviedol aj to, že vedúcim zamestnancom v čase vzniku pracovného úrazu bola iná osoba, ktorá nevykonávala úlohy vedúceho práce v zmysle pracovných postupov, čo žalovaný ignoruje. Žalobca zotrval na tom, že skutkové zistenie žalovaného, že I. V. ako vedúci práce konal ako vedúci zamestnanec na stupni riadenia u žalobcu je v rozpore s dokumentmi predloženými žalobcom žalovanému ako aj s obsahom správneho spisu. Pojem vedúci zamestnanec je definovaný v Zákonníku práce, a preto tento nie je možné svojvoľne interpretovať. Konanie žalovaného ako aj jeho správna úvaha sú arbitrárne, v rozpore s predloženými podkladmi žalobcu a so zisteným skutkovým stavom a právnymi predpismi. Žalobca zotrval rovnako na právnom názore obsiahnutom v žalobe, podľa ktorého akékoľvek konanie zamestnanca ako vedúceho práve v rozpore s platnými právnymi predpismi a pracovnými postupmi, za situácie, keď žalobca preukázateľne vykonal všetky opatrenia a splnil si všetky povinnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré mu vyplývajú zo ZoBOZP a iných príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, nemôže byť bez ďalšieho posudzované ako nedostatok zo strany žalobcu ako zamestnávateľa.

11. K žalobnej replike žalobcu sa vyjadril žalobnou duplikou žalovaný, v ktorej zotrval na svojom návrhu meritórneho rozhodnutia, uvedenom už vo vyjadrení k žalobe.

11.1. Žalovaný vo vyjadrení nad rámec toho, čo uviedol už vo vyjadrení k žalobe (pričom niektoré časti z neho opätovne zopakoval aj v žalobnej duplike), uviedol, že ustanovením § 14 ods. 1 ZoIP mal zákonodarca namysli prípady, kedy je pri vyšetrovaní udalosti (v zmysle § 7 ods. 3 písm. b/ ZoIP) zistená aj príčina na strane poškodeného, prípadne sa zistí príčina na strane kontrolovaného subjektu, ktorý nie je zamestnávateľom poškodeného. Len v takomto prípade (o ktorý nejde v prejednávanej veci) protokol obsahuje aj ich vyjadrenie. Správny orgán v tomto konaní, tak ako aj v iných konaniach, dbal na to, aby v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely a pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol zistený pri vyšetrovaní udalosti. Inšpektor práce po vyhotovení dodatku č. 1, v ktorom uviedol vyjadrenie žalobcu a svoje stanovisko k nemu v plnom rozsahu dodržal ustanovenie § 14 ods. 3 písm. a) ZoIP. Žalovaný v plnom rozsahu zotrval aj na skutkovom zistení a jeho právnom posúdení, spočívajúcim v tom, že I. V. bol v čase úrazu voči Y. E. ako vedúci práve v zmysle PN 34 3100-1/2005 vedúcim zamestnancom v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Vo vyjadrení k žalobe žalovaný nesprávne uviedol, že žalobca vypracoval STN 34 3100, mal tým však namysli to, že na základe tejto STN žalobca prijal podnikovú normu PN 34 3100-1 v ktorej upravil niektoré činnosti na svoje podmienky. V tejto norme určil tak práva a povinnosti vedúceho práce (I. V.) ako aj povinnosti jeho podriadeného (Y. E.). Žalovaný rovnako zotrval aj na dôvodoch, pre ktoré považuje časť protokolu V. Opatrenia ako materiálne vykonateľnú.

12. Žalobca (konajúci prostredníctvom povereného zamestnanca) ako aj žalovaný na pojednávaní dňa 07.03.2019 neuviedli už žiadne nové skutkové či právne argumenty, ktoré by v priebehu písomnej fázy konania neobsiahli vo svojich písomných podaniach. Následne správny súd na pojednávaní dňa 21.03.2019 verejne vyhlásil vo veci rozsudok.

III. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania a ich vyhodnotenie, právne posúdenie veci

13. Krajský súd v Nitre ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 19 v spojení s § 10 a § 13 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - ďalej len „Správny súdny poriadok“ alebo „SSP“), po zrušení rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23Sa/25/2016-153 z 22. mája 2017 rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžk/4/2017-225 z 28. augusta 2018 z dôvodu, že vo veci rozhodol nesprávne obsadený súd, keď rozhodol samosudca namiesto senátu, konajúc v senáte o všeobecnej správnej žalobe žalobcu (§ 6 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 177 a nasl. SSP), nezistiac naplnenie dôvodov podľa § 134 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 a contrario SSP), vychádzajúc zo stavu daného v čase vydania správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP) zákonnosť žalobou napadnutého opatrenia žalovaného, označeného v záhlaví, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju týmto rozsudkom podľa § 190 SSP zamietol.

14. Správny súd vychádzajúc zo skutkového stavu daného v čase vydania správnou žalobou napadnutého opatrenia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) a tento neopakujúc na tomto mieste, keď je uvedený už v príslušných bodoch I. časti odôvodnenia rozsudku popisujúcej priebeh administratívneho konania a napadnutého opatrenia, právne posudzoval vec podľa nasledovných ustanovení:

14.1. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

14.2. Podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“), inšpektorát práce vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, príčiny závažnej priemyselnej havárie, bezpečnostné, technické a organizačné príčiny vzniku choroby z povolania a ohrozenia chorobou z povolania, vedie ich evidenciu a podľa potreby vyšetruje príčiny vzniku aj ostatných pracovných úrazov.

14.3. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona o inšpekcii práce, na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov ihneď alebo v lehotách ním určených.

14.4. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

14.5. Podľa § 14 ods. 1 veta prvá a druhá zákona o inšpekcii práce, protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b).

14.6. Podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. a), uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), c), g), h) a i) a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,

a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin,

b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

14.7. Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce

a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu,

b) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave upovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.

14.8. Podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce v znení účinnom do 17.06.2016 (t. j. v znení účinnom v čase vydania protokolu), protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu vyjadriť alebo ho podpísať; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

14.9. Podľa § 14 ods. 4 zákona o inšpekcii práce v znení účinnom od 18.06.2016 (t. j. v znení účinnom v čase vydania dodatku k protokolu), protokol sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa zamestnávateľ alebo ním poverený zamestnanec, alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, odmietne oboznámiť s protokolom, písomne sa k nemu nevyjadrí alebo ho nepodpíše; táto skutočnosť musí byť uvedená v protokole.

14.10. Podľa § 14 ods. 5 zákona o inšpekcii práce, jedno vyhotovenie protokolu inšpektorát práce doručí kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom. Jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, choroby z povolania alebo ohrozenia chorobou z povolania, inšpektorát práce doručí aj zamestnancovi, ktorý utrpel tento pracovný úraz, u ktorého vznikla choroba z povolania alebo ktorý je ohrozený chorobou z povolania; ak zamestnanec v dôsledku pracovného úrazu zomrel, jedno vyhotovenie protokolu z vyšetrenia príčiny vzniku pracovného úrazu inšpektorát práce doručí blízkej osobe tohto zamestnanca, ak o to požiada.

14.11. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“), úlohy zamestnávateľa v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať vedúci zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

14.12. Podľa § 9 ods. 1 návetia zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov.

14.13. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.

14.14. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „“), vedúci zamestnanci zamestnávateľa sú zamestnanci, ktorí sú na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa oprávnení určovať a ukladať podriadeným zamestnancom zamestnávateľa pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

15. Správny súd úvodom tejto časti považuje za dôležité najskôr vymedziť samotný rozsah súdneho prieskumu v prípade, ak jeho predmetom je opatrenie, a to konkrétne protokol o výsledku inšpekcie práce v zmysle § 14 zákona o inšpekcii práce (tak ako je to v prejednávanej veci).

15.1. S poukazom na aktuálnu a ustálenú súdnu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) ako kasačného súdu, reprezentovanú napr. rozsudkom sp. zn. 10Sžk/19/2017 z 30. mája 2018, správny súd konštatuje nasledovné právne závery, na odchýlenie sa od ktorých nezistil žiadny relevantný dôvod (napr. vývoj právneho názoru alebo iné).

15.2. Súdny prieskum protokolu je možný len za predpokladu, že obsahuje autoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave zistených nedostatkov. Platí, že uvedené porušenie povinností určuje aj rámec súdneho prieskumu, keď je možné skúmať len zákonnosť uloženia tých povinností, ktoré predstavujú zásah do právneho postavenia kontrolovaného subjektu. Možnosť súdneho prieskumu je teda limitovaná týmto rozsahom a súd sa v zásade nemôže zaoberať správnosťou určenia príčin pracovného úrazu ako celku, ale len zistení ohľadne porušenia povinností kontrolovaného subjektu, ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie. Len uloženie týchto sankcií predstavuje pri protokole zásah do sféry kontrolovaného subjektu a robí protokol spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

15.3. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodovacej činnosti NS SR ešte ako súdu odvolacieho v rámci správneho súdnictva, keď napr. z uznesenia sp. zn. 1Sžo/162/2007 zo dňa 2. decembra 2008 vyplýva, že pre posúdenie podmienok preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je podstatné, či takéto rozhodnutie bolo vydané v správnom konaní alebo mimo takéhoto procesného postupu. Podstatnou v tomto konaní je tá skutočnosť, že protokol bol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomocí zverených mu osobitným zákonom, ktorý na základe zistenia porušenia povinností uložil žalobcovi v zmysle § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce povinnosť - odstrániť zistené nedostatky v určenom termíne a teda správny orgán predpísaným spôsobom autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu tým, že mu uložil povinnosť, ktorej prípadné nesplnenie môže následne viesť k uloženiu sankcie v zmysle § 19 zákona o inšpekcii práce. Svojím charakterom je teda spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t. j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a nepochybne tak citeľne zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností.

15.4. V správnom súdnom konaní, predmetom ktorého je preskúmanie protokolu o výsledku inšpekcie práce o výsledku vyšetrovania príčin pracovného úrazu, sú bez právneho významu námietky týkajúce sa príčin úrazu, ktorých prejednanie bude predmetom konania až v administratívnom konaní začatom na podklade protokolu, pričom výsledné správne rozhodnutie bude samo o sebe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

15.5. Súdna preskúmavacia činnosť vo vzťahu k protokolu o inšpekcii práce je presne vymedzená a to tak, že správny súd je oprávnený skúmať len zákonnosť uloženia povinností smerujúcich k náprave zistených nedostatkov.

15.6. V nadväznosti na uvedené závery vyplývajúce z aktuálnej a ustálenej rozhodovacej praxe NS SR správny súd najmä vo vzťahu k bodu 15.4. odôvodnenia ešte dodáva, že zistenie príčin pracovného úrazu a zistenie porušení bezpečnosti práce na strane zamestnávateľa nie sú vždy v priamej korelácii. Preto ani situácia, keď by správny orgán v protokole určil príčiny pracovného úrazu výlučne na strane poškodeného neznamená bez ďalšieho, že tu nedošlo k takým porušeniam predpisov o bezpečnosti práce, ktoré by nemohli viesť k uloženiu opatrení zamestnávateľovi za účelom ich odstránenia, resp. z dôvodu, aby sa do budúcnosti predišlo určitým situáciám, ktoré môžu viesť k vzniku úrazov. Zistenie príčin úrazu a porušenia povinností, ktoré viedli k uloženiu povinností zamestnávateľovi, nie je možné bez ďalšieho stotožňovať. Z týchto dôvodov sú preto v správnom súdnom konaní, ktorého predmetom je prieskum protokolu o výsledku inšpekcie práce, ktorý je výsledkom vyšetrovania príčin vzniku pracovného úrazu, tie žalobné námietky, ktoré smerujú de facto k zisteniu príčin úrazu, resp. ktoré smerujú k poukázaniu na zavinenie alebo spoluzavinenie poškodeného na vzniku úrazu bez právneho významu. Otázka príčin úrazu a následnej zodpovednosti sa totiž rieši až v samotnom správnom konaní, ktorého výsledkom bude rozhodnutie, samo o sebe spôsobilé súdneho prieskumu. Až v rámci takéhoto súdneho prieskumu rozhodnutia odvolacieho orgánu, ktorým je zavŕšené správne konanie, sa potom súd zaoberá správnosťou skutkových a právnych záverov správneho orgánu, príčin smrteľného pracovného úrazu, otázkou dostatočne zisteného skutkového stavu ako aj prípadnej preskúmateľnosti rozhodnutia s poukazom na vysporiadanie sa s námietkami žalobcu vznesených počas konania. V riadne začatom správnom konaní je potom povinnosťou správnych orgánov riadne sa zaoberať prípadným porušením predpisov o ochrane a bezpečnosti zdravia pri práci aj zo strany pracovným úrazom poškodeného a svoje závery, ku ktorým dospeje aj riadne (v súlade s požiadavkami, ktoré zákon kladie na odôvodnenie správneho rozhodnutia) vysvetliť v konečnom rozhodnutí.

15.7. Inšpekcia (práce) je totiž konaním a postupom správneho orgánu, ktorým predovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä ako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté vo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie, ktorého náležitosti stanovuje § 14 zákona o inšpekcii práce. Uvedený protokol predstavuje v následne začatom správnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v začatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade so zákonom posúdiť.

16. Správny súd vychádzajúc z uvedených právnych záverov preskúmal zákonnosť opatrenia, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (z dôvodov uvedených už v bode 13. odôvodnenia), avšak len v rozsahu v ňom uvedených zistení ohľadne porušenia povinností kontrolovaného subjektu (žalovaného), ktoré viedli k uloženiu povinností vynútiteľných uložením sankcie.

17. V prvom rade bolo potrebné vysporiadať sa s tými žalobnými dôvodmi, v ktorých žalobca namietal procesný postup predchádzajúci vydaniu protokolu, najmä však dodatku k nemu, ktoré založil na tom, že po doručení jeho vyjadrenia k protokolu nebol žalovaný oprávnený už zmeniť (dodatkom) obsah protokolu v časti, v ktorej uviedol zistené porušenia povinností žalobcom, a že protokol v znení dodatku je neurčitý a nedostatočne odôvodnený (žalobné body 2, 3, sčasti aj 7, popísané v bodoch 8.5., 8.7. a 8.11. odôvodnenia). Správny súd na tomto mieste súčasne poukazuje, že niektoré žalobné dôvody uvedené v jednotlivých žalobných bodoch sa čiastočne prekrývali, správny súd preto k niektorým zaujíma stanovisko v iných častiach odôvodnenia, kde bolo uvedenie tohto vysporiadania sa s daným žalobným dôvodom zo systematického a logického hľadiska vhodnejšie.

17.1. Zákon o inšpekcii práce ukladá v ustanovení § 13 ods. 2 povinnosť inšpektorovi práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa vypracovať protokol, ktorého obsahové náležitosti upravuje § 14 zákona o inšpekcii práce a ten prerokovať s (kontrolovaným) zamestnávateľom. Inšpektor práce je podľa § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce oprávnený v protokole uložiť opatrenia spočívajúce aj v nariadení odstránenia zistených nedostatkov (v nadväznosti na § 12 ods. 2 písm. b/ zákona o inšpekcii práce) a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov (príp. aj záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv) a ich príčin. Inšpektor práce je súčasne vychádzajúc z § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce povinný umožniť kontrolovanému zamestnávateľovi vyjadriť sa k protokolu v lehote, ktorú inšpektor práce určí a následne vyhotoviť dodatok k protokolu, v ktorom je povinný uviesť toto vyjadrenie a stanovisko k nemu.

17.2. Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu v prejednávanej veci (podrobne popísaného v I. časti odôvodnenia), inšpektor práce vyhotovil dňa 18.05.2016 protokol o výsledku inšpekcie práce (v rámci ktorej boli na základe § 7 ods. 3 písm. b/ zákona o inšpekcii práce vyšetrované príčiny pracovného úrazu Y. E., ktorým bola spôsobená smrť). V protokole žalovaný uviedol zistené porušenia predpisov žalovaným a uložil mu aj opatrenia spočívajúce v nariadení odstránenia zistených nedostatkov. Žalovaný v protokole súčasne určil žalobcovi lehotu (10 dní od doručenia protokolu, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 23.05.2016), v ktorej sa žalobca môže k nemu vyjadriť. Toto oprávnenie žalobcu ako kontrolovaného zamestnávateľa písomne sa vyjadriť k protokolu žalobca aj využil, keď dňa 02.06.2016 doručil žalovanému svoje písomné vyjadrenie zo dňa 01.06.2016. Následne žalovaný oznámil žalobcovi, že na základe jeho vyjadrenia vypracoval inšpektor práce k protokolu z 18.05.2016 dodatok č. 1, na ktorého prerokovanie vyzval žalobcu prípisom zo dňa 20.06.2016, doručeným žalobcovi dňa 24.06.2016 s navrhovaným termínom jeho prerokovania na deň 30.06.2016. Na prípis žalovaného reagoval písomným podaním žalobca, v ktorom uviedol, že protokol už prerokovaný bol, a preto požaduje doručenie vyhotoveného dodatku č. 1. Následne dňa 06.07.2016 bol žalobcovi doručený dodatok č. 1 k protokolu, ktorým bola zmenená časť zistených porušení predpisov (v príčinnej súvislosti so vznikom pracovného úrazu) tak, že namiesto porušenia ustanovenia § 6 ods. 8 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „zákon o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci“) uviedol porušenie ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 6 ods. 8 zákona o inšpekcii práce na skutkovom základe popísanom v dodatku č. 1.

17.3. Správny súd v predchádzajúcom bode popísanom postupe žalovaného, ktorý predchádzal vydaniu dodatku k protokolu, nezistil žiadnu nezákonnosť.

17.4. Správny súd sa nestotožňuje predovšetkým s tým, že by zákon o inšpekcii práce neumožňoval inšpektorovi práce zmeniť dodatkom v dôsledku písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa k protokolu, ktoré mu bolo doručené v lehote určenej inšpektorom práce v protokole, akúkoľvek časť protokolu. Takýto výklad neobstojí pre jeho zjavný rozpor so samotným účelom inštitútu dodatku k protokolu. Inštitút dodatku k protokolu nie je v zákone o inšpekcii práce obsiahnutý samoúčelne, ale práve aj za účelom možnosti korigovania skutkových zistení uvedených v protokole, ich právnych záverov alebo aj uložených povinností (napr. prijať opatrenia na odstránenie v protokole konštatovaných zistení porušenia predpisov) v prípade, keď inšpektor práce práve v dôsledku podaného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa k protokolu zistí dôvodnosť ním uvádzaných skutočností. Ak by správny súd prijal opačný záver, inštitút dodatku k protokolu, keď by bez ohľadu na dôvodnosť skutočnosti uvádzaných vo vyjadrení k protokole kontrolovaným zamestnávateľom nemohol nijakým spôsobom obsah protokolu už zmeniť, by bol inštitútom nadbytočným a samoúčelným bez reálnej možnosti napraviť určité skutkové či právne vady protokolu.

17.5. Bolo pritom len vecou žalobcu, že vo vyjadrení k protokolu namietal vadu protokolu spočívajúcu v tom, že v ňom žalovaný konštatuje porušenie povinnosti žalobcu na právnom základe ustanovenia § 6 ods. 8 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, z ktorého zamestnávateľovi podľa žalobcu žiadna povinnosť nevyplýva, ktorá námietka protokolu bola spôsobilá viesť aj k tomu, že inšpektor práce ju síce vyhodnotí ako dôvodnú (keď v dodatku č. 1 výslovne odkazuje aj na tú časť vyjadrenia žalobcu k protokolu, v ktorej namieta, že nemohol porušiť ustanovenie § 6 ods. 8 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, keďže toto ustanovenie zamestnávateľovi žiadnu povinnosť neukladá), avšak napraví ju tak, že zmení vadné právne posúdenie zisteného porušenia povinnosti kontrolovaným zamestnávateľom na správne, ktoré môže byť vykonané napr. aj tak (ako sa to stalo aj v prejednávanej veci), že bude doplnené zákonné ustanovenie predpisu, ktoré žalobca popísaným skutkom porušil.

17.6. V žalobnej replike žalobca namietal, že týmto postupom žalovaného došlo k porušeniu zákazu reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu). K tomuto správny súd uvádza, že zákaz refomatio in peius sa v zásade uplatňuje najmä v trestnom konaní (avšak aj v ňom len za určitých podmienok - napr. len ak odvolanie proti rozsudku nepodá okrem obžalovaného súčasne aj prokurátor v neprospech žalobcu). Zásada zákazu reformatio in peius sa ale v zásade neuplatňuje v správnom trestaní. V správnom trestaní sa zásada zákazu reformatio in peius uplatní, len ak ju výslovne osobitný zákon ustanovuje (tento právny záver judikoval NS SR už napr. v rozsudku sp. zn. 5 Sž 106/2001 zo 6. februára 2002). Inšpekciou práce predmetom ktorej je vyšetrovanie príčin vzniku pracovného úrazu, v dôsledku ktorého bola spôsobená smrť, nie je konaním, v ktorom by platila vo vzťahu k inštitútu vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa k protokolu zásada zákazu reformatio in peius. Uvedený záver možno podporne vyvodiť aj z toho, že ak sa v správnom trestaní táto zásada uplatňuje výlučne vtedy, ak ju príslušný osobitný zákon výslovne ustanovuje, tak potom o to viac sa nemôže uplatniť v rámci inšpekcie práce ako konania a postupe, v ktorom sa predovšetkým zisťuje skutkový stav, výsledky ktorého zisťovania sú obsahom protokolu o inšpekcii práce, ktorý môže byť v prípadne na ňom nadväzujúcom konaní vo veci správneho trestania len jedným z dôkazných prostriedkov a za stavu, keď zákon o inšpekcii práce uvedenú zásadu výslovne vo vzťahu k vyhotovovaniu dodatku k protokolu neustanovuje.

17.7. Žalovaný v dodatku č. 1 k protokolu súčasne síce veľmi stručne, ale dostatočne určito a zrozumiteľne uviedol, že časť protokolu, v ktorej boli konštatované zistenia porušenia predpisov mení práve na základe II. a VI. časti vyjadrenia žalobcu k protokolu. Toto tvrdenie žalovaného výslovne uvedené v dodatku č. 1 k protokolu v spojení s tou časťou dodatku, v ktorej žalovaný uvádza, ako mení príslušnú časť protokolu, nemožno interpretovať inak ako to, že žalovaný najmä II. časť vyjadrenia žalovaného k protokolu vyhodnotil ako dôvodnú a že mal za to, že ustanovenie § 6 ods. 8 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci priamo bez nadväznosti na iné ustanovenie (ktorým bolo v prejednávanej veci, ako to vyplýva z dodatku č. 1 k protokolu, práve ustanovenie § 9 ods. 1, ods. 1 písm. d/ zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci) nezakladá žalovanému právnu povinnosť, ktorú by mohol porušiť. Na tomto mieste zvýrazňuje správny súd ešte aj tú skutočnosť, že žalovaný v dodatku č. 1 k protokolu de facto zistený skutkový stav porušených povinností opísaný v protokole nezmenil, upravil len ich právne posúdenie a to doplnením ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na ktoré nadväzuje už v samotnom protokole uvedené ustanovenie § 6 ods. 8 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

17.8. V nadväznosti na uvedené správny súd dodáva, že okrem veľmi stručného, ale dostatočne určitého a zrozumiteľného odôvodnenia zmeny časti protokolu (keď zmenené bolo v zásade len právne posúdenie zistených porušení predpisov, a to len doplnením o ustanovenie, na ktoré nadväzuje ustanovenie § 6 ods. 8 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré bolo uvedené už v protokole, a to z dôvodu stotožnenia sa žalovaným s výslovne uvedenou najmä II. a VI. časťou vyjadrenia žalobcu k protokolu) obsahuje protokol oveľa podrobnejšie, určité, zrozumiteľné a dostatočné odôvodnenie toho, prečo sa žalovaný s ostatnými časťami vyjadrenia žalovaného k protokolu nestotožnil a rovnako obsahuje aj uvedenie toho, že z týchto popísaných dôvodov zostávajú ostatné časti protokolu (t. j. tie, ku ktorých zmene dodatkom č. 1 nedošlo) nezmenené. Z týchto dôvodov sa správny súd nestotožňuje s tým, že by dodatok č. 1 bol v dôsledku zmätočnosti nezrozumiteľný alebo že by bol nedostatočne odôvodneným alebo že by neobsahoval predpísané náležitosti.

17.9. Správny súd nevzhliadol nezákonnosť postupu žalovaného ani v tom, že po vyhotovení dodatku č. 1 vyzval žalobcu na prerokovanie protokolu v znení tohto dodatku, keď takýto postup žalovaného nemohol mať za následok vznik akejkoľvek ujmy žalobcu. Zo zákona o inšpekcii práce skutočne nevyplýva povinnosť inšpektorátu práce po vyhotovení dodatku k protokolu podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce vyzvať žalobcu ešte na jeho prerokovanie (teda prerokovanie protokolu už v znení dodatku) (k tomu obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžk/22/2017 z 8. augusta 2018, bod 53. jeho odôvodnenia), a to ani vtedy, keď dodatkom k protokolu dochádza k zmene protokolu a tým poskytnúť žalobcovi aj opätovne právo vyjadriť sa k protokolu už v znení vypracovaného dodatku k protokolu. Žalovaný by sa nedopustil porušenia žiadnej procesnej normy, ak by žalobcovi po vyhotovení dodatku k protokolu (hoci sa ním aj v časti mení obsah protokolu) tento dodatok len doručil žalobcovi bez toho, aby mu znovu určil lehotu na vyjadrenie sa k nemu. Správny súd v tejto súvislosti vyzdvihuje postup žalovaného, ktorý nepostupoval prísne formalisticky, ale práve s prihliadnutím na to, že dodatkom k protokolu vypracovaným v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu k protokolu, ktoré v časti vzhliadol ako dôvodné, čo viedlo k zmene časti protokolu dodatkom, opätovne vyzval žalobcu na prerokovanie protokolu už v znení jeho dodatku (keď dodatok je ex lege podľa § 14 ods. 3 písm. a/ zákona o inšpekcii práce súčasťou protokolu). Žalobca preto nedôvodne namieta nezákonnosť postupu, ktorým ho žalovaný neukrátil žiadneho práva, ale naopak svojím procesným postupom, nie prísne formalistickým, mu poskytol účinný prostriedok obrany voči skutočnostiam uvedeným v protokole už v znení jeho dodatku. To, že žalobca dané procesné právo, ktorého realizácia mu postupom žalovaného bola umožnená, nevyužil, je len vecou žalobcu bez vplyvu na zákonnosť preskúmavaného opatrenia v rozsahu, v ktorom podlieha správnemu súdnemu prieskumu.

17.10. Keďže správny súd z uvedených dôvodov nezistil žiadnu nezákonnosť v postupe ktorý predchádzal vydaniu dodatku č. 1 k protokolu a rovnako nezistil ani žiadnu zákonnosť samotného dodatku č. 1 k protokolu, správny súd v ďalšom vychádzal z toho, že predmetom preskúmania zákonnosti je protokol v znení jeho zmien vykonaných dodatkom č. 1, ktorý tvorí súčasť protokolu.

18. Správny súd sa v ďalšom zaoberal žalobnými dôvodom 1 a sčasti 6 (a to v časti, v ktorej smeroval proti príčine vzniku úrazu uvedenej v protokole) (tieto žalobné body sú bližšie vymedzené v bodoch 8.4. a 8.10. odôvodnenia), pričom ani dôvodnosť týchto žalobných bodov z nižšie uvedených dôvodov nezistil.

18.1. Ustanovenie § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce ustanovuje v prípade, akým je prejednávaná vec, keď preskúmavaným protokolom (v znení dodatku) je protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť, ako jednu z obligatórnych súčastí protokolu vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú. K tomu správny súd uvádza, že osobou, ktorej sa týkajú skutočnosti uvedené v protokole v zmysle § 14 ods. 1 zákona o inšpekcii práce nie je akákoľvek osoba, o ktorej sa akákoľvek skutočnosť v protokole uvádza alebo ktorá sa v akejkoľvek súvislosti v protokole spomína, ale taká osoba, ktorá je skutočnosťami uvedenými v protokole nejakým spôsobom priamo dotknutá na svojich právach, právom chránených záujmoch či povinnostiach. Takouto osobou bude potom osoba odlišná od kontrolovaného zamestnávateľa, u ktorej inšpektor práce napr. zistil porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisu, ktorý je povinný dodržiavať, osoba, ktorá utrpela pracovný úraz, osoba, ktorej inšpektor práce uložil nejakú povinnosť a pod. Účelom ustanovenia § 14 ods. 1 vety druhej zákona o inšpekcii práce je totiž poskytnúť osobe, ktorej práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti sú protokolom priamo dotknuté vyjadriť sa k týmto a poskytnúť jej tak účinný procesný prostriedok jej ochrany.

18.2. I. V. žiaden z uvedených znakov nenapĺňa (nebola mu inšpektorom práce v protokole uložená žiadna povinnosť, nie je osobou poškodenou úrazom a inšpektor práce u neho ani nekonštatuje porušenie právnej povinnosti - za toto nemožno považovať to, že prostredníctvom jeho konania, popísaným v skutkoch uvedeným v protokole v znení dodatku č. 1, došlo k porušeniu povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa), nemožno ho preto považovať za osobu priamo dotknutú skutočnosťami uvedenými v protokole (dotknutá nimi môže byť len nepriamo, napr. ak by zamestnávateľ na základe zistení uvedených v protokole vyvodil voči nemu pracovnoprávnu zodpovednosť za porušenie svojich pracovných povinností), a preto protokol ani nemusel obsahovať jeho vyjadrenie.

18.3. Uvedené podporuje aj systematický výklad ustanovenia § 14 ods. 1 vety druhej napr. aj v spojení s § 14 ods. 5 vety druhej zákona o inšpekcii práce, ktoré ustanovuje povinnosť doručiť okrem iného protokol o vyšetrení príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, choroba z povolania alebo ohrozenie choroby z povolania aj takejto osobe. Je pritom zrejmé, že tieto osoby sú priamo dotknuté na právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach protokolom o vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu, a preto sa im protokol aj doručuje ako osobám, ktorých sa skutočnosti uvedené v protokole týkajú. V prejednávanej veci však nebol naplnený žiadny zákonný dôvod podľa § 14 ods. 5 zákona o inšpekcii práce nato, aby sa protokol doručoval aj I. V.. Z úpravy doručovania protokolu o inšpekcii práce pritom vyplýva, že zákonodarca kládol dôraz na to, aby práve osobám, ktorých sa skutočnosti uvedené v protokole priamo týkajú v tom zmysle, že majú priamy vplyv na ich právne postavenie, sa protokol o inšpekcii práce, majúci obsahovať aj ich vyjadrenie, doručoval. Aj z týchto skutočností potom možno vyvodiť, že nebol zákonný dôvod na to, aby protokol v prejednávanej veci obligatórne obsahoval aj vyjadrenie I. V..

18.4. Žalobca nedôvodne v správnej žalobe poukazuje na to, že žalovaný v každom z troch protokolov, ktoré boli doteraz vyhotovené v rámci vyšetrovania príčin vzniku smrteľného úrazu Y. E. dospel k iným skutkovým zisteniam. Ako správny súd uviedol už v bode 3. až 4. odôvodnenia, predchádzajúce dva protokoly žalovaného o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu Y. E., ktorým bola spôsobená smrť, boli ako nezákonné v konaní vo veci správneho súdnictva zrušené ako nezákonné. Z tohto dôvodu na ne nemožno v súčasnosti akokoľvek prihliadať a účelovo na ich časti poukazovať, keď sa žalobca v rámci správneho súdnictva domáhal žalobami ich zrušenia pre nezákonnosť, s ktorými bol aj úspešný.

18.5. Keďže z dôvodov uvedených už v predchádzajúcom bode správny súd v tomto správnom súdnom konaní preskúmava zákonnosť protokolu v znení zmien, ktoré boli urobené dodatkom č. 1 (bod 17.10. odôvodnenia), neobstojí ani žalobná námietka, že žalovaný v protokole v znení dodatku č. 1 zistil u žalobcu len porušenie ustanovenia § 6 ods. 8 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré žalobcovi ako zamestnávateľovi neustanovuje žiadnu povinnosť. Protokol v znení zmien vykonaných dodatkom č. 1 totiž neobsahuje záver o tom, že žalobca ako zamestnávateľ porušil ustanovenie § 6 ods. 8 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ale že porušil v protokole v znení dodatku č. 1 dvomi tam uvedenými skutkami ustanovenie § 9 ods. 1 a ods. 1 písm. d) v nadväznosti na § 6 ods. 8 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pričom ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci už jednoznačne zamestnávateľovi právne povinnosti tam vymedzené ukladá.

18.6. Žalobca v žalobných bodov uvedených v správnej žalobe namietal aj nezákonnosť časti protokolu v znení dodatku č. 1, v ktorej je uvedená ako príčina vzniku pracovného úrazu Y. E. nesprávna organizácia práce. Ako správny súd uviedol už v bode 15. odôvodnenia (a v rámci neho najmä bod 15.4., 15.6.), žalobné námietky týkajúce sa príčin vzniku úrazu a ktoré poukazujú na zavinenie alebo spoluzavinenie poškodeného sú v správnom súdnom konaní, predmetom ktorého je protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu, z tam uvedených dôvodov bez právneho významu. Ich prejednanie (otázka príčin úrazu a následnej zodpovednosti) bude predmetom až v administratívnom konaní začatom na podklade protokolu, pričom výsledné správne rozhodnutie bude samo o sebe spôsobilý predmetom súdneho prieskumu.

19. V ďalšej skupine žalobných bodov - žalobné body 4, 5 a sčasti 6 (popísané bližšie v bodoch 8.8. až 8.10. odôvodnenia) žalobca namietal skutkové zistenia a právne závery týkajúce sa stotožnenia postavenia I. V. ako vedúceho práce podľa podnikovej normy s postavením vedúceho práce v zmysle Zákonníka práce. Aj tieto žalobné body sú nedôvodné, čo správny súd zdôvodňuje v nasledovných podbodoch.

19.1. obsahuje v § 9 ods. 3 legálnu definíciu vedúceho zamestnanca. Vychádzajúc z právnej doktríny (napr. Barancová, H. a kol. . Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, 1424 s., komentár k § 9), status vedúceho zamestnanca majú zamestnanci, ktorí sú oprávnení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia zamestnávateľa, ak im je podriadený aspoň jeden zamestnanec. Zahŕňa nielen tých, ktorí sú oprávnení robiť právne úkony v mene zamestnávateľa, ale aj tých, ktorí sú oprávnení ukladať pokyny podriadeným zamestnancom, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im k tomu záväzné pokyny. Vedúcim zamestnancom môže byť len fyzická osoba, ktorej je podriadený aspoň jeden ďalší zamestnanec. Pre status vedúceho zamestnanca nie je rozhodujúci počet riadených zamestnancov. Status vedúceho zamestnanca nemá fyzická osoba, ktorej vedúce postavenie nevyplýva zo žiadneho právneho ani vnútorného predpisu zamestnávateľa.

19.2. Aplikujúc uvedené právne názory vyplývajúce z definície vedúceho zamestnanca tak, ako je tento definovaný v § 9 ods. 3 Zákonníka práce, na prejednávanú vec, správny súd sa stotožňuje so závermi žalovaného, uvedenými v preskúmavanom protokole v znení dodatku č. 1 o tom, že I. V. mal v čase, kedy došlo k pracovnému úrazu Y. E., ktorým mu bola spôsobená smrť, voči nemu status vedúceho zamestnanca a bol na stupni riadenia.

19.3. Správny súd v tejto súvislosti predovšetkým zdôrazňuje, že základnou podmienkou na to, aby mohla byť určitá fyzická osoba považovaná za vedúceho zamestnanca je tá, že tejto osobe musí vedúce postavenie vyplývať či už z právneho alebo vnútorného predpisu zamestnávateľa.

19.4. V prejednávanej veci v čase pracovného úrazu Y. E. vyplývalo I. V. postavenie vedúceho zamestnanca v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce z vnútorného predpisu žalobcu ako zamestnávateľa, a to konkrétne z podnikovej normy PN 34 3100-1/2005 v spojení s príkazom vydaným na základe uvedenej podnikovej normy (príkaz B PPN č. 021778 zo dňa 25.06.2012, ktorý je aj súčasťou administratívneho spisu spolu s kompletnou uvedenou podnikovou normou), ktorým bol práve a len I. V. určený za vedúceho práce k tej práci (práca pod napätím), pri ktorej výkone došlo k pracovnému úrazu Y. E.. Z uvedenej podnikovej normy (ktorej relevantné časti sú uvedené aj v I. časti odôvodnenia v rámci popisu administratívneho spisu) vyplývajú totiž osobe, ktorú podniková norma PN 34 3100-1/2005 označuje ako „vedúceho práce“ pri výkone prác, ktoré táto podniková norma upravuje (práce pod napätím), práve také oprávnenia, ktoré sú definičnými znakmi vedúceho zamestnanca v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce. Konkrétne, vedúci práce (pri prácach pod napätím) v zmysle uvedenej podnikovej normy je oprávnený dovoliť pracovníkom začatie práce (bod 4.6.1 podnikovej normy), je povinný nedovoliť pracovníkom práce pod napätím v prípade podozrenia o nespôsobilosti pracovníka na práce pod napätím (bod 6.9 podnikovej normy), je zodpovedný počas celého času výkonu danej práce za dozor nad bezpečnosťou všetkých pracovníkov (bod 8.2 podnikovej normy), je zodpovedný za dodržiavanie správneho pracovného postupu (bod 8.2 podnikovej normy), pracovníci sú povinný vykonávať len tie práce, ktoré im nariadil vedúci práce (bod 8.2 podnikovej normy), pracovníci sú povinný dbať na všetky pokyny vedúceho práce a dôsledne dodržiavať všetky bezpečnostné a pracovné predpisy (bod 8.2 podnikovej normy). Z uvedených konkrétnych práv a povinnosti vedúceho práce a povinností pracovníkov jednoznačne vyplýva, že vedúci práce v zmysle podnikovej normy PN 34 3100-1/2005 bol na danom stupni riadenia (označenom pozíciu „vedúci práce“ prác pod napätím) oprávnený pri výkone prác, na ktoré sa vzťahuje uvedená podniková norma, určovať a ukladať podriadeným pracovníkom pracovné úlohy, organizovať, riadiť a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny, čím vedúci práce v zmysle podnikovej normy spĺňa súčasne všetky definičné znaky vedúceho zamestnanca v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce.

19.5. Na uvedenom závere nič nemení skutočnosť, že žalobca nezahrnul túto pozíciu aj do svojej organizačnej štruktúry, keďže sám vydal iný vnútorný predpis, v ktorom osobe označenej ako „vedúci práce“ určil oprávnenia vedúceho zamestnanca v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce na príslušnom stupni riadenia označenom uvedenou pozíciu a ostatným pracovníkom pri danej práci voči nemu určil tomu zodpovedajúce povinnosti. Podmienkou na to, aby bola určitá fyzická osoba vedúcim práce v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce nie je tá, že tejto musí byť toto postavenie (vrátane tomu zodpovedajúci práv a povinností) priznané práve a len v organizačnom poriadku, ale môže tak byť urobené prostredníctvom akéhokoľvek právneho alebo vnútorného predpisu zamestnávateľa, ktorým v danej veci bola práve podniková norma PN 34 3100-1/2005. Rovnako na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že pracovníkmi vykonávajúcimi práce, na ktoré sa vzťahuje uvedená podniková norma, môžu byť aj osoby, ktoré ju nevykonávajú vo vzťahu k žalobcovi v pracovnoprávnom pomere. V prejednávanej veci ide totiž práve o prípad, keď pracovník (Y. E.) bol v pracovnoprávnom pomere so žalobcom.

19.6. Taktiež na uvedených záveroch nemení nič to, že aj Y. E. spĺňal podmienky na to, aby bol pri určitej práci, upravenej v podnikovej norme PN 34 3100-1/2005, určený za vedúceho práce v zmysle tejto podnikovej normy. Právne významné v tejto veci je to, že pri práci, pri ktorej došlo k jeho pracovnému úrazu, ktorým bola spôsobená smrť, vedúcim práce, a teda vedúcim zamestnancom v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce bol práve I. V., ako to správny súd uviedol už vyššie. Neobstojí ani tvrdenie, že ak je I. V. považovaný za vedúceho zamestnanca, potom by ním musel byť aj Y. E., keďže aj tento spĺňal podmienky na to, aby bol pri určitej práci podľa uvedenej podnikovej normy určený za vedúceho práce. Už zo samotnej podnikovej normy žalobcu PN 34 3100-1/2005 jednoznačne vyplýva, že vedúcim práce v zmysle tejto normy nie je ktokoľvek, kto spĺňa podmienky na to, aby bol za vedúceho práce určený, ale že ním je práve len tá osoba, ktorá bola vo vzťahu k danej práci a pracovnej skupine za vedúceho práce spôsobom stanoveným v podnikovej norme skutočne určená, teda ktorá bola skutočne poverená vedením pracovnej skupiny (napr. bod 2.31 podnikovej normy). K uvedenému pre úplnosť správny súd dopĺňa, že rovnako vedúcim zamestnancom v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce nie je ktorákoľvek fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky na to, aby vedúcim zamestnancom bola, ale práve len taká fyzická osoba, ktorej boli skutočne právnym alebo vnútorným predpisom zamestnávateľa určené práva a povinnosti, ktorých obsah tvorí definičné znaky vedúceho zamestnanca v zmysle § 9 ods. 3 Zákonníka práce.

19.7. Riešenie situácie, keď by pri danej činnosti bol spôsobený úraz s následkom smrti osobe, ktorá by nebola v pracovnoprávnom vzťahu so žalobcom nie je predmetom tohto konania a správny súd ju ani nie je oprávnený riešiť, keď táto by mala v tejto veci len akademickú povahu, nesúvisí s prejednávanou vecou a správny súd by zaujatím stanoviska k nej zjavne prekročil rozsah svojej právomoci, ktorý je určený predovšetkým Správnym súdnym poriadkom a spočíva v preskúmaní zákonnosti správnou žalobou napadnutého opatrenia v rozsahu, v akom je tento správny súdny prieskum možný.

19.8. V rámci časti žalobného bodu 5 žalobca opätovne namietal závery žalovaného o zistených nedostatkoch u žalobcu, ktoré podľa žalobcu nemožno považovať za príčinnú súvislosť so vznikom pracovného úrazu. Z dôvodov, ktoré správny súd podrobne popísal už v bodoch 15.4., 15.6. a 18.6. odôvodnenia správny súd na tomto mieste už len v stručnosti na tieto odkazuje a uvádza, že žalobné námietky týkajúce sa príčin vzniku úrazu a ktoré poukazujú na zavinenie alebo spoluzavinenie poškodeného alebo inej tretej osoby sú v správnom súdnom konaní, predmetom ktorého je protokol o vyšetrení príčin vzniku pracovného úrazu, z tam uvedených dôvodov bez právneho významu a tieto budú predmetom až administratívneho konania, začatého na podklade protokolu, pričom výsledné správne rozhodnutie bude samo o sebe spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

19.9. V rámci tohto správneho súdneho konania nie je teda podstatné, či je žalovaným konštatované porušenie právnej povinnosti príčinou vzniku pracovného úrazu (toto bude riešené až v administratívnom konaní začatom na podklade protokolu), ale len či k porušeniu danej právnej povinnosti žalobcom došlo, v prípade ktorého zistenia má totiž inšpektor práce uložiť zamestnávateľovi opatrenia, ktorých nesplnenie je vynútiteľné uložením sankcie (preto len v uvedenom rozsahu podlieha protokol v znení dodatku správnemu súdnemu prieskumu).

19.10. V tomto pritom správny súd zhodne so žalovaným dospel k záveru, že žalobca v protokole v znení dodatku č. 1 dostatočne určito a zrozumiteľne popísanými skutkami porušil povinnosti ustanovené v § 9 ods. 1 a ods. 1 písm. d) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, na ktoré následne nadväzuje § 6 ods. 8 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že zodpovednosť zamestnávateľa za porušenie povinností ustanovených v § 9 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, z ktorej sa nemôže zamestnávateľ vyviniť preukázaním porušenia povinnosti vedúcich zamestnancov, prostredníctvom ktorých podľa § 6 ods. 8 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci plní úlohy v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.

19.11. V súvislosti s týmto právnym názorom správny súd podporne poukazuje aj na právnu vetu judikátu R 101/2013, pod ktorým číslom bol publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. 5 Sžo 11/2012 z 28. februára 2013, podľa ktorej ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zakladá zamestnávateľovi objektívnu zodpovednosť, z ktorej sa nemôže vyviniť (s poukazom na argument, že išlo o náhly jav a že bolo nemožné od neho reálne vyžadovať takú organizáciu práce a zodpovednosti nadriadených pracovníkov prítomných na pracovisku, ktorá by umožňovala operatívne a včas reagovať na danú sankciu).

20. Napokon sa správny súd zaoberal posledným uplatneným žalobným bodom žalobcu (žalobný bod 7 - bod 8.11. odôvodnenia), v ktorom namietal materiálnu nevykonateľnosť v protokole v znení dodatku uložených opatrení.

20.1. Správny súd k tomuto žalobnému bodu predovšetkým uvádza, že aktuálna súdna prax kasačného súdu (napr. rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžk/19/2017 z 30. mája 2018) jednoznačne zastáva právny názor, že ak žalovaný v protokole (v znení dodatku) jasne opíše nedostatky zistené pri vyšetrovaní príčin závažného pracovného úrazu, pričom presne špecifikuje v čom spočívalo zistené porušenie povinnosti žalobcu a žalobca súčasne s poukazom na jednoznačnú identifikáciu nedostatkov v protokole (v znení dodatku) uloží žalobcovi povinnosť tieto nedostatky odstrániť či už v lehote ihneď a natrvalo alebo do určitej lehoty, nie je možné konštatovať neurčitosť či nezrozumiteľnosť protokolu (v znení dodatku) v tejto časti. Aj keď žalovaný neurčí konkrétny spôsob, akým má žalobca nápravu vykonať, ale konkrétny cieľ, ktorý má s prihliadnutím na svoje pomery nápravou dosiahnuť, kasačný súd toto považuje za dostatočné.

20.2. V prejednávanej veci žalovaný v protokole v znení jeho zmien vykonaných dodatkom č. 1 určito a zrozumiteľne popísal nedostatky zistené pri vyšetrovaní príčin pracovného úrazu Y. E., ktorým bola spôsobená smrť (správny súd tieto zistené nedostatky uviedol už v bode 7.3. odôvodnenia, pričom z nich podľa správneho súdu bez pochybností vyplýva presné konanie žalovaného s jeho právnym posúdením, ktorým boli porušené jeho právne povinnosti) a v nadväznosti na to uložil v rámci opatrení žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin (ktoré sú, ako správny súd už uviedol, v inej časti protokolu v znení dodatku jednoznačne určito a zrozumiteľne vymedzené). Súčasne v rámci opatrení uložil žalovaný žalobcovi, aby mu v lehote 30 dní od prevzatia protokolu doručil písomnú správu o splnení týchto opatrení, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobcovi určil lehotu 30 dní od prevzatia protokolu na splnenie uložených povinností, keďže najneskôr v posledný deň tejto lehoty bol žalobca povinný doručiť žalovanému správu o splnení opatrení na odstránenie v protokole konštatovaných porušení predpisov a ich príčin. Aj s poukazom na uvedenú ustálenú aktuálnu súdnu prax kasačného súdu preto správny súd dospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom uviedol povinnosti, ktoré ukladá žalobcovi a že tieto sú so zreteľom na cieľ, ktorý sa ich uložením sleduje, aj materiálne vykonateľné.

21. Z uvedených dôvodov, po zistení, že nie je naplnený žiadny dôvod na zrušenie napadnutého opatrenia zo žalobných dôvodov vymedzených žalobcom v žalobe a ani žiadny z dôvodov zrušenia, na ktoré správny súd prihliada ex offo (§ 134 ods. 2 písm. a/ a b/ SSP), správny súd podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

22. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že hoci bol v konaní v plnom rozsahu úspešný žalovaný, nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu aby žalovanému nahradil dôvodne vynaložené trovy konania (správny súd nezistil, že by zo strany žalobcu išlo napr. o šikanóznu žalobu a pod.), a preto žalovanému nepriznal náhradu (dôvodne vynaložených) trov konania.

23. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.