Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Csp/113/2016

Potvrdené rozhodnutím 6Co/137/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368, proti žalovaným: 1/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., 2/ I. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX D., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení: JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom so sídlom F. X/A, XXX XX R. o zaplatenie 3.234,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40Csp/113/2016-178 zo dňa 21. marca 2019, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e . Žalovaní v rade 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. o spore žalobcu: spol. BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, proti žalovaným: 1/ I. K., T.. XX.XX.XXXX, H. C. XXX, Š. a 2/ I. K., T.. XX.XX.XXXX, C. XXX, Š., obaja právne zastúpení: JUDr. Vladimír Sidor, advokát, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, o zaplatenie 3.234,54 eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu - spoločnosť Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, sa žalobou doručenou súdu dňa 22.11.2016 domáhal súdneho výroku, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.234,54 eur spolu s úrokom vyčísleným ku dňu 14.11.2016 vo výške 444,43 eur, úrokmi zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 3.234,54 eur, vo výške 12,9% ročne zo sumy 3.234,54 eur, odo dňa nasledujúceho po dni 14.11.2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 3.234,54 eur odo dňa nasledujúceho po dni 14.11.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške 0,- eur a nahradiť mu trovy konania.

2. Právny predchodca žalobcu žalobu skutkovo odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 31.05.2011 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške podľa zmluvy. Podľa zmluvy mal žalovaný splatiť pôžičku v pravidelných splátkach s lehotou splatnosti tej-ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 31.08.2015. Nakoľko žalovaný porušil svoju povinnosť dlžnú sumu splácať riadne a včas, žalobcovi vznikol v zmysle dojednaných Obchodných podmienok nárok na predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Právny predchodca žalobcu si toto právo uplatnil na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve zo strany žalobcu nezaplatil dlžnú pohľadávku. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj poplatky a náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a náklady vynaložené na úhradu poistného, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0,- eur.

3. Právny predchodca žalobcu k žalobe priložil: zmluvu o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXX zo dňa 01.06.2011; Všeobecné obchodné podmienky; výzvu na úhradu dlžnej sumy; doručenku; Sadzobník poplatkov; prehľad splátok a úhrad.

4. Uznesením č.k. 40Csp/113/2016-121 zo dňa 29.11.2017 súd v zmysle ust. § 80 ods. 2 pripustil zmenu subjektu na strane žalobcu z právneho nástupcu pôvodného žalobcu na žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku.

5. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 10.07.2018, v ktorom uviedli, že s podanou žalobou nesúhlasia, čerpali úver v celkovej výške 3.500,- eur dňa 01.06.2011 (1.391,55 eur + 70,- EUR+ 2.038,45 eur) ako to vyplýva z výpisu účtu č. XXXXXX-XXXXXXXXXX. Z predmetného výpisu tiež vyplýva, že žalovaní celkom uhradili na vyššie uvedenú zmluvu sumu celkom 1.406,88 eur. Je pritom bezpredmetné, že právny predchodca žalobcu z tejto sumy na istinu započítal iba čiastku 265,46 eur, pretože s poukazom na ustanovenie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa pri čiastočnom plnení peňažného dlhu plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak. Keďže dlžníci v tejto veci neurčili inak, bolo potrebné všetky splátky započítať najskôr na istinu. Žalovaní už vo svojom podaní zo dňa 17.03.2017 poukázali na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy. Žalovaní totiž vyplnili žiadosť, ktorá obsahovala len žiadanú výšku úveru (3.500,- eur) a dátum splatnosti splátok k 10. dňu v mesiaci (dokonca nebola vyplnená ani položka „Doba splácania úveru“). Následne právny predchodca žalobcu na druhej strane žiadosti vyplnil ostatné údaje zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a to (i) výška mesačnej splátky, (ii) poplatok za správu úveru, (iii) výška, úrokovej sadzby, (iv) RPMN banky, (v) priemerná RPMN na trhu, (vi) celková výška nákladov,(vii) dátum prvej splátky, (viii) dátum konečnej splatnosti úveru, (ix) počet mesačných splátok. Žalovaní v rámci svojej obrany poukázali na ustanovenia § 43a ods. 1 § 43c ods. 1, ods. 2, § 44 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na citované ustanovenia je podľa nich potrebné dospieť k záveru, že zmluva medzi stranami nevznikla, a to z dôvodu, že - žalovaní požiadali o úver vo výške 3.500,- eur so splatnosťou splátky k 10. dňu v mesiaci - právny predchodca žalobcu vzhľadom na uvedenie nových náležitostí do zmluvy neprijal návrh žalovaných, ale tento odmietol, nakoľko do zmluvy vpísal až 9 nových údajov o zmluve, pričom ide o podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere - vo veci tak išlo o nový návrh, s ktorým už žalovaní nemali možnosť vyjadriť (ne)súhlas, nakoľko svoju žiadosť podpísali dňa 20.04.2011 a veriteľ až dňa 01.06.2011, avšak už s novými údajmi, ktoré druhá zmluvná strana (dokonca v pozícii slabšieho subjektu) nemala možnosť ovplyvniť. Keďže sa nestretli dva zhodné prejavy vôle, nemohlo prísť ani k platnému uzatvoreniu zmluvy ako k dvojstrannému právnemu úkonu. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalovaní prijali finančné prostriedky vo výške 3.500,- eur a zaplatili 1.406,88 eur. Žalovaní by tak mali byť povinní vrátiť už len 2.093,12 eur. Tieto údaje však môžu byť odlišné, nakoľko žalovaní už nedisponujú inými dokladmi, ktorými by preukázali výšku zaplatenej sumy. Odhliadnuc od uvedeného sú žalovaní toho názoru, že žaloba musí byť aj tak zamietnutá, nakoľko na strane žalobcu nevystupuje subjekt, ktorému by mala svedčať aktívna legitimácia. Dňa 10.10.2017 bola medzi Poštovou Bankou a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s. uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky. Podaním zo dňa 09.11.2017 bola navrhnutá zmena subjektov na strane žalobcu, ktorému návrhu súd prvej inštancie vyhovel uznesením zo dňa 29.11.2017. Podľa žalovaných niet pochybností, že postúpením pohľadávky banky na inú osobu ako banku sa jej obsah mení (k uvedenému poukázali žalovaní na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica zo dŇa 11.10.2007, sp. zn. 15Co/398/2016). Ďalej žalovaní poukázali na to, že podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V kontexte vyššie uvedeného následne v oblasti spotrebiteľských zmlúv platí, že proti sebe stoja dve právne normy, a to právna norma vyjadrená v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorá pripúšťa postúpenie pohľadávky banky aj na inú osobu ako banku a norma vyjadrená v ustanovení § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá nepripúšťa postúpenie pohľadávky banky na inú osobu ako banku (nakoľko by sa jej obsah zmenou veriteľa zmenil) v spojení s ustanovením § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ došlo k neplatnému postúpeniu, žalobca sa nikdy nestal veriteľom pohľadávky právneho predchodcu, teda nie je aktívne legitimovaným subjektom. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní

ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Aktívna legitimácia žalobcovi nesvedčí aj z toho dôvodu, že bod 9.1 Všeobecných obchodných podmienok predstavuje neprijateľnú podmienku. Zmluva uzatvorená medzi pôvodným veriteľom a žalovanými je zmluvou spotrebiteľskou, pričom pre uvedený typ zmlúv je charakteristické práve to, že zmluvy vytvára sám dodávateľ a spotrebiteľ má možnosť buď prijať alebo odmietnuť zmluvu ako celok, t. j. nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Bez povšimnutia podľa žalovaných nemôže zostať ani skutočnosť, že VOP nie sú žalovanými ani podpísané, preto je otázne, či sa s ich obsahom vôbec oboznámili, nieto súhlasili s ním. Pôvodný veriteľ tak vopred pripravil zmluvu, súčasťou ktorej mali byť obchodné podmienky upravujúce postúpenie pohľadávok banky, a ktoré vopred spotrebiteľa zbavujú jeho práv. V tejto súvislosti poukazujú žalovaní na nález Ústavného súdu SR zo dňa 19.06.2008, sp. zn. I. ÚS 234/07-25, podľa ktorého „samotná skutočnosť, že predmetná zmluva bola koncipovaná a napísaná jednou jej stranou a sťažovateľ ku nej len „pristúpil“ jej podpísaním s akceptáciou obsahu, predstavuje ďalší zásadný argument proti interpretácii zmluvy podanej všeobecnými súdmi. V intenciách rozhodnutia Ústavného súdu SR potom žalobca musí preukázať, že jeho právny predchodca v zlej viere nekonal a nebolo jeho úmyslom poškodiť spotrebiteľa v jeho právach, čo však nebude možné, nakoľko je celkom zjavné, že zmluvy vypracoval pôvodný veriteľ a tieto objektívne poškodzujú spotrebiteľa. Zároveň poukazujú žalovaní na skutočnosť, že obsah spotrebiteľských zmlúv je v pochybnostiach potrebné vykladať v prospech spotrebiteľa, teda ak by aj existovala pochybnosť o dobromyseľnosti, resp. zlej viere žalovaného, v prvom rade treba ustanovenia zmluvy vykladať pre spotrebiteľa priaznivejšie, teda aj v tomto prípade podľa žalovaného bolo úmyslom pôvodného veriteľa poškodiť spotrebiteľa a ukrátiť ho o jeho práva, keď všeobecne a neurčito formuloval zmluvy, a vo svojich dôsledkoch tak vopred prezumoval súhlas spotrebiteľa s postúpením pohľadávky na (akýkoľvek) tretí subjekt. Žalovaní uviedli, že na základe vyššie uvedeného nutno dospieť k záveru, že bod 9.1 VOP je neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje, resp. obchádza zákon, konkrétne ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv a zhoršuje si svoje postavenie. Žalovaní zároveň vo veci nemajú preukázané splnenie všetkých podmienok na zosplatnenie úveru, pretože neboli zo strany pôvodného veriteľa upozornení na uplatnenie tohto práva. Podľa ustanovenia § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Citované ustanovenie sa na vec musí aplikovať, či už ide o bankový (ktorý má upravené práva a povinnosti súvisiace s postúpením aj v zákona o bankách) alebo nebankový subjekt, nakoľko podstatnou je okolnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaným bola spolu so žalobou doručená výzva, z ktorej vyplýva, že pohľadávka sa ku dňu 14.04.2014 stáva predčasne splatnou v celom rozsahu. V tejto súvislosti však nemožno podľa žalovaných opomínať právnu úpravu uvedenú v ustanovení § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka, ktorá sa musí aplikovať vždy, ak ide o spotrebiteľskú zmluvu, teda aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podmienkou na vyhlásenie predčasnej splatnosti je teda aj upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na to, že veriteľ hodlá uplatniť svoje právo na predčasne splatenie úveru. V prejednávanej veci však nebolo preukázané (resp. žalovaným nebol takýto doklad doručený), že by pôvodný veriteľ splnil túto povinnosť. Bez ohľadu na to, že banka postupuje aj v súlade so zákonom o bankách, nemožno opomínať právu úpravu ochrany spotrebiteľa, ktorá sa musí uplatniť bez ohľadu na povahu a právnu reguláciu subjektu vystupujúceho proti spotrebiteľovi. Preto je potrebné žalobu aj z tohto dôvodu považovať za nedôvodnú.

6. K vyjadreniu žalovaných sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 14.08.2017, v ktorom uviedol, že právnym titulom, na základe ktorého si žalobca uplatňuje voči žalovanému pohľadávku, je zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami v súlade s ust. § 497 a nasl. Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Záväzok zo zmluvy o úvere podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka vzniká dohodou o jej podstatných náležitostiach, ktorými sú záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky, určenie sumy peňažných prostriedkov, záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Dňa 1.6.2011 bola medzi stranami, žalobcom v právnom postavení veriteľa a žalovaným v právnom postavení dlžníka - v zmluve o úvere označený ako klient - uzavretá zmluva o úvere číslo 3287089685. Na základe Zmluvy bol žalovanému poskytnutý zo strany žalobcu úver, a to vo výške podľa Zmluvy. Žalovaný sa podľa Zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti tej -ktorej splátky dohodnutou v Zmluve. V dobe od uzatvorenia Zmluvy po vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalovaný splatil svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania sú uvedené v listine „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku dňu 31.8.2015. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k

podstatnému porušeniu zmluvných povinností zo zmluvy o úvere, a to tým, že neuhrádzal pravidelné mesačné splátky úveru riadne a včas, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 14.04.2014. Napriek zosplatneniu úveru nedošlo zo strany žalovaného k úhrade pohľadávky žalobcu, resp. nedošlo k úhrade riadne a včas. Výška uskutočneného čerpania úveru žalovaným je uvedená v listine „Aktuálny stav úver“, . Špecifikovaná výška čerpania žalovaným sa nachádza na poslednej strane pri položke „Uskutočnené čerpania“. Listina Aktuálny stav úveru je výpis z „Bankovej knihy“, je vyhotovovaný priamo z BIS-u (bankový informačný systém), ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska, na základe čoho daný systém zabezpečuje dôveryhodnosť a nezmeniteľnosť údajov v ňom uvedených. Taktiež údaje z BIS-u ako výstupný dokument - „Banková kniha“ tvorí podklad pre účtovníctvo. Na základe uvedených argumentov je výpis z „Bankovej knihy“ považovaný v rámci bankovej praxe za verejnú listinu. Výšku dlžnej pohľadávky bol žalobca povinný evidovať v zmysle § 39 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v bankovej knihe. Výpis z bankovej knihy, ktorá musí byť vedená v zmysle zákona o bankách, potvrdzuje výšku pohľadávky žalobcu voči žalovaným. Údaje uvedené v „Bankovej knihe“ sú smerodajné aj z hľadiska zhodnotenia ekonomickej situácie banky a podliehajú dohľadu Národnej banky Slovenska. Finančné prostriedky, ktoré boli žalovaným uhrádzané, sú špecifikované v listine Aktuálny stav úveru, a to na 1. a 2. strane pri položke „Zaplatené splátky“. Predmetná časť obsahuje dátum splátky, výšku mesačnej splátky a spôsob jej započítania, tzn. aká výška splátky bola započítaná na úroky a aká výška splátky bola započítaná na istinu. Žalovaný uhradil celkovo sumu vo výške 2.823,65 Eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 137,32 Eur na poplatky, suma vo výške 2.420,87 Eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 265,46 Eur na istinu. Žalovaní neuhradili ani len istinu poskytnutého úveru. Celková výška poplatkov je uvedená v listine Aktuálny stav úveru na 1. strane pri položke „Poplatky zaplatené“ a dátum a spôsob ich započítania je uvedený pri položke „Zaplatené splátky“. Uvedené poplatky boli účtované v súlade so Sadzobníkom poplatkov Úvery pre obyvateľstvo: Dostupná pôžička. Uvedené poplatky boli žalovanému účtované za upomienky pri omeškaní splátky, pričom účelnosť týchto poplatkov je daná najmä predchádzaním vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Žalobca si voči žalovanému neuplatňuje nárok na zmluvnú pokutu. V zmysle zmluvy o úvere právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre úver dostupná pôžička, dostupná pôžička - šikovná rezerva, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa o RPMN, Oznámením o úrokových sadzbách a informáciami o poistení. V zmysle článku 5 bod 5.6 Obchodných podmienok pre úver, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v nasledujúcom poradí: [1] na poplatky podľa Sadzobníka [2] úrok z omeškania [3] úrok z úveru [4] splátka istiny úveru. V prípade viacerých pohľadávok Banky voči Klientovi sa platby Klienta započítavajú najskôr na pohľadávku skôr splatnú podľa uvedeného poradia. V prípade, ak je Klient majiteľom, prípadne spoludisponentom osobného účtu vedeného Bankou, podpisom ZoÚ udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas s inkasom peňažných prostriedkov z tohto účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo ZoÚ. Banka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Klientovi bez ohľadu na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Klienta voči Banke.“ Výška úrokov a spôsob ich výpočtu je uvedený v listine Aktuálny stav úveru na 1. strane pri položke „Celková úroková sadzba“, ktorá bola v zmysle zmluvy dohodnutá vo výške 12,9 %. Zároveň výška úroku z omeškania je určená podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.1 V listine Aktuálny stav úveru je spôsob úročenia uvedený na 1. strane pri položke „Sankčná sadzba za splátky“. Pokiaľ sa týka údaja o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto žalobca poukazuje na odseky č. 47 až 56 Rozsudku Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. V. EÚ L 133, 2008, s. 66, podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., a Y. H. vo veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm z úveru, ktorý jej táto spoločnosť poskytla a s ktorého splácaním je v omeškaní. „...článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. ...smernica 2008/48 nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ ide o možnosť členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, je dôležité zdôrazniť, že pokiaľ ide o zmluvy patriace do pôsobnosti smernice 2008/48, členské štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej

patria tieto povinnosti. Zároveň žalobca poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017, sp. zn.: 11Co/39/2016, v ktorom Krajský súd v Prešove v odôvodnení rozhodnutia uvádza „Odvolací súd so zreteľom na uvedené rozhodnutie má za to, že predmetná zmluva o úvere mala všetky náležitosti v zmysle zákona, na základe ktorých žalobkyňa mohla posúdiť rozsah svojho záväzku, a preto nebolo nevyhnutné, aby jednotlivé splátky boli rozčlenené na splátky istiny, úrokov a iných“ Žalobca poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017 a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2017 sp. zn.: 16Co/208/2017. Z uvedeného možno zhrnúť, že Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Žalobca má za to, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške (53,66 Eur), počte (120 mesačných splátok) a termíne (k 10. dňu v mesiaca, počnúc dňom 10.06.2011 do 10.05.2021) jednotlivých splátok. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že vyššie uvedenú zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Nový, teda judikatúrou nanovo, prípadne inak formulovaný právny názor sa aplikuje aj do minulosti (retrospektívne). Vychádza sa z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza. Pokiaľ dôjde k zmene judikatúry bez zmeny právnej normy, nejde o zmenu právneho pravidla; ide o tú istú normu, iba je nanovo vyjadrený jej obsah. Z toho vyplýva, že účinky zmeny judikatúry nemožno obmedziť len do budúcnosti. Súd, ktorý rozhoduje po zmene judikatúry, nemôže vedome aplikovať nesprávny, judikatúrou už prekonaný názor. Nový právny názor je vzhľadom na to potrebné aplikovať aj na všetky už prebiehajúce konania. Tým sa prípustné retrospektívne pôsobenie zmeny judikatúry líši od neprípustného retroaktívneho pôsobenia právnych noriem. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. 3 Cdo 198/2017). Čo sa týka žalovaným uvádzaného tvrdenia, že v zmluve absentuje údaj týkajúci sa doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru, s uvedenými tvrdeniami žalovaného sa žalobca nestotožňuje. V zmluve o úvere je jednoznačne v čl. 3 bod 3.1. jednoznačne určený údaj týkajúci sa doby trvania zmluvy ako aj termín konečnej splatnosti, a to konkrétne v časti „Dátum 1. splátky“, ktorý je určený dňom 10.06.2011, „Dátum konečnej splatnosti úveru“, ktorý je určený dňom 10.05.2021 ako aj „Počet mesačných splátok“, ktorý bol určený na 120. Z uvedených skutočností nie je jasné, na základe akých skutočností žalovaný tvrdí, že zmluva o úvere uvedené ustanovenia neobsahuje. Žalovaný ďalej namieta, že zmluva o úvere neobsahuje adresu predávajúceho, na ktorej môže žalovaný uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Pokiaľ sa týka námietky týkajúcej sa absencie údaja o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, žalobca v tejto súvislosti uvádza, že postup pri podávaní reklamácií, vyplývajúcich zo ZoÚ alebo súvisiacich so ZoÚ, upravuje Reklamačný poriadok Banky, ktorý je prístupný na Obchodnom mieste, pričom obchodným miestom sa rozumejú všetky pobočky banky a všetky pošty. Rovnako tak Obchodné podmienky ako aj Všeobecné obchodné podmienky upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob uplatnenia reklamácie. Žalobca v tejto súvislosti dodáva, že Poštová banka, a. s. má po celom Slovensku 52 pobočiek, pričom o poštách ani nehovoriac. V prípade ak by žalovaný chcel skutočne uplatniť reklamáciu, bol by pre žalobcu najmenší problém nájsť príslušné miesto na to vhodné. Žalobca poukazuje na článok 1. samotnej zmluvy o úvere (nie obchodné podmienky), kde sa v prvom odseku, prvej vete uvádza celé obchodné meno a adresa Poštovej banky, a.s.. A teda, ak by sa žalovaný nevedel dopátrať ani jednej z 52 pobočiek Poštovej banky, a. s. a nenašiel by ani žiadnu poštu, mohol svoju reklamáciu uplatniť na adrese uvedenú v zmluve: Prievozská ul. 2/B, 821 09 Bratislava. V tejto súvislosti považuje žalobca za nevyhnutné poukázať na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C42/15, kde Súdny dvor uvádza, že „Podľa článku 10 ods. 1 prvého pododseku smernice 2008/48 sa zmluvy o úvere vypracujú písomne alebo na inom trvalom nosiči. Uvedená smernica však žiadnym spôsobom neuvádza, že zmluvy o úvere, na ktoré sa vzťahuje toto ustanovenie, musia byť vyhotovené v jedinom dokumente.“ Žalobca poukazuje na skutočnosť, že Obchodné podmienky ako aj Všeobecné obchodné podmienky upravujú vo svojich ustanoveniach spôsob uplatnenia reklamácie (zmluva o úvere čl. 3 ods. 2 v spojení s čl. 15 bod 15.4 Obchodných podmienok a bodom 18 Všeobecných obchodných Podmienok). Žalobca má za to, že na základe uvedeného nie je možné ustáliť, že zmluva o úvere v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami neobsahovala údaje o možnostiach uplatnenia reklamácie. V tomto poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaným namietané ďalšie nedostatky v zmluve (absencia ustanovení týkajúcich sa dôsledkov nesplácania úveru) sú rovnako uvedené jednak v Obchodných

podmienkach, ako aj vo Všeobecných obchodných podmienkach. Žiadny právny predpis od zmluvných strán nevyžaduje, aby obchodné podmienky k zmluve boli podpísané oboma zmluvnými stranami, pričom v tomto opätovne poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 09.11.2016 vo veci C42/15. Žalobca nesúhlasí s tvrdením týkajúcim sa skutočnosti, že v zmluve o úvere je uvedený nesprávny údaj o celkovej výške nákladov. Žalobca súdu zaslal predpis splátok, ako aj listinu s výpočtom RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzorec výpočtu RPMN žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, do kalkulačky implementoval externý dodávateľ, ktorý garantuje správnosť výpočtu RPMN. V predmetnom výpočte je vidieť, že 119. splátka úveru bola len vo výške 35,32 Eur a 120. splátka už mala byť vo výške 0 Eur. Žalovaný si jednoduchým vynásobením určil celkovú výšku nákladov tak, že vynásobil počet mesačných splátok uvedených na úverovej zmluve krát výška mesačnej splátky. Uvedený prepočet však nie je v žiadnom prípade správny. Žalovaný však neprepočítaval celkovú výšku nákladov na základe rozpisu splátok, resp. kalkulačky na výpočet RPMN, pričom ak by tak bol býval spravil, tak by mu vyšla presná suma, nakoľko posledná splátka je v nižšej sume, ako bola mesačná splátka úveru. Žalobca (banka) pred poslednou celou splátkou zasiela žalovanému (dlžníkovi) informáciu o výške poslednej splátky, čiže ak posledná splátka je výške 35,32 Eur, resp. 0 Eur, tak žalobca (banka) zašle pred jej splatnosťou žalovanému (dlžníkovi) list, ktorým mu oznámi túto poníženú splátku a zároveň mu oznámi, že sa jedná o poslednú splátku. Uvedené je práve z dôvodu, že bankový systém je nastavený na dobu splácania v rokoch, pričom samotný žalovaný si v žiadosti (okrem iného) má možnosť zvoliť výšku úveru ako aj dobu splácania úveru (časť 2 zmluvy) a z dôvodu, že výška mesačnej splátku (bez poistenia) je zaokrúhľovaná na celé eurá. Dodáva, že do výpočtu RPMN (a celkových nákladov) je potrebné započítať aj poplatok za poskytnutie úveru vo výške 70 Eur a poplatok za vedenie účtu vo výške 1,66 Eur. Na základe uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 6.437,20 Eur (118x53,66 + 35,32 + 70 = 6.437,20 - 3.500 = 2.937,20 Eur), nie 6.439,20 Eur, ako si to nesprávne ustálil žalovaný. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Na základe uvedeného je zrejmé, že celková výška nákladov bola vypočítaná správne. K posúdeniu otázky uzavretia zmluvy o úvere, postupom, ako to predpokladá Občiansky zákonník v § 43 a nasl. zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, s odkazom na čl. 2 bod 2.2 Obchodných podmienok poukazuje žalobca na nasledovný postup žalobcu: „..Úpravy Návrhu vykonane v súlade s týmto ustanovením OP sa nepovažujú za zmenu Návrhu.“ V zmysle vyššie uvedeného postupu je teda zrejmé, že v prípade akceptácie návrhu úverovej zmluvy bankou, ktorá doplní po podpise klienta do formulára údaje o výške poskytnutého úveru spolu s ďalšími náležitosťami úverovej zmluvy, banka telefonicky alebo písomne oznámi klientovi (žalovanému) túto informáciu, pričom klient môže upravený návrh úverovej zmluvy odmietnuť do 5 dní oznámenia banky o akceptácii návrhu klienta. Nakoľko telefonické rozhovory boli archivované len 2 roky, žalobca nemá k dispozícii predmetnú skutočnosť možnosť preukázať. Banka bez toho, aby nemala informáciu o akceptácii upravených podmienok návrhu zo strany klienta, klientovi spätne podpísanú zmluvu nezašle. Poukazuje aj na to, že žalovaný akceptoval požadovanú výšku úveru žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom, ako aj dobu splácania úveru. Žalobca rovnako poukazuje na skutočnosť, že žalovaný čerpal úver, pričom v čase jeho čerpania bol oboznámený s podmienkami poskytnutia úveru, čiže akceptoval predmetný úver aj za týchto podmienok, žalovaný nikdy nespochybnil svoju vôľu smerom k uzavretej úverovej zmluve a nespochybnil dojednanie úverových podmienok. V zmysle ust. § 43c ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. občiansky zákonník v znení neskorších predpisov „Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.“ Zákon teda pripúšťa, aby aj v prípade, keď je pre zmluvu predpísaná písomná forma, bolo možné písomný návrh prijať aj inou formou. V tomto smere má žalobca za to, že žalovaný prijal návrh žalobcu o podstatných náležitostiach zmluvy o úvere, čo prejavil najprv odsúhlasením úverových podmienok telefonicky, a následne čerpaním úveru, ako aj tým, že zo strany žalovaného dochádzalo k mesačným úhradám úveru. V prípade, ak by žalovaný nesúhlasil s podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere, neexistovala by podpísaná zmluva o úvere zo strany oboch účastníkov. Zmluva o úvere obsahuje odkaz na Obchodné podmienky, Všeobecné obchodné podmienky ako aj na Sadzobník poplatkov a iné dokumenty Poštovej banky, a.s.. Žalobca dodáva, že v predmetnom konaní nebol nijakým spôsobom preukázaný nedostatok slobodnej vôle žalovaného pri uzavretí zmluvy o úvere za podmienok stanovených zmluvou o úvere v spojení s jej neoddeliteľnými súčasťami, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom by mala spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na strane žalovaného. Žalovaný si slobodne vybral žalobcu, aby mu tento poskytol úver za daných podmienok aj keď na trhu je pomerne široký výber iných bankových inštitúcií a produktov.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.02.2019, na ktoré sa ustanovil právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalovaných podaním doručeným súdu dňa 21.12.2018 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a z dôvodu hospodárnosti konania navrhol rozhodnúť na základe predložených dôkazov.

8. Súd odročil pojednávanie na deň 21.03.2019 za účelom vyhlásenia rozsudku, na ktorom vyhlásil predmetný rozsudok.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z predloženej zmluvy o úvere č. 0926367188 uzatvorenej dňa 01.06.2011 medzi právnym predchodcom žalobcu spol. Poštová banka a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (č.l. 3 spisu) vyplýva, že Poštová banka a.s. na základe uzatvorenej zmluvy poskytla žalovanému peňažné prostriedky vo výške 3500,- eur, ktorú sumu sa žalovaný zaviazal splatiť v pravidelných 120 mesačných splátkach vo výške 52,- eur, t.j. spolu sumu 6000,- eur.

11. Z predloženého prehľadu úhrad a splátok (č.l. 45-46 spisu) vyplýva, že žalovaný ku dňu podania žaloby uhradil na daný záväzkový vzťah čo do istiny spolu sumu 265,46,- eur, pričom jeho dlh čo do istiny bol ku dňu podania žaloby vo výške 3.234,54,- eur.

12. Z predloženej výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 14.04.2014 vyplýva, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverovej pohľadávky ku dňu 14.04.2014, ktorým sa stala predčasne splatnou v celom rozsahu a súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 3.475,82 eur v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia predmetnej výzvy.

13. Zmluvou o postúpení zo dňa 10.10.2017 postúpil predmetnú pohľadávku pôvodný žalobca Poštová banka a.s. na žalobcu spol. BENCONT COLLECTION, a.s.

14. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2011 do 30.11.2011, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

15. Podľa ust. § 1 ods. 3 písm. i/ cit. zákona, spotrebiteľským úverom nie je úver bez úroku a bez ďalších poplatkov.

16. Podľa ust. § 2 písm. a) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania [5a) napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov].

17. Podľa ust. § 2 písm. b), d), g), h), i), j) a l) cit. zákona, na účely tohto zákona sa rozumie b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

19. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 20. Podľa ust. § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. 21. Podľa ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách, (ďalej v texte len ako „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa ust. § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. 23. Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom

24. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009)

25. K prvej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné:

26. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd konštatuje, že pri posudzovaní tohto prípadu je potrebné vychádzať z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že na záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe predmetnej zmluvy o pôžičke sa aplikujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

27. V konaní mal súd za nesporne preukázané, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 01.06.2011 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej výške 3500,- eur, ktoré mal žalovaný splácať v 120 pravidelných mesačných splátkach v sume 52,- eur.

28. Zmluvou o postúpení zo dňa 10.10.2017 postúpil predmetnú pohľadávku pôvodný žalobca Poštová banka a.s. na žalobcu spol. BENCONT COLLECTION, a.s.

29. Súd konštatuje, že na platné postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ktorý poskytol žalovaným úver na žalobcu, je potrebné splniť určité zákonné podmienky. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka má v spotrebiteľských zmluvách prioritné postavenie vo vzťahu k 565 Občianskeho zákonníka, pričom spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Až po uplynutí 90 dňovej lehoty nastane strata výhody splátky upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, ak je súčasne splnená podmienka o upozornení dlžníka, že veriteľ požaduje zaplatenie celej pohľadávky. Uplynutie tejto lehoty však nepostačuje na splatnosť celého peňažného dlhu, pričom veriteľ musí upozorniť dlžníka, že si uplatňuje právo na zaplatenie celého dlhu aspoň v 15-dňovej lehote.

30. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 14.04.2014 (č.l. 33 spisu) je zrejmé, že využil svoje právo podľa ust. § 565 a pre nesplnenie splátky žiadal o zaplatenie celej pohľadávky. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca upozornil žalovaných na to, že mieni vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca v konaní síce predložil výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 26.03.2014, avšak nepreukázal, že túto výzvu skutočne žalovanému doručoval, preto žalobca ohľadne preukázanie splnenia tejto povinnosti neuniesol dôkazné bremeno.

31. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, uloženej mu kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle ust. § 39 tento úkon odporuje zákonu. Vyššie uvedené zákonné podmienky musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z tohto dôvodu k zosplatneniu úveru došlo v rozpore s vyššie uvedenými ustanoveniami.

32. Nakoľko neboli splnené zákonné podmienky (postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomné upozornenie dlžníka na uplatnenie tohto práva, 90 dňová lehota), je postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu, ktorý poskytol žalovaným úver zo dňa 10.10.2017, neplatné. V danom prípade ako keby bol postúpený tzv. živý úver, ktorý banka na nebankový subjekt v žiadnom prípade postúpiť nemôže.

33. Pre úplnosť súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z. zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr. splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB). Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie vždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne dôležitá v priebehu trvania úverového vzťahu.

34. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka. Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Poštová banka, a. s. nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 10.10.2017 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv než má, žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.

35. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky v čase jej postúpenia), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

36. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi v konaní chýba aktívna vecná legitimácia, súd žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom sa už nezoberal opodstatnenosťou uplatnenej pohľadávky žalobcu.

37. K druhej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné:

38. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

40. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko boli plne úspešnou stranou v spore žalovaní, súd priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.