Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4P/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňu JUDr. Boženou Brinčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú Y. Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XX/X, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom , dieťa matky Y. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., T. XX/X a otca T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, I. W. Xa, Č. C., o návrhu otca na zníženie výživného, takto

rozhodol:

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 23.01.2018 č.k. 4P/30/2017-42 v časti o určenie výživného otcovi tak, že otcovi z n i ž u j e výživné na mal. Y. Y., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 250 € mesačne na sumu 170 € mesačne vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky s účinnosťou od 01.04.2019.

II. Vo zvyšku súd návrh na zníženie výživného zamieta.

III. Rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 23.01.2018 č.k. 4P/30/2017-42 zostáva v ostatných častiach nezmenený.

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

(1)Otec maloletej sa podaným návrhom domáha zníženia vyživovacej povinnosti k maloletej dcére. Návrh odôvodnil tým, že jeho manželstvo s matkou maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 23.01.2018, sp. zn. 4P/30/2017. Maloletá dcéra pochádzajúca z ich manželstva bola zverená do osobnej starostlivosti matky. On bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 250 € mesačne. Má za to, že od rozhodnutia súdu došlo k zmene jeho schopností a možností ako aj okolností, na základe ktorých pôvodne navrhol výšku výživného v sume 250 € mesačne , aby matke uľahčil chod domácnosti. V súčasnosti pracuje v spoločnosti EuropAssistance s.r.o. Praha, kde dosahuje mesačný príjem v sume 770 €. Z tejto sumy mesačne vynakladá sumu 300 € na podnájom a sumu 70 € na ďalšie výdavky. Matka maloletej žije už vyše pol roka v spoločnej domácnosti s novým partnerom. On si plánuje s partnerkou založiť novú rodinu. Výživné navrhol znížiť zo sumy 250 € mesačne na sumu 80 € mesačne s účinnosťou od 01.03.2019.

(2) Otec maloletej na pojednávaní uviedol, že v čase poslednej úpravy výživného resp. v čase rozvodu bol zamestnaný v spoločnosti Fast s.r.o. s podobným príjmom ako má teraz. V tom čase však býval spolu s priateľkou na inom mieste, kde bolo podstatne nižšie nájomné. Išlo o jednu izbu, kde pôvodne platili nájomné v sume 6000 Kč. Jeho priateľka bola v tom čase zamestnaná. V súčasnosti zmenila zamestnávateľa. Motorové vozidlo, ktoré mal od svojho otca, už v súčasnosti nemá. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej dcére Y. Y.. Výživné platí riadne a včas. V poslednom čase je kontakt medzi ním a dcérou taký, že ona viac menej chodí za ním do T.. Pokiaľ je s ňou v kontakte, tak sa jej snaží kupovať veci. V súčasnej dobe sa s priateľkou presťahovali. Nájom v predchádzajúcom bydlisku bol ukončený z dôvodu rekonštrukcie rodinného domu. Presťahovali sa do bytu v T. W. I. W., kde pôvodne platili 10 000 Kč, no nájomné sa postupne zvyšovalo. Od januára platia nájom v sume 15 000 Kč. Majiteľ bytu prišiel o prácu a nie je tak vylúčené, že pokiaľ nájde niekoho kto mu zaplatí viac, tak bude musieť platiť vyššie nájomné alebo si hľadať iné bývanie. Je zamestnaný a dosahuje mesačný príjem asi 23 000 Kč brutto. Jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu 20.000 až 22 000 Kč netto. Jeho priateľka pracuje, avšak nevie uviesť výšku jej príjmu, pretože nedávno menila zamestnanie. Na platení nájmu sa podieľa jednou polovicou. Na výdavkoch spoločnej domácnosti sa podieľajú obaja. Po zaplatení všetkých výdavkov vrátane výživného mu ostáva na stravu suma 2.000 až 3.000 Kč. Vyživovaciu povinnosť má stále len k dcére. Je si vedomý toho, že výživné, ktoré navrhuje , t.j. sumu 80 € mesačne je málo, ale dcére by mesačne ukladal peniaze v sume 80 € na jej účet, s ktorými peniazmi by mohla nakladať. Navrhoval by znížiť výživné na sumu 80 € a sumu 80 € by mesačne vkladal dcére na účet, s ktorými by mohla disponovať. Má za to, že k zmene došlo aj v tom, že matka maloletej žije v spoločnej domácnosti s priateľom. Pri rozvode navrhol výšku výživného určiť na sumu 250 € kvôli tomu, že matka maloletej tvrdila, že zostane sama a tak aby dokázala zaplatiť všetky výdavky súvisiace s domácnosťou. Nemá informácie o tom, či sa zmenili alebo nezmenili jej majetkové pomery. Podľa vyjadrenia dcéry býva priateľ matky s nimi v spoločnej domácnosti a myslí, že je zamestnaný. Uvedomuje si, že z dôvodu štúdia dcéry na strednej škole sa jej výdavky zvýšili. Napokon navrhol, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť voči dcére na sumu 150 € mesačne.

(3) Matka maloletej k návrhu na zníženie výživného uviedla, že s návrhom na zníženie výživného na sumu 80 € mesačne nesúhlasí. Od rozvodu sa zmenila jediná vec a to, že dcéra nechodí na ZŠ ale od 01.09.2018 chodí na Strednú umeleckú školu v M.. V čase poslednej úpravy výživného platila všetky výdavky , čo sa týka hypotéky, poplatkov a čo sa týka dcéry , tak ako aj teraz. Jej priateľ je u nich naozaj veľmi často, je to zamestnaný človek. S otcom maloletej sú stále spolumajiteľmi domu a jej priateľ povedal, že z tohto dôvodu sa nebude podieľať na financovaní akoby otcovho majetku. Chce, aby po vyporiadaní majetku zostala výlučnou vlastníčkou domu s tým, že potom by bola jeho vlastníčkou ich dcéra. Nechce, aby sa jej priateľ podieľal na výdavkoch ako sú elektrina, voda, plyn , pretože chce byť výlučnou vlastníčkou domu. Nežiada to od priateľa aj kvôli tomu, že ona sa zase zdržiava v jeho rodinnom dome , kde tiež spotrebúva elektrinu, vodu a neplatí za to. Náklady, ktoré vznikajú v súvislosti s pobytom jej priateľa v jej dome im priateľ nahrádza tým, že ich s dcérou pozve na večeru, zoberie ju na výlet, ktorý by si ona nemohla dovoliť a podobne. Potvrdila, že výživné určené v rozvodovom konaní , bolo určené v takej výške aj preto, že sa predpokladalo , že zostane s dcérou sama a bude musieť platiť hypotéku a všetky poplatky. Výška výživného bola dohodnutá aj s prihliadnutím na tieto skutočnosti. Jej bežný príjem je 800-900 € mesačne, ktorý je možné zvýšiť ale potom je prakticky stále v robote. Pracuje aj nadčas keď chce dcére umožniť cestu do Paríža. Býva v rodinnom dome a platí tie isté výdavky ako v dobe rozvodu. S platením výživného 80 € s tým, že na účet dcéry bude uložená ďalšia suma 80 € nesúhlasí lebo maloletá si chce kupovať veci a sumu na účte by za dva dni nemala. So znížením výživného by súhlasila, pokiaľ by otec poukazoval sumu 160 € mesačne jej, ona by s ňou mohla nakladať a zabezpečovať z nej potreby dcéry. Ona je v podstate v kuse v práci tiež kvôli tomu, aby pre dcéru dokázala všetko zabezpečiť. Za optimálne považuje výživné 180 € mesačne.

(4) Kolízny opatrovník sa k návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti nevyjadril a pojednávania sa nezúčastnil, preto súd v súlade s § 180 pojednával v jeho neprítomnosti.

(5) Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu návrhu, výsledkov lustrácií v Sociálnej poisťovni, čestného prehlásenia matky, vyčíslenia nákladov na domácnosť matky, pracovného hodnotenia matky, potvrdenia o mzde matky, rodného listu maloletej, potvrdenia o návšteve strednej školy, zmluvy o úvere, príjmového pokladničného dokladu o zaplatení dane z nehnuteľnosti a poplatku za komunálny odpad, poštových poukážok o zaplatení mesačných poplatkov za elektrickú energiu a vodu, inkasného lístku (zálohová platba za plyn), faktúry za telekomunikačné služby, oznámenia o výške poistného, upomienky k poistnej zmluve, potvrdenia o zamestnaní otca maloletej a zistil, že maloletá pochádza z manželstva jej otca a jej matky, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 23.01.2018, sp. zn. 4P/30/2017. Maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej sumou 250 € mesačne k rukám matky. Styk otca s maloletou upravený nebol.

(6) V čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti t.j. v čase rozvodu manželstva mala maloletá XX rokov, bola žiačkou X.ročníka základnej školy. V súčasnosti je študentkou Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva v M.. Nemá žiadne výrazné zdravotné problémy.

(7) V čase poslednej úpravy výživného bola matka maloletej zamestnaná v Nemocnici na okraji mesta, n.o. Partizánske s čistým mesačným príjmom 771,13 €. Bývala spolu s maloletou v 3-izbovom rodinnom dome. Platila náklady na bývanie a to elektrickú energiu 35 € mesačne, plyn 120 € mesačne, vodu 70 € polročne, hypotekárny úver 216 € mesačne, poistenie nehnuteľnosti 100 € ročne a daň z nehnuteľnosti 130 € ročne. Platila poplatky za telefóny v sume 60 € mesačne a PZP v sume 70 € ročne . Vyživovaciu povinnosť mala len k maloletej. Matka maloletej pracuje aj naďalej ako zdravotná sestra v Nemocnici na okraji mesta, n.o. s mesačným príjmom v sume 880,59 € netto mesačne. Býva v spoločnej domácnosti s maloletou dcérou, kde mesačne vynakladá sumu 130 € za plyn, sumu 40 € za elektrickú energiu, sumu 52 € za telekomunikačné služby. V súvislosti so štúdiom maloletej uhrádza mesačne sumu 100 až 130 € a cestovné do školy v sume 50 €. Spláca hypotéku v sume 216 € mesačne. Okrem toho vynakladá mesačne sumu 30 € na hygienické potreby, sumu 100 € na oblečenie, na lieky sumu 20 až 30 €. Ďalej štvrťročne uhrádza sumu 50 € za kontaktné šošovky pre dcéru. Polročne platí poistku za dom v sume 50 € a faktúru za vodu v sume 70 až 80 €. Ročne platí daň z nehnuteľnosti v sume 120 € a poistenie auta v sume 70 €. V spoločnej domácnosti býva len s maloletou dcérou. Jej priateľ sa v jej domácnosti často zdržiava, no nebýva tam a neprispieva jej na výdavky spojené s domácnosťou.

(8) Otec maloletej v čase poslednej úpravy výživného pracoval vo firme Fast ČR, a.s. s príjmom 18254,25 Kč netto mesačne. Dostával invalidný dôchodok v sume 140,90 €. Býval v 2-izbovom prenajatom byte so svojou partnerkou , kde na náklady prispieval sumou 5000,-Kč mesačne a mal náklady na cestovné v sume 590,-Kč mesačne. Otec maloletej je v súčasnosti zamestnaný a dosahuje mesačný príjem v sume cca 20.000 až 22.000 Kč netto. Okrem toho poberá invalidný dôchodok v sume asi 142 €. Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou, kde spoločne platia nájom v sume 15.000 Kč a podieľajú sa aj na ostatných výdavkoch domácnosti. Zmena uňho nastala v tom, že bol nútený sa presťahovať do nového nájmu, kde mesačne vynakladá na nájom podstatne vyššiu sumu. Po zaplatení všetkých výdavkov vrátane výživného mu zostáva na stravu sume asi 2.000 až 3.000 Kč. Plánuje si s priateľkou založiť rodinu. Vyživovaciu povinnosť má len k maloletej dcére.

(9) Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(10) Podľa § 78 ods. 3 ZR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

(11) Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(12) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(13) Podľa § 62 ods. 4 prvá veta ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

(14) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

(15) Podľa § 75 ods. 1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

(16) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

(17) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(18) Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je podaný dôvodne, avšak iba v určitom rozsahu. Pri rozhodnutí vychádzal z toho, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do tej doby, kým dieťa nie je schopné sa samé živiť. V danom prípade od poslednej úpravy výživného uplynula doba viac ako 1 rok. Od tej doby došlo k zmene na strane maloletej v tom, že je o rok staršia a od 01.09.2018 študuje na strednej škole v M. v dôsledku čoho došlo k zvýšeniu výdavkov maloletej. K zmene pomerov na strane otca od predchádzajúcej úpravy výživného došlo v tom, že sa zvýšil jeho príjem ale zvýšili sa aj jeho výdavky , keď pri predchádzajúce úprave výživného sa podieľal na platení nájomného v sume 5000,-Kč a v súčasnej dobe vynakladá na nájom sumu 15 000,-Kč mesačne. K zmene došlo aj na strane matky maloletej v tom, že sa jej zvýšil príjem , ktorý príjem však dosahuje v dôsledku toho,že pracuje nadčas. K zmene pomerov na strane matky došlo aj v tom, že v čase predchádzajúcej úpravy bola s maloletou sama. Od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k zmene v tom, že aj matka má priateľa, ktorý sa v jej domácnosti často zdržiava a nepodieľa sa na výdavkoch jej domácnosti. Tieto výdavky matke nahrádza resp. kompenzuje tým, že ju aj maloletú pozve na večeru, zoberie ju na výlet, ktorý by si ona nemohla dovoliť. Súd pri rozhodnutí bral do úvahy zhodné vyjadrenie oboch rodičov maloletej, že výška výživného v rozvodovom konaní bola nimi dohodnutá aj s prihliadnutím na skutočnosť, že matka maloletej bude na úhradu všetkých výdavkoch súvisiacich s domácnosťou, na platenie hypotéky ale i výdavkov súvisiacich s maloletou sama. Matka maloletej so znížením výživného z tohto dôvodu súhlasila a navrhla výživné určiť sumou 180 € mesačne , ktorú by považovala za optimálnu.

(19) Súd pri rozhodnutí ďalej vychádzal z toho, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd nezohľadňuje výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Súd pri rozhodnutí prihliadol na vek a odôvodnené potreby maloletej, ktorá má XX rokov a je študentkou strednej školy ale aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Prihliadol na skutočnosť, že výdavky na maloletú sa od poslednej úpravy výživného zvýšili ale tiež na to, že sa zvýšil aj príjem na strane otca aj príjem na strane matky, ktorí sú tak schopní vo väčšej miere plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej. K zmene na strane otca okrem zvýšenia príjmu došlo aj v tom, že sa mu podstatným spôsobom zvýšili výdavky na bývanie, konkrétne na nájomné, keď v čase predchádzajúcej úpravy vynakladal na bývanie sumu 5000,- Kč a teraz sumu 15000,-Kč. Na strane matky došlo k zmene , okrem toho, že sa jej zvýšil príjem aj v tom, že sa nenaplnil predpoklad, z ktorého rodičia pri dohode na výške výživného 250 € mesačne v rozvodovom konaní vychádzali. Takáto výška výživného bola dohodnutá a napokon aj určená práve s prihliadnutím na to, že matka bude na platenie výdavkov sama, k čomu napokon nedošlo, keďže výdavky, ktoré matka na domácnosť a iné výdavky vynakladá jej kompenzuje priateľ pozvaním na večeru spolu s maloletou alebo výletom . Je predpoklad, že pokiaľ by súd nevychádzal z dohody rodičov o výške výživného v rozvodovom konaní, výživné v sume 250 € mesačne by vzhľadom na vek a potreby maloletej v tom čase ale aj zárobkové a majetkové pomery nebolo v takejto výške určené. Súd s prihliadnutím na všetky tieto skutočnosti rozhodol tak, že výživné otcovi na maloletú znížil zo sumy 250 € mesačne na sumu 170 € mesačne súčinnosťou od 01.04.2019.

Súd vo zvyšku návrh ako nedôvodný zamietol s prihliadnutím na to, že príjem otca sa zvýšil a tiež s prihliadnutím na to, že sa zvýšili výdavky na maloletú, preto súd návrh na zníženie výživného pod sumu 170 € mesačne považoval za nedôvodný a v tejto časti ho zamietol.

(20) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(21) Podľa § 55 súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

(22) Podľa § 57 o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

(23) Podľa § 58 o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

(24) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o trovách konania. Vzhľadom k tomu, že ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku a s ohľadom na okolnosti prípadu nebolo zistené, že by bolo spravodlivé priznať niektorému účastníkovi náhradu trov konania, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v šiestich vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozhodnutím, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať na súd, v obvode ktorého má maloletý bydlisko, návrh na výkon rozhodnutia.