Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sa-1-2021.pdf
PDF · 129.25 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: Y.. R. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom V. XXX/X, XXX XX A., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 22183-2/2021-BA zo dňa 4. mája 2021
rozhodol:
Rozhodnutie žalovaného, Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava číslo: 22183-2/2021-BA zo dňa 4. mája 2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov súdneho konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 5.7.2021 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: 22183-2/2021-BA zo dňa 4. mája 2021 postupom bez nariadenia pojednávania. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené 5.5.2021. V správnej žalobe žalobca poukázal na ust. § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (zrejmou nesprávnosťou uvedené 2004 Z.z.). Žalobca mal za to, že rozhodnutie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu žalovaného, neobsahuje odôvodnenie v zmysle ust. § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. V rozhodnutí sú len citované jednotlivé ustanovenia zákona o sociálnom poistení bez toho, aby bola obsiahnutá akákoľvek väzba vo vzťahu k odôvodneniu a výrokovej časti. Je len strohé konštatovanie, že „nakoľko podmienky nároku na pandemické ošetrovné sa u každého poistenca posudzujú k prvému dňu potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej starostlivosti v krízovej situácii, podmienky nároku na ošetrovné od 11. januára 2021 sa posudzujú k 12. marcu 2020, t.j. odkedy si menovaný uplatnil prvý nárok na pandemické ošetrovné.“ Podľa žalobcu takéto odôvodnenie je nielen nesprávne, ale aj nepreskúmateľné, arbitrárne a nepresvedčivé. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia podľa žalobcu nie je jasné, na základe akého zákonného ustanovenia a akých úvah dospel prvostupňový orgán k záveru, že prvý deň potreby ošetrovania je 12. marec 2020 a nie 11.1.2021 a prečo sa majú podmienky nároku posudzovať spätne k 12. marcu 2020 a nie k 11.1.2021. Podľa žalobcu ustálenie prvého dňa potreby osobnej a celodennej starostlivosti, ku ktorému sa posudzuje splnenie podmienok vzniku nároku na ošetrovné, je zásadnou právnou otázkou a i napriek tomu prvostupňový orgán svoj postup po právnej stránke vôbec nezdôvodnil, a preto je jeho argumentácia nepresvedčivá. Odôvodnenie je pritom podstatnou obsahovou náležitosťou každého rozhodnutia aj preto, aby sa účastník konania mohol náležite brániť. Z tohto dôvodu žalobca rozhodnutie prvostupňového orgánu napadol odvolaním, pričom žalovaný ako odvolací orgán sa v žalobou napadnutom rozhodnutí uvedenými nedostatkami prvostupňového rozhodnutia vôbec nezaoberal, čo žalobca považuje za nedostatok napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe okrem uvedeného namietal rozhodnutie žalovaného, ktoré nie je správne po právnej stránke. Žalobca poukázal na ust. § 293er ods. 3 písm. a), b), ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s článkom 2 ods. 2, článkom 12 ods. 1, článkom 39 ods. 1 Ústavy SR, článok 32 ods.
5 Listiny základných práv a slobôd, článok 34 bod 1., 2., 3 Charty základných práv EÚ v spojení s článkom 24 bod 2 a zvýraznil podmienky nároku na ošetrovné podľa ust. § 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca uviedol, že podľa týchto zákonných ustanovení v rámci krízovej situácie vznikajú a zanikajú nároky na výplatu ošetrovného, a to opakovane na základe rôznych skutočností, napríklad uzavretie a otvorenie škôl, opätovné uzavretie a otvorenie v rôznych časových obdobiach. Keďže pri vzniku nároku zákon č. 461/2003 Z.z. hovorí aj o jeho zániku, je logické, že pri následnom splnení podmienok na vznik nároku, ide už o nový nárok, ktorý je nárokom úplne samostatným a nezávislým od nároku predošlého alebo aj nároku budúceho. Inými slovami vyjadrené žalobcom, v rámci krízovej situácie vznikajú a zanikajú nároky na vyplácanie ošetrovného, pričom zakaždým ide o nároky rôzne a samostatné, ktoré vznikajú na základe samostatných právnych skutočností a situácií. Žalobca uviedol, že v jeho prípade zamietnutej žiadosti bola škola uzavretá k 11.1.2021, a teda prvý deň vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti je 11.1.2021 a k jej znovuotvoreniu došlo 8.2.2021. Ak išlo o nový nárok na ošetrovné, podľa žalobcu musia byť v zmysle ust. § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. podmienky nároku na ošetrovné posudzované k 11.1.2021 a nie k 12.3.2020, ako tvrdil žalovaný. Ak by prvostupňový orgán a žalovaný chceli posudzovať splnenie podmienok k 12.3.2020, podľa žalobcu ide o protiprávny postup, pretože by vychádzali z nesprávnej premisii, a to, že nárok, ktorý mal vzniknúť k 12.3.2020, stále trvá, čím by ignoroval fakt, že uvedený nárok skončil.
2. Žalobca v správnej žalobe zdôraznil, že rozhodujúci deň je potrebné posudzovať pri každom jednom nároku samostatne. Výklad zákona spočívajúci v tom, že rozhodujúcim dňom pre posúdenie splnenia podmienok na vznik ktoréhokoľvek ďalšieho nároku je prvý deň prvého nároku, v danom prípade 12.3.2020, je vzhľadom na uvedené protizákonné a nemá žiadne logické, vecné ani morálne opodstatnenie. Pri uvedenom výklade by došlo k situácii, že ak by trvala krízová situácia niekoľko rokov, tak potom by poistenci, ktorí nespĺňali podmienky na dávku pri prvom vzniku nároku, nemali nárok na dávku nikdy, čo je absurdné, protiústavné a diskriminačné. Takýmto výkladom zákona sa vytvoria dve kategórie občanov, pričom jednej z nich je bezdôvodne odopretý nárok na dávku, na ktorú majú iní poistenci nárok. Zároveň pri takomto výklade zákona by dochádzalo k paradoxnej situácii, kedy by poistenci spĺňajúci podmienky na vyplatenie prvého pandemického ošetrovného k 12.3.2020, mali nárok na výplatu aj v poradí ďalších pandemických ošetrovných, aj napriek tomu, že by k okamihu vzniku ďalšieho nároku, napríklad u žalobcu k 11.1.2021, mali dlh na nezaplatenom poistnom. Takýto výklad nemá podľa žalobcu logiku a je absurdný. Súčasne žalobca v žalobe poukázal na okolnosti, ktoré predchádzali nepriznaniu nároku na ošetrovné k 12.3.2020, ak len zrejmým omylom bolo nezaplatené poistné na nemocenské poistenie, a to suma 213,55 Eur poukázaná nie na účet Sociálnej poisťovne, ale na účet Daňového úradu Žilina. O zrejmom omyle svedčí výška sumy 213,55 Eur, čo bola výška poistného do Sociálnej poisťovne ako aj odvod DPH za mesiac november 2019 v sume 316,78 Eur, čo predstavovalo celkovú povinnosť žalobcu na zaplatenie DPH v danom období. Žalobca zdôraznil, že je dlhodobým zodpovedným a disciplinovaným platiteľom odvodov a nezaplatenie odvodov za november 2019 bolo len z titulu omylu. Nedoplatok na poistnom žalobca už Sociálnej poisťovni zaplatil. Štátu nevznikla ujma, pretože žalobca zaplatil na účet obe platby tak poistné na sociálne poistenie ako aj DPH.
3. K výkladu zákonov žalobca uviedol, že tento musí byť súladný s ústavou ako aj s ostatnými právnymi normami. Nepriznaním dávky ošetrovného v konečnom dôsledku dochádza k zásahu do práv dieťaťa žalobcu, ktoré je na žalobcu odkázané a ku ktorému má žalobca zákonnú vyživovaciu povinnosť. Na jednej strane v dôsledku rozhodnutia štátu musí žalobca ostať po uzavretí školy s dieťaťom doma, tým pádom je mu znemožnená zárobková činnosť, a na druhej strane štát odopiera na základe ničím nepodloženého dôvodu nárok na dávku, ktorá by aspoň čiastočne pokrývala životné náklady rodiny žalobcu a jeho detí. Diskriminačný prístup žalobca v postupe žalovaného vidí v tom, že už nemá možnosť nejakým spôsobom zmeniť situáciu počas celej doby krízového stavu, čo môže trvať veľmi dlhú dobu. Sociálna poisťovňa zvolila pri výklade zákona č. 461/2003 Z.z. veľmi rigidný postoj. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí sa snaží zdôvodniť svoj postoj, ako aj postoj prvostupňového orgánu za pomoci termínu „zreťazené ošetrovné“. Ide o absolútne účelový termín, ktorý nemá oporu v žiadnom zákone. Použitie tohto princípu, termínu žalovaný opiera o vnútorné predpisy a usmernenia, avšak takýto postup je neprípustný a arbitrárny. Žalovaný žiadnym logickým a právne konformným spôsobom nevysvetlil, prečo by malo ísť o „reťazenie ošetrovného“ a prečo by mali byť podmienky vzniku nároku na pandemické ošetrovné posudzované počas celej doby krízovej situácie k prvému dňu prvého nároku. Žalobca vyjadril, že postup prvostupňového orgánu ako aj žalovaného je v rozpore s ústavou, so zákonom, s Listinou základných práv a slobôd a Chartou, pričom dochádza k porušeniu ústavného
princípu rovnosti subjektov práva. Súčasne takýmto postupom a rozhodnutím žalovaného dochádza k porušovaniu sociálnych práv žalobcu garantovaných ústavou ako aj práv jeho detí, voči ktorým má vyživovaciu povinnosť. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné. V napadnutom rozhodnutí žalovaný poukazuje na zákonnú úpravu, ktorou sa umožňuje prehodnocovať vznik nároku na ošetrovné. Napriek nezrozumiteľnosti ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z., na ktoré žalovaný poukázal, je zrejmé, že zákonodarca si bol vedomý nespravodlivosti, ktorá bola spôsobená nesprávnym prístupom žalovaného pri nepriznávaní nároku na pandemické ošetrovné z dôvodu nesprávneho výkladu zákona, keď žalovaný stotožnil okamih prvého dňa vzniku nároku na ošetrovné s okamihom vzniku nároku na prvé pandemické ošetrovné. Snaha zákonodarcu o nápravu dáva za pravdu žalobcovi.
4. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 30. augusta 2021 (č.l. 28-31 spisu). Žalovaný nežiadal vo veci nariadiť pojednávanie. Žalovaný vo vyjadrení zdôraznil, že podmienky nároku na ošetrovné sú všeobecné a osobitné. Všeobecné podmienky nároku na ošetrovné sú upravené v § 31 zákona č. 461/2003 Z.z. a osobitné podmienky sú upravené v § 39 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v čase trvania krízovej situácie je nutné aplikovať aj prechodné ustanovenia § 293er a nasledujúce ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z.. V zmysle ust. § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 63/2020 Z.z. účinnom od 27. marca 2020, v čase krízovej situácie nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby osobnej a celodennej starostlivosti, ak poistenec splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. V zmysle ust. 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 63/2020 Z.z. účinnom od 27. marca 2020, v čase krízovej situácie sa podmienky nároku na ošetrovné posudzujú u každého poistenca k prvému dňu potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa. Žalovaný mal za to, že predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným je práve výklad ust. § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 63/2020 Z.z. účinnom od 27. marca 2020. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu o protizákonnom postupe žalovaného. Žalovaný odkázal na dôvodovú správu k zákonu, v ktorej je uvedené, že v ust. § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 63/2020 Z.z. sa navrhuje, aby sa ošetrovné podľa odseku 3 vyplácalo za to isté obdobie osobnej a celodennej starostlivosti len raz a len jednému poistencovi, a to bez ohľadu na to, koľko detí ošetruje. Zároveň v predmetnej dôvodovej správe sa k tomuto zákonnému ustanoveniu uvádza, že v záujme zníženia administratívnej záťaže poistencov a Sociálnej poisťovne sa navrhuje ustanoviť, že pri rozhodovaní o nároku na ošetrovné podľa § 293er ods. 3 sa pri každom poistencovi budú podmienky nároku posudzovať vždy k vzniku jeho starostlivosti alebo ošetrovania. Podmienky nároku tak nebude potrebné posudzovať opakovane.
5. Na základe doručenej prvej žiadosti žalobu o tzv. pandemické ošetrovné, pobočka rozhodla o nároku na ošetrovné na celé obdobie krízovej situácie. Žalobca si nárok na ošetrovné uplatnil novou žiadosťou o ošetrovné číslo: Q 978 066 za obdobie od 11. januára 2021 do 8. februára 2021 z dôvodu osobnej a celodennej starostlivosti o svoje dieťa pre uzatvorenie školy, čo žalovaný považuje za „zreťazené ošetrovné“ k uplatnenému nároku na ošetrovné za obdobie od 12. marca do 31. mája 2020, a preto bol nárok na ošetrovné uplatnený na základe žiadosti číslo Q 978 066 opätovne posúdený k prvému dňu osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, t.j. k 12. marcu 2020. Pokiaľ ide o termín „zreťazené ošetrovné“, tak nejde o účelový termín, ako to uvádza žalobca, pretože samotné Ministerstvo investícií regionálneho rozvoja a informatizácie SR zverejnilo na svojej stránke www.korona.gov.sk <http://www.korona.gov.sk> informáciu, že žiadosť o pandemické ošetrovné poistenec podáva počas celej krízovej situácie len raz, keď si uplatňuje nárok prvýkrát. Ak je nárok už raz schválený, pri opätovnej potrebe postarať sa o dieťa alebo blízkeho príbuzného počas krízovej situácie, stačí podať čestné vyhlásenie za dni, počas ktorých sa poskytovala starostlivosť/ošetrovanie. Čestné vyhlásenie sa podáva za každý mesiac, kedy si chce poistenec ošetrovné uplatniť, a to vždy ku koncu mesiaca. Z tohto vyplýva, že pri opakovanej vzniknutej potrebe starostlivosti o dieťa nie je potrebné predkladať novú žiadosť o ošetrovné, ale je postačujúce podať iba čestné vyhlásenie s uvedením obdobia starostlivosti, ktoré je možné považovať za pokračovanie v starostlivosti o dieťa z dôvodov podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. počas krízovej situácie. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že prvý deň vzniku potreby osobnej a celodennej starostlivosti je 11. január 2021, a nie 12. marec 2020, kedy si nárok na ošetrovné uplatnil prvýkrát a kedy podmienky nároku na ošetrovné nespĺňal.
6. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný poukázal na platenie poistného na nemocenské poistenie, pričom u žalobcu pri kontrole platieb poistného na nemocenské poistenie v sledovanom období bolo pobočkou zistené, že k 31. marcu 2020 bol u žalobcu evidovaný nedoplatok na poistnom za obdobie mesiacov
september 2018 a november 2019, ktorého suma v úhrne nebola nižšia ako 5 Eur, a tým nebola splnená všeobecná podmienka nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Rozhodnutím Číslo: 200-004082-CA01/2021 zo dňa 17. januára 2021 pobočka nárok na ošetrovné a jeho výplatu žalobcovi, ktorý si uplatnil od 11. januára 2021, nepriznala z dôvodu nesplnenia podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenie v správnej výške a v lehote ustanovenej § 31ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie pobočky spĺňa obsahové náležitosti riadneho odôvodnenia, keď bol posudzovaný nárok žalobcu na ošetrovné k prvému dňu potreby osobnej a celodennej starostlivosti v krízovej situácii, a preto sa podmienky nároku na ošetrovné uplatneného od 11. januára 2021 posudzujú k 12. marcu 2020. Podľa žalovaného z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. ku dňu 12. marca 2020, žalobca nemá nárok na ošetrovné pri poskytovaní starostlivosti dieťaťu od 11. januára 2021.
7. K nezaplateniu poistného žalovaný uviedol, že k jeho úhrade došlo až dňa 15. apríla 2020, to znamená nielen po lehote splatnosti poistného, ale aj po lehote ustanovenej § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., t.j. po 31. marci 2020. Podľa žalovaného v prospech jeho postupu hovorí aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sžsk/70/2020 zo dňa 30. júna 2021 vydaný v obdobnej veci, keď kasačný súd ako dôvodnú posúdil sťažnostnú námietku žalovaného, že ust. § 31 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. predstavuje podmienku zaplatenia poistného včas, ktoré ustanovenie je formulované ako kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa žiadnu odchýlku. Toto zákonné ustanovenie taxatívne stanovuje podmienky, za ktorých vzniká oprávnenej osobe - povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe nárok na nemocenskú dávku. Jednou z týchto podmienok je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie, najneskôr v posledný deň splatnosti poistného za kalendárny mesiac, v ktorom zaniklo nemocenské poistenie. V tomto rozsudku v odseku 20. odôvodnenia na strane 8 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, že v ďalšom konaní bude viazaný právnym názorom kasačného súdu, podľa ktorého žalobkyňa nesplnila jednu z kogentných podmienok stanovených § 31 ods. 3 zákona o sociálnom poistení na vznik nároku na materské, a to včasné zaplatenie poistného na nemocenské poistenie. Ustanovenie § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. podmieňuje vznik nároku na nemocenskú dávku povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby zaplatením poisteného na nemocenské poistenie. Žalobca poistné na nemocenské poistenie za sledované obdobie v správnej výške a v stanovenej lehote do 31. marca 2020 nezaplatil, preto podmienku zaplatenia poistného nesplnil, na čo žalovaný bol povinný prihliadnuť ex offo a na jej splnenie nemá žiaden vplyv následné zaplatenie poistného po lehote jeho splatnosti. Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že dodatočná úhrada dlžného poistného na nemocenské poistenie nezakladá nárok na nemocenské dávky odo dňa vzniku ich nároku, pretože uvedené zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. nevyplýva. Žalovaný dodal aj to, že správnosť úhrad poistného na sociálne poistenie môže žalobca ako SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba) sledovať aj sám, a to zriadením individuálneho účtu - saldo konto, o ktoré je potrebné požiadať v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne a ktorý bezplatne poskytuje aktuálne informácie o platbách poistného na sociálne poistenie. Žalobca ku dňu uplatnenia si prvého nároku na ošetrovné, a to k 12. marcu 2020, nenahlásil Sociálnej poisťovni telefónny ani e- mailový kontakt, nemohol byť preto upozornený na nedoplatok na poistnom za mesiace september 2018 a november 2019.
8. Žalovaný nesúhlasil s názorom žalobcu o diskriminačnom prístupe, pretože v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaný informoval žalobcu, že dňa 10. apríla 2021 nadobudla účinnosť novela zákona č. 461/2003 Z.z., ktorá umožňuje poistencovi od 10. apríla 2021 požiadať o znovu posúdenie nároku na tzv. pandemické ošetrovné v zmysle ust. § 293fef ods. 1 a 2 zákona č. 130/2021 Z.z., v ktorom je táto možnosť prehodnotenia nároku na ošetrovné ustanovená, t.j., ak žalobcovi po 9. apríli 2021 v čase krízovej situácie opätovne vznikne dôvod na poskytnutie tzv. pandemického ošetrovného, tak na základe jeho žiadosti sa uskutoční prehodnotenie nároku na pandemické ošetrovné. Žalovaný mal za to, že žalobca nesplnil podmienky ustanovené v § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., a preto mu nemohol byť priznaný nárok na ošetrovné uplatnený žalobcom v období od 11. januára 2021. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.
9. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 10.09.2021 (č.l. 41 spisu), bolo vyjadrenie žalovaného doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalobca nevyužil.
10. Z pripojeného administratívneho spisu bolo podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu Číslo: 200-004082-CA01/2021 zo dňa 17. januára 2021 zistené, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, príslušná na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a) druhého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) rozhodla v zmysle ust. § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobca - R. T., nar. XX. marca XXXX, bytom Y. námestie XX/X, XXX XX A., nemá nárok na ošetrovné, nárok na výplatu ktorého si uplatnil od 11. januára 2021. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na ust. § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 142 ods. 7, § 143 ods. 1, 3, 4, § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Prvostupňový orgán poukázal na žiadosť žalobcu o ošetrovné č. Q 978 066 z titulu potreby osobnej a celodennej starostlivosti o T. T., ktorá je dieťaťom žalobcu a ktorá potreba vznikla dňa 11. januára 2021. Z dôvodu, že podmienky nároku na pandemické ošetrovné sa u každého poistenca posudzujú k prvému dňu potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti v krízovej situácii, podmienky nároku na ošetrovné od 11. januára 2021 sa posudzujú k 12. marcu 2020, t.j. odkedy si menovaný uplatnil prvý nárok na pandemické ošetrovné. Vzhľadom na tieto skutočnosti prvostupňový orgán rozhodol tak, ako vyjadril vo výroku svojho rozhodnutia.
11. Na základe odvolania žalobcu rozhodoval žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím Číslo: 22183-2/2021-BA zo dňa 4. mája 2021 tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovni, pobočka Žilina č. 200-004082-CA01/2021 zo dňa 17. januára 2021 vo veci nepriznania nároku na ošetrovné zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia pobočky ako prvostupňového orgánu. Žalovaný v rozhodnutí ďalej poukázal na žalobcu ako samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej aj len „SZČO“) od 1. júla 2003. Žalobca si uplatnil nárok na ošetrovné z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej SZČO z dôvodu potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa, T. T., nar. X. R. XXXX, od 11. januára 2021 do 8. februára 2021 zaslaním žiadosti o ošetrovné (nárok uplatnený počas krízovej situácie), ktorej žiadosti Sociálna poisťovňa priradila číslo Q 978 066. Prvostupňový orgán v rámci posúdenia nároku na ošetrovné zistil, že žalobca si v predchádzajúcom období, v čase trvania krízovej situácie, uplatnil nárok na ošetrovné z dôvodu potreby osobnej a celodennej starostlivosti o to isté dieťa, T. T., nar. X. R. XXXX, v období od 12. marca 2020 do 31. mája 2020. Rozhodnutím číslo: 200-022549-CA01/2020 zo dňa 11. mája 2020 žalobcovi nebol priznaný nárok na ošetrovné v období od 12. marca 2020. Dôvodom nepriznania nemocenskej dávky bolo nesplnenie podmienky zaplatenia poistného riadne a včas, ktorá podmienka vyplýva z ust. § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný poukázal na všeobecné ako aj osobitné podmienky nároku na nemocenské dávky, medzi ktoré patrí ošetrovné s poukazom na ust. § 31, § 39, § 128 ods. 1 písm. c), § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, 7, § 143 ods. 1, 3, 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších zmien. Žalovaný poukázal na to, že po prešetrení skutočnosti mal za zistené, že žalobca nedoplatok na poistnom za mesiac september 2018 v sume 0,11 Eur a nedoplatok za mesiac november 2019 v sume 213,55 Eur uhradil až dňa 15. apríla 2020, to znamená po lehote splatnosti poistného ako aj po lehote ustanovenej v § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z., po 31. marci 2020. Pokiaľ žalobca nezaplatil poistné na nemocenské poistenie za sledované obdobie do 31. marca 2020, tak z titulu nesplnenia podmienky zaplatenia poistného podľa ust. § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. nebolo možné túto zákonnú podmienku považovať za splnenú, pre ktorú nemohol byť žalobcovi priznaný nárok na ošetrovné.
12. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 63/2020 Z.z. účinnom od 27. marca 2020, podľa ktorého podmienky nároku na ošetrovné u každého poistenca sa posudzujú k prvému dňu potreby osobnej a celodennej starostlivosti, preto pobočka ako prvostupňový orgán posúdila nárok na ošetrovné k 12. marcu 2020, hoci žalobca predložil ďalšiu žiadosť o ošetrovné od 11. januára 2021. Podľa žalovaného pobočka ako prvostupňový orgán postupovala v súlade s ust. § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 63/2020 Z.z. účinnom od 27. marca 2020 a v súlade s vnútornými predpismi a usmerneniami týkajúcimi sa výkladu tohto ustanovenia, keď obdobia potreby starostlivosti tzv. zreťazila. Žalovaný mal za to, že pobočka ako prvostupňový orgán rozhodla v súlade s ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. za správnej aplikácie § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 63/2020 Z.z. účinnom od 27. marca 2020, keď na základe doručenej žiadosti o ošetrovné (nárok uplatnený počas krízovej situácie), ktorej Sociálna poisťovňa priradila číslo Q 978 066, podmienky nároku na ošetrovné boli posúdené ku dňu 12. marca 2020, čo malo za následok nepriznanie nároku na ošetrovné. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ust. § 293fef ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 130/2021 Z.z., keď Sociálna poisťovňa na žiadosť znovu rozhodne o nároku poistenca na ošetrovné podľa ust. § 293er ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. k prvému dňu
osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej alebo celodennej starostlivosti, ak tento deň spadá do obdobia odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. júna 2021; ustanovenie § 293er ods. 4 sa v tomto prípade nepoužije. Ak teda žalobcovi po 9. apríli 2021 v čase krízovej situácie opätovne vznikne dôvod na poskytnutie tzv. pandemického ošetrovného, na základe žiadosti sa uskutoční prehodnotenie nároku na pandemické ošetrovné.
13. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v zmysle podanej správnej žaloby, z dôvodov v nej uvedených v zmysle ust. § 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP a žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a podľa ust. § 191 ods. 4 SSP vec vrátil na ďalšie konanie žalovanému.
14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/1/2021-45 zo dňa 6.12.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa 08.02.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
15. Primárne krajský súd uvádza, že žaloba bola podaná včas. Z pripojeného administratívneho spisu vyplynulo, že rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 5.5.2021 a žaloba bola odoslaná podľa č.l. 12 spisu dňa 5.7.2021, t.j. v lehote v zmysle ust. § 181 ods. 1 SSP.
16. Správnou žalobou žalobca v podstate namietal nesprávne právne posúdenie, ktoré prijal žalovaný v rozhodnutí ako aj, že sa žalovaný nevysporiadal s odvolacím dôvodom žalobcu, ktorým namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového orgánu, Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina v zmysle ust. § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca nesprávne právne posúdenie videl v nesprávnom výklade ust. § 293er ods. 4 v spojení s ust. § 293er ods. 3 písm. a), b), § 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Pre nesprávnu aplikáciu uvedených rozhodujúcich zákonných ustanovení potom žalovaný nesprávne stotožnil podmienky nároku na ošetrovné s okamihom nároku na prvé pandemické ošetrovné, a to k dátumu 12. marca 2020, a nie k 11.1.2021, ku ktorému dátumu bola podaná žiadosť o ošetrovné a ku ktorému dátumu boli preukázané podmienky nároku na ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalobca nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného videl v tom, keď obdobie potreby starostlivosti žalovaný použitím pojmu „zreťazenia“ posudzoval nie k dátumu podanej žiadosti, t.j. k 11.1.2021, ale ku dňu 12. marca 2020, ku ktorému mal vzniknúť prvý nárok na ošetrovné. Žalobca namietal, že z titulu použitej terminológie „zreťazenia“ žalovaným, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, žalovaný stotožnil okamih prvého dňa vzniku nároku na ošetrovné s okamihom vzniku nároku na prvé pandemické ošetrovné.
17. Podľa ust. § 39 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na ošetrovné, ak osobne a celodenne a) ošetruje chorého príbuzného v priamom rade, choré dieťa, ktoré nie je príbuzný v priamom rade, chorého súrodenca, chorého manžela, chorú manželku alebo chorého rodiča manžela alebo manželky, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára 1. nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou alebo 2. vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou z dôvodu potreby poskytovania osobnej starostlivosti v prirodzenom prostredí osoby, ak neprejavil písomný nesúhlas s vykonávaním ošetrovania poistencom, alebo b) sa stará o dieťa do dovŕšenia jedenásteho roku veku, alebo do dovŕšenia osemnásteho roku veku, ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, ak 1. dieťaťu bolo nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia, 2. predškolské zariadenie alebo zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, alebo škola, ktorú dieťa navštevuje, boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu alebo
3. fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
18. Krajský súd upriamuje pozornosť na vyššie citované zákonné ustanovenie § 39 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré rieši podmienky nároku na ošetrovné a ust. § 42 zákona č. 461/2003 Z.z., je umiestnené pod vznikom a zánikom nároku na ošetrovné.
19. Podľa ust. § 42 zákona č. 461/2003 Z.z. poistencovi vzniká nárok na ošetrovné od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b). Nárok na ošetrovné zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b), najneskôr uplynutím a) 14 dní od vzniku potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa § 39 ods. 1 písm. a) prvého bodu alebo § 39 ods. 1 písm. b), alebo b) 90 dní trvania nároku na výplatu ošetrovného v úhrne všetkým poistencom, ak nárok na ošetrovné vznikol podľa § 39 ods. 1 písm. a) druhého bodu.
20. Podľa ust. § 293er ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v čase krízovej situácie nárok na ošetrovné vzniká od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti a zaniká dňom skončenia potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti, ak poistenec a) osobne a celodenne ošetruje dieťa do dovŕšenia šestnásteho roku veku, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou, alebo b) splnil podmienky nároku na ošetrovné podľa § 39 ods. 1 písm. b), c) sa stará o príbuzného v priamom rade, súrodenca, manžela, manželku alebo rodiča manžela alebo manželky, ak zariadenie sociálnych služieb, v ktorom sa takejto osobe poskytuje sociálna služba ambulantnou formou alebo pobytovou formou, bolo rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v ňom bolo nariadené karanténne opatrenie podľa osobitného predpisu.
21. Podľa ust. § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. podmienky nároku na ošetrovné podľa odseku 3 sa posudzujú u každého poistenca k prvému dňu jeho osobnej a celodennej starostlivosti alebo osobného a celodenného ošetrovania.
22. Krajský súd poukazuje na vyššie citované zákonné ustanovenia, ktoré je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti, nie izolovane s dôrazom na obsah, zmysel nároku na ošetrovné, ktoré za vyjadrených podmienok sa vzťahuje k osobnej a celodennej starostlivosti. Je potrebné pri tomto výklade zdôrazniť najmä účel a význam ošetrovného, ktoré sa vzťahuje na osobnú a celodennú starostlivosť, ktorú poistenec vykonáva, ak nastane niektorá zo situácii v zmysle ust. § 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z.. Ak zákon č. 461/2003 Z.z. v ust. § 42 rieši vznik nároku na ošetrovné ako aj jeho zánik, ktorý je viazaný práve na potrebu osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa a zánik je viazaný na skončenie potreby osobnej a celodennej starostlivosti, tak nemožno akceptovať právny názor žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí, pokiaľ u žalobcu nárok na ošetrovné pre potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa u žiadosti žalobcu podanej od 11. januára 2021 hodnotil spätne k 12. marcu 2020 len z titulu použitia tzv. „zreťazenia“ obdobia potreby starostlivosti. Žalobca podľa administratívneho spisu v novo podanej žiadosti o ošetrovné datovanej 12.1.2021 si uplatnil nárok na ošetrovné z titulu tvrdenej potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa z dôvodu, že vznikol nárok na ošetrovné v zmysle zákonnej podmienky, preto žalovaný mal posúdiť u žalobcu na základe podanej žiadosti o ošetrovné datovanej 12.1.2021 uplatnený nárok na ošetrovné, a nie ho priradiť k 12. marcu 2020. Sám žalovaný v rozhodnutí na strane 4 predposledný odsek predsa uvádza „...Na základe navrhovateľom predloženej Žiadosti o ošetrovné (nárok uplatnený počas krízovej situácie), ktorou si navrhovateľ uplatnil nárok na nemocenskú dávku od 11. januára 2021, pobočka opätovne posúdila nárok na ošetrovné“. Ak išlo o opätovné posúdenie nároku na ošetrovné, tak nebolo namieste v rozhodnutí žalovaného bez ďalšieho odkazovať na rozhodnutie prvostupňového orgánu č. 200-022549- CA01/2020 zo dňa 11. mája 2020. Krajský súd uvádza, že predsa k 12. marcu 2020 boli k tomuto dátumu posudzované podmienky v tom čase splnené, resp. nesplnené. Inými slovami vyjadrené krajským
súdom za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení, prvým dňom potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa bol na základe žiadosti zo dňa 12.1.2021 deň 11.1.2021, a nie spätne 12. marec 2020. K dátumu žiadosti žalobcu zo dňa 12.1.2021 bola splnená aj podmienka zaplatenia poistného, ku ktorej úhrade došlo 15.04.2020. Krajský súd sa nestotožňuje s postupom žalovaného a prvostupňového orgánu, pokiaľ bol posudzovaný nárok žalobcu na ošetrovné od momentu, kedy si žalobca uplatnil prvý nárok, pretože ust. § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. „hovorí“ o hodnotení podmienok nároku na ošetrovné k prvému dňu osobnej a celodennej starostlivosti alebo osobného a celodenného ošetrovania, nie, kedy si poistenec uplatnil prvý nárok. Pokiaľ aj žalovaný v rozhodnutí poukazoval na znenie zákona č. 130/2021 Z.z., tak tento zákon nadobudol účinnosť 10.04.2021, pričom žalobca podal žiadosť o ošetrovné 12.1.2021. Podľa názoru krajského súdu nárok na ošetrovné, podmienky tohto nároku sa posudzujú u každého poistenca k prvému dňu jeho osobnej a celodennej starostlivosti alebo osobného a celodenného ošetrovania, t.j. ku tomu ktorému dňu, od ktorého si uplatňuje nárok na ošetrovné. Krajský súd je názoru, že pokiaľ aj žalovaný s odkazom na vnútorné predpisy a usmernenia uskutočnil výklad ust. § 293er ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., tak že obdobie potreby starostlivosti „zreťazil“ spätne k momentu, kedy si poistenec uplatnil prvý nárok na ošetrovné, uvedené malo „odbremeniť“ v čase krízovej situácie nielen poistencov, ale aj žalovaného, aby sa pri vzniku podmienky v zmysle ust. § 39 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. poistenci nezaťažovali neustálym podávaním žiadosti o nároku na ošetrovné, o ktorých by následne rozhodoval žalovaný. Uvedené však nemôže ísť na ujmu znenia vyššie uvedených zákonných ustanovení, resp. v rozpore so zmyslom a účelom krajským súdom uvedených zákonných ustanovení, ak pre posúdenie nároku na ošetrovné sú hodnotené podmienky, ktoré sú tu k prvému dňu osobnej a celodennej starostlivosti alebo osobného a celodenného ošetrovania, a nie ku dňu uplatneného prvého nároku.
23. Žalovaný v rámci nového konania opätovne posúdi žiadosť žalobcu o ošetrovné, ktorá je datovaná 12.1.2021, na základe vyjadreného právneho názoru krajským súdom a bude posudzovať, či v zmysle tejto žiadosti k prvému dňu osobnej a celodennej starostlivosti alebo osobného a celodenného ošetrovania žalobca splnil podmienky nároku na ošetrovné v zmysle rozhodných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z..
24. O trovách súdneho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 167 ods. 1 SSP v spojení s ust. § 175 ods. 1 SSP. V súdnom konaní bol úspešný žalobca ako účastník konania, ktorému bol voči žalovanému priznaný nárok na plnú náhradu trov súdneho konania. O výške náhrady trov súdneho konania rozhodne správny súd uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku za aplikácie ust. § 175 ods. 2 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.