Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/115/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v spore žalobcu: Q. W. U., U..G..C.., U. U. L. X, X., N.: XX XXX XXX, L. Z.: O.Á. W., U..G..C.., U. U. L. X, X., N.: XX XXX XXX, proti žalovaným: 1. Y. V., B.. XX.X.XXXX, O. X. O. XXXX/X, U., L. X. U.. Y. XXXX/XX, U., X. H. T., B.. X.X.XXXX, O. X. Š. XXX/XX, U.B., L. Z.: Y.. X. Y., H. U. U. W. J. XX, X., N.: XX XXX XXX, X. T. Š., B.. XX.X.XXXX, X. T.. V. XXXX, U., o zaplatenie 5 616,36 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd konanie voči žalovanému v 1. rade z a s t a v u j e.

II. Súd z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 1.872,12 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 314,48 € a 8,75 % ročne zo sumy 1.872,12 € od 7.08.2012 do zaplatenia.

III. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

IV. Súd žalovanému v 1. a 3. rade náhradu trov konania nepriznáva.

V. Súd priznáva žalovanej v 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o trovách konania súd prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 11.3.2014 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne a žalovanému v 3. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.616,36 € spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2010 do 6.8.2012 v sume 479,51 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 5.616,36 € od 7.8.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaná suma predstavuje dlh žalovaných v 1. a 2. rade z titulu zmluvy o splátkovom úvere a žalovaného v 3. rade na základe dohody o ručení v súvislosti s predmetnou zmluvou o splátkovom úvere.

2. Súd vo veci vydal dňa 15.5.2014 platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej v 2. rade nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa 20.11.2014 zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

3. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.3.2003, Dohodou o ručení zo dňa 7.3.2003, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným žalovaným v 1. až 3. rade, výzvou k úhrade a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru adresovanými žalovaným v 1. až 3. rade, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/ XXXX/CE zo dňa 27.6.2012, odovzdávacím protokolom, prílohou č. 3 k Zmluve o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 - aktíva, prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2012 - spoludlžníci a ručitelia, pokusom o zmier zo dňa 13.2.2014 adresovaným žalovaným v 1. až 3. rade, podacími hárkami, výpisom z úverového účtu žalovaného v 1. rade za obdobie od 7.3.2003 do 26.6.2012, oznámením správcu o stave konkurzného konania vedeného na majetok žalovaného v 1. rade, uzneseniami o konkurze na majetok žalovaného v 1. rade, písomnými vyjadreniami žalobcu zo dňa 28.9.2017 a dňa 20.12.2018, písomnými vyjadreniami žalovanej v 2. rade zo dňa 27.5.2016, dňa 26.10.2018, dňa 28.1.2019 a dňa 14.3.2019, výsluchom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom žalovaného v 1. rade, výsluchom právneho zástupcu žalovanej v 2. rade, výsluchom žalovaného v 3. rade, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

4. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2012 a jej príloh mal súd preukázané, že banka Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 postúpila pohľadávku zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX na spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, teda na žalobcu.

5. Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) uzavrela so žalovanými v 1. a 2. rade dňa 7.3.2003 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. (ďalej len „VOP“). Na základe tejto zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným v 1. a 2. rade úver vo výške 11.617,87 € (350.000,00 Sk). Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach po 156,01 € (4.700,00 Sk), so splatnosťou prvej splátky 20.4.2003 a konečnej splátky 20.2.2013, pričom poskytnutý úver bol úročený úrokom vo výške 9,80 % ročne. Žalovaný v 3. rade uzavrel s právnym predchodcom žalobcu dohodu o ručení zo dňa 7.3.2003, v ktorej sa neodvolateľne a bezpodmienečne zaviazal, že ak dlžník neuhradí pohľadávku veriteľovi riadne a včas, uhradí túto pohľadávku veriteľovi. Ku dňu postúpenia pohľadávky, teda ku dňu 27.6.2012, medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a.s. a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o. predstavovala táto pohľadávka sumu 11.528,91 €, ktorá pozostávala z nezaplatenej istiny úveru v sume 10.160,03 €, z riadneho úroku v sume 897,94 €, z úroku z omeškania v sume 464,96 € a z ostatného príslušenstva v sume 5,98 €. Žalovaní v 1. a 2. rade nesplácali úver podľa dohodnutých podmienok, a preto žalobca vyzval žalovaného v 1. rade listom zo dňa 18.7.2012, aby uhradil dlžnú čiastku najneskôr do 28.7.2012 a žalovaných v 2. a 3. rade listom zo dňa zo dňa 16.7.2012 na úhradu dlžnej sumy do 26.7.2012.

6. Z výsluchu žalovaného v 1. rade a doložených listinných dôkazov mal súd zistené, že predmetný dlh žalovaného v 1. rade vznikol v súvislosti s jeho podnikaním, kedy v dôsledku insolventnosti žalovaný v 1. rade nedokázal splácať svoje záväzky vrátane daného úveru, dostal sa do konkurzu, vyhlásil osobný bankrot a bol oddlžený.

7. Z písomných vyjadrení a výsluchu právneho zástupcu žalobcu mal súd preukázané, že žalobca má za to, že v konaní predložil relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky, spolu s podacími hárkami, preukazujúcimi odoslanie týchto písomností žalovaným, ktoré bez ďalšieho zakladajú aktívnu vecnú legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Žalobca zastáva názor, že ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, nakoľko sa domnieva, že z cit. zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Podľa tvrdenia žalobcu, predmetné ustanovenie upravuje výnimky z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok. Norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v tomto prípade žalovaným, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 zákona č. 483/2001 o bankách. Z uvedeného vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona č. 483/2001 o bankách a nie sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalobca uvádza, že z ust. § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Uvedené ustanovenie nehovorí o tom, že by banka nemohla postúpiť pohľadávku na nebanku z neukončeného „živého“ úveru (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 9.12.2015). Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva. Žalobca zastáva názor, že postúpením pohľadávky sa sám žalobca stal veriteľom pohľadávky, pričom základným právom veriteľa je v zmysle § 488 Občianskeho zákonníka právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru predstavuje právo veriteľa požadovať splnenie svojej pohľadávky. Na základe uvedeného žalobca považuje za nesporné, že spolu s postúpenou pohľadávkou prešli na žalobcu všetky práva s touto pohľadávkou spojené, teda aj právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobca uvádza, že zosplatnenie dlhu veriteľom znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach. V dôsledku nesplnenia povinností dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia. Táto skutočnosť však nemá žiadny vplyv na výšku alebo existenciu dlhu dlžníka, týka sa výlučne spôsobu zaplatenia jeho dlhu a závisí výlučne od vôle veriteľa. V nadväznosti na uvedené žalobca zastáva názor, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky.

8. Z písomných vyjadrení a výsluchu právneho zástupcu žalovanej v 2. rade mal súd preukázané, že žalovaná v 2. rade namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje nárok na zaplatenie sumy zo zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými dňa 7.3.2003. Žalobca svoje nároky voči žalovaným odvodzuje zo zmluvy, ktorú žalovaní v 1. a 2. rade uzavreli so Slovenskou Sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť všeobecne známa. Tieto nároky mal žalobca získať postúpením, a preto je potrebné sa v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je platné a účinné. V zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách predpokladom postúpenia pohľadávky banky na inú osobu je, aby tu bola písomná výzva banky a aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávku banky nie je možné postúpiť, pretože tomu bráni ustanovenie § 524 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách. Ak určitú pohľadávku nemožno postúpiť, potom jej postúpenie je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že ak pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch je potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách, je postupník v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Žalobca teda nepreukázal, že by v čase kedy mala byť pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a.s., voči žalovaným postúpená naňho, boli tieto podmienky postupne splnené. Nedokázal, že pohľadávka voči žalovaným v čase jej postúpenia bola spôsobilá na postúpenie v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Vzhľadom k vyššie uvedenému má žalovaná v 2. rade za to, že predmet sporu určený žalobcom nemá žiadny hmotnoprávny vzťah k žalovaným. Uviedla tiež, že povinnosť v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno nahradiť ani vyhlásením postupcu v zmluve o postúpení pohľadávok. Vyhlásenie nijako nepreukazuje splnenie povinnosti odoslať výzvu bankou. Banka môže postúpiť iba nesplácanú časť peňažného záväzku spolu s príslušenstvom a celý záväzok až po jeho predchádzajúcom zosplatnení. Záver o tom, že žalobca môže postúpiť iba splatnú časť pohľadávky vyvodil aj Krajský súd Prešov v uznesení zo dňa 29. mája 2014 sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Banka môže postúpiť pohľadávku za súčasného splnenia podmienok uvedených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách zodpovedajúcu nesplácanému dlhu a nie dlhu, ktorý ešte nie je splatný. Tento záver vyplýva tak z dôvodovej správy ako aj z gramatického výkladu k uvedenému ustanoveniu. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti pohľadávky „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru“, ktorú vykonal žalobca považuje za nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu, resp. úkon v rozpore so zákonom, keďže žalobca nie je držiteľom bankového povolenia v zmysle zákona o bankách, čo v konečnom dôsledku znamená, že žalobca nemôže spravovať tzv. živý úver, teda ani vyhlasovať mimoriadnu splatnosť takéhoto úveru. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť klienta banky musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Pripustením možnosti, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní s omeškaním dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek živý úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách. Je potrebné poukázať na to, že banka má právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom toto oprávnenie môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky. Toto oprávnenie žalobca nemá, keďže nemá bankovú licenciu. Žalovaná v 2. rade poukázala na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.2.2015 sp. zn. 177/2014, rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 11.3.2015 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 29.5.2014 sp. zn. XCo/XXX/XXXX a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.5.2015 sp. zn. XCo/XXX/XXXX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaná v 2. rade za to, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a žiadala, aby súd žalobu zamietol a priznal žalovanej v 2. rade náhradu trov konania.

9. Z výsluchu žalovaného v 3. rade mal súd preukázané, že tento súhlasí s názorom právneho zástupcu žalovanej v 2. rade.

10. Zmluva o splátkovom úvere, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzuje, bola uzavretá podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Zároveň, keďže žalovaní uzavreli predmetnú zmluvu ako spotrebitelia, na daný právny vzťah sa vzťahuje aj zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

11. Podľa § 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), sa na účely tohto zákona rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.

12. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

15. Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

16. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

17. Podľa § 306 ods. 1 , prvá veta Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20190130?ucinnost=27.06.2012>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

24. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

25. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.9.2017 vzal žalobu čiastočne späť, a to v časti o zaplatenie sumy 1.872,12 €, úroku z omeškania v sume 314,48 € a úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.872,12 € od 7.8.2012 do zaplatenia. Súd v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 konanie v tejto časti zastavil.

26. Predmetom nároku žalobcu tak zostalo zaplatenie 24 splátok z úveru v celkovej výške 3.744,24 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 165,03 € za obdobie od 21.3.2011 do 6.8.2012 a úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 3.744,24 € od 7.8.2012 do zaplatenia.

27. Žalobca podaním zo dňa 20.12.2018 vzal žalobu späť v časti uplatneného nároku voči žalovanému v 1.rade, nakoľko žalovaný v 1. rade bol v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. XK/XX/ XXXX dňa 5.3.2018 oddlžený. Na základe tejto skutočnosti a procesného úkonu žalobcu súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil v zmysle § 144 a § 145 ods. 2 CSP.

28. V konaní bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanými v 1. a 2. rade ako dlžníkmi bola podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka platne uzavretá dňa 7.3.2003 písomná Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaný v 3. rade uzavrel so Slovenskou sporiteľňou, a.s. dohodu o ručení. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru (na kúpu bytu) v sume 350.000,00 Sk (11.617,87 €) žalovaným v 1. a 2. rade, pričom žalovaní v 1. a 2. rade sa zaviazali úver splácať mesačnými splátkami vo výške 4.700,00 Sk (156,01 €). Úroková sadzba bola v deň podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 9,80 % a RPMN (ročná percentuálna miera nákladov) bola dohodnutá vo výške 11,14 %. Konečná splatnosť úveru mala nastať 20.2.2013. Podľa dohody o ručení uzavretej podľa § 303 až 312 Obchodného zákonníka medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným v 3. rade ako ručiteľom, žalovaný v 3. rade vyhlásil, že podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka uspokojí pohľadávku veriteľa zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 7.3.2003, ktorú veriteľ uzavrel s dlžníkmi (žalovaní v 1. a 2. rade) v prípade, ak dlžník neuhradí veriteľovi pohľadávku riadne a včas. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere boli VOP, podľa ktorých, bod 7.6.1. písm. a) ak je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Podľa bodu 10.3. VOP pri doručovaní písomností poštou sa zásielka považuje za doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní. Podľa bodu 18.16. VOP klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným súhlasom banky.

29. Slovenská sporiteľňa, a.s. ako veriteľ oznámila dňa 18.7.2012 žalovanému v 1. rade, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.6.2012 postúpila svoju pohľadávku voči dlžníkovi vo výške 11.528,91 € s príslušenstvom žalobcovi (spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.). Listom zo dňa 18.7.2012 žalobca vyzval žalovaného v 1. rade k úhrade a oznámil mu mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.7.2012, pričom najneskôr do 28.7.2012 mal uhradiť sumu 11.731,52 €. Listom zo dňa 16.7.2012 žalobca vyzval žalovaných v 2 a 3. rade k úhrade a oznámil im mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16.7.2012, pričom najneskôr do 26.7.2012 mali zaplatiť sumu 11.726,51 €. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE zo dňa 27.6.2012 postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postúpila žalobcovi pohľadávky špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve. Predmetom postúpenia bola aj pohľadávka banky voči žalovaným v celkovej výške ku dňu postúpenia 11.528,91 €, z čoho istina predstavovala sumu 10.160,03 €, úroky sumu 1.362,90 €, počet dní omeškania bol 1252. Pokusom o zmier zo dňa 13.2.2014 žalobca vyzval žalovaných v 1. až 3. rade na zaplatenie dlžnej sumy z poskytnutého úveru v sume spolu 16.462,49 € (istina 11.057,97 €, úrok 5.398,54 € a ďalšie náklady) najneskôr do 28.2.2014.

30. Ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať práve za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka. Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči klientovi za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni už citované ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda jej postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že na rozpor postúpenia s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Tiež je možné uzavrieť, že ak je pre platnosť postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., je postupca v súdnom konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia pohľadávky. Postupník, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa 28.3.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX zo dňa 24.4.2018).

31. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že žaloba ani po jej čiastočnom spätvzatí nebola podaná dôvodne. Z ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách vyplýva, že banka môže postúpiť inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému dlhu. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu (pôvodne išlo o § 92 ods. 7) doslova uvádza: „V ods. 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou.“ Banka je v prípade porušenia zmluvnej povinnosti dlžníka splácať úver riadne a včas oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, po doručení výzvy dlžníkovi, za podmienok stanovených v zákone o bankách, alebo zmluvu o úvere vypovedať, prípadne od nej odstúpiť, v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami. V danom prípade žalobca nepredložil súdu žiadny relevantný dôkaz o tom, že Slovenská sporiteľňa, a.s., predtým ako postúpila pohľadávku voči žalovaným žalobcovi, vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru alebo, že zmluvný vzťah medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. a žalovanými zanikol inak (výpoveďou, odstúpením). Pokiaľ teda žalobca nepreukázal, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru alebo, že zmluvný vzťah zanikol výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy súd dospel k záveru, že ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatný celý predmetný úver, a teda banka postupovala v rozpore s § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože nebola oprávnená postúpiť svoju pohľadávku z úveru, vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.6.2012 bola uzavretá v rozpore so zákonom, a to § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách v dôsledku čoho je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného potom vyplýva, že na základe neplatného právneho úkonu nemohol žalobca pohľadávku, ktorú si v tomto konaní uplatňuje, nadobudnúť. V danom prípade žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu na podanie žaloby v danej veci i keď predložil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/CE zo dňa 28.6.2012, nepreukázal však splnenie zákonných podmienok pre postúpenie predmetnej pohľadávky pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným ako dlžníkom, a preto súd, po čiastočnom zastavení konania o žalobe žalobcu, žalobu vo zvyšku z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu zamietol. Vzhľadom k tomu, že súd žalobu vo zvyšku zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, ostatnými dôvodmi uvádzanými v žalobe týkajúcej sa veci ako takej ako i ostatnými predloženými listinnými dôkazmi sa ďalej nezaoberal, nakoľko v tomto prípade sa ich posúdenie stalo nadbytočným.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vzhľadom k tomu, že čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca a vo zvyšku súd žalobu žalobcu zamietol, úspech v konaní v celom rozsahu mali žalovaní v 1., 2. a 3. rade. Súd priznal žalovanej v 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaným v 1. a 3. rade náhradu trov konania súd nepriznal, nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.CMP.