Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-32-2016.pdf
PDF · 108.27 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/32/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: Z.. R.. B. Ď., K. XX, XXX XX Z., zastúpený: Advokátska kancelária Michal Bouška s.r.o., Námestie Andreja Hlinku 3, 831 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015-26098/66842:1-Sekr. zo dňa 17.12.2015, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Rozhodnutia správnych orgánov
1. Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.12.2015 Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 938-1/2015-PKV zo dňa 20.10.2015, ktorým ministerstvo podľa § 18 ods. 2, § 3 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z.z.“) v spojení s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) nevyhovelo žiadosti žiadateľa (žalobcu) o poskytnutie informácie, v ktorej žiadal, cit.: „Žiadam o sprístupnenie prílohy č. 13, 14, 15, 16, 17 a 18 k Protokolu o výsledku kontroly zo 14.09.2010, evidenčné č. 2010-11798/25941:1-137.“
2. Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie z dôvodu, že požadované prílohy sa priamo týkajú výkonu kontroly a nie sú súčasťou výsledku kontroly. Sú súčasťou spisu ako podkladového materiálu k vyhodnoteniu výsledku kontroly.
II.
Žaloba
3. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné, vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žiadal ho zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, eventuálne žalovanému prikázať požadované informácie sprístupniť.
4. Dôvodil, že podstatou sporu medzi ním a žalovaným je posúdenie charakteru informácií, ktorých zverejnenia sa dožaduje a v tejto súvislosti výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000
Z.z. Je nesporné, že žalobca je žiadateľom v zmysle § 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. a v súlade s § 3 ods. 3 uvedeného zákona má právo na sprístupnenie informácií bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Toto jeho právo môže byť obmedzené výlučne v prípadoch uvedených v § 8 až 11 zákona č. 211/2000 Z.z., a to spôsobom uvedeným v § 12.
5. Nesúhlasil s konštatovaním žalovaného, že požadované prílohy boli pracovnými a podkladovými materiálmi pre vypracovanie samotného protokolu o výsledku kontroly a boli vyhotovené pred protokolom. Preto ide o informácie, ktoré sa týkajú kontroly. Mal za to, že takýmto extenzívnym výkladom žalovaný hrubo porušuje ústavné právo žalobcu. Tento záver žalovaného žalobca navyše považoval za rozporný so zákonom č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe (ďalej len „zákon č. 10/1996 Z.z.“). V tejto súvislosti ďalej uviedol, že zákon síce umožňuje obmedzenie informácií týkajúcich sa výkonu kontroly, avšak tieto sa nesmú týkať výsledku kontroly. Jednotlivé prílohy k protokolu o výsledku kontroly sú jeho neoddeliteľnou súčasťou. Podľa žalobcu je preto nepochybné, že ide o informácie vylúčené spod zákazu sprístupnenia. Uviedol, že protokol o výsledku kontroly je bez jeho príloh nekompletný. S poukazom na § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. zdôraznil, že prílohy k protokolu sú súčasťou protokolu, ktorý je vyjadrením výsledku kontroly. Zákon vyslovene uvádza, že ide o výsledné materiály z kontroly a nie akési „priebežné“ materiály, ako sa to snaží uvádzať žalovaný. Takáto interpretácia je podľa žalobcu priamo v rozpore s uvedeným ustanovením zákona č. 10/1996 Z.z.. Svoj názor žalobca oprel o dôvodovú správu k zákonu č. 211/2000 Z.z., podľa ktorej obmedzenie prístupu k informáciám sa týka prebiehajúcich konaní o kontrole, dohľade alebo dozore, čo je hlavný účel zákonnej úpravy. Obmedzenie sa podľa žalobcu teda týka výlučne prebiehajúcej kontroly, nie výsledných materiálov. Z gramatického výkladu § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. podľa žalobcu rovnako nemožno vyvodiť, že ide o informácie týkajúce sa aktuálne prebiehajúcej kontroly.
6. Poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí na väčšinu námietok žalobcu nereagoval. V odôvodnení rozhodnutia mal žalovaný iba konštatovať, že v prípade informácií, ktorých zverejnenia sa žalobca domáha, ide o informácie vypracované pred ukončením kontroly, a teda nejde o informácie o výsledku kontroly. Žalobca namietal, že žalovaný ani slovom nereaguje na jeho argumentáciu súvisiacu so znením dôvodovej správy, neuvádza svoju správnu úvahu, ako došiel k záveru o tom, že prílohy k protokolu nie sú súčasťou výsledku kontroly. Preto rozhodnutie žalovaného nepovažoval za súladné s § 46 a § 47 správneho poriadku. V tejto súvislosti dôvodil, že obmedzenie práva na informácie je prípustné výlučne v prípadoch uvedených v ods. 4 čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky. Či by a ako zverejnením žalobcom požadovaných informácií došlo k porušeniu práv a slobôd iných, či ohrozeniu bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia, či mravnosti, žalovaný nijakým spôsobom neuvádza a neodôvodňuje. Pritom v opačnom prípade nie je obmedzenie prístupu k informáciám možné.
III.
Vyjadrenie žalovaného
7. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 08.04.2016, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade ide o posúdenie, či prílohy č. 13 -18 k protokolu o výsledku kontroly sú informáciami, ktoré sa týkajú kontroly a ktoré sa z tohto dôvodu s poukazom na § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. nesprístupňujú. Žalovaný mal za to, že požadované prílohy sa týkajú výsledku kontroly, nakoľko boli všetky odovzdané žalovanému pri výkone kontroly, boli vyhotovené pred protokolom a predchádzali jeho vyhotoveniu. Taktiež boli pracovnými a podkladovými materiálmi pre vypracovanie protokolu. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na súdne konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 1S/2526/2012, v ktorom sa žalobca domáhal sprístupnenia príloh č. 19/1, 2 k tomu istému protokolu o výsledku kontroly a v ktorom krajský súd rozhodol tak, že žalobu zamietol. Dôvodil, že v napadnutom rozhodnutí použil tú istú právnu argumentáciu ako krajský súd v rozsudku zo dňa 22.10.2015 vo veci sp. zn. 1S/2526/2012.
8. Nesúhlasil s názorom žalobcu, podľa ktorého požadované informácie (prílohy k protokolu) sú neoddeliteľnou súčasťou protokolu, ktorý je výsledným materiálom z vykonanej kontroly. Uviedol, že predmetné prílohy sú síce súčasťou protokolu, ale vzhľadom na to, že predchádzali vyhotoveniu protokolu, treba ich považovať za informácie, ktoré sa týkajú výkonu kontroly. Podľa žalovaného je nezmyselné, aby sa napríklad pri finančnej kontrole sprístupňovali účtovné doklady, ktoré sú prílohou protokolu o výsledku finančnej kontroly. Mal za to, že účelom zákona č. 211/2000 Z.z. nie je sprístupňovať každému skutkové podklady týkajúce sa výkonu kontroly, ale len výsledok kontrolného posúdenia
týchto skutkových podkladov. Preto podľa žalovaného ani nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že zo sprístupnenia sú vylúčené len tie informácie, ktoré sa týkajú prebiehajúcich kontrol. Účelom zákona č. 211/2000 Z.z. je chrániť všetky skutkové podklady týkajúce sa výkonu kontroly bez ohľadu na to, či ešte kontrola prebieha alebo či sa už skončila. Zdôraznil, že skutkové podklady k protokolu o výsledku kontroly sa budú vždy týkať výkonu kontroly, aj keď už bola kontrola ukončená.
9. V súvislosti so žalobcom namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na jeho odôvodnenie, podľa ktorého prílohy č. 13 - 18 k protokolu o výsledku kontroly boli pracovnými a podkladovými materiálmi pre vypracovanie samotného protokolu o výsledku kontroly, boli teda vyhotovené pred protokolom o výsledku kontroly a predchádzali jeho vyhotoveniu. Prílohy č. 13 - 18 boli odovzdané kontrolnej skupine pri priebehu výkonu kontroly pred vypracovaním protokolu o výsledku kontroly. Mal za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol správnu úvahu, že prílohy č. 13 - 18 sú síce súčasťou protokolu, ale treba ich považovať za informácie, ktoré sa týkajú výkonu kontroly, pretože boli všetky odovzdané žalovanému pri výkone kontroly. Zdôraznil, že požiadavka preskúmateľnosti a dostatočného odôvodnenia rozhodnutia neznamená, že odôvodnenie má obsahovať niekoľko strán, ale že odôvodnenie je jasné a zrozumiteľné, že je jasná a zrozumiteľná odpoveď na otázku, prečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol. Zastával názor, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je jasné a zrozumiteľné.
IV.
Konanie na správnom orgáne
10. Nahliadnutím do administratívneho spisu súd zistil, že žalobca elektronickou poštou doručenou žalovanému dňa 12.10.2015 požiadal o sprístupnenie informácií v znení, cit.: „V zmysle zák. č. 211/2000 Z.z. Vás žiadam o sprístupnenie nasledovných informácií v elektronickej forme na adresu B..X..G.- H..M.N.: Žiadam o sprístupnenie prílohy č. 13, 14, 15, 16, 17 a 18 k Protokolu o výsledku kontroly zo 14.09.2010, evidenčné č. 2010-11798/25941:1-137.“
11. O žiadosti žalobcu rozhodol žalovaný v prvom stupni rozhodnutím zo dňa 20.10.2015, č.: 938-1/2015-PKV, ktorým žiadosti žalobcu nevyhovel v zmysle § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. a požadované informácie žalobcovi nesprístupnil, nakoľko požadované informácie sa týkajú výkonu kontroly, nie sú súčasťou výsledku kontroly a sú súčasťou spisu ako podkladového materiálu k vyhodnoteniu výsledku kontroly. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, ktorého argumentačným základom boli žalobné dôvody a o ktorom rozhodol Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky napadnutým rozhodnutím zo dňa 17.12.2015, č. 2015-26098/66842:1-Sekr. tak, že rozklad žalobcu zamietol a rozhodnutie vydané žalovaným v prvom stupni potvrdil. Odôvodnenia oboch rozhodnutí správnych orgánov sú obdobné ako vyjadrenie k žalobe a detailnejšie sa súd k jednotlivých ich častiam vyjadril nižšie.
V.
Posúdenie veci
12. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
16. Podľa čl. 26 ods. 1 a 4 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
17. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.
18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. žiadateľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá požiada o sprístupnenie informácie.
20. Podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (osobitným predpisom je v zmysle poznámky pod čiarou aj zákon č. 10/1996 Z.z.).
21. Podľa § 12 zákona č. 211/200 Z.z. všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.
22. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).
23. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
24. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
25. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
26. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä a) označenie orgánu kontroly, ktorý kontrolu vykonal, b) označenie kontrolovaného subjektu, c) meno, priezvisko a titul pracovníkov kontroly, ktorí kontrolu vykonali, d) miesto a čas vykonania kontroly, e) predmet kontroly, f) kontrolované obdobie, g) preukázané kontrolné zistenia, h) zoznam príloh protokolu, i) dátum vypracovania protokolu, j) dátum oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, k) vlastnoručné podpisy pracovníkov kontroly, l) podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, m) prílohy k protokolu, n) správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa osobitného predpisu.
27. Úlohou súdu bolo v rozsahu žalobných dôvodov posúdiť, či žalovaný (minister školstva, vedy, výskumu a športu) rozhodol správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni, ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o sprístupnenie požadovaných informácií a tieto informácie neboli žalobcovi sprístupnené. Žiadosť žalobcu (viď bod 10) sa týkala sprístupnenia príloh č. 13 - 18 k Protokolu o výsledku kontroly zo 14.09.2010, evidenčné č. 2010-11798/25941:1-137. Išlo o nasledovné prílohy: Príloha č. 13 - Kritériá prijímacieho konania na akademický rok 2008/2009 PraF UK pre bakalársky študijný program právo, schválené AS PraF UK 07.11.2007, Príloha č. 14 - Zápisnica z prijímacej komisie zo dňa 18.06.2008, Príloha č. 15 - List dekana PraF UK zo 17.07.2008 adresovaný rektorovi UK v Bratislave, Príloha č. 16 - Zoznamy a podklady prijatých uchádzačov na externú formu štúdia, Príloha č. 17 - Spisová dokumentácia 38 uchádzačov zo skupiny daňových poradcov, Príloha č. 18 - Údaje zo spisov uchádzačov o štúdium (prepočítané výsledky hodnotenia na základe disponibilných vysvedčení) spracované do tabuľky hodnotenia študijných výsledkov.
28. Základnou právnou otázkou bolo posúdenie, či žalovaný na žiadosť žalobcu správne aplikoval dôvod nesprístupnenia požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. a či svoje rozhodnutia v tejto súvislosti dostatočne odôvodnil.
29. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.
30. Súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sži/3/2016 zo dňa 24.08.2017, ktorým najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu č.k. 1S/2526/2012-89 zo dňa 22.10.2015 a ktorý sa týkal žiadosti žalobcu o sprístupnenie príloh č. 19/1 a 19/2 k Protokolu o výsledku tej istej kontroly zo dňa 14.09.2010, evidenčné č. 2010-11798/25941:1-137. Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „zo zákonného znenia ust. § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. To znamená, že z kontroly ako takej môže sprístupniť iba informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Z uvedeného vyplýva, že poskytnutie informácií v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia sa môže týkať len ukončenej kontroly, a teda z ešte neukončenej kontroly nesprístupní žiadne informácie. Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Ak zákon umožňuje sprístupniť len informáciu ohľadne výsledku kontroly, správny orgán nemôže sprístupniť jednotlivé vyjadrenia a listiny týkajúce sa priebehu výkonu kontroly alebo súvisiace s výkonom kontroly. Povinná osoba sprístupní len informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, teda ako sa rozhodlo, s akými zisteniami a následkami, teda aké opatrenia sa prijali. Z tohto znenia zákona nevyplýva, že by ex lege povinná osoba musela sprístupniť celé rozhodnutie, resp. celý protokol aj s prílohami. Ak by povinná osoba sprístupnila celé rozhodnutie alebo celý protokol, vždy musí zohľadniť ust. § 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, teda že všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých, pri ktorých to ustanovuje zákon. Povinná osoba nesprístupní informácie, ktorých sprístupnenie je zo zákona vylúčené (napr. osobné údaje, utajované skutočnosti, informácie obsahujúce obchodné alebo iné zákonom chránené tajomstvo) a tie, ktoré by sa týkali nie samotného rozhodnutia ani iného výsledku kontroly, ale výkonu kontroly, teda jeho priebehu alebo by s ním súviseli (napr. listiny, vyjadrenia, vysvetlenia).
31. Súd v zmysle uvedených záverov najvyššieho súdu v tomto prípade ustálil, že výklad ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z. zo strany žalovaného vo vzťahu k predmetnej žiadosti žalobcu je správny. V predmetnom prípade požadované prílohy k protokolu o výsledku kontroly (viď bod 27) sa týkajú priebehu výkonu kontroly a súvisia s ním, o čom svedčí aj to, že sú datované pred
vydaním protokolu o výkone kontroly a jeho prerokovaním. Takže aj keď sú súčasťou príloh protokolu, týkajú sa výkonu kontroly, a teda sú zo sprístupnenia vylúčené. Žalobcom požadované informácie nie sú informáciami o výsledku kontroly, ale informáciami týkajúcimi sa priebehu výkonu kontroly.
32. Súd ďalej uvádza, že podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia správneho orgánu je aj jeho odôvodnenie, ktoré má niekoľko funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania - posilňovať dôveru účastníkov správneho konania v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Aj odvolací správny orgán by mal pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Ak správne orgány tieto požiadavky na odôvodnenie svojich rozhodnutí nerešpektujú, nespĺňajú požiadavku zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/11/2013 zo dňa 27.02.2014). Uvedené požiadavky vzťahujúce sa na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu však neukladajú správnemu orgánu povinnosť venovať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia rozsiahlej správnej úvahe, keď na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie postačuje stručná a výstižná odpoveď na otázku, prečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol. Správne orgány oboch stupňov v danej veci postupovali dôsledne podľa uvedených zásad správneho poriadku, keď dostatočným a zrozumiteľným spôsobom vysvetlili, prečo žalobcom požadované informácie podliehajú zákazu sprístupnenia podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z., keďže sa týkajú výkonu kontroly podľa osobitného predpisu.
33. Záverom súd dodáva, že právo na informácie je nepochybne jedným z najpodstatnejších výdobytkov transformácie Slovenskej republiky na slobodnú demokratickú spoločnosť (režim). Právo na informácie a ústavné garancie nerušeného výkonu tohto práva tvoria bariéru voči kabinetnému výkonu verejnej moci (zo strany súdov nevynímajúc) a umožňujú podrobiť výkon verejnej moci kontrole zo strany verejnosti (v širšom občianskej spoločnosti). Súčasťou práva na informácie je tak nepochybne právo slobodne vyhľadávať a získavať informácie. Takto formulované právo sa pritom vzťahuje aj na informácie, ktoré sa týkajú alebo súvisia s činnosťou štátu či akýchkoľvek iných subjektov vykonávajúcich štátnu moc. Moderný štát je však veľmi komplexným telesom a subjekty moci sa prejavujú mnohorakým spôsobom. Z tohto pohľadu je často náročné posúdiť rozmanité situácie pri žiadostiach o poskytnutie informácií, pretože zákon č. 211/2000 Z.z. je z tohto pohľadu relatívne lakonický. To však nič nemení na citlivosti posudzovania prípadnej netransparentnosti moci (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 830/2016 zo dňa 02.02.2017).
34. Pri posudzovaní žiadostí o poskytnutie informácií je z hľadiska podstaty práva na informácie a jeho legislatívnej úpravy potrebné konať a rozhodovať tak, aby ústavou zakotvené právo žiadateľa o informácie nebolo dotknuté nezákonným postupom a rozhodnutím orgánu verejnej moci. Keďže však na základe vyššie uvedených dôvodov bolo možné na žiadosť žalobcu aplikovať dôvod nesprístupnenia požadovaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z., rozhodnutia žalovaného možno považovať za rozhodnutia vychádzajúce zo správneho právneho posúdenia veci a teda za rozhodnutia zákonné.
35. Súd vychádzajúc zo skutkových zistení v danej veci dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov v danom prípade postupovali v súlade s citovanou právnou úpravou, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v odôvodnení rozhodnutia uviedli dôvody, na základe ktorých v danej veci rozhodli, námietkami žalobcu sa náležite zaoberali a žalovaný (minister) sa súčasne v dôvodoch svojho rozhodnutia náležite vysporiadal s rozkladovými námietkami. Zo strany správnych orgánov oboch stupňov v prípade žalobcu nedošlo k postupu, ktorý by bol nad rámec zákona. Napadnuté rozhodnutia žalovaného súd teda považuje za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
37. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).