Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/117/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou, v právnej veci žalobkyne: E. Y., nar. X.X.XXXX, C. D. I. XXX, zastúpená: URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A v Bratislave, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské Nivy 1 v Bratislave, IČO: 36 857 513, zastúpená: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s.r.o., Kýčerského 7 v Bratislave, o zaplatenie 400,99 € s príslušenstvom a iné, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou 20.9.2017 a zmenenou 22.5.2018 domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 400,99 € s 5% úrokom z omeškania ročne od 11.9.2017 a ďalej, aby určil, že: poplatok za výber z bankomatu v SR a krajinách eurozóny vo výške 1,66 €, poplatok za správu kartového účtu vo výške 0,65 €, náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 33,19 €, poplatok za spracovanie poštovej poukážky vo výške 0,30 €, poplatok za znovu vydanie karty vo výške 8,30 €, poplatok za výpis zaslaný mesačne poštou vo výške 0,50 € a Oboznámenie sa s dokumentami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, uvedené pod čl. V bod 10 žiadosti o aktiváciu /zmluvy Pôžičkovej karty U., číslo zmluvy XXXXXXXX, sú ako neprijateľné podmienky, neplatné.

2. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovanou "uzatvorila" cez sprostredkovateľa, spoločnosť Consumer finance holding, a.s., Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty (ďalej len Zmluva), táto zmluva je však neplatná. Na základe nej jej žalovaná poskytla úverový rámec 2.400 €, s minimálnou mesačnou splátkou 60 €, s RPMN 25,91 € a úrokovou sadzbou 22,80 €. Za obdobie od uzatvorenia zmluvy, t.j. od 28.12.2012 do 25.8.2017 predstavovala suma kreditných transakcií 3.060 € a suma debetných transakcií, ktoré zahŕňali aj rôzne poplatky, či sankčné úroky, predstavovala 2.658,63 €.

3. Žalobkyňa Zmluvu so žalovanou nikdy platne neuzatvorila, pretože k Zmluve nebola priložená písomná plná moc udelená žalovanou sprostredkovateľovi. Zmluva je teda neplatná z dôvodu absencie písomnej formy.

4. Zároveň je však zmluva aj bezúročná a bez poplatkov a to z dôvodu, že:

- nie je v nej uvedená doba trvania zmluvy a konečná splatnosť úveru

- nie je v nej uvedené právo na odstúpenie od zmluvy

- nie je v nej uvedená povinnosť kedykoľvek na požiadanie veriteľa zaplatiť úver v plnej výške

- nie je v nej uvedená výška poplatkov a podmienky, za ktorých sa môžu meniť

5. Žalobkyňa bola preto povinná zaplatiť žalovanej len rozdiel medzi kreditnými a debetnými transakciami v sume 400,99 €, po odrátaní sankčných úrokov.

6. Žalobkyňa zaslala žalovanej predžalobnú výzvu a žiadala ju o vrátenie vyššie uvedenej sumy do 18.9.2017. Žalovaná na výzvu nereagovala.

7. Podľa Výpisov z pôžičkovej karty U. boli žalobkyni účtované rôzne poplatky, ktoré neboli zmluvne podchytené, preto tieto predstavujú tzv. neprijateľnú podmienku, pretože žalobkyňa ako spotrebiteľ nebola s nimi vopred oboznámená, čo predstavuje rozpor s § 10 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Zb., o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Žalobkyňa v tejto súvislosti poukázala aj na nemeckú názorovú líniu súdov, ktoré predmetné poplatky vyhlásili za neprijateľné.

8. Žalovaná podala k žalobe dňa 16.1.2018 písomné vyjadrenie. V ňom uviedla, že žaloba je zjavne nedôvodná a skutkovo nepodložená. Platnosť zmluvy nie je podmienená pripojením plnej moci na jej uzavretie zástupcom veriteľa. Dodatočné konanie žalovanej je potrebné vnímať aj cez ustanovenie § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mala vedomosť, že zmluvu so žalovanou uzatvára cez sprostredkovateľa, čo bolo uvedené v záhlaví zmluvy a následne aj povinné úverové splátky plnila priamo žalovanej.

9. Žalobkyňa sa ešte pred uzatvorením zmluvy riadne oboznámila s Obchodnými podmienkami i Cenníkom , ktoré jej boli odovzdané, vrátane Potvrdzujúceho listu. Zmluva o úvere sa skladá zo všetkých týchto súčastí. Konkrétne v Žiadosti o uzatvorení zmluvy sa v poslednom odseku za bodom 22. uvádza, že Obchodné podmienky, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou Zmluvy o úvere. V bode 21. žalobkyňa vyhlásila, že jej boli doručené, prevzala návrh zmluvy a jeho prílohy, vrátane informácií o finančnom sprostredkovaní. V čl. V bod 10 vyhlásila, že sa oboznámila s Obchodnými podmienkami, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, ako aj s Cenníkom, ktorý bol k Žiadosti pripojený, štandardnou a sankčnou úrokovou sadzbou.

10. Rigorózny výklad žalobkyne o povinnosti samostatného podpísania predmetných dokumentov bol prekonaný Súdnym dvorom EÚ vo veci C-42/15 Home Credit c/a T. J. k výkladu smernice Rady EP 2008/48/ES, ktorý uzavrel, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jeden dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Uvedené vyplýva aj z konštantnej rozhodovacej praxe súdov.

11. So žalobkyňou nebol uzavretý úver formou povoleného prečerpania, ale bol s ňou dohodnutý úver na dobu neurčitú, tzv. revolvingový úver, ktorý je typický automaticky obnovovaným úverovým rámcom a vopred dohodnutým úverovým limitom. Išlo o úver na dobu neurčitú, v ktorom nie je možné uviesť konečnú splatnosť úveru a doba trvania zmluvy sa nedá určiť. V tomto smere trvalo dosť dlhú dobu, kým aj v slovenskom zákonodarstve nastala zmena uvedenej požiadavky konečnej splatnosti úveru a to novelou ZoSÚ č. 279/2017.

12. Hoci sa nejedná o typ úveru splatný na požiadanie veriteľa, čl. V bod 18 Žiadosti v spojení s čl. X bod 64 Obchodných podmienok podrobne upravuje podmienky odstúpenia spotrebiteľa od Zmluvy o úvere. Žalobkyňa sa oboznámila a bol jej aj odovzdaný Cenník, v ktorom sú uvedené všetky poplatky spojené s úverom. Podmienky pre zmenu poplatkov sa nachádzajú v čl. VI bod 42 Obchodných podmienok. Dojednanie poplatkov nie je možné považovať za sporné, zároveň tvoria poplatky cenu úveru a teda sú vylúčené z prieskumnej činnosti súdov. Na rozdiel o nemeckej právnej teórie, česká judikatúra zaujala opačný právny názor. Poplatky boli a sú bežnou praxou na danom segmente trhu a nie je možné požadovať, aby ku každej jednotlivej povinnosti bola synalagmaticky naviazaná povinnosť druhej zmluvnej strany (napr. nález ÚS ČR pod sp. zn. III.ÚS 3725/13 z 10.4.2014, v ktorom sa konštatuje, že nemecká súdna prax je podrobovaná kritike pre možný rozpor so smernicou a zákonom).

13. Žalovaná záverom navrhla, aby súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

14. Žalobkyňa v Replike doručenej súdu 22.5.2018 v celom rozsahu zotrvala na svojich skutkových i právnych tvrdeniach. Uviedla, že žalovaný nepredložil plnomocenstvo oprávňujúce spoločnosť Consumer finance holding, a.s. uzatvárať za žalovanú predmetné zmluvy. Ak teda niet písomného

splnomocnenia, pričom zmluva o úvere musí mať písomnú formu, nie je táto zákonná požiadavka splnená.

15. Žalobkyňa poukazuje aj na to, že Potvrdzujúci list nebol obsahovo zhodný s údajmi uvedenými v Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty. Napríklad v Žiadosti je celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť uvedená v sume 4.765,88 €, ale v Potvrdzujúcom liste je v sume 4.761,87 €. V Žiadosti je výška poslednej splátky uvedená v sume 25,88 €, v Potvrdzujúcom liste je v sume 21,87 €. Celkové náklady spotrebiteľa uvedené v Žiadosti sú vo výške 2.365,88 €, ale v Potvrdzujúcom liste sú v sume 2.361,87 €. Aj z uvedeného je zrejmé, že nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu zmluvy, nakoľko zo strany žalovanej išlo o nový návrh zmluvy, ktorý nebol žalobkyňou prijatý (napr. R-KS v TN pod sp. zn. 19Co/186/2016).

16. I keď nejde o kontokorentný úver (úver formou povoleného prečerpania - pozn. sudcu), ale o revolvingový úver, i tak Zmluva neobsahuje všetky náležitosti vyžadujúce zákonom pre tento typ úveru. Zmluva neobsahuje:

- mesačná splátka nie je rozčlenená na istinu a úrok (žalobkyňa poukázala na judikatúru krajských súdov v SR)

- v zmluve je nesprávna výška RPMN a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ na úver zaplatiť, ani predpoklady pre výpočet RPMN

- termín konečnej splatnosti úveru

- adresa predávajúceho, na ktorej môže uplatniť reklamáciu

17. I absencia vyššie uvedených náležitostí spôsobuje v zmysle ZoSÚ bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru.

18. Žalobkyňa osobitne poukázala na povinnosť rozčlenenia splátok úveru na istinu, úroky a poplatky. K tomu doplnila, že smernica 2008/48/ES ako taká nie je právne záväzná a ani priamo aplikovateľná. SR porušila pravidlá tzv. úplnej harmonizácie a išla nad rámec smernice, keď v § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ zakotvila vyššie uvedenú povinnosť členenia. To však nie je možné pripísať na ťarchu žalobkyne. Ak je aj zrejmý konflikt medzi smernicou a zákonom, smernici nie je možné priznať tak priamy, ako ani nepriamy účinok. Aj z uvedených dôvodov je rozsudok vo veci Home Credit c/a T. J. neaplikovateľný, pretože by išlo o výklad "contra legem". Žalobkyňa poukázala na judikatúru krajských súdov, ktoré sa predmetnou otázkou podrobne zaoberali.

19. Konečná splatnosť úveru znamená, kedy má byť úver - za predpokladu dodržiavania zmluvy - uhradený a nie, kedy má prísť k zániku záväzku. Zo žiadneho ustanovenia ZoSÚ nevyplýva, že v prípade revolvingového úveru nemusí predmetná zmluva obsahovať údaj o konečnej splatnosti úveru. Preto aj v prípade, ak žalovaný stanovil počet splátok, mohol stanoviť aj konečnú splatnosť úveru.

20. Žalobkyňa je toho názoru, že všetky dokumenty, s ktorými sa mala oboznámiť, a ktoré mali byť súčasťou zmluvy, ňou musia byť aj podpísané, čo sa v predmetnej veci nestalo. Písomná forma zmluvy je predpísaná zákonom.

21. Poplatky účtované žalovanou neboli zmluvne dojednané a v samotnej zmluve ani uvedené. Predstavujú finančný záväzok spotrebiteľa, za ktorý nedostal žiadne protiplnenie. Česká judikatúra, na ktorú sa žalovaný odvoláva, pojednáva len o poplatkoch za správu úveru. Poplatky žalovanej preto tvoria neprijateľnú zmluvnú podmienku.

22. Žalovaná v Duplike doručenej súdu 22.10.2018 k tvrdeniam žalobkyne o absencii plnomocenstva pre sprostredovateľskú spoločnosť uviedla, že nie je ani možné, aby súčasťou Zmluvy o úvere bola zároveň Zmluva o obchodnom zastúpení medzi ňou a obchodným zástupcom a to aj vzhľadom na prípadné obchodné tajomstvo, či veľký obsah dokumentu. Žalobkyňa vedela s kým zmluvu uzatvára a prišlo aj k jej reálnemu naplneniu.

23. K rozdielnym údajom uvedeným v Žiadosti o vydanie pôžičkovej karty a Potvrdzujúcom liste žalovaná uviedla, že rozdielnosť v prepočtoch zapríčinil rozdielny termín uzavretia samotnej zmluvy a tým logické rozdielnosti vstupných údajov potrebných pre výpočty. Je ale nepochybné, že v konečnom

dôsledku bol žalobkyni poskytnutý úver za výhodnejších podmienok, než o ktoré žiadala. Nešlo teda o rozdielnosť údajov v jej neprospech.

24. K rozpisu splátok úveru žalovaná poukázala na uznesenie NS SR pod sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, či uznesenie NS SR pod sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018 a uznesenie NS SR pod sp. zn. 4Cdo/211/2017 z 23.4.2018, v ktorých súd uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.

25. Žalovaná opätovne zdôraznila, že konečná splatnosť úveru sa pri revolvingu nedá stanoviť. Žalobkyňa síce poukázala na judikatúru súdov, išlo však o rozhodnutia súdov nižších stupňov, pričom za judikatúru možno považovať rozhodnutia najvyšších súdnych autorít, čo je predovšetkým NS SR. Z obsahu žalobkyňou citovaných rozhodnutí sa ani nedalo určiť, či prejednávali úvery totožné ako v tejto súdenej veci, alebo či išlo o veci, v ktorých bola žalovaná sporovou stranou. Ich aplikabilita je preto veľmi sporná. Priamo žalovanej sa ale týkal spor pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 7Co/55/2018, v rámci ktorého súd okrem iného uviedol, že vzhľadom na špecifickosť revolvingového úveru nie je objektívne možné určiť ani konečnú splatnosť úveru, počet splátok, celkové náklady úveru a RPMN, pričom zákon aj výslovne počíta s nemožnosťou určenia RPMN.

26. K adrese predávajúceho, na ktorej je možné uplatniť reklamáciu žalovaná poukázala na prvú stranu Zmluvy o úvere, kde v hornej časti je uvedené sídlo Consumer finance holding, a.s., ktorý je správcom úveru.

27. K neprijateľnosti zmluvného dojednania nachádzajúceho sa v čl. V bod 10 Zmluvy -časti Žiadosť, žalovaná uviedla, že toto tvorí štandardnú súčasť všetkých zmlúv, pričom banka ani nemá možnosť inak zabezpečiť preukázanie uvedených skutočností, ako samotným podpisom zmluvy. Toto prehlásenie má deklaratórny charakter, pričom ide o prehlásenie oboch zmluvných strán. Aj táto skutočnosť už bola v súdnych sporoch posudzovaná a nebola vyhodnotená ako neprijateľná (napr. rozsudok KS v Banskej Bystrici pod sp. zn. 12Co/64/2018 zo dňa 30.5.2018). Zákon nevyžaduje, aby dokumenty, ktoré tvoria súčasť Zmluvy, boli zvlášť podpísané, ak je podpísaná Zmluva ako taká.

28. Tunajší súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

29. Zo Žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty U. podpísanej 21.12.2012 žalobkyňou a spoločnosťou Consumer finance holding, a.s., vyplýva, že žalobkyňa vyplnila a dňa 10.12.2012 podpísala Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty U.. Žalobkyni mal byť poskytnutý úverový rámec vo výške 2.400 €, štandardná mesačná splátka vo výške 60 €, štandardná úroková sadzba je 22,80% ročne. V časti V. Vyhlásenie klienta je uvedený indikatívny výpočet RPMN vo výške 25,91% pri predpoklade, že: štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené; klient vyčerpá úver kartou u obchodníka do 1.12.2012; výška úveru je 2.400 €; počet splátok je 80, prvá až predposledná splátka je 60 €, posledná splátka je 25,88 €. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť je 4.765,88 €, celkové náklady spotrebiteľa sú 2.365,88 €. Deň splatnosti mesačnej splátky je 15.deň v kalendárnom mesiaci, priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty je 26,70 €. Ďalej klient v bode 10. vyhlasuje, že pred podpisom tejto žiadosti sa oboznámil s OP, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať, s Cenníkom, ktorý je prílohou k tejto žiadosti, štandardnou úrokovou sadzbou a sankčnou úrokovou sadzbou a spôsobom ich určenia. V Bode 22.je uvedené, že schválením žiadosti sa žiadosť stáva zmluvou, OP, Cenník a Potvrdzujúci list sú súčasťou zmluvy.

30. V Potvrdzujúcom liste (Schválenie Žiadosti o Pôžičkovú kartu U.) zo dňa 28.12.2012 je uvedený úverový rámec 2.400 €, štandardná mesačná splátka je v sume 60 €, ročná úroková sadzba 22,80 %, termíny splátok od 1.-15.deň v mesiaci. Výška úverového rámca sa môže zvyšovať. Indikatívny výpočet RPMN je 25,91%, pri predpoklade, že: štandardná úroková sadzba a poplatky zostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené; klient vyčerpá úver kartou u obchodníka do 1.1.2013; výška úveru je 2.400 €; počet splátok je 80; prvá až predposledná splátka je 60 €, posledná splátka je 21,87 €. Celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť je 4.761,88 €, celkové náklady spotrebiteľa sú 2.361,87 €. Priemerná hodnota RPMN pre kreditné karty je 26,70 €.

31. Pri výsluchu na pojednávaní súdu sa PZ žalobkyne pridržala svojich skutkových a právnych tvrdení, poukázala najmä na jej písomné podanie zo dňa 21.5.2018. Mala za to, že zo žiadneho ustanovenia ZoSÚ nevyplýva, že v prípade revolvingového úveru nie je potrebné do zmluvy uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru. Ustanovenie zmluvy o úvere na dobu neurčitú je v rozpore s §9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ a súčasne v priamom rozpore s účelom tohto zákona, pretože jeho cieľom je zabezpečiť spotrebiteľom čo najvyššiu mieru informovanosti. Čo sa týka členenia splátok, rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3Cdo/146/2017 je arbitrárne, nakoľko v odôvodnení sa tento súd dostatočne nevysporiadal s otázkou nemožnosti eurokonformného výkladu zákona, pričom toto uznesenie nebolo ani uverejnené v Zbierke stanovísk NS SR a nie je ani rozhodnutím veľkého senátu. Doposiaľ neexistuje žiadna záväzná judikatúra, ktorá by sa s touto otázkou náležite vysporiadala. Pokiaľ ide o neprijateľné zmluvné podmienky, poplatky neboli v zmluve žiadnym spôsobom konkretizované, nebolo uvedené na čo konkrétne slúžia a nie je z nich ani zrejmé, aké protiplnenie má spotrebiteľ v danom prípade. Čo sa týka RPMN táto je uvedená nesprávne, správnu výšku nevie žalobkyňa vypočítať, lebo na to nemá príslušný softvér.

32. PZ žalovanej sa pri výsluchu taktiež pridržal svojich písomných podaní. Zdôraznil, že posudzovaná Zmluva o úvere skutočne obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Je napísaná zrozumiteľne, preto primerane starostlivému a nie ľahkovážnemu spotrebiteľovi poskytuje všetko potrebné pre jeho rozhodnutie. Ľahkovážneho spotrebiteľa spotrebiteľské právo nechráni, pričom ľahkovážnym spotrebiteľom je i ten spotrebiteľ, ktorý sa rozhodol zmluvu podpísať napriek tomu, že si ju neprečítal, prípadne jej neporozumel. Žalobkyňa na jednej strane poukazuje na údaje, ktoré údajne v zmluve absentujú, na druhej strane spochybňuje aj tie, ktoré sa v nej bezpochyby nachádzajú, napr. ustanovenia o oboznámení sa so zmluvou. Žalobkyňa tieto argumenty mohla a aj mala prezentovať svojmu zmluvnému partnerovi pred uzavretím zmluvy, či počas trvania zmluvy, nie až po 5-tich rokoch od poskytnutia úveru. Toto konanie žalobkyne je zjavným zneužitím práva, ktoré s poukazom na čl.5 C.s.p. nepožíva právnu ochranu. Za nedôvodný považuje žalovaná aj argument o neprijateľnosti dojednaní týkajúcich sa poplatkov, ktoré uviedla vo svojom určujúcom výroku návrhu rozsudku. Pokiaľ ide o výšku odplaty, žalovaná zastáva názor, že zákon vylučuje odplatu zo súdneho prieskumu. Nie je ani zrejmé, či žalobkyňa namieta výšku týchto poplatkov, alebo ich samotnú existenciu. Poplatky boli uvedené v Cenníku, ktorý je súčasťou Zmluvy. Dôvod na určenie neprijateľnosti týchto poplatkov žalovaná nepozná, ani jej nie je známe, či žalobkyňa pri ich špecifikácii vychádzala z Cenníka, alebo z Výpisu z účtu. Rovnako nepozná žalobkyňa dôvod na určenie neprijateľnosti vyhlásenia o oboznámení sa s dokumentami. Ak by žalobkyňa postupovala tak, ako to od nej očakáva druhá zmluvná strana a pred podpisom zmluvy si návrh prečítala, nepravdivosť takéhoto vyhlásenia by bola vylúčená. Rovnako je vylúčené, aby posudzovaná zmluva bola bezúročná a bez poplatkov, a preto žalobkyni nevzniklo právo na vydanie žalovanej sumy. Výška RPMN je správna.

33. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za tým účelom plnomocenstvo, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

34. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

35. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

36. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

37. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

38. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

39. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

40. Podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy.

41. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

42. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

43. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného a účinného v dobe uzavretia zmluvy (ďalej len "ZoSÚ") zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

44. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

- písm. b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu;

- písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť;

- písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

- písm. j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov;

- písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia;

- písm. w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu.

45. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1; b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

46. Po vykonanom dokazovaní mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere a to na základe návrhu a jeho prijatia. Súd nezistil pri prijatí návrhu žalobkyne na uzavretie zmluvy žiadne tak významné zmeny, ktoré by mohol považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy. V tzv. Potvrdzujúcom liste vydanom žalovanou 28.12.2012 (prijatie návrhu), boli vykonané len mierne a nevyhnutné korekcie údajov uvedených v Žiadosti o vydanie karty (návrhu na uzavretie zmluvy), ktorých nevyhnutnosť vyplynula zo zákonnej podmienky dodržania všetkých predpokladov platných v čase uzatvárania zmluvy, či vydania Potvrdzujúceho listu. Naviac boli tieto drobné korekcie vykonané

v prospech spotrebiteľa (žalobkyne), teda v konečnom dôsledku bola zmluva uzatvorená za pre ňu výhodnejších podmienok, než o ktoré sama žiadala. Nemožno teda žalobkyni prisvedčiť, že zmluvu so žalovanou neuzavrela.

47. Súd sa nestotožnil ani s ďalším tvrdením žalobkyne, že Zmluva je pre nedostatok písomnej formy neplatná. Je nepochybné, že zmluva bola uzatvorená v písomnej forme, o čom svedčia listinné dôkazy založené v spise. Žalovaná na uzavretie zmluvy použila finančného agenta (spoločnosť Consumer finance holding , a.s.), čo ZoSÚ priamo umožňuje, či predpokladá. Zároveň zo žiadneho ustanovenia tohto a ani iného zákona nevyplýva, že by k Zmluve o úvere uzatvorenej prostredníctvom finančného agenta bolo potrebné priložiť plnomocenstvo udelené tomuto agentovi a že by toto plnomocenstvo bolo zároveň podmienkou pre dodržania písomnej formy zmluvy. Ide v ňom predovšetkým o úpravu interných práv a povinností, teda právnych vzťahov medzi splnomocnencom a jeho splnomocniteľom, ktoré nemajú žiadnu relevanciu vo vzťahu k druhej zmluvnej strane.

48. Po preskúmaní obsahu Zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou súd zistil, že táto obsahuje všetky obligatórne náležitosti, ktoré vyžadoval ZoSÚ platný a účinný v čase jej uzavretia. K námietkam žalobkyne súd uvádza nasledovné :

- ide o revolvingový typ úveru, nie o úver formou povoleného prečerpania podľa § 10 ZoSú, ako sa neprávne domnieva žalobkyňa;

- revolvingový typ úveru je úver na dobu neurčitú, pri ktorom sa nedá určiť konečná splatnosť úveru, keďže poskytnutie úveru sa po splnení zmluvných podmienok stále obnovuje (viď napr. U-KS Žilina , sp. zn. 7Co/55/2018);

- pri revolvingovom type úveru sa z rovnakých dôvodov nedá určiť ani počet splátok, počet splátok 80 uvedených v Žiadosti a v Potvrdzujúcom liste sa uvádza len ako predpoklad pre indikatívny výpočet povinného údaju o výške RPMN (viď U-KS Žilina vyššie), bez tohoto vstupného údaju sa nedá RPMN vôbec určiť;

- výšku mesačnej splátky nie je nutné rozčleniť na splátku na istinu, úroky, či iné poplatky. Sporné ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ eurokonformne vyložil NS SR vo veci pod sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 a následne aj v rozhodnutiach vo veci pod sp. zn. 3Cdo/56/2018 zo dňa 17.4.2018 a sp. zn. 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018. Ak sa aj žalobkyni predmetné rozhodnutia najvyššej súdnej autority zdajú arbitrárne, nič to nemení na skutočnosti, že ide o rozhodnutia s vyšším stupňom právnej sily a záväznosti, než majú rozhodnutia súdov nižších stupňov, na ktoré ona poukázala. Aktuálne neexistuje žiadne iné rozhodnutie NS SR s opačným názorom, pre ktorý by musel zasadnúť veľký senát tohto súdu;

- pri revolvingovom type úveru sa nedá určiť presná výška RPMN, z dôvodov uvedených vyššie, RPMN je uvedená len ako predpoklad, žalobkyňa ani sama nevedela určiť výšku RPMN, a to ani výšku podľa interaktívnej kalkulačky;

- k údajnej absencii adresy predávajúceho na ktorej je možné uplatniť reklamáciu, či sťažnosť súd uvádza, že tento povinný údaj sa týka predovšetkým služby predaja tovaru, či inej služby, pre ktorú sa poskytuje úver. V posudzovanej zmluve revolvingového typu je uvedená adresa správcu úveru, teda žalobkyňa mala nepochybne vedomosť v tom, kde môže svoju prípadnú sťažnosť podať;

- k absencii konkrétnych poplatkov v Zmluve súd uvádza, že táto náležitosť je obligatórna pri úveroch formou povoleného prečerpania, kedy spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť takého úveru, čo nie je posudzovaný prípad;

- k absencii zmluvných ustanovení o práve spotrebiteľa na odstúpenie od zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. w) ZoSÚ súd dáva do pozornosti, že ZoSÚ platný v čase uzavretia zmluvy nesankcionoval absenciu tohto dojednania bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, s výnimkou úveru formou povoleného prečerpania podľa § 10 ZoSÚ, čo nie je posudzovaný prípad;

49. K námietke žalobkyne o povinnosti osobitného podpísania ostatných dokumentov, ako napr. Obchodných podmienok, Cenníka, či iných dokumentov súd uvádza, že takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona. Žalobkyňa vykonala v bode V. Zmluvy Vyhlásenie, ktorým predmetné dokumenty v bode 10. akceptovala, s ich obsahom sa pred podpisom svojej Žiadosti oboznámila a na znak súhlasu toto Vyhlásenie podpísala priamo v zmluve. Akceptovala aj bod 22. Zmluvy, ktorý tieto

dokumenty považuje za súčasť Zmluvy. Záver niektorých súdov v tom, že tieto dokumenty musia byť osobitne podpísané, aby sa stali súčasťou zmluvy neobstojí, pretože nemá oporu v právnych predpisoch. Obchodné podmienky a Cenník žalovanej nie sú objemným a nezrozumiteľným dokumentom, ktorému by priemerný spotrebiteľ neporozumel. Nie sú napísané ani malým, obtiažne čitateľným písmom, ako to bolo v prípadoch niektorých iných nebankových subjektov. Nejde teda o neprijateľnú podmienku, ktorú by súd mal vyhlásiť za neplatnú.

50. Súdu sa javí ako nedôvodná aj ďalšia požiadavka žalobkyne na určenie niektorých poplatkov účtovaných žalovanou za neprijateľnú podmienku. Žalobkyňa neuviedla, či jej vadí výška týchto poplatkov, či ich samotná existencia. V návrhu rozsudku tieto poplatky ani bližšie nekonkretizovala, napr. kde sú uvedené. Samoúčelné vyhlásenie poplatkov stanovených za preukázateľné úkony banky za neprijateľné podmienky, nie je možné. Nejde o poplatky, za ktoré by banka neposkytla protiplnenie. K jednotlivým poplatkom súd uvádza:

- k poplatku za výber z bankomatu v SR a v krajinách eurozóny v sume 1,66 € - ide o možnosť poskytnutú bankou spotrebiteľovi vybrať hotovosť kdekoľvek v SR a v krajinách eurozóny z bankomatov, ktoré banka na tento účel zriadila, nepochybne s veľkými finančnými nákladmi, pričom ďalšie vynakladá na ich riadny chod a udržiavanie. Výšku tohto poplatku nie je možné považovať za neprimeranú;

- k poplatku za správu kartového účtu v sume 0,65 € - ide o poplatok tvoriaci cenu úveru, pričom tieto poplatky sú bežnou praxou na bankovom trhu všetkých bánk kdekoľvek v SR aj v zahraničí. Je nepochybné, že banka musí každý úver spravovať a má s tým osobné náklady, úver spravuje aj v záujme klienta. Výška poplatku je minimálna;

- náklady vymáhania do okamžitej splatnosti úveru v sume 33,19 € - tento poplatok by banka neuplatnila, ak by si klient svoje záväzky riadne plnil. K oprávnenosti výšky poplatku sa súd nevie vyjadriť aj pre absenciu dôvodov zo strany žalobkyne;

- poplatok za spracovanie poštovej poukážky v sume 0,30 € - aj tento poplatok nastupuje v prípade neplnenia si záväzkov zo strany klienta banky. Poštovú poukážku banka zasiela spolu s výzvou na uhradenie dlhu. Poplatok je minimálny, ak sa porovná s poplatkami účtovanými za poštové poukážky zo strany Slovenskej pošty, a.s.

- poplatok za znovu vydanie karty v sume 8,30 € - ide o poplatok za znovu vydanú kartu zrejme pri jej strate, zablokovaní, zničení a podobne, teda za skutočnosti, ktoré nastali na strane klienta. Ani tu nie je možné konštatovať, že banka neposkytuje klientovi protiplnenie;

- poplatok za výpis zaslaný mesačne poštou v sume 0,50 € - aj s týmto úkonom má banka nepochybne poštové náklady, pričom každá banka poskytuje aj možnosť bezplatného elektronického zasielania výpisu z účtu. Klient môže výpis z účtu aj odmietnuť, teda je na ňom, či o výpis požiada a akou formou;

51. Nie je možné súhlasiť so žalobkyňou, že za tieto poplatky banka neposkytuje protiplnenie a teda ide o neprijateľné podmienky.

52. Záverom súd uvádza, že ani ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá, ako už bolo viackrát aj v iných súdnych konaniach konštatované. Žalobkyňa zjavne zneužila nejednotnosť v súdnych rozhodnutiach a napriek tomu, že sama porušila svoje záväzky zo Zmluvy, ako to vyplýva z Výpisu z účtu založeného v spise (napr. splátku splatnú do 15.2.2014 uhradila až 5.3.2014, splátku splatnú do 15.11.2014 uhradila až 1.12.2014, splátku splatnú do 15.3.2015 uhradila až 7.4.2015,...) domáha sa formálne bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, čo je v príkrom protiklade ku spotrebiteľom vzorne si plniacim svoje povinnosti. Žalobkyňa viackrát neuhradila v stanovenom termíne povinnú mesačnú splátku, dostala sa do omeškania, čím sa jej úver navýšil o sankčné úroky, či o poplatok za náklady do vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, ktoré jej hrozilo. Niektoré z poplatkov, ktorých neprijateľnosti sa domáha, jej boli účtované práve za to, že porušovala svoje záväzky, či sa inak sama o ich účtovanie pričinila. Takémuto konaniu nemôže súd poskytnúť ochranu.

53. Z vyššie uvedených dôvodov , na základe vyhodnotenia dokazovania, s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia súd konštatuje, že Zmluva o úvere uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovanou bola platne uzatvorená, obsahuje všetky obligatórne náležitosti, nie je bezúročná a bez poplatkov , nebol teda dôvod na vrátenie žalovanej sumy, ani na vyhlásenie žalobkyňou navrhnutých neprijateľných podmienok. Preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako zjavne účelovú.

54. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.) Exekúciu vykonaná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).