Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-202-2013.pdf
PDF · 104.5 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cb/202/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v právnej veci žalobcu REZERVA, a.s., so sídlom Štúrova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 35 768 550, právne zastúpeného JUDr. Dagmar Farkašová, advokát, Štúrova 11, 811 02 Bratislava proti žalovanému 1. rade: T.I.E.S., s.r.o. so sídlom Technická 5, 821 04 Bratislava, IČO: 31 332 099, žalovanému v 2. rade: Z.. R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X/A, XXX XX U. o zaplatenie 66.387,84 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1.rade a v 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 66.387,54 eur spolu s 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 66.387,54 eur od 16.02.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
II. Súd priznáva žalobcovi proti žalovaným v 1.rade a 2.rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.09.2013 domáhal uloženia povinnosti žalovaným v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 66.387,54 eur s príslušenstvom dôvodiac, že žalobca uzatvoril so žalovaným v prvom rade dňa 15.11.2007 kúpnu zmluvu, ktorej vklad bol povolený pod č. V-20347/08 dňa 14.07.2008. Predmetom prevodu bol pozemok parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXXX m2 nachádzajúca sa v katastrálnom území R. a zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. Za uvedenú nehnuteľnosť strany dohodli kúpnu cenu vo výške 4 760.000,- Sk a v zmysle Dohody o výške a splatnosti kúpnej ceny volo dohodnuté, že táto kúpna cena bude navýšená o ďalšie 2 000.000,- SK (66.387,84 eur) + DPH, ak kupujúci do troch rokov odo dňa podpisu tejto zmluvy vybuduje na odkupovanom pozemku stavbu pozostávajúcu minimálne z dvoch nadzemných podlaží alebo ak v lehote troch rokov od podpísania získa právoplatné stavebné povolenie, prípadne povolenie na zmenu stavby pred dokončením. Mestská časť Bratislava-Petržalka dňa 01.03.2010 vydala rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením, ÚKSP 1186-TX1/2008, v spojitosti s rozhodnutím Krajského stavebného úradu č. A2010/1972-DLD. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Splatnosť doplatku kúpnej ceny bola dohodnutá tak, že kupujúci ju uhradí na účet predávajúceho na základe faktúry od predávajúceho , so splatnosťou 14 dní. Dňa 01.02.2013 bola vystavená faktúra č. 13003, so splatnosťou dňa 15.02.2013. Túto faktúru žalovaný prevzal dňa 11.02.2013. Z uvedenej faktúry bola dňa 20.03.2013 uhradená DPH vo výške 13.277,57 eur s tým, že čiastku 66.387,84 eur žalovaný už neuhradil. Za splnenie záväzku kupujúceho zo zmluvy zo dňa 15.11.2007 a Dohody o výške a splatnosti kúpnej ceny bolo dohodnuté ručenie, a to ručiteľmi Z.. R. U. a INSTA, s.r.o.. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatňuje nárok voči žalovanému v druhom rade ako ručiteľovi. Dňa 01.07.2013 zaslal žalobca žalovanému list - pokus o mimosúdnu pokonávku, v ktorom žiadal úhradu zvyšnej časti faktúra č. 13003, a to v lehote 7 dní. Žalovaní dlh neuhradili. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania a náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
2. Konajúci súd uložil žalovaným svojim uznesením č.k. 31Cb/202/2013-24 z 22.01.2014 vyjadriť sa k žalobe žalobcu v lehote 15 dní a v prípade, ak uplatnený návrh v celom rozsahu neuznajú, uviesť vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvolávajú a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uznesenie sa podarilo súdu doručiť len žalovanému v prvom rade, ktorý sa k žalobe žalobcu nevyjadril. Žalovanému v druhom rade bola žaloba spolu s ostatnými písomnosťami doručovaná postupom podľa § 106 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
3. Žalovaný v prvom rade sa na pojednávaní v rámci ústneho prednesu vyjadril tak, že na predmetnom pozemku začal stavať v čase, keď si tento prenajímal od mestskej časti. Následne mu mestská časť oznámila, že pozemok patrí žalobcovi, preto bol nútený uzatvoriť kúpnu zmluvu a predmetnú dohodu. Potom, čo bola doručená faktúra žalobcu, ktorou bola vyúčtovaná časť kúpnej ceny podľa dohody vyhodnotil žalovaný, že podmienky splatnosti kúpnej ceny podľa dohody nie sú splnené. Žalovaný v prvom rade uviedol, že rozostavaná stavba sa nachádzala v štádiu, keď boli postavené dve nadzemné podlažia.
4. V priebehu konania žalovaný v prvom a druhom rade uznali na pojednávaní žalobcom uplatnený nárok na istine vo výške 66.387,54 eur čo do dôvodu a výšky. Žalovaný v druhom rade potvrdil pravdivosť všetkých žalobcom uvádzaných skutkových okolností, pričom žalovaní žiadali žalobcu o dohodu, ktorá by im umožnila splácať záväzok v splátkach. Žalovaná v prvom rade žiadala žalobcu o odpustenie príslušenstva ním uplatneného nároku.
5. Následne žalovaná v prvom rade v priebehu konania, potom čo neprišlo k dohode o splácaní záväzku v splátkach, opätovne nárok žalobcu rozporovala a vzniesla námietku premlčania, ktorú odôvodnila tak, že ku premlčaniu nároku prišlo v januári 2013, uplynutím premlčacej doby v trvaní troch rokov, ktorá začala plynúť podľa žalovanej niekedy v roku 2010. Konkretizovať začiatok plynutia premlčacej doby, prípadne konkretizovať skutočnosť, od ktorej žalovaná odvodzuje začiatok plynutia premlčacej doby, na dopyt súdu nevedel. Žalovaná v prvom rade uvádzala, že podľa jej názoru kolaudačné rozhodnutie k domu súpisné č.Q. v k.ú. R. bolo zrušené, nevedela však na vysvetlenie súdu uviesť kedy a kým bolo rozhodnutie zrušené. Následne od tejto námietky žalovaná v prvom rade upustila.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom kúpnej zmluvy z 15.11.2007, dohody o výške a splatnosti kúpnej ceny a ručení uzatvorenej dňa 15.11.2007, faktúry č. 13003, výpisu z účtu žalobcu z 20.03.2013, obsahom pokusu o mimosúdnu pokonávku z 01.07.2013 a nakoniec obsahom výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného pre okres Bratislava T., obec U.-J..Č.. R. a katastrálne územie R. vyhotoveného 15.10.2008 ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.
7. Kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 15.11.2007 medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v prvom rade ako kupujúcim predal žalobca žalovanému pozemok parcela č.R.zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX, nachádzajúci sa v katastrálnom území X, ktorý bol zapísaný na liste vlastníctva č. W., a to v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného za kúpnu cenu dohodnutú v článku II zmluvy vo výške 4 760.000,- Sk vrátane DPH. TáK.úpna cena bola dohodnutá pri súčasnom právnom stave, keď na odkupovanom pozemku kupujúci ako stavebník realizoval výstavbu stavby „OBO. CENTRUM A GARÁŽE, Betliarska ulica, Bratislava - Petržalka“, pozostávajúcu z jedného podzemného podlažia a jedného nadzemného podlažia v zmysle platného stavebného povolenia (ďalej len „kúpna zmluva“). Vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej zmluvy povolila bývalá Správa katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. V-XXXXX/XX dňa XX.XX.XXXX.
8. Dohodou o výške a splatnosti kúpnej ceny a ručení uzatvorenej dňa 15.11.2007 medzi žalobcom ako predávajúcim, žalovaným v prvom rade ako kupujúcim, Z.. R. U. a spoločnosťou INSTA s.r.o. ako ručiteľmi sa predávajúci a kupujúci dohodli na navýšení kúpnej ceny dohodnutej v čl. 2.1 a) kúpnej zmluvy o ďalších 2 3800.000,- Sk vrátane DPH, ak kupujúci do 3 rokov od podpisu tejto zmluvy vybuduje na odkupovanom pozemku stavbu, pozostávajúcu minimálne z dvoch nadzemných podlaží alebo ak v lehote 3 rokov od podpísania zmluvy získa právoplatné stavebné povolenie, prípadne povolenie na zmenu stavby pred dokončením na vybudovanie takejto stavby (ďalej len „dohoda“). Žalovaný v druhom rade súčasne v obsahu dohody prevzal ručenie za splnenie záväzku kupujúceho uhradiť doplatok kúpnej ceny.
9. Faktúrou č. 13003 vystavenou žalobcom, vyúčtoval žalobca žalovanému v prvom rade na základe dohody sumu vo výške 79.665,41 eur ako doplatok kúpnej ceny vo výške 66.387,84 eur a 20% daň z pridanej hodnoty vo výške 13.277,57 eur. Faktúra bola vystavená dňa 01.02.2013 a splatná 15.02.2013. Z výpisu z účtu žalobcu z 20.03.2013 súd zistil, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 13.277,57 eur, pričom ako variabilný účet uviedol 13003.
10. Písomným pokusom o mimosúdnu pokonávku a úhradu faktúry č. 13003 z 01.02.2013 vyzval žalobca dňa 01.07.2013 žalovaného na zaplatenie zvyšku fakturovanej sumy vo výške 66.387,84 eur v lehote 7 dní. Písomnosť bola poštou prijatá na poštovú prepravu dňa 01.07.2013.
11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy (ďalej len „Obchodný zákonník“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.
Podľa § 261 ods. 5 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
Podľa § 323 ods. 3 Obchodného zákonníka uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.
Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 391 ods. 2 Obchodného zákonníka pri právach uskutočniť právny úkon plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa právny úkon mohol urobiť, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Podľa § 369 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
12. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia dohodnutého doplatku kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy v spojení s dohodou, uzatvorenými medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným v prvom rade ako kupujúcim. Voči žalovanému v prvom rade si svoj nárok žalobca uplatnil ako voči dlžníkovi z kúpnej zmluvy a voči žalovanému v druhom rade si rovnaký nárok žalobca uplatnil titulom ručenia. Žalovaný v druhom rade žalobcom uplatnený nárok nesporoval, naopak tento uznal čo do právneho dôvodu a výšky. Žalovaný v prvom rade v priebehu konania, žalobcom uplatnený nárok, sporoval a namietal, že neboli splnené podmienky vzniku nároku žalobcu na doplatenie kúpnej ceny, potom nárok žalobcu uznal čo do dôvodu a výšky, aby ho následne potom, čo medzi stranami neprišlo k uzatvoreniu dohody o splátkach dlhu opätovne sporoval a vzniesol námietku premlčania.
13. Žalobca a žalovaný v prvom rade uzatvorili dňa 15.11.2007 kúpnu zmluvu a toho istého dňa aj dohodu, predmetom ktorej bola úprava výšky a vzniku nároku na doplatok kúpnej ceny za odpredávaný pozemok. Tretia časť Obchodného zákonníka upravuje podľa jeho § 261 ods. 1 záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak je pri ich vzniku zrejmé ,s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Z tohto zákonného ustanovenia vyplývajú dva predpoklady, pri ktorých splnení podlieha záväzkový vzťah režimu Obchodného zákonníka. Obe strany záväzkového vzťahu musia mať status podnikateľa vymedzený v § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka a v okamihu vzniku záväzkového vzťahu musí byť, s prihliadnutím ku všetkým okolnostiam, zrejmé, že ide o záväzkový vzťah týkajúci sa podnikateľskej činnosti strán. Je nesporné, že tak žalobca ako aj žalovaný sú v súlade s § 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka, ako osoby zapísané v obchodnom registri, podnikatelia. Predmetom kúpnej zmluvy, pri ktorej uzatvorení vstupovali žalobca a žalovaný v prvom rade do záväzkového vzťahu, bol predaj pozemku, na ktorom žalovaný v prvom rade v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy a dohody realizoval výstavbu obchodného centra a garáží (pozri čl. II bod 2.1 kúpnej zmluvy) a predmetný pozemok, ako to vyplýva z prednesu žalovaného v prvom rade, nadobúdal práve preto, aby mohol výstavbu realizovať, keďže do času nadobudnutia pozemku od žalobcu si tento prenajímal za účelom realizácie výstavby majúc za to, že vlastníkom pozemku je príslušná mestská časť. Z uvedeného vyplýva, že záväzkový vzťah sa tak na strane žalobcu ako aj žalovaného týkal ich podnikateľskej činnosti. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, založený kúpnou zmluvou a dohodou, je preto potrebné podriadiť režimu Obchodného zákonníku s tým, že právna úprava kúpnej zmluvy, ktorej predmetom prevodu je nehnuteľnosť (v tomto prípade pozemok) je obsiahnutá výlučne v § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka. Ako to potom vyplýva z § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka (účinného v čase uzatvorenia zmluvy) ide o tzv. absolútny neobchod, keď kúpna zmluva a dohoda, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade ako osobami uvedenými v odseku 1 citovaného zákonného ustanovenia, sa spravujú ustanoveniami § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka ale len v rozsahu tejto úpravy. Súčasne sa však na vzťahy založené kúpnou zmluvou použijú všeobecné ustanovenia Obchodného zákonníka.
Vzťahy medzi žalobcom a žalovaným ako podnikateľmi, ktoré vznikli v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou sú obchodnými vzťahmi aj keď konkrétna úprava vzťahujúca sa na ne, nie je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku ale v Občianskom zákonníku (§ 588 a nasl. - kúpna zmluva) a pre úpravu tých právnych otázok, ktorých úprava nie je zahrnutá do ustanovení konkrétneho zmluvného typu obsiahnutého v Občianskom zákonníku ako špeciálneho predpisu , platí úprava Obchodného zákonníka (napr. premlčanie, úroky z omeškania a pod.).
14. Žalobca potom, čo mal za to, že podmienky vzniku nároku na doplatok kúpnej ceny vo výške 79.665,41 eur vrátane DPH boli v súlade s dohodou splnené, vyúčtoval žalovanému v prvom rade faktúrou č. 13003 vystavenou dňa 01.02.2013 doplatok kúpnej ceny. Žalovaný časť takto faktúrou vyúčtovaného doplatku kúpnej ceny vo výške 13.277,57 eur zaplatil prevodom na účet žalobcu, ako to vyplýva z výpisu z účtu žalobcu. Úhrada bola na účet žalobcu pripísaná dňa 20.03.2013 a táto úhrada bola účelovo určená na zaplatenie faktúry č. 13003, čo vyplýva zo žalovaným uvádzaného variabilného symbolu pri bankovej transakcii. Pretože medzi stranami ide o obchodnoprávny vzťah, je potrebné aplikovať aj právnu úpravu § 323 ods. 2, 3 v spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka a posúdiť čiastočné plnenie žalovaného v prvom rade ako uznanie záväzku žalovaného v prvom rade voči žalobcovi na zaplatenie doplatku kúpnej ceny v celej výške 79.665,41 eur. Tento úkon žalovaného (uznanie záväzku) potom zakladá vyvratiteľnú domnienku, že v čase uznania, teda úhrady časti záväzku žalovaným, záväzok žalovaného voči žalobcovi na zaplatenie doplatku kúpnej ceny existoval. Z plnenia poskytnutého žalovaným je možné podľa súdu usudzovať na to, že žalovaný uznal aj zvyšok záväzku. Súd k tomuto záveru dospel z okolností poskytnutého plnenia, keď žalovaný uhradil žalobcovi časť doplatku kúpnej ceny zodpovedajúcu v plnej výške dani z pridanej hodnoty jeho záväzku. Dôsledkom uznania záväzku je presun dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného ako dlžníka, ktorý ak by chcel byť v spore úspešný, musel by preukázať, že záväzok nevznikol alebo úplne alebo čiastočne zanikol. Žalovaný v prvom rade však toto dôkazné bremeno neuniesol.
15. Vo vzťahu ku posúdeniu námietky premlčania, vznesenej žalovaným v prvom rade, aplikoval súd obchodnoprávnu úpravu premlčania ako aj právnu úpravu Civilného sporového poriadku. Medzi stranami vznikol obchodnoprávny vzťah a preto bolo potrebné aplikovať a posudzovať námietku premlčania žalovaného v prvom rade podľa obchodnoprávnej úpravy premlčania, v rámci ktorej všeobecná dĺžka premlčacej doby predstavuje štyri a nie tri roky, obsiahnutej v § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný vzniesol námietku premlčania v civilnom sporovom konaní, pričom túto ani na výzvu súdu na ostatnom pojednávaní nekonkretizoval, teda neuviedol, kedy podľa neho začala plynúť premlčacia doba, ktorý okamih bol relevantný podľa žalovaného pre začiatok plynutia premlčacej doby. Žalovaný nešpecifikoval súdu moment, s ktorým spája začiatok plynutia premlčacej doby. Keďže konanie vedené pred súdom je sporovým konaním a žalovaný neposkytol súdu ohľadom začiatku plynutia premlčacej doby žiadne vlastné tvrdenie skutkových okolností, nemohol súd relevantne posúdiť námietku premlčania uplatnenú žalovaným.
16. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému v prvom rade je dôvodný. Žalovaného v druhom rade zaviazal súd zaplatiť žalobcovi peňažný nárok titulom platne prevzatého ručenia za úhradu doplatku kúpnej ceny v súlade s obsahom ručiteľského vyhlásenia v čl. III bod 3.2 dohody. Súd dospel k záveru, že žalovaný v druhom rade prevzal ručenie platne, napokon tento záver nebol medzi stranami sporným a žalovaný v druhom rade svoj záväzok napokon uznal čo do právneho dôvodu vzniku záväzku ako aj jeho výšky.
17. V prípade žalovaných v prvom a druhom rade nejde o solidárny záväzok, ale o tzv. nepravú solidaritu, ktorú súd aj napriek nesprávnej formulácii žalobného petitu žalobcom (ktorý znel na uloženie povinnosti žalovaným spoločne a nerozdielne) vyjadril tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto poskytnutého plnenia povinnosť ďalších žalovaných. V danom prípade právna povinnosť žalovaného v druhom rade, vyplývajúca z hmotnoprávneho vzťahu, je akcesorická a v zmysle § 311 ods. 1 Obchodného zákonníka svojím rozsahom a trvaním je prepojená s povinnosťou dlžníka. Uvedená skutočnosť však podľa súdu nebráni tomu, aby vo výroku túto formuláciu neprevzal a upravil ho v zmysle toho, čo vyplýva z hmotného práva. V prípade uplatnenia práva voči dlžníkovi a jeho ručiteľovi je totiž potrebné, aby bola akcesorita a subsidiarita ručiteľského záväzku z hľadiska jeho trvania za účelom vymáhania, plnenia vo výroku vyjadrená tak, že plnením jedného v rozsahu plnenia zaniká povinnosť iného, aj keď žalobca žaluje o zaplatenie spoločne a nerozdielne a nevyjadril prepojenosť povinnosti žalovaného v druhom rade so žalovaným v prvom rade. Nejedná sa o nevykonateľný petit, spôsobujúci vadu žaloby, ktorú by bolo v konaní potrebné odstraňovať. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že premietnutie akcesority a subsidiarity ručiteľského záväzku do výroku rozhodnutia súdom, je možné považovať len za určitú podmienku priznania uplatňovaného práva, ktorá svojou podstatou predstavuje obmedzenie nároku žalobcu v rozsahu ním uplatneného petitu. V tejto súvislosti poukazuje súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3Obdo/38/2007 zo dňa 24.07.2008 ako aj rozhodnutie R 2/1975.
18. Za dôvodný považoval súd aj žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v navrhovanej výške 5,75% ročne z dlžnej sumy, ktorý žalovaní nesporoval, a to pri aplikácii ustanovení § 369 Obchodného zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Výška sadzby úroku z omeškania bola v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení aktuálnom ku dňu vzniku omeškania sa žalovaného so zaplatením žalobou uplatneného nároku o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB. Základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. predstavovala 0,75% ročne. Zákonné úroky z omeškania v predmetnom období potom predstavovali 5,75% ročne, tak ako si ich uplatnil žalobca.
19. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a v spore úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu v plnej výške proti žalovaným, ktorí v spore úspech nemali.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Bratislava I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.