Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/221/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobkyne H. X.K., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A.. Q.. Š. XXXX/XX, XXX XX G., občianky SR, zast. advokátskou kanceláriou AK Dlhopolec s. r. o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36 867 306, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o žalobnom návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, sp. zn.: SRSAspA 06723/15 zo dňa 16. 03. 2016.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %, ktoré je p o v i n n ý zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa svojim žalobným návrhom domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45 744 971, sp. zn.: SRSAspA 06723/15 zo dňa 16. 03. 2016. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnila aj náhradu vzniknutých trov.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

3. Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, neskorších doplnení žalobného podania, písomných vyjadrení zástupcu žalobcu, vyjadrení žalovaného, listinných dôkazov a to exekučného spisu JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. EX 23592/16, rozhodcovského rozsudku SRSAspA 06723/15 zo dňa 16. 03. 2016, doručenky zo dňa 22. 03. 2016, verbálneho vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Žalobkyňa svoj žalobný návrh odôvodnila neprijateľnosťou rozhodcovskej doložky v zmysle § 53 ods. 1 a 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok. Uviedla, že o.i. si v predmetnom rozhodcovskom konaní osobitne nevyjednala rozhodcu, rozhodcovská doložka bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve, pričom tak rozhodcu, ako aj miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil dodávateľ služby (žalovaný). Ako ďalší dôvod podania žaloby žalobkyňa uvádza, že rozhodcovská doložka je neprijateľná z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa musí ona ako spotrebiteľ vo svojich dôsledkoch nezvratne podrobiť tomuto konaniu a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je ňou nepredvídateľný. Zároveň vyslovila vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu za takéhoto stavu. Pokiaľ ide o pravidlá rozhodcovského konania, podľa nej sú nedostatočne transparentné pre subjekt práva bez právneho vzdelania, pričom ona sama nebola ani oboznámená s týmito pravidlami. V ďalšej časti odôvodnenia podanej žaloby následne poukazovala aj na neplatnosť pôvodne uzavretej zmluvy so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. a to pre rozpor so zákonom s dobrými mravmi.

5. Neskôr dôvody podanej žaloby boli doplnené už právnym zástupcom žalobkyne, ktorého si zvolila. Tento uviedol, že dňa 23. 11. 2017 súdny exekútor Rudolf Krutý PhD. Doručil žalobkyni upovedomenie o začatí exekúcie, pričom žalobu o zrušení rozhodcovského rozsudku na príslušný súd žalobkyňa podala dňa 04. 12. 2017. Včasnosť podania žaloby mal súd neskôr za preukázanú po doplnení listinných dôkazov nachádzajúcich sa v exekučnom spise EX 23592/16.

6. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

7. Podľa § 46 ods. 3 citovaného zákona, ak bol podaný návrh na začatie exekúcie, môže spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podať za podmienok podľa osobitného predpisu aj v exekúcii (ide o dobu, v ktorej je povinný oprávnený podať námietky proti exekúcii).

8. Právna zástupkyňa zástupkyne trvala na tom, že rozhodcovské konanie sa začalo na podklade neplatne dojednanej rozhodcovskej doložky. Uviedla, že zmluva o poskytnutí úveru, na základe ktorej bol vydaný sporný rozhodcovský rozsudok, je spotrebiteľskou zmluvou, pretože zmluvnými stranami sú na jednej strane veriteľ ako dodávateľ služby, ktorého predmetom činnosti je poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov, čiže koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a na strane druhej je subjekt, t. j. dlžník, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z toho titulu je potrebné na uvedenú zmluvu preto aplikovať všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

9. Zo znenia čl. II. bodu 1 rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva dôsledok, v zmysle ktorého spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. V zmysle citovaného článku II. rozhodcovskej zmluvy, výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, čo znamená, že v prípade ak žalobu podá veriteľ, spotrebiteľovi, ako dlžníkovi, neostáva nič iné, len sa bezvýhradne podrobiť konaniu na tom súde, na ktorom veriteľ žalobu podal. Dlžníkovi je tak odopretá možnosť výberu, či bude spor prejednávať všeobecný súd, alebo sa bude musieť podrobiť rozhodcovskému konaniu.

10. Žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu uzavrela, pretože sa musela podrobiť jej predtlačenej forme ako celku. Na formulovaní obsahu rozhodcovskej zmluvy sa podieľal výlučne žalovaný, ktorý ako jediný vyberal rozhodcovské súdy, ktorým pre prípad sporu sa mala žalobkyňa ako spotrebiteľ podrobiť. Táto nemala možnosť zasiahnuť do výberu rozhodcovského súdu, pokiaľ by jej žalovaný vysvetlil a umožnil túto možnosť - využila by ju. Z uvedeného teda možno konštatovať, že právne postavenie žalobkyne, ako spotrebiteľa a žalovaného ako poskytovateľa k otázke výberu rozhodcovského súdu nebolo rovnovážne, ale jednostranné a trov prospech poskytovateľa služby (žalovaného).

11. Žalovaný sa na základe výzvy súdu k žalobnému návrhu písomne dňa 20. 04. 2018 vyjadril. Žiadal žalobu zamietnuť, pretože sa vo všeobecnosti nestotožnil s názormi žalobkyne uvádzanými v žalobe. V úvode svojho vyjadrenia spochybňoval dodržanie/zachovanie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pretože žaloba bola podaná na súde dňa 06. 12. 2017 a rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 16. 03. 2016. Následne prezentoval svoj právny výklad zákonného ustanovenia § 45 zákona č. 335/2014 Z. z., pričom poukázal na § 73 ods. 8 citovaného zákona, ktorý uvádza, že ak na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 01. januárom 2015 nie je založená právomoc nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu podľa ods. 5, bude spor rozhodovať stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, ktorý vyberie spotrebiteľ, ak rozhodcovské konanie písomne aj bez uvedenia dôvodu neodmietne; na tento účel dodávateľ pred podaním žaloby písomne vyzve spotrebiteľa, aby zo zoznamu vedeného ministerstvom označil stály rozhodcovský súd podľa tohto zákona, alebo aby rozhodcovské konanie odmietol písomným oznámením dodávateľovi, a poučí ho o tom, že inak môže stály rozhodcovský súd vybrať dodávateľ. Ak spotrebiteľ do 30 dní od doručenia výzvy stály rozhodcovský súd neoznačí alebo rozhodcovské konanie neodmietne, vyberie stály rozhodcovský súd dodávateľ tak, aby bola zachovaná dostupnosť stáleho rozhodcovského súdu pre spotrebiteľa podľa § 34 ods. 8 a výber stáleho rozhodcovského súdu oznámi dodávateľ spotrebiteľovi písomne; lehota spotrebiteľovi nezačne plynúť skôr ako spotrebiteľ bude môcť označiť stály rozhodcovský súd z aspoň dvoch stálych rozhodcovských súdov zapísaných v zozname stálych rozhodcovských súdov. Označenie stáleho rozhodcovského súdu spotrebiteľom alebo jeho výber dodávateľom má účinky založenia právomoci stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona a odmietnutie rozhodcovského konania má účinky zániku rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 01. januárom 2015. Podľa názoru žalovaného, z uvedeného jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a žalovaný sa má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Námietku voči právomoci súdu je možné podať aj v čase, keď žalovanému je doručená výzva na žalobnú odpoveď. V predmetnom prípade žalobná odpoveď doručená nebola. Ďalej o.i. žalovaný uviedol, že prijatie argumentácie žalobcu by znamenalo pre žalovaného len jediné a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania pre žalovaného (a teda aj každého dodávateľa). Uviedol, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Ustanovenie naviac vôbec neobmedzuje dodávateľa, ktorý sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t. j. je možné dohodnúť sa, že rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná, alebo môže ho zaväzovať len nevýhradná doložka t. j. bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojim nárokom obráti na súd, alebo rozhodcovský orgán.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

13. Zo znenia čl. II. bodu 1 Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 23. 09. 2013 uzavretej medzi stranami sporu vyplýva dôsledok, v zmysle ktorého spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený (v tomto prípade žalovaný) podá žalobu na rozhodcovský súd. V zmysle citovaného článku výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, čo v praxi znamená, že v prípade ak žalobu bude podávať veriteľ, spotrebiteľovi ako dlžníkovi nezostáva nič iné, len sa podrobiť konaniu na tom súde, na ktorom veriteľ žalobu podá. Dlžníkovi/spotrebiteľovi (žalobkyni) tak bola odopretá možnosť výberu, či bude spor prejednávať všeobecný súd, alebo sa bude musieť podrobiť rozhodcovskému konaniu. V zmysle rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu rozhodcovské súdy vybral veriteľ, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že dlžník iba podpisoval predtlačený formulár a mal možnosť sa mu jedine podrobiť ako celku, alebo sa mu nepodrobiť a ako celok ho odmietnuť. V súdenom prípade súd videl nerovnováhu právneho postavenia strán v tom, že voľba rozhodcovského súdu bola uskutočnená jednostranne a to preto, že z kontextového znenia rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že subjekt, ktorý bude mať v konečnom dôsledku právo voliť medzi rozhodcovským alebo všeobecným súdom, bude vo všetkých prípadoch veriteľ, t. j. žalovaný.

14. O doložku ktorá vyžaduje aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa tejto z rozhodcovskej zmluvy má možnosť si vybrať medzi rozhodcovský a všeobecným súdom, ale ak by sa podľa doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka, ktorá zakladá legitimitu exekučného titulu v rozhodcovskom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podá žalobu na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, nie je o možnosti výberu medzi všeobecným a súkromným súdom, ale o tom, že doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. A práve tým, že podľa rozhodcovskej zmluvy alternatíva riešenia sporov spočíva vždy na tej zmluvnej strane ktorá podá žalobný návrh, je znemožnený spotrebiteľovi výber medzi všeobecným a súkromným súdom, naopak je nútený podrobiť sa arbitráži vždy, pokiaľ žalobný návrh podá veriteľ/ žalovaný.

15. Je potrebné uviesť aj to, že ak žalobkyňa ako spotrebiteľ predmetnú rozhodcovskú zmluvu so žalovaným podpísala, čo vyplýva z predloženého listinného dôkazu, nebola oboznámená so všetkými dôsledkami, ktoré pre ňu predmetné rozhodcovské zmluvy vyplývajú, pretože súčasťou rozhodcovskej zmluvy neboli rokovacie poriadky jednotlivých rozhodcovských súdov uvedených v rozhodcovskej zmluve, prípadne ich poplatkové poriadky; čo svedčí len o tom, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala vedomosť o možnosti podania žalobnej odpovede a ani o tom, že v prípade vedenia sporu pred rozhodcovským súdom bude musieť platiť poplatky v súvislosti s ochranou a bránením svojich práv.

16. Súd vykonaným dokazovaním mal preukázanú existenciu právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľsko-právny vzťah. Taktiež mal za preukázané tvrdenie existencie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, existencie rozhodcovskej zmluvy zo dňa 23. 09. 2013, ktorej obsah tvoril základ podanej žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku.

17. Pokiaľ ide o námietku premlčania podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňou z dôvodu zmeškania lehoty, súd v rámci dokazovania po zadovážení si príslušných listinných dôkazov zistil, že dňa 23. 11. 2017 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý PhD. doručil žalovanej upovedomenie o začatí exekúcie, pričom žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku žalobkyňa podala na príslušný súd dňa 04. 12. 2017, teda v lehote 14 dní, ktorá lehota je totožná s lehotou na podanie námietok proti exekúcii (§ 46 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní). Týmto mal súd včasnosť podania žaloby žalobkyňou za preukázanú.

18. Pokiaľ ide o dôvodnosť podanej žaloby, súd má za to, že táto zo strany žalobkyne bola podaná opodstatnene s patričným právnym odôvodnením a súd v zmysle zhora uvádzanej argumentácie a odkazom na príslušné právne normy žalobe ako opodstatnenej a dôvodnej vyhovel a to v súlade s § 191 a nasl. majúc za to, že predmetná rozhodcovská zmluva v čl. II. obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa, s čím zákon viaže sankciu absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

19. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia, ako aj výsledok sporu, súd priznal žalobkyni, v konaní úspešnej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o určení výšky náhrady.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 a § 362 ods.1 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.2 . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 .

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 . Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 . Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 . Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 . Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 . Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 .

Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 . Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 . Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 . Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 . Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 . Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 . V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 . Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 .