Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/24/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej, v spore žalobcu: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L., adresa na doručovanie U. XX, XXX XX L. p r o t i žalovanému: N.. T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XX, XXX XX L., právne zastúpeného JUDr. Danielom Boľanovským, advokátom so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 102.423,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C 181/2015-166 zo dňa 12.04.2017,

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. II. M e n í rozsudok vo výroku II. tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Obsah napadnutého rozhodnutia 1. Okresný súd Prešov ako súd prvej (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie právne zdôvodnil ust. §§ 657, 451 Občianskeho zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi vo výške 1.215.313,- Sk s dátumom splatnosti najneskôr do XX.XX.XXXX. Ako veriteľ bol v zmluve označený N.. T. X., syn N.. T. X., ktorý v zmluve nechcel figurovať ako veriteľ. K poskytnutiu peňažných prostriedkov zo zmluvy však nedošlo.

3. Žalobca mal podpísať nevyplnený príkaz na úradu, ktorý odovzdal žalovanému a niekto protizákonne, nie jeho rukou tento vypísal dňa 04.06.2009 na sumu 154.000 Eur, t.z. na sumu vyššiu aký bol dlh na istine pôžičky a na zákonných úrokoch z omeškania. Takto žalovaný na úkor žalobcu získal sumu 102.423,20 Eur. Na preukázanie 10-ročnej objektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca navrhol konanie prerušiť až do uzavretia prešetrenia podozrenia z organizovaného zločinu úžery podľa § 235 Trestného zákona, sprenevery podľa § 213 Trestného zákona a neoprávneného podnikania podľa § 251 Trestného zákona, resp. § 276 Trestného zákona vedeného na OR PZ v Prešove, Odborom kriminálnej polície L. pod č. k. K.: C.-XXX/X-VYS-PO/XXXX.

4. Z trestnej veci súd zistil, že doposiaľ nebolo vydané ani uznesenie o začatí trestného stíhania, čo znamená, že vec ešte nie je ani v štádiu prípravného konania, preto nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, zároveň neprebieha trestne stíhanie pred súdom na podklade obžaloby podanej prokurátorom v zmysle ust. § 237 ods. 1

Trestného poriadku, preto neboli splnené podmienky ani na prerušenie konania podľa § 164 Civilného sporového poriadku.

5. Pokiaľ na základe zhodných skutkových tvrdení strán sporu nedošlo k odovzdaniu peňažných prostriedkov uvedených v predmete zmluvy o pôžičke zo dňa 28.02.2005, nemohlo dôjsť medzi nimi ani k vzniku právneho vzťahu z pôžičky a žalovaný nemal nárok na vrátenie peňažných prostriedkov uvedených v jej predmete. Žalobca vo svojej výpovedi v rámci trestného konania však nepoprel, že mu bola poskytnutá pôžička zo strany otca žalovaného N.. T. X.. Na základe vzájomnej dohody bola jej nesplatená výška, vrátane príslušenstva ustálená na sumu 66.387,80 Eur. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že v prospech účtu N.. T. X. bola z účtu žalobcu, na základe príkazu na úhradu zo dňa 04.06.2009 poukázaná suma 154.000,- Eur. V prípade, ak žalobca v prospech účtu N.. T. X. poukázal vyššiu sumu aká zodpovedala výške jeho nesplateného záväzku, potom má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, v rozsahu peňažných prostriedkov prijatých veriteľom N.. T. X. bez právneho dôvodu.

6. Pasívne vecne legitimovanou stranou v spore na vydanie peňažných prostriedkov poukázaných bez právneho dôvodu z účtu žalobcu na základe príkazu na úhradu zo dňa 4.6.2009 je N.. T. X., v prospech ktorého boli uvedené peňažné prostriedky vyplatené, preto súd žalobu voči žalovanému pre nedostatok jeho vecnej pasívnej legitimácie v spore zamietol.

7. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 Civilného sporového poriadku. Úspešnému voči neúspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.

II. Obsah odvolania žalobcu 8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Uviedol, že už v čase vytýčenia pojednávania bol zdravotne ťažko chorý, trpí na onkologické ochorenie hrtana a v súčasnosti je hospitalizovaný. Ako ďalší dôvod uviedol, že súd nevykonal zákonné dokazovanie a uspokojil sa len s klamlivými tvrdeniami žalovaného. Postupom súdu mu bolo odňaté právo konať pred súdom. Navrhol rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konania a rozhodnutie vo veci.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

III. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 , preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378, § 379 a § 380 CSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné

11. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že sporové strany dňa 28.02.2005 uzavreli zmluvu o pôžičke. K vzniku právne vzťahu však nedošlo, nakoľko zmluva o pôžičke ako reálny kontrakt vyžaduje skutočné odovzdanie peňažných prostriedkov dlžníkovi, čo v prejednávanom prípade učinené nebolo.

12. Vo výpovedi v rámci trestného konania žalobca nepoprel, že zo strany N.. T. X., otca žalovaného, mu v minulosti bola poskytnutá pôžička, pričom jej nesplatná suma mala byť ustálená na 66.387,80 Eur. Za účelom jej splatenia žalobca vyplnil bianko šek, ktorý mal byť podľa jeho tvrdení protiprávne vyplnený na sumu 154.000,- Eur, v prospech účtu N.. T. X., čím malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka, ktoré by mal byť N.. T. X. povinný vydať žalobcovi.

13. Vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v predmetnom spore však nemožno nič vytknúť. Ako v priebehu konania vyšlo najavo, právny vzťah medzi sporovými stranami nevznikol, žalobca si bol vedomý skutočnosti, že k pripísaniu sumy 154.000,- Eur došlo v prospech účtu N.. T. X.. V konečnom dôsledku, bol to práve N.. T. X., s ktorým žalobca dojednával nielen sumy poskytnutých pôžičiek, ale bol aj kontaktnou osobou, voči ktorej sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia (viď zápisnicu o výsluchu poškodeného U. X.,

č.l. 9, cit.: „Z výpisu z môjho bankového účtu som sa dozvedel, že peniaze v sume 154.000,- EUR z môjho účtu boli príkazom zaslané na účet príjemcu N.. T. X. a nie ako bola napísaná zmluva o pôžičke na veriteľa T. X.....Taktiež som zasielal dňa 7.8.2014 N.. T. X. aj jednu výzvu na vrátenie bezdôvodného obohatenia podľa ktorej čiastka v prepočte na EURO zo dňa 4.6.2009 predstavovala hodnotu 76.004,42 EUR,...,“ ďalej č.l. 10 zápisnice, cit.: „K tomuto chcem ešte uviesť, že nikdy mi N.. T. X. žiadne peniaze nepožičal,...“

14. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenie v celom rozsahu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

15. Vo vzťahu k uplatneným odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že zhoršený zdravotný stav žalobcu žiadnym spôsobom nemal dosah na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie či jeho procesný postup, ktorým by malo dôjsť k odňatiu práva na spravodlivý proces. Z tohto dôvodu považuje odvolací súd túto námietku za nedôvodnú.

16. V ďalšom rozsahu žalobca namietal, že súd nevykonal zákonné dokazovanie, upokojil sa len s klamlivými tvrdeniami žalovaného, ktoré však súd neboli doložené písomnými dôkazmi. K tomuto odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na správne zistenom skutkovom stave. Po oboznámení sa s predloženými zmluvami a výpoveďami svedkov v rámci trestného konania, dospel súd k záveru, že zmluva o pôžičke zo dňa 28.02.2005 nevznikla pre neodovzdanie peňažných prostriedkov, čo potvrdili aj sporové strany. Veriteľom žalobcu bol len N. T. X., ktorý zo svojich financií žalobcovi poskytoval pôžičky a v prospech ktorého bola poukázaná sporná suma 154.000,- eur, čo potvrdil aj samotný žalobca. Z tohto dôvodu ani námietka nesprávne zisteného skutkového stavu či nezákonnosti dokazovania nebola dôvodná.

17. Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP.

18. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením súdu prvej inštancie o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi v rozsahu 100%.

19. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 je pritom možná iba v prípade existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán.

21. Z komentárov k citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že jeho účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 . Aplikácia ust.§ 257 pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu je v prejednávanom prípade potrebné pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov brať zreteľ na zárobkové pomery žalobcu, rovnako tak jeho zhoršený zdravotný stav.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca je poberateľom starobného dôchodku vo výške 474,80 eur, za súčasnej existencie viacerých dlhov, mesačná splátka ktorých predstavuje sumu 382,57 eur. Tieto nepriaznivé zárobkové a majetkové zárobkové pomery boli aj dôvodom jeho oslobodenia od platenia súdneho poplatku, čo môže pri rozhodovaní o náhrade trov konania predstavovať určitú mieru relevancie, v spojení s ostatnými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa.

23. Za ťažiskový dôvod aplikácie ust. § 257 však považuje odvolací súd zhoršený zdravotný stav žalobu (hospitalizácia na onkologickom oddelení), ktorý nepochybne môže odôvodňovať aj zvýšenú mieru výdavkov na liečbu. S prihliadnutím na výšku uplatňovaného vydania bezdôvodného obohatenia by uloženie povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému bolo pre žalobcu likvidačné, navyše s možným dosahom na úspešnosť podstupovanej liečby.

24. Je úlohou súdu dosiahnuť v každej prejednávanej veci spravodlivé rozhodnutie. Tento stav možno podľa úvahy odvolacieho súdu v predmetnom spore dosiahnuť len nepriznaním náhrady trov konania žiadnej zo sporových strán, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 257 CSP, pričom pre uvedenie dôvodov aplikácie ust. 257 pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd odkazuje na bod 20, 21 odôvodnenia).

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .