Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-63-2018.pdf
PDF · 82.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/63/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 proti žalovanému: E. P., X.. X.XX.XXXX, V. L. F. Č.. XXX, XXX XX F., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Dušan Kormaník, nar. 16.2.1953, trvale bytom Letná 1079/26, 064 01 Stará Ľubovňa, o zaplatenie 2.837,19 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 2Csp/14/2016-75 zo dňa 3.mája 2018, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.
Sporovým stranám n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len súd prvej inštancie) v konaní o zaplatenie 2.837,19 eur s prísl. rozhodol tak, že
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2 837,19 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 14.4.2016 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že ich výšku určí súd samostatným uznesením po právoplatnosti veci samej.
2. Uviedol, že predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie nájomného za obdobie od 10.07.2012 do 14.01.2014 v sume 2.837,- eur vyúčtovaný žalobcom na základe Dohody č. XXXX/XXXXX-X/D z 8.11.2012. Preto sa súd prvej inštancie v prvom rade zaoberal otázkou platnosti tejto dohody, keďže žalovaný tvrdil, že zmluva je absolútne neplatná, pretože ju uzatvoril v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Uzatvorenie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok však nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, tak ako to tvrdí žalovaný. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobcu na pojednávaní, že uzatvorenie zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok dáva možnosť odstúpenia od zmluvy, a to podľa § 49 Občianskeho zákonníka, na základe zákonného dôvodu. Odstúpenie od zmluvy má za následok zrušenie zmluvy so spätnou účinnosťou k momentu jej vzniku. Zákonným dôvodom odstúpenia od zmluvy je tá skutočnosť, že vôľa konajúceho uzavrieť zmluvu nebola vyjadrená slobodne, ale pod vplyvom tiesne. I keď tieseň musí mať základ v objektívne danom a pôsobiacom stave na jej relevanciu to ešte nestačí a konajúci musí subjektívne pociťovať a musí sa stať pohnútkou pre jeho prejav vôle. V prejednávanej veci žalovaný nevyužil možnosť odstúpenia od zmluvy a o odstúpenie zmluvy ani nemá a nemal záujem, pretože jeho záujmom bolo nadobudnutie vlastníckeho práva k pozemku, na ktorom je postavená stavba v jeho vlastníctve, a ktorý bol predmetom
nájmu. Žalovaný v čase uzatvorenia predmetnej dohody bol si vedomý a nespochybniteľne bol s tým uzrozumený, že ak sa nedohodne so žalobcom na nájme predmetných pozemkov v cene trhového nájomného, a to až do času povolenia vkladu vlastníckeho práva, pri situácii, že predmet nájmu od roku 2007 bez právneho dôvodu užíva, H. R. neudelí súhlas na predaj prebytočného majetku štátu - pozemku, na ktorom je stavba postavená vo vlastníctve žalovaného. V čase dohody, t. j. 08.11.2012 mu táto skutočnosť neprekážala, nenamietal ju a dohodu so žalobcom uzatvoril. Je zrejmé tiež, že žalovaný nadobudol stavbu v roku 2007, a teda stavbu postavenú na cudzom pozemku a už v tom čase si musel byť vedomý toho, že užíva cudzí pozemok a pokiaľ bude chcieť majetkovo-právne vysporiadať pozemok pod stavbou, bude sa musieť dohodnúť s vlastníkom pozemku. Od nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe do roku 2010 pozemok užíval bez akejkoľvek dohody s vlastníkom pozemku a to bez odplaty. Vzťah s vlastníkom pozemku si usporiadal až potom, čo začal pozemok majetkovo-právne vysporiadávať. Je treba taktiež dodať, že ani H. R. nekonalo svojvoľne a ani žalobca, pokiaľ trvali na cene trhového nájmu do času povolenia vkladu vlastníckeho práva, a teda nemožno v žiadnom prípade hovoriť o tom, že žalovaný uzatvoril zmluvu pod tlakom násilia, alebo pod tlakom bezprávnej vyhrážky, ktorá by spôsobovala absolútnu neplatnosť právneho úkonu.
3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že vlastníkom predmetného nájmu v období od 10.07.2012 do 14.01.2014 bol žalobca a v uvedenom období predmet nájmu užíval žalovaný, uvedené skutočnosti medzi stranami neboli sporné. Dohoda č. XXXX/XXXXX-X/D z 8.11.2012, ktorou bol dohodnutý nájom pozemku za sporné obdobie, t. j. od 10.07.2012 do času povolenia vkladu vlastníckeho práva v prospech žalovaného, od ktorej žalobca odvíja svoj nárok je platná, žalovaný nájom na predmetné obdobie v celkovej sume 2.837,19 eur, ktorá suma žalovaným nebola spochybnená mal, žalovaný napriek opakovaným výzvam nezaplatil dlžnú sumu, preto ho k splneniu tejto povinnosti zaviazal súd. Žalobca ako vlastník pozemku v období od 10.07.2012 do 14.01.2014 má nárok na zaplatenie nájomného za predmetné obdobie v celkovej sume 2.837,19 eur. K namietanej neprimeranej dĺžke procesu od uzavretia kúpnej zmluvy, t. j. od 10.07.2012 do povolenia vkladu vlastníckeho práva, t. j. do 14.01.2014 súd konštatoval, že ide o dlhú dobu, avšak dĺžka tohto procesu nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu, t. j. dohody, na základe ktorého sa žalobca dožaduje zaplatenia nájomného. Naviac žalobca sa dožaduje nájomného len za obdobie, v ktorom bol vlastníkom predmetu nájmu pozemku, ktorým prestal byť až 14.01.2014. Z tohto dôvodu sa súd nestotožnil s tvrdením žalovaného, že pokiaľ by žalovaný nájom za predmetné obdobie zaplatil, žalobca by sa na jeho úkor obohatil.
4. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania 5 % ročne od 14.04.2016, t. j. neskôr ako mu vznikol nárok, a preto na základe uvedeného, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z uplatnenej istiny 2.837,19 eur od 14.04.2016 do zaplatenia v sadzbe 5 % ročne.
5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, pretože mal úspech vo veci, a to proti žalovanému, ktorý úspešný v konaní nebol.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný. Odôvodnil ho tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci.
7. Podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (body 14 až 33) súd nevzal do úvahy ani jeden z dôkazov a tvrdení žalobcu, resp. ich posudzoval bez ich náležitého vyhodnotenia a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
8. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
9. Odvolanie žalovaného bolo doručené žalobcovi, ktorý sa k odvolaniu vyjadril. Uviedol, že naďalej žalobcom uplatnený nárok považuje za plne dôvodný. Ďalej uviedol, že z podaného odvolania však nie je zrejmé v čom konkrétne má spočívať nesprávne právne posúdenie, prípadne z akého dôvodu, resp. z čoho odvodzuje žalovaný svoje tvrdenie, že súd nedostatočne zistil rozhodujúce skutočnosti (žalovaný neuvádza aké rozhodujúce skutočnosti má na mysli). Žalobca má za to, že súd sa vysporiadal so
všetkými relevantnými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami žalovaného, predmetný rozsudok vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmetnú veci správne právne posúdil, aplikoval príslušné právne normy a z uvedeného dôvodu žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Trovy odvolacieho konania si žalobca neuplatnil.
10. K tomuto vyjadreniu k odvolaniu sa žalovaný už nevyjadril.
11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP (Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné.
13. Odvolací súd pripomína, že právo na určitú kvalitu súdneho rozhodnutia, ktorého súčasťou je právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami a argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva F. proti Š. z 29.04.1993, Nález Ústavného súdu sp. zn. II.ÚS 410/06).
14. Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v ust. § 220 ods. 2 CSP a táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 378 ods. 1 CSP a § 393 ods. 2 CSP). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II.ÚS 78/05).
15. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd nemusí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II.ÚS 76/07).
16. Ust. § 387 ods. 2 CSP však dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci dostatočne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh žalobcu aj správne právne posúdil.
18. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého odvolaním zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 CSP, odvolací súd konštatuje v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
19. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalovaným a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného skutkového i právneho stavu. Vychádzal pritom zo situácie a stotožňuje sa so žalobcom, ktorý v svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že z podaného odvolania nie je zrejmé v čom konkrétne má spočívať nesprávne právne posúdenie, z akého dôvodu, resp. z čoho odvodzuje žalovaný svoje
tvrdenie, že súd nedostatočne zistil rozhodujúce skutočnosti, pretože žalovaný tieto skutočnosti v odvolaní nekonkretizuje, ale len všeobecne uvádza.
20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, neúspešný bol žalovaný, ale úspešný žalobca si neuplatnil nárok na náhradu trov konania, a preto odvolací súd vyslovil, že sporovým stranám nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).