Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1S-1-2014.pdf
PDF · 99.52 KB
Case nature
Subarea
1S/1/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: VILLA RUSTICA, s.r.o., Zámocká č. 36, 811 01 Bratislava, IČO: 44 211 601, zastúpeného: G. Lehnert, k.s., Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 31 347 762 proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: T.. D. W., K. 3, XXX XX A., zastúpená: JUDr. Peter Arendacký, advokát, Železničiarska 3, 811 04 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2013/754-KOL zo dňa 30.10.2013, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1.Žalobca dňa 12.11.2012 podal návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu: „Obytná zóna Brižite - sever, Bratislava Dúbravka“, Obytný súbor „D“, časť D/1, objekty: SO.01 Objekt 01 SO.02 Objekt 02 SO.03 Navrhovaná tlaková splašková kanalizácia - prípojka SO.04 Dažďová kanalizácia areálová SO.05 Vodovodná prípojka SO.06 STL prípojka plynu SO.07 Prípojky NN SO.08 Slaboprúdové rozvody, SO.09 Spevnené plochy, SO.10 Sadové úpravy
2. Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka dňa 30. januára 2013 oznámil začatie konania vo veci vydania územného rozhodnutia k vyššie uvedenej stavbe listom č. SU-1513/2032/2013/Ma doručovaným verejnou vyhláškou v zmysle § 36 ods. 4 stavebného zákona, vyvesenom na úradnej tabuli mestskej časti Bratislava - Dúbravka. Následne sa do konania prihlásila RNDr. D. W., bytom K. 3, A. podaním zo dňa 19.02.2013 a zároveň uplatnila námietky a pripomienky k oznámenému konaniu.
3. Stavebný úrad rozhodnutím č.: SU2905/2758/2013/Ma zo dňa 25.02.2013 rozhodol, že T.. D. W., nie je účastníčkou územného konania, pretože nespĺňa zákonné predpoklady na priznanie jej postavenia ako účastníčky daného konania. Na základe podaného odvolania pani W. odvolací orgán rozhodnutím č. A-2013/1370-KOL zo dňa 23.05.2013 napadnuté rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
4. Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka Oznámením o začatí konania o nepriznaní postavenia účastníka konania zo dňa 06.06.2013 umožnil T.. D. W. uplatniť námietky a pripomienky na ochranu svojich práv. T.. D. W. podaním z 18.06.2013 námietky podala.
5. Rozhodnutím č. SU-8101/2032/2013/U-6/Ma zo dňa 06.06.2013 Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka rozhodol o umiestnení stavby „Obytná zóna Brižite - sever, Bratislava - Dúbravka, Obytný súbor D, časť D/1“.
6. Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka rozhodnutím SU-10428/2758/2013/Ma zo dňa 16.07.2013 rozhodol, že T.. D. W., nie je účastníkom konania vo veci vydania územného rozhodnutia na stavbu „Obytná zóna Brižite - sever, Bratislava - Dúbravka“, Obytný súbor „D“, časť D/l, pre navrhovateľa spoločnosť VILLA RUSTICA. Rozhodnutie odôvodnil tým, že T.. D. W. nedoložila do konania žiadny priamy vecný doklad o tom, že jej vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté a preskúmaním neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vzhľadom na postavenie žiadateľky vo veci ako spoluvlastníčky pozemku v lokalite, v ktorej sa má vydať územné rozhodnutie horeuvedenej stavby, mohli ovplyvniť súčasné právne postavenie žiadateľky. Voči rozhodnutiu podala T.. D. W. odvolanie dňa 14.08.2013, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2013/754-KOL zo dňa 30.10.2013 tak, že odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodu nezákonnosti.
7. Proti územnému rozhodnutiu podala pani W. odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/562-KOL zo dňa 03.02.2014 tak, že jej odvolanie zamietol a rozhodnutie stavebného úradu č. SU-8101/2032/2013/U-6/Ma zo dňa 06.06.2013 o umiestnení predmetnej stavby potvrdil.
8. Následne RNDr. D. W. podala dňa 11.04.2014 na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2014/562-KOL zo dňa 03.02.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o umiestnení v predmetnej stavby č. SU-8101/2032/2013/U-6/Ma zo dňa 06.06.2013. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5S 77/2014.
II.
Žaloba
9. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 02.01.2014 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2013/754-KOL zo dňa 30.10.2013, ktorým bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-10428/2758/2013/Ma zo dňa 16.07.2013 z dôvodu nezákonnosti. Prvostupňovým rozhodnutím stavebný úrad rozhodol, že pani W. nie je účastníkom územného konania na predmetnú stavbu, nakoľko nespĺňa hmotnoprávne podmienky pre priznanie postavenia účastníka konania.
10. Žalobca v žalobe uviedol, že ako navrhovateľ podal dňa 12.11.2012 na Stavebný úrad Mestskej časti Bratislava - Dúbravka návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Obytná zóna Brižite - sever, Bratislava - Dúbravka, Obytný súbor D, časť D/1“. Uvedeným dňom začalo územné konanie na predmetnú stavbu. Dňa 19.02.2013 sa T.. D. W. prihlásila za účastníka územného konania na predmetnú stavbu v zmysle § 34 ods. 2 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) a súčasne uplatnila námietky a pripomienky k oznámenému konaniu a stavebný úrad s ňou aj koná.
11. Zastáva názor, že pani W. nespĺňa hmotnoprávne predpoklady preto, aby bola účastníčkou územného konania na predmetnú stavbu a považuje rozhodnutia stavebného úradu o jej vylúčení z tohto územného konania za vecne i právne správne. Pani W. ako jediná osoba podala odvolanie proti územnému rozhodnutiu, na základe čoho možno konštatovať, že v prípade, ak by nebola účastníčkou konania, predmetné územné rozhodnutie by nebolo napadnuté žiadnym odvolaním a nadobudlo by právoplatnosť. Žalobca tiež zastáva názor, že ak by aj konanie o vylúčení pani W. bolo samostatným konaním, aj keď takéto konanie môže prebiehať iba v rámci samotného územného konania, je žalobca účastníkom takéhoto konania o vylúčení, keďže v zmysle ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu môžu byť rozhodnutím o vylúčení priamo dotknuté.
XX. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za zjavne arbitrárne, ktoré je prejavom absolútnej svojvôle správneho orgánu (žalovaného), ktorý pri rozhodovaní nebral do úvahy konkrétne zistenia stavebného úradu, ktoré bez pochybnosti preukazovali, že pani W. nespĺňa zákonnú definíciu účastníctva v územnom konaní. Žalobca napadnuté rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, resp. pre nezrozumiteľnosť, pretože žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ako sa vysporiadal so zisteniami stavebného úradu. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zároveň de facto priznal pani W. účastníctvo v územnom konaní a takýmto postupom a rozhodnutím žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach. Má za to, že stavebný úrad nijako nepochybil v tom, že vydal rozhodnutie o vylúčení až potom, ako bolo vydané územné rozhodnutie. Samotné vydanie územného rozhodnutia nezbavilo stavebný úrad povinnosti skúmať okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie okruhu účastníkov. Táto povinnosť by stavebnému úradu zanikla až vtedy, ak by územné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, teda územné konanie by bolo právoplatne skončené, čo však v čase vydania rozhodnutia o vylúčení neplatilo.
13. Namietal, že postup odvolacieho orgánu v napadnutom rozhodnutí je neakceptovateľným príkladom porušenia povinnosti podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalovaný v obdobnej veci č. A-2013/1396-KOL zo dňa 09.05.2013 zamietol odvolanie účastníčky konania proti rozhodnutiu Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-3271/2888/2013/Maa zo dňa 04.03.2013 o tom, že nie je účastníčkou konania o predĺžení platnosti rozhodnutia žiadateľa Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu, ktorý v konaní postupoval identicky a neoznámil účastníčke konania zahájenie konania o jej vylúčení a rovno vydal predmetné rozhodnutie. Žalovaný takýto postup nepovažoval za porušenie zákona.
III.
Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17.02.2014 uviedol, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie správnej žaloby voči napadnutému rozhodnutiu, pretože v konaní o vylúčení pani W. nebol účastníkom konania a napadnuté rozhodnutie mu ani nebolo ako účastníkovi doručené; žalobca bol iba upovedomený o vydanom rozhodnutí. Pre prípad, že by sa súd nestotožnil so skutočnosťou, že žalobca v danej veci nie je aktívne legitimovaný na podanie žaloby, navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na dôvody napadnutého rozhodnutia, ako aj na skutočnosť, že žalobca nemohol byť na svojich právach ukrátený. Uviedol, že žalovaný už rozhodol v merite veci rozhodnutím č. OU-BA- OVBP2-2014/562-KOL zo dňa 03.02.2014, ktorým zamietol odvolanie účastníčky územného konania pani W. proti rozhodnutiu Stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka č. SU-8101/2032/2013/ U-6/Ma zo dňa 06.06.2013, ktorým bola umiestnená stavba „Obytná zóna Brižite - sever, Bratislava
- Dúbravka, Obytný súbor „D“, časť D/1“ a odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu o umiestnení predmetnej stavby pre navrhovateľa (žalobcu) potvrdil.
IV.
Replika žalobcu
15. V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobca v replike zo dňa 25.07.2014 uviedol, že konanie o vylúčení účastníka prebieha výlučne ako súčasť správneho konania vo veci samej, ktorého žalobca bezpochyby bol účastníkom. Žalobca ako navrhovateľ územného konania je účastníkom takéhoto konania o vylúčení, keďže v zmysle ust. § 14 ods. 1 správneho poriadku práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu mohli byť rozhodnutím o vylúčení pani W. priamo dotknuté. Toto priame dotknutie na svojich právach a právom chránených záujmoch žalobca odvodzuje zo skutočnosti, že ak správny orgán prizná konkrétnej osobe postavenie účastníka konania, môže byť navrhovateľ konania takýmto nezákonným rozhodnutím ukrátený na svojich právach, keďže táto osoba (účastník) môže v predmetnom konaní uplatňovať všetky práva účastníka konania, a teda aj znášať námietky a pripomienky, na ktoré by sa inak neprihliadalo. V predmetnej veci, ak by žalovaný napadnutým rozhodnutím nepriznal pani W. postavenie účastníka konania, neprihliadalo by sa na odvolanie podané ňou proti rozhodnutiu stavebného úradu č. SU-8101/2032/2013/U-6/Ma zo dňa 06.06.2013 o umiestnení stavby „Obytná zóna Brižite - sever, Bratislava - Dúbravka, Obytný súbor D, časť D/1“ a odvolací orgán, žalovaný, by nikdy nerozhodoval o tomto odvolaní a v konečnom dôsledku ani o právach priznaných žalobcovi vo vydanom územnom rozhodnutí. Pani W. podala ako jediná odvolanie proti územnému
rozhodnutiu. Práve v tom vidí žalobca priamy súvis medzi konaním o účastníctve pani W. a dotknutím na jeho právach a spĺňa definíciu účastníctva v tomto súdnom konaní podľa ust. § 250 ods. 2 prvá veta O.s.p.
V.
16. Uznesením tunajšieho súdu č.k lS/1/2014 - 25 zo dňa 11.02.2015 bola do konania pribratá účastníčka správneho konania T.. D. W., bytom K. 3, A. s odôvodnením, že výsledkom tohto sporu by mohli byť dotknuté aj práva a povinnosti T.. D. W., ktorá podala odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu Mestskej časti Bratislava- Dúbravka č. SU-8101/2032/2013/U-6/Ma zo dňa 06.06.2013, ktorým bola umiestnená stavba „Obytná zóna Brižite - sever, Bratislava - Dúbravka“, Obytný súbor „D“, časť „D/l“.
17. Právny zástupca pribratej účastníčky na pojednávaní dňa 22.10.2015 uviedol, že žalobca podľa jeho názoru nemá právnu legitimáciu na podanie žaloby, nakoľko okruh účastníkov konania je vymedzený buď zákonom, alebo rozhodnutím správneho orgánu. Žalobcovi neprináleží tieto skutočnosti nejakým spôsobom ovplyvňovať, a preto navrhol konanie zastaviť.
VI.
18. V preskúmavanej veci Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č.k. 1S/1/2014-38 z 22. októbra 2015 tak, že žalobu zamietol a žalobcovi a pribratej účastníčke správneho konania náhradu trov konania nepriznal.
19. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 8Sžo/10/2016 zo dňa 27. septembra 2018 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/1/2014-38 z 22. októbra 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s odôvodnením, že rozhodnutie krajského súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
VII.
Právne posúdenie
20. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (SSP).
21. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
22. Podľa § 99 písm. g) SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d).
23. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa správneho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
25. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva. Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.
26. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
27. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zrušil prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté, že RNDr. D. W., nie je účastníkom konania vo veci vydania územného rozhodnutia na stavbu „Obytná zóna Brižite - sever, Bratislava - Dúbravka“, Obytný súbor „D“, časť D/l, pre navrhovateľa spoločnosť VILLA RUSTICA.
28. V obdobnej veci zaujal stanovisko aj Najvyšší súd SR a vyslovil právny názor v uznesení sp. zn. 7Sžo/21/2016 zo dňa 25.01.2018. Uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je, alebo nie je účastníkom správneho konania, je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania totiž poskytuje reálnu možnosť svojím konaním včas ovplyvňovať priebeh správneho konania, ktoré nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na konaní (zúčastnená osoba). Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku, že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania žalobcovi, trvá. V prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania - rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní totiž osoba (resp. osoby), domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o pristúpení ďalšieho účastníka do konania dôvodné. Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania, konkrétne, či sa nejedná o právoplatne skončenú vec. V prípade zistenia, že správne konanie je právoplatne skončené, je potrebné súdne konanie o preskúmavaní rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní zastaviť podľa § 99 písm. g) SSP - keďže, ako je uvedené vyššie, neexistuje spôsobilý predmet prieskumu - a odkázať osobu, ktorá sa domáha účastníctva v správnom konaní na § 179 SSP, za predpokladu zachovania lehoty.
29. Správny súd ďalej uvádza, že dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým výkladom práva rozhodovať vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za cenu, že ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v správnom konaní by v takom prípade osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho konania, avšak toto samo o sebe by nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu,
pretože by len konkurovalo právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp/6/2012 zo dňa 27.02.2013).
30. Po preskúmaní súdneho spisu správny súd dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. Vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci - o umiestnení stavby č. SU-8101/2032/2013/U-6/Ma zo dňa 06.06.2013 v spojení s rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2014/562-KOL zo dňa 03.02.2014, v rámci ktorého sa rozhodovalo o priznaní účastníctva RNDr. D. W., sa predmetné správne konanie právoplatne skončilo, čím z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadol spôsobilý predmet konania
- rozhodnutie správneho orgánu o priznaní, resp. nepriznaní postavenia účastníka v správnom konaní stratilo povahu „konečného rozhodnutia“, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník.
31. Správny súd nepopiera dôležitosť rozhodnutia správneho orgánu o tom, že niekto je, resp. nie je účastníkom správneho konania a nepopiera ani právo dotknutého subjektu, aby zákonnosť takéhoto rozhodnutia bola preskúmateľná súdom v správnom súdnictve. Tento postup je však namieste jedine v prípade, kedy rozhodnutie súdu môže reálnym spôsobom ovplyvniť okruh účastníkov správneho konania. V prejednávanej veci možnosť, že po prípadnom rozhodnutí súdu o zrušení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, pani T.. D. W. vstúpi, resp. nevstúpi ako účastník do prebiehajúceho správneho konania, zanikla.
32. Záverom súd uvádza, že rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby č. SU-8101/2032/2013/U-6/ Ma zo dňa 06.06.2013 bolo na základe odvolania T.. D. W. potvrdené rozhodnutím žalovaného č. OU- BA-OVBP2-2014/562-KOL zo dňa 03.02.2014, ktoré bolo T.. D. W. doručené dňa 10.02.2014 a proti ktorému následne aj realizovala svoje právo účastníčky správneho konania podaním žaloby na Krajský súd v Bratislave dňa 11.04.2014, konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 5S/77/2014, v ktorom súd rozhodne o dôvodnosti podanej žaloby T.. D. W..
33. S poukazom na uvedené správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
34. O práve účastníkov konania na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.