Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17C-30-2018.pdf
PDF · 76.31 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/30/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: H. U., nar. X. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX E. XXX, zast.: JUDr. Vladimír Vágó, advokát so sídlom 924 01 Galanta, Kpt. Nálepku 724/7, proti žalovanému: T. M., rod. T., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom XXX XX G., B. J. XXXX/XX, o zaplatenie 500,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 1. 2. 2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške súd rozhodne samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 20. 8. 2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 500,- eur s príslušenstvom (úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 1. 2. 2018 až do zaplatenia) a náhrady trov konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 16. 11. 2017 uzatvoril so žalovaným zmluvu o bezúročnej pôžičke, na základe ktorej požičal žalovanému sumu 500,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť najneskôr do 31. 1. 2018. Žalovaný pôžičku nevrátil, na výzvu žalobcu nereagoval, a preto dňom 1. 2. 2018 sa dostal do omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd vo veci postupoval podľa §
4. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). K žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
5. Súd vo veci postupoval podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP; vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pôžičke (ďalej len „zmluva“) a zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:
6. Žalobca podal žalobu tak, ako je vyššie popísaná.
7. Zodpovedá pravde, že dňa 16. 11. 2017 strany sporu uzatvorili Zmluvu o pôžičke. Pôžička bola žalovanému poskytnutá bezúročne, v hotovosti pri podpise zmluvy, čo žalovaný potvrdil svojím podpisom zmluvy (čl. II veta prvá zmluvy) a to vo výške 500,- eur (čl. II veta druhá zmluvy). Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku osobne žalobcovi do 31. 1. 2018 (čl. II veta druhá zmluvy).
8. Podľa § 657 OZ, účinného k 16. 11. 2017, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 OZ, Pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
9. Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o a) prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), b) druhovom určení veci, c) povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, d) určení času vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov. Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom), ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou (pozri Rozsudok NS SR sp.zn.5 Cdo 55/98 zo dňa 1. 11. 1998).
10. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzatvoreniu Zmluvy o pôžičke a následne aj k riadnemu odovzdaniu finančnej hotovosti do rúk žalovaného, ktorý pôžičku žalobcovi nevrátil v určenom čase, t. j. do 31. 1. 2018.
11. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
12. Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaný podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnil riadne a včas (dostal sa do omeškania uplynutím času plnenia podľa jednotlivých faktúr); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia. Právo na priznanie úrokov z omeškania vzniká priamo zo zákona bez toho, že by sa na ňom museli zmluvné strany dohodnúť (R 53/1972), úroky z omeškania sa platia až do zániku pohľadávky splnením (§ 559 OZ).
13. Právo na úroky z omeškania vzniklo odo dňa nasledujúcom po dni, kedy pôžička mala byť vrátená, t. j. od 1. 2. 2018 a výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. účinný od 1. 2. 2013).
14. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola stanovená pre obdobie splatnosti faktúr vo výške 0,00 % p.a., potom úrok z omeškania je 5 % p.a.
15. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako to vyplýva z enunciátu rozsudku a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko bola podaná dôvodne.
16. O nároku žalobcu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalobca bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.