Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/53/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Annou Lisou v právnej veci žalobcu: 1/ E. I., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, Z., 2/ E. Q., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, Z., 3/ E. G., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, Z., všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Janou Šepeľovou, Námestie slobody 13/25, Humenné proti žalovanému UNIQA poisťovňa, a.s., Bratislava-Petržalka, Krasovského 15, zast. PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, Bratislava, v konaní o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade 20.000 eur, žalobcovi v 2. rade 20.000 eur a žalovanej v 3. rade 8.000 eur, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobkyni v 1. rade, žalobcovi v 2. rade, žalobkyni v 3. rade súd vo vzťahu k žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sa žalobou podanou dňa 14.09.2018 domáhali proti žalovanej zaplatenia 100.000 eur pre každého zo žalobcov z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. nebohý B. W. po tom, čo požil alkoholické nápoje, riadil osobné motorové vozidlo značky E. E. EČ: Z. po štátnej ceste č. X/XX pred obcou V. K. J. smerom na mesto Z., pričom riadeniu vozidla a sledovaniu situácie v cestnej premávke nevenoval dostatočnú pozornosť, v dôsledku čoho s vozidlom prešiel do protismeru, následne na trávnatý porast vľavo mimo vozovky, kde narazil do prípojky plynového merača. Potom pokračoval v jazde po trávnatom poraste. Ďalej narazil do stĺpa elektrického vedenia a oplotenia rodinného domu č. XXX v obci V. K. J., kde vozidlo po náraze zastalo a následne na mieste zhorelo. Vo vozidle zhorel vodič, ako aj jeho spolujazdec na pravom prednom sedadle Ľ. E., nar. XX.XX.XXXX, t.j. syn žalobcov v 1. a 2. rade a brat žalobkyne v 3. rade. Vo vozidle v čase nehody sa nachádzala ďalšia osoba a to E. I., ktorý po náraze z vozidla vypadol a utrpel početné poranenia.

2. Trestné stíhanie proti vodičovi B. W., ktorý dopravnú nehodu zavinil, bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície Q., ČVS: R./1-B.-Q.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zastavené, lebo trestné stíhanie je neprípustné proti tomu, kto zomrel.

3. Vodič neb. B. W. bol v čase nehody držiteľom a vlastníkom osobného motorového vozidla značky E. E. EČ: Z. a so žalovanou UNIQA poisťovňa, a.s. mal uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade poukázali na to, že pred nehodou tvorili žalobcovia a neb. Ľ. E. fungujúcu rodinu s rozvinutými sociálnymi, citovými vzťahmi. Tragická smrť blízkeho zasiahla nečakane a zásadným spôsobom do ich života a nenávratne pretrhla dovtedajšie všetky silné citové väzby. Poukazovali na to, že judikatúra, jej záväznosť a aplikačná prax všeobecných súdov upravujú, že úmrtie blízkej osoby spôsobené protiprávnym konaním predstavuje vždy zásah do osobnostných práv pozostalých, konkrétne do ich práva na súkromie a na rodinný život. Toto právo je okrem Ústavy SR garantované aj Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Pokiaľ ide o zodpovednosť žalovanej, poukázali na to, že auto, ktorým bola spôsobená dopravná nehoda bolo poistené a náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá pod povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu, pretože túto problematiku riešil aj rozsudok Súdneho dvora z októbra 2013 vo veci D./XXXX a podľa tohto rozsudku sa majú poistenia zodpovednosti za škodu vykladať v tom zmysle, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla majú pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrteným pri dopravnej nehode, ak jej náhrada na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo.

4. Žalovaná so žalobu nesúhlasila, žiadala ju v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukazovala na to, že žalovaná nie je v konaní pasívne legitimovaná a svoje stanovisko odôvodňovala tým, že nárok žalobcu voči spoločnosti Uniqa nemá právny základ. Nesúhlasila s extenzívnym výkladom vnútroštátneho pojmu škoda a poukazovala na to, že Občiansky zákonník dôsledne rozlišuje medzi pojmom škoda - nemajetková ujma, pretože kým jedno je považované za ujmu materiálnu (vrátane škody spôsobenej na zdraví, ktorá je poisťovňou v režime povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nahrádzaná), druhá predstavuje ujmu výlučne v osobnostnej sfére poškodených, preto tieto pojmy nemožno zamieňať. Ujma na zdraví je v Občianskom zákonníku upravená v §444 a predstavuje odškodnenie jednorazovej bolesti poškodeného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa slovenského práva náhrada nemajetkovej ujmy nikdy nebola považovaná za súčasť náhrady škody, keďže Občiansky zákonník vychádza z užšieho vymedzenia pojmu škoda. Tak isto poukázala na to, že aj Zákon o povinnom zmluvnom poistení (PZP) v §4 ods. 2 používa pojem škoda, a nie nemajetkovú ujmu. Zákon o PZP nie je vo vzťahu k pojmu škoda špeciálnym predpisom, ktorý má prednosť pred všeobecným Občianskym zákonníkom. Zákon o PZP sa ako celok opiera o úpravu poistnej zmluvy obsiahnutú v Občianskom zákonníku, preto občiansko-právnu úpravu v oblasti zodpovednosti za škodu a úpravu poistnej zmluvy skôr dopĺňa a špecifikuje, než ako lex specialis nahrádza. Poukázal na to, že takýto názor je obsiahnutý aj v rozsudkom NS SR vo veci sp. zn. XCdo/ XXX/XXXX. Žalovaná sa vyjadrila aj k tomu, že neskoršie rozhodnutia Ústavného súdu SR nemožno brať do úvahy, pretože išlo o názor vyjadrený v uznesení o odmietnutí sťažnosti, a nie v meritórnom rozhodnutí. Tak isto poukazovala na to, že Ústavný súd SR nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva a pri rozhodovaní o sťažnostiach Ústavný súd SR neposudzuje vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, ale len to, či prípadné porušenie práva právoplatným rozhodnutím súdu predstavuje taký intenzívny zásah do základných právo účastníka konania, ktorý by odôvodňoval zrušenie tohto rozhodnutia Ústavným súdom SR.

5. Pre prípad, že by súd v tomto konaní dospel k záveru, že je žalovaná pasívne legitimovaná pre tento spor, tak vzniesla žalovaná námietku premlčania nároku. Poukazovala pritom na to, že nie je možné v danom prípade aplikovať ustanovenia §101 O.z., ktoré ustanovuje, že všeobecná premlčacia doba je 3-ročná, pretože je potrebné vychádzať z ustanovenia §106 O.z., ktorá ustanovuje subjektívnu, ako aj objektívnu premlčaciu dobu pokiaľ ide o premlčanie práva na náhradu škody. Žalovaná poukázala na to, že škodová udalosť vznikla XX.XX.XXXX, pričom žalobcovia doručili žalobu na Okresný súd Z.É. dňa XX.XX.XXXX, t.j. viac ako 2 roky odo dňa vzniku škodovej udalosti a viac ako 1 mesiac po uplynutí príslušnej premlčacej doby, ktorá sa má aplikovať na tento prípad, preto nárok žalobcov je z tohto dôvodu premlčaný. Tomuto záveru zodpovedá podľa žalovanej aj ustálená rozhodovacia prax NS SR, pretože by sa nemalo rozlišovať to, že sa pri náhrade nemajetkovej ujmy vychádza z 3-ročnej všeobecnej premlčacej lehoty a pri nároku na náhradu škody 2-ročnej premlčacej lehoty subjektívnej, kedy jeden nárok by sa posudzoval podľa dvojakých zásad.

6. V neposlednom rade žalovaná namietala aj výšku nemajetkovej ujmy, ktorú žiadali žalobcovia priznať, považovala ju za neprimeranú a poukazovala tiež na to, že poškodený, t.j. syn žalobcov v 1. a 2. rade a brat žalovanej v 3. rade nesie spoluzavinenie za stav, ktorý nastal, keďže poškodený si sadol do vozidla, ktoré viedol zjavne celkom opitý vodič a v takýchto prípadoch sa posudzuje spoluzavinenie poškodeného v miere viac, ako 50%. Takáto prax vychádza aj z rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici spisovej značky XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v Prešove sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. XCo/X/XXXX a pod. Žalovaná mala za to, že žalobcovia žiadajú neprimerane vysokú sumu len preto, že žalovanou je poisťovňa, pričom pre takúto sumu podľa žalovanej v zmysle judikatúry nie je právne relevantné to, či túto náhradu nemajetkovej ujmy bude poskytovať finančná inštitúcia, alebo fyzické osoby, a aj preto treba vychádzať z majetkových pomerov a možností a schopností uhradiť túto náhradu osobou, ktorá spôsobila tento zásah do osobnostných práv.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1., 2. a 3. rade, právneho zástupcu žalovanej, výsluchom svedka E. I. a oboznámením sa s obsahom vyšetrovacieho spisu R./X-B.-Q.-XXXX Okresného riaditeľstva PZ Q. a zistil tento skutkový stav:

8. Oboznámením sa s obsahom spisu Okresného riaditeľstva PZ v Q., odbor kriminálnej polície, oddelenie vyšetrovania Q. sp. zn. Č.: R./X-B.-Q.-XXXX bolo zistené, že uznesením zo dňa XX.XX.XXXX bolo podľa §199 ods. 1 Tr. poriadku začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin usmrtenia podľa §149 ods. 1 a prečin ublíženia na zdraví podľa §157 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. po štátnej ceste č. X/XX pred obcou V. K. J. smerom na mesto Z. viedol doposiaľ neidentifikovaný vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky E. E. EČV: Z., pričom pravdepodobne z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno predvídať, prešiel do protismeru, následne na trávnatý porast, kde narazil do prípojky plynového merača, potom pokračoval v jazde po trávnatom poraste a ďalej narazil do stĺpa elektrického vedenia a oplotenia rodinného domu č. XXX v obci V. K. J., kde vozidlo po náraze zastalo a následne na mieste zhorelo. Vo vozidle sa v tom čase nachádzali dve osoby, ktoré taktiež uhoreli. V tom čase nebolo možné identifikovať ich totožnosť, preto bola osoba, ktorá zhorela na prednom sedadlom na ľavej strane vozidla označená číslom 1 a osoba, ktorá sedela na prednom sedadle na pravej strane ako spolujazdec vedľa vodiča bola označená ako osoba číslo 2. Obe osoby utrpeli ťažké zranenia, na následky ktorých na mieste nehody podľahli. Vo vozidle sa nachádzala aj ďalšia osoba E. I., ktorý po náraze vypadol z vozidla a podľa predbežnej vtedy lekárskej správy došlo k jeho ťažkému zraneniu a to zlomeniu krčka stehennej kosti vpravo, trieštivej zlomenine oboch stehenných kostí a otvorenej zlomeniny vnútorného členka.

9. Po začatí trestného stíhania boli vykonávané identifikácie osôb, ktoré pri tejto dopravnej nehode zomreli, na základe čoho bolo nariadené vykonanie prehliadky a pitvy mŕtvol a do konania boli pribratí znalci z odboru súdneho lekárstva Q.. U. F., znalkyňa ad hoc v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo a Q.. V. V., znalec v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorých úlohou bolo vykonať prehliadku tela nebohých, vykonať pitvu, popísať jednotlivé zranenia, zistiť bezprostrednú príčinu smrti a medzi iným aj zistiť hladinu alkoholu, či iných omamných látok v krvi nebohých. Rovnakom uznesením zo dňa XX.XX.XXXX bolo nariadené vykonanie prehliadky a pitvy Ľ. E., pričom pokiaľ ide o vykonanie prehliadky a pitvy B. W., t.j. vodiča tohto motorového vozidla, do konania boli pribratí znalci Q.. I. Q. - znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, Q.. V. J.

- znalec z odboru zdravotníctva a farmácia, obaja v odvetví súdne lekárstvo. Zo znaleckého posudku nachádzajúceho sa v tomto spise o príčine smrti B. W., t.j. osoby, ktorá riadila motorové vozidlo bolo zistené, že menovaný utrpel zranenia v súvislosti s dopravnou nehodou. Neboli u neho zistené žiadne akútne chorobné zmeny. Išlo teda o násilnú smrť pomliaždenie, až potrhanie mozgu, následkom čoho zomrel. V bode 8 tohto znaleckého posudku sa znalci venovali aj posúdeniu ovplyvnenia etylalkoholom a inými látkami, toxikologickým vyšetrením krvi a moču, odobratých pri pitve vodiča bolo zistené, že v krvi mal koncentráciu 2,16 g/kg (promile) etylalkoholu, ktorú koncentráciu v krvi z lekárskeho hľadiska hodnotil znalec ako ťažký stupeň opilosti, kedy dochádza k výraznému ovplyvneniu vnímania, emocionálnych pochodov, myslenia, k predlženiu reakčného času na zrakové a sluchové podnety, poruchám priestorového videnia a možno povedať, že tento stupeň opilosti bol najpravdepodobnejšia príčina jeho nepozornosti a negatívne vplýval na jazdné a reakčné schopnosti menovaného ako vodiča v čase dopravnej nehody. Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcami Q.. V. V. a U. F. pokiaľ ide o posúdenie príčiny smrti nestotožnenej osoby, ktorá následne bola stotožnená ako Ľ. E. bolo zistené, že aj u neho bolo bezprostrednou príčinou smrti mnohopočetné poranenie životne dôležitých orgánov nezlučiteľné so životom. Pri pitve sa nezistili žiadne chorobné nálezy, ktoré by boli v príčinnej súvislosti s jeho smrťou, alebo ju inač vysvetlili. Išlo teda o násilnú smrť, mnohopočetné poranenie životne dôležitých orgánov, ktoré boli nezlučiteľné so životom. Aj u tohto poškodeného bolo vykonané toxikologické vyšetrenie a bolo zistené, že menovaný mal koncentráciu etylalkoholu 1,95 promile v krvi živého človeka. Išlo o stredný stupeň opitosti, kedy vo všeobecnosti dochádza k zníženiu súdnosti, pozornosti, zvýšenej sebadôvere, veľavravnosti, predlženiu reakčnej doby a často k možnosti nesprávneho riešenia situácie. V krvi vodiča, ale ani spolujazdca Ľ. E. nebola zistená prítomnosť iných liečiv, ani drog. Telá po náraze, keď sa auto vznietilo, uhoreli, čoho dôkazom je aj fotodokumentácia v tomto spise, avšak ani u jedného z nich nebolo zistené, aby k smrti došlo v dôsledku otravy oxidom uhoľnatým. Totožnosť uhorených osôb bola zistená na základe porovnávacieho materiálu od pozostalých rodinných príslušníkov nebohých osôb porovnaním ich DNA a tak s určitosťou bolo možné konštatovať, že vodičom predmetného motorového vozidla bol aj jeho vlastník a prevádzkovateľ B. W. a spolujazdcom bol Ľ. E., ktorý pri dopravnej nehode zomreli.

10. Uznesením zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Okresným riaditeľstvom PZ, odborom Kriminálnej polície Q. bolo pod sp. zn. Č.: R./X-B.-Q.-XXXX trestné stíhanie zastavené ako neprípustné proti tomu, kto zomrel.

11. Z výsluchu žalobkyne v 1. rade I. E. súd zistil, že táto bola matkou neb. Ľ. E., ktorý prišiel o život pri tejto dopravnej nehode. Žalobkyňa v 1. rade spolu s manželom žalobcom v 2. rade a dospelou dcérou

- žalobkyňou v 3. rade žili s nebohým v jednej spoločnej domácnosti, preto smrť syna veľmi zle citovo znášajú všetci rodinní príslušníci. Vo svojej výpovedi tvrdila, že jej syn by nikdy nesadol do auta, keby vedel, že vodič tohto auta je pod vplyvom alkoholu, pretože sám sa v živote tak správal, že pokiaľ mal vypité čo len jedno pivo, tak za volant si nesadol. V tomto sa správal zodpovedne. Rodina celá prežíva jeho smrť veľmi zle. Sama žalobkyňa uviedla, že sa v noci budí, plače, zaspáva len za použitia tabletiek. Často sa jej so synom sníva. Stále ho čaká, že sa vráti domov, čo je spojené aj s tým, že pri samotnom pohrebe jej nedoporučovali, aby otvorila truhlu a pozerala sa na syna, keďže bol v takom stave po uhorení, že by to bolo pre všetkých ešte viac traumatizujúce. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že dcéra, t.j. žalobkyňa v 3. rade chodí neustále na cintorín na hrob brata. Tak isto aj manžel to zle prežíva, a preto sa všetci traja zomkli a pomáhajú si prežiť túto traumu. Poukázala na to, že nevidela telo svojho syna a nemohla sa s ním preto rozlúčiť. Od tejto udalosti berie lieky na ukľudnenie, ktoré si sama zabezpečuje, aby mohla v noci spať. Žalobkyňa v 1. rade uviedla, že syn mal iba 30 rokov, život pred sebou. Očakávala od neho, že sa o nich v starobe postará. Ďalej uviedla, že ľudský život je nevyčísliteľný v peniazoch, ale v danom prípade išlo o veľmi veľký zásah do jej citovej sféry. Syn bol po smrti zohavený. Nikto ho už nemôže nahradiť, a preto nie je dostatočná ani suma, ktorá by mala plniť satisfakciu.

12. Z výsluchu žalobcu v 2. rade bolo zistené, že aj on, tak ako manželka popísala, prežíva veľmi ťažko túto skutočnosť, že syn už nežije. Nedarí sa mu ani v práci, ani inak. V jednom krátkom období mu zomrel otec, syn, ale aj brat, čiže prežíva veľmi ťažké obdobie. Má problémy aj on so spánkom. Sníva sa mu so všetkými mŕtvymi, ale zatiaľ si pomáha sám. Neužíva nijaké tabletky. Poukázal na to, že syn bol slobodný, mal ukončené stredoškolské vzdelanie. Bol zamestnaný a nikdy s nim v živote nemali problémy. Ich vzťahy boli veľmi dobré, čo potvrdila aj žalobkyňa v 1. a 3. rade.

13. Z výsluchu žalobkyne v 3. rade bolo zistené, že žalobkyňa v 3. rade mala iba jedného súrodenca a to Ľ. E.. Po smrti ostala sama. Mali medzi sebou veľmi dobré súrodenecké vzťahy. Počas výsluchu žalobkyňa v 3. rade plakala a uviedla, že by bola schopná dať akúkoľvek sumu len za to, aby sa jej brat späť vrátil, pretože jej chýba. Táto emócia sa prejavila aj u žalobcov v 1. a 3. rade, ktorí počas pojednávania všetci plakali, pokiaľ sa mali vyjadrovať k spolužitiu s Ľ. E. a k jeho strate a životu dnes.

14. Z výsluchu svedka E.S. I., ktorý bol spolujazdcom v predmetnom motorovom vozidle, a ktorého súd vypočul na návrh strán sporu bolo zistené, že E. I. v uvedený deň išiel z práce domov, pričom mu zavolal neb. Ľ. E., ktorý sa ho spýtal, či by s ním nešiel na pivo. Svedok súhlasil s tým. Išli teda spoločne do krčmy zvanej V., kde si dali po pive a kde už sedel W., ktorý tam jedol pizzu. Spoločne si sadli k stolu a rozprávali sa, pretože W. im rozprával o dovolenke. Následne sa rozhodli, že je pekný deň, tak by mohli ísť k vode a rozhodli sa preto ísť do Q.. Sadli si do auta, prešli cestu z Z. do Q., kde zastavili pri I.. Svedok vošiel do I., kúpil si nejaké pečivo, W. a E. ostali pri aute na odpočívadle pri I.. Svedok prišiel k autu, a keďže už bol pomerne pokročilý čas, tak sa všetci rozhodli, že už k vode nepôjdu a že sa vrátia. Dali si po cigarete. Následne nasadli do auta a išli smerom do Z.. Svedok si sadol dozadu a W. s E. sedeli vpredu, pričom svedok uviedol, že on si sám ľahol a v podstate driemal. Napriek tomu cítil, že auto ide trochu rýchlejšie. Následne si už nepamätá nič, len to, že dostali šmyk. Došlo k nehode. Zobudil sa na to, že k nemu prišiel nejaký pán z domu, pričom auto začalo dymiť, horieť a ostatné veci si pamätá už iba na príchod hasičov a sanitky. Zobudil sa až v nemocnici. Vo svojej výpovedi svedok potvrdil, že tak vodič B. W., ako aj Ľ. E. boli pri tejto ceste pripútaní. V čase, keď sadli do auta a vyrazili z Z. do Q. bolo ešte denné svetlo, nepamätá si však na presný čas. Svedok uviedol, že si nevšimol, aby mal vodič požité alkoholické nápoje, alebo sa nejakým spôsobom divne správal. S vodičom sa nestretával každý deň, pozná ho však ako človeka, ktorý bol stále v dobrej nálade a spoznali sa preto, že bol to sestrin kamarát. Z výpovede svedka E. I. vyplynulo, že E. I. sa stretol s Ľ. E. a keď prišli do krčmy, sedel tam W., ktorý jedol pizzu. Nevideli ho konzumovať alkohol a svedok uvádzal, že nejavil známky takej opitosti, nevšimol si, aby sa nejako divne správal.

15. Žalovaný poukazoval práve na obsah vyšetrovacieho spisu a výpoveď svedka a zotrval na tom, že ak by súd mal za to, že žalovaný je pasívne legitimovaný v tomto spore a je povinný uhradiť žalobcom nejakú sumu, tak je potrebné prihliadnuť aj spoluzodpovednosť poškodeného Ľ. E., pretože nie je možné, aby tak svedok I., ako aj Ľ. E. si nevšimli, že vodič je v ťažkom stupni opitosti, ako to skonštatovali znalci. Cesta z Z. do Q. trvá najrýchlejšie cestou 28 minút, to znamená, že minimálne pol hodinu museli byť spolu v aute a rovnako minimálne rovnako sa museli nejaký čas zdržať nákupov v I., následne fajčiť a keďže ťažký stupeň opitosti je závažný stav, kedy nie je možné koordinovať riadne svoje pohyby, nie je možné zmysluplne uvažovať, museli o tom svedok I. s nebohým E. vedieť a jeho výpoveď považovala žalovaná za účelovú a navrhovala, aby súd pri rozhodovaní vo svojich záveroch rozhodoval o spoluvine poškodeného minimálne v rozsahu 50%.

16. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka, výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 16 Občianskeho zákonníka, kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,Zákon“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 Zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d),

d) ušlého zisku.

Podľa § 15 ods. 1 Zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady (72/166/EHS) z 24.04.1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, každý členský štát prijme v súlade s článkom 4 všetky primerané opatrenia, aby zabezpečil, že zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou vozidiel obvykle sa nachádzajúcich na jeho území je pokrytá poistením. Rozsah krytia zodpovednosti a podmienky tohto krytia sa určia na základe týchto opatrení.

Podľa čl. 22 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, osobnú ujmu a škodu na majetku, ktorú utrpeli chodci, cyklisti a iní nemotorizovaní užívatelia cesty, ktorí sú obyčajne najslabšími účastníkmi nehody, by malo pokrývať povinné poistenie vozidla účastného na nehode, kde majú nárok na odškodnenie podľa vnútroštátneho občianskeho práva. Toto ustanovenie nepredurčuje zodpovednosť za škodu alebo úroveň výšky odškodneného pri konkrétnej nehode podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Podľa čl. 36 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES z 16.09.2009 o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, skutočnosť, že osoba, ktorá utrpela ujmu alebo škodu, má priame právo na žalobu proti poisťovni, je logickým doplnením určenia takýchto zástupcov a navyše zlepšuje právne postavenie poškodených osôb pri dopravných nehodách vzniknutých mimo členského štátu, v ktorom má taká osoba trvalý pobyt.

17. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, spornou je otázka interpretácie § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. obsahujúceho pojem „škoda na zdraví“, v tom zmysle či je možné pod ňu subsumovať aj nemajetkovú ujmu v zmysle § 11 až 13 Občianskeho zákonníka, pretože škodu na zdraví na účely povinného zmluvného poistenia zákonodarca subsumuje pod poistné krytie.

18. Podľa názoru súdu je pojem škoda v zákone č. 381/2001 Z.z. potrebné vykladať extenzívne a to tak, že zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy z titulu občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do osobnostných práv pozostalých, spočívajúci v zásahu do práva na súkromný a rodinný život spôsobený usmrtením blízkej osoby pri prevádzke dopravných prostriedkov.

19. Nemajetková ujma je škodou ale v citovej oblasti. Škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu). Povinné zmluvné poistenie kryje náhradu škody na zdraví, ktorou je extenzívnym výkladom aj nemajetková ujma.

20. Podľa rozsudku Súdneho dvora EU vo veci C XX/XX z XX.XX.XXXX, v zmysle tohto rozhodnutia sa právne predpisy členských štátov, ktoré sa týkajú poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám, obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.

21. Pre posúdenie, či povinné zmluvné poistenie sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy je podstatné, či vnútroštátne právo umožňuje priznať náhradu nemajetkovej ujmy pre pozostalé osoby bez ohľadu na to, či toto právo je upravené v ustanoveniach týkajúcich sa náhrady škody alebo v inej časti Občianskeho zákonníka. Vnútroštátne právo Slovenskej republiky umožňuje s poukazom na § 11 a 13 Občianskeho zákonníka priznať aj náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým osobám a za eurokonformný výklad, možno považovať taký výklad pojmov náhrady škody, resp. škoda na zdraví, ktorá v sebe zahŕňa aj náhradu nemajetkovej ujmy.

22. Ak teda vnútroštátne právo umožňuje pozostalým po obeti dopravnej nehody požadovať náhradu utrpenej nemajetkovej ujmy, náhrada tejto ujmy musí byť krytá povinným zmluvným poistením motorového vozidla. Poistenie zodpovednosti teda kryje aj nároky pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka a pozostalí (ako poškodení) môžu tieto nároky v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. uplatniť priamo proti poisťovateľovi, a to rovnako ako všetky ostatné nároky s tým súvisiace.

23. Súd tak dospel k záveru, že povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa vzťahuje aj na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá je upravená vo vnútroštátnom práve.

24. Výklad žalovaného je formalistický. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Zmyslom a účelom poistenia za škody spôsobené prevádzkou dopravných prostriedkov je zmierniť dôsledky škôd, ku ktorým došlo v súvislosti s touto prevádzkou. Niet logického argumentu, prečo by nemalo ísť aj o následky a ujmu v citovej oblasti, a teda aj nemajetkovú ujmu a poškodeným zabezpečiť takéto odškodnenie.

25. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. mája 2015, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX, v ktorom uviedol: ,,Škoda zahŕňa nielen zníženie majetku a ušlý zisk, ale aj nemajetkovú škodu (nemajetkovú ujmu). Je preto potrebné vykladať termín škoda v § 4 ods. 2 písm. a) aj ako nemateriálnu škodu na zdraví. Nemali by byť pochybnosti, že strata života najbližšieho príbuzného je spojená s negatívnym dopadom v emočnej, citovej, teda nemajetkovej sfére príbuzných a na ich psychické zdravie. Je plne opodstatnený záver, že v takýchto situáciách vzniká ujma (škoda) aj v psychickej rovine dotknutých osôb.

26. Z hľadiska systematiky Občianskeho zákonníka nie je až tak významné, že náhrada nemajetkovej ujmy za stratu života je upravená v inej časti kódexu (prvá časť druhá hlava ) ako náhrada škody (šiesta časť druhá hlava). Povinné poistenie musí kryť akúkoľvek škodu (ujmu) tak materiálnu, ako nemateriálnu. Odvolací súd sa stotožňuje s prvostupňovým súdom v názore, že platná právna úprava obsahuje takúto náhradu vychádzajúc z extenzívneho výkladu pojmu škody, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu na zdraví (§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov) s tým, že náhrada nemajetkovej ujmy sa priznáva aj podľa ustanovení o ochrane osobnosti upravených v § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka.

27. Škodou (ujmou) sa podľa európskeho práva rozumie aj nemateriálna škoda. Dôležitý je eurokonformný výklad zákona, aby nebol popretý zmysel a účinok smernice o poistení. Cieľom Smernice Rady 90/232/EHS zo dňa 14. 5. 1990 je zabezpečiť, aby povinné poistenie vozidiel umožňovalo všetkým obetiam nehody spôsobenej vozidlom dosiahnuť odškodnenie za ujmu, ktorú utrpeli. Vnútroštátne ustanovenia, ktoré upravujú odškodnenie nehôd vyplývajúcich z prevádzky motorových vozidiel nemôžu obrať uvedené ustanovenia o ich potrebný účinok (rozsudok Súdneho dvora D.-XXX/XX, body 27 a 28).

28. Vychádzajúc zo znenia § 4 ods. 1, 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Zb. v znení neskorších predpisov je zrejmé, že poistné krytie zahŕňa škodu na zdraví a náklady pri usmrtení. Je potrebné vychádzať z extenzívneho výkladu pojmu škoda, ktorý v sebe nepochybne zahŕňa aj ujmu, keď pod pojem ujma na zdraví patrí akákoľvek ujma aj nemajetková, spôsobená blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Keďže pojem škoda uvedený v čl. 1 bod 2 prvej smernice nie je presnejšie vymedzený, nič nenaznačuje, že by sa niektoré druhy škody, akou je nemajetková ujma mali vylúčiť z tohto pojmu (bod 58 rozsudku Súdneho dvora EÚ C-22/12).“

29. Súd zároveň poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 11.10.2016, sp. zn. III. ÚS 666/2016, ktorým odmietol sťažnosť žalovaného 3/. V uvedenom uznesení ústavný súd vyjadril právny názor v prospech subsumovania nemajetkovej ujmy pod poistné krytie povinného zmluvného poistenia.

30. Vzhľadom k tomu, že súd je toho právneho názoru, že v rámci náhrady škody sa odškodňuje aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody (ako poškodeným), za ktorú možno priznať náhradu (zadosťučinenie) peňažnou formou podľa § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka - ktorú v širšom ponímaní treba považovať za škodu na zdraví podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., zaviazal na zaplatenie priznanej sumy ako náhrady nemajetkovej ujmy žalovaného.

31. Ani námietku premlčania žalovaného nepovažoval súd za dôvodnú, pretože podľa § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. Nároky na náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré sú uplatnené na základe § 11 a nasl. sa v zmysle ustálenej judikatúry (napr. rozh. NS SR sp. zn. 5 Cdo 265/2009) premlčujú vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Takáto trojročná doba sa uplatní voči škodcovi, a preto v zmysle ust. § 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. aj voči poisťovateľovi.

32. V zmysle §11 Občianskeho zákonníka, každej fyzickej osobe sa priznáva právo na ochranu proti zásahom do osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

33. Súčasťou práva na ochranu osobnosti je i právo na súkromie a rodinný život, ktoré v sebe zahŕňajú tiež právo fyzickej osoby na spolužitie s ďalšími osobami, predovšetkým s členmi rodiny. Zákon nedefinuje pojem zásah, ani nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva. Je ním však bezpochyby také aktívne konanie, ako aj pasívne správanie, ktoré má v zákone uvedené znaky. Týmito znakmi sú predovšetkým neoprávnenosť zásahu a jeho objektívna spôsobilosti negatívne dopadnúť na chránené osobnostné práva fyzickej osoby. Medzi neoprávneným zásahom a poškodením (ohrozením) niektorého z osobnostných práv musí byť vzťah v príčinnej súvislosti. Ak určité konanie vykazuje zákonné znaky zásahu do chránených osobnostných práv, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie podľa §13 O.z.

34. Súd nemá pochybnosť o tom, že smrť syna žalobcov v 1. a 2. rade a brata žalobkyne v 3. rade spôsobila veľmi závažný zásah do ich súkromného života a žiadna z morálnych foriem zadosťučinenia v tomto prípade nemôže byť postačujúca. Od smrti syna a brata žalobcov je rodina ochudobnená o sféru vzťahov s nebohým ako najbližším rodinným príslušníkom. Žalobkyňa v 1. rade ako matka, žalobca v 2. rade ako otec a žalobkyňa v 3. rade ako sestra stratili možnosť prejavovať mu lásku, priazeň, dostávať oporu, porozumenie. Došlo k nenávratnej deštrukcii väzieb súkromného života. Následky zásahu nie je možné odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna by nepostačovala na primerané vyvážanie a zmiernenie ujmy žalobkyne v 1. rade, žalobcu v 2. rade a žalobkyne v 3. rade. Ujma vzniknutá žalobcom je neodstrániteľná, každá iná fyzická osoba by ujmu považovala za objektívne závažnú, náhrada nemajetkovej ujmy môže u žalobcov prispieť k zmierneniu stavu. Je prejavom slušnosti a spravodlivosti a nemôže však odčiniť dopad tragickej udalosti.

35. V danom prípade v rodine žalobcov nespochybniteľne vznikla nenapraviteľná ujma - strata ich syna a brata, keď nebohý zomrel v mladom veku a mal celý produktívny život pred sebou. Závažným spôsobom bolo dotknuté právo žalobcov na ich súkromný a rodinný život, pričom na charakter zásahu je vylúčené domáhať sa len morálneho zadosťučinenia v zmysle §13 ods. 1 O. z. Všetci štyria členovia rodiny žili v spoločnej domácnosti, denne sa stretávali doma. Nebohý prichádzal domov k sestre a k rodičom, preto o to ťažšie po jeho smrti všetci znášajú jeho neprítomnosť, stratu. Nebohý odišiel z domu do práce a už sa nikdy nevrátil. Rodičia poukazovali aj na to, že akým spôsobom zomrel, že zomrel násilnou smrťou pri dopravnej nehode, že bol zohavený, nemohli sa s ním dôstojne rozlúčiť. Ani na pohrebe nevideli jeho tvár, telo, keďže bolo zohavené a neodporúčalo sa, aby otvorili truhlu, pretože pohľad by bol veľmi traumatizujúci.

36. Žalobcovia uviedli, že majú psychické problémy vyrovnať sa s touto stratou. Nikto sa im doposiaľ za tento skutok neospravedlnil, keďže vinník nehody zomrel a neospravedlnili sa ani pozostalí nebohého. V danom prípade protiprávnosť a príčinná súvislosť zásahov vyplýva z vyšetrovacieho spisu, ktorý je pripojený k tomuto konaniu a kde bolo preukázané, že nebohý B. W. nezvládol riadenie v dôsledku opitosti a zavinil dopravnú nehodu. Trestné stíhanie bolo zastavené, pretože ho nemožno viesť proti nebohému.

37. Pokiaľ ide o výšku peňažného zadosťučinenia, súd ju určuje na základe voľnej úvahy, ktorá však nemôže byť svojvôľou. Zákon ustanovuje súdu povinnosť prihliadnuť pritom na dve hľadiská, a to tak závažnosť vzniknutej ujmy, ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo a to ako na strane žalobcov, tak aj na strane vinníka. Určenie výšky peňažnej satisfakcie má byť s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu v súlade s požiadavkami spravodlivosti, pričom slovenský právny poriadok nepozná minimálnu, ani maximálnu hranicu výšky finančného zadosťučinenia. Pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy podľa §13 ods. 2 O. z. musí mať súd preukázané, že sú tu okolnosti preukazujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa ustanovenia §13 ods. 1 O. z. a to najmä z hľadiska intenzity trvania a rozsahu nepriaznivých následkov.

38. V rodine žalobcov došlo k nenapraviteľnej ujme, ktorú možno zmierniť len priznaním peňažnej satisfakcie za túto ujmu. Pri určení výšky priznanej nemajetkovej ujmy súd zohľadnil jednak závažnosť ujmy, okolnosti, ktoré mali vplyv na vznik nemajetkovej ujmy, ale aj to, v akej miere by mohla v konkrétnom prípade vo vzťahu k dotknutým osobám uvedená satisfakcia pôsobiť na zmiernenie následkov zásahu tak, aby nešlo o zneužitie tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie. Súd nesúhlasí s postojom žalovanej, ktorá poukazovala na to, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy by súd mal do úvahy zobrať majetkové pomery osoby, ktorá je zodpovedná za dopravnú nehodu a spôsobila zásah do osobnostných práv. Podľa názoru súdu majetkové pomery toho, kto ujmu spôsobil, nie sú rozhodujúce pre výšku nemajetkovej ujmy, pretože miera prežívania, utrpenia žalobcov nie je závislá nijakým spôsobom na majetkových pomeroch pôvodcu zásahu, ale od následkov týmto zásahom spôsobených. Je nepochybné, že najsilnejšie putá a väzby sú tie, ktoré sú v priamej príbuzenskej línii.

39. Pokiaľ ide o spoluzavinenie, ktoré namietal žalovaný, súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u poškodeného Ľ. E. nemožno prijať záver, že spoluzavinil túto dopravnú nehodu, pretože spoluzavinenie je také konanie poškodeného, ktoré bolo aspoň jednou z príčin vzniku škody. Avšak v konaní nebolo preukázané, aby nebohý Ľ. E. porušil nejakú povinnosť na základe ktorej by bolo možné priznať aj jeho spoluzavinenie a znížiť priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým. Nebohý Ľ. E. nepochybne požil alkoholické nápoje pred nástupom do motorového vozidla, ktoré viedol B. W., avšak v konaní nebolo preukázané ničím, a to ani výpoveďou svedka, ktorý prežil túto dopravnú nehodu, aby tieto alkoholické nápoje požíval spolu s vodičom. Pri nástupe do vozidla sa pripútal a skutočnosť, či požil alkoholické nápoje v popoludňajších hodinách, ako aj svedok I., je v tomto prípade irelevantná a to v tom zmysle, že poškodený neriadil osobné motorové vozidlo, a teda mohol požiť alkoholické nápoje ako spolusediaci. Nedopustil sa požitím alkoholických nápojov žiadneho protiprávneho konania. Súd poukazuje tiež na to, že v znaleckom posudku, ktorý sa nachádza vo vyšetrovacom spise a ktorý vyhotovili znalci Q.. V. V. a Q.. U. F. je uvedené, že nebohý Ľ. E. mal koncentráciu etylalkoholu pri pitve 1,95% v krvi, čo je stredný stupeň opitosti prejavujúci sa v strednej zníženej súdnosti, pozornosti, zvýšenej sebadôvere, veľavravnosti, predlženiu reakčnej doby a často možno vedie k možnosti nesprávneho riešenia situácie. Táto okolnosť je podľa súdu rozhodujúca v tom, že nebohý poškodený si nesadol ku B. W. úplne triezvy a nemohol jednoznačne rozpoznať to, že vodič má požité nejaké alkoholické nápoje, keďže sám mal znížený stupeň súdnosti, pozornosti. Poškodený teda nemohol posúdiť objektívne schopnosť vodiča viesť osobné motorové vozidlo a súd pri tom poukazuje na to, že napriek stupňu požitia alkoholu a opitosti zisteného u vodiča podľa znaleckého posudku, v ktorom sa poukazuje na to, že bol vodič v ťažkom stupni opitosti tento zvládol cestu z Z. do Q. a k nehode došlo až pri ceste späť z Q. do Z.. Vodič bol v krčme ešte pred príchodom E. I. a poškodeného Ľ. E., ktorí ho však nevideli piť žiaden alkohol, preto súd je toho názoru, že stupne opitosti sa nedajú priamoúmerne špecifikovať so stúpajúcim množstvom promile, pretože závisí to od viacerých faktorov, napr. ako časti človek užíval alkohol od jeho veku, telesnej hmotnosti a pod.

40. Podľa názoru súdu trauma, ktorá vznikla u žalobcov je fakticky neodstrániteľná. Možno dať za pravdu žalovanej v tom, že požadovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy je neprimerane vysoká, nezodpovedá rozhodovacej činnosti súdov SR, z ktorej je známe, že odškodnenia v obdobných prípadoch dosahujú sumu v priemere okolo 8.000 - 25.000 eur a to individuálne z prípadu na prípad. Obdobne rozhodoval Krajský súd v Prešove v konaní 20Co/183/2014 Najvyšší súd SR v konaní 4CdO/139/2011, Krajský súd Trnava v konaní 9Co/423/2012 Najvyšší súd SR v konaní 3CdO/18/2016. Na základe vyššie uvedeného súd mal za to, že nemajetková ujma priznaná vo výške 20.000 eur každému z rodičov a 8.000 eur žalobkyni v 3. rade ako sestre je primeranou na zmiernenie následkov zásahu do ich súkromnej sféry a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti nárok žalobcov ako nedôvodný zamietol.

41. O trovách konania rozhodol súd podľa §255 ods. 1 CSP. Základným kritériom rozhodovania o nároku na náhradu trov konania je zásada úspechu v spore (§ 255 . Táto zásada sa uplatňuje aj na konanie, v ktorom výška plnenia závisí od úvahy súdu. Je však potrebné rozlíšiť, čo je základné, a čo sprevádzajúce. U žalôb, predmetom ktorých je náhrada nemajetkovej ujmy je základom to, že do práv žalujúcej strany bolo zasiahnuté, výška nemajetkovej ujmy je nadväzujúca, druhotná (z komentára k CSP, nakl. D.. Z.. O., 2016, str. 926). V konaní bolo preukázané, že do práv žalobcov v 1., 2. a 3. rade bolo zasiahnuté, preto súd žalobcom priznal plnú náhradu trov konania podľa zásady úspechu a to v zmysle hore uvedenej zásady.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.