Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38C/36/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I. sudcom JUDr. Jarmilou Centkovou v spore žalobkyne: K. proti žalovanej: J. právne zastúpenej: JUDr. Radomír Jakab, PhD., advokát, Bočná 10, Košice v konaní o vrátenie daru

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobkyňa zaplatí na účet jej právneho zástupcu JUDr. Radomíra Jakaba, PhD. do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2017 domáhala voči žalovanej vrátenia daru - nehnuteľnosť evidovanú v katastri nehnuteľností Katastrálneho úradu v T. ako byt č. 3/I. s podielom na spoločných častiach 2541/10 000, obytného domu súpisné číslo XXXX, L. X, parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha o výmere XXXmX, parcelné číslo XXXX, záhrada o výmere XXX mX, parcelné číslo XXXX/X záhrada o výmere XXX mX a parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha o výmere XX mX. 2. Žalobkyňa svoj nárok skutkovo odôvodnila tým, že malo ísť len o formálne darovanie, a že skutočnou majiteľkou mala zostať žalobkyňa, nakoľko ich mama jej už jeden dvojizbový byt fakticky darovala. Žalovaná sa však začala správať ako skutočná majiteľka, nakoľko si vzala stavebný úver a v byte dala vymeniť klasické okná za plastové. Keď žalobkyňa žalovanú v roku 2013 žiadala, aby jej byt vrátila, oznámila jej, že vráti len polovicu, ktorú daruje dcére žalobkyni, D. o čom napísala čestné prehlásenie. V čestnom prehlásení však žalovaná klamala, že byt je ich spoločným dedičstvom po ich nebohom otcovi O. T. pričom vedela, že O. T. nie je jej otcom a že rodné meno mala po ňom len preto, lebo sa narodila ešte pred rozvodom rodičov. Darovanie polovice bytu dcére žalobkyne podmienila tým, že táto jej uhradí celú sumu 6.351 EUR za výmenu okien, s čím žalobkyňa súhlasila. A dcéra D. požadované čestné prehlásenie napísala, na základe čoho žalovaná darovala byt dcére žalobkyne. 3. Na tieto skutkové tvrdenia žalobkyňa označila dôkazy : Darovacia zmluva z 17.11.1997, Čestné prehlásenie z 28.6.2013, Čestné prehlásenie z 23.9.2014. 4. Žaloba bola žalovanej doručená dňa 7.2.2018, vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.2.2018 uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva, a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania v rozsahu 100%. 5. Svoj návrh žalovaná skutkovo odôvodnila tým, že dňa 17.11.1997 bola medzi žalobkyňou ako darcom a žalovanou ako obdarovanou uzavretá darovacia zmluva, predmetom ktorej bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom územT., čo v tom čase zodpovedalo vtedajšej vôli matky žalobkyne a žalovanej, ktorú tak žalobkyňa a žalovaná rešpektovali a podľa nej aj konali. Rovnako, žalovaná rešpektovala následne prejavenú vôľu žalobkyne (po niekoľkých rokoch v roku 2013), aby polovica predmetného bytu bola prevedená do podielového spoluvlastníctva dcéry žalobkyne - D. a to po dosiahnutí jej plnoletosti. Žalovaná to potvrdila aj písomne, čestným

vyhlásením zo dňa 28.6.2013, ako aj realizáciou prevodu spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/2 z celku k bytu v roku 2014 na podklade darovacej zmluvy zo dňa 30.10.2014. Počas života matky žalobkyne a žalovanej neexistovali medzi nimi akékoľvek konflikty týkajúce sa vlastníckeho vzťahu k predmetnému bytu v súlade s vôľou matky, udržiavali medzi sebou štandardné rodinné vzťahy. Až po smrti matky v roku 2015 žalobkyňa začala spochybňovať nárok žalovanej k predmetnému bytu argumentujúc, že žalovaná bola nemanželským dieťaťom (hoci ako otec žalovanej bol stále uvádzaný otec žalobkyne). Po smrti matky mala žalovaná záujem o riešenie otázky s bytom, a to v intenciách vysporiadania podielového spoluvlastníctva k nemu, preto žalovaná podala žalobu o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorá je prejednávaná pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 25C/102/2016 (prerušené z dôvodu začatia konania o vrátenie daru). Žalobkyňa si vrátenie daru uplatňuje pre konanie žalovanej v hrubom rozpore s dobrými mravmi tým, že žalovaná po darovaní bytu sa správala ako jeho vlastníčka, a že sa cítila ako jeho skutočná majiteľka, že v čestnom vyhlásení uviedla, že byt je spoločným dedičstvom po ich nebohom otcovi O. T. ako aj, že údajne požadovala od dcéry žalobkyne úhradu nákladov za výmenu okien.. bol evidovaný ako otec žalovanej, považovala ho za otca a ako otca ho vnímala bez ohľadu na to, či bol jej biologickým otcom alebo nie, to že žalovaná ho za otca považovala nie je možné rovnako vnímať ako hrubý rozpor s dobrými mravmi. Žalovaná vzniesla námietku premlčania. 6. A napokon, žalobkyňa odôvodňuje svoju žalobu aj tým, že žalovaná požadovala úhradu nákladov na výmenu okien od jej dcéry D. D.. V prvom rade žalovaná poukazuje na to, že samotná D. sa zaviazala uhradiť časť daných nákladov v rámci čestného vyhlásenia zo dňa 23.9.2014. Okrem toho, tento postup zodpovedal dohode žalobkyne a žalovanej, a zároveň je aj racionálne odôvodnený a vrátenie daru by bolo premlčané (čestné prehlásenie bolo dňa 28.6.2013), žalovaná týmto vznáša námietku premlčania. 7. Na svoje skutkové tvrdenia žalovaná navrhla vykonať dôkazy : Darovacia zmluva zo 17.11.1997, Čestné vyhlásenie z 28.6.2013, Darovacia zmluva z 30.10.2014, výzva na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva z 24.11.2015, list D. z 24.2.2016. 8. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 4.5.2018, ktorá k tomu v replike zo dňa 13.5.2018 uviedla, že nie je celkom pravdou, že počas života ich matky neexistovali konflikty, už v roku 2013 žalovaná spísala čestné prehlásenie dňa 28.6.2013 a 30.10.2014 bola spísaná darovacia zmluva. Dňa 29.11.2014 mala žalobkyňa životné jubileum 60 rokov, k čomu jej žalovaná nezablahoželala osobne, len sms - kou, čo uvádza na ilustráciu „štandardných rodinných vzťahov“. Pokiaľ by 23.9.2014 dcéra D. nebola spísala čestné prehlásenie s uvedenou sumou, žalovaná by jej 1 bytu nebola darovala, čo potvrdila o rok neskôr jej druhej dcére. Taktiež nezodpovedá skutočnosti, že žalobkyňa po smrti matky nemala záujem situáciu riešiť, v novembri 2015 bola žalovanej doručená žiadosť o vrátenie bytu. Domnieva sa, že keďže mali dohodu o tom, že žalovaná bude majiteľkou len de jure a aj to len do určitého času, tak to je porušenie dobrých mravov a krádež polovice bytu. Znášanie námietky premlčania považuje žalobkyňa za irelevantné, pretože pre žiadosť o vrátenie daru neexistuje žiadna lehota. 9. Žalovaná v duplike zo dňa 1.7.2018 uviedla, že z vyjadrenia žalobkyne je možné iba vyvodiť, že hrubým porušením dobrých mravov zo strany žalovanej bolo to, že sa správala ako vlastníčka bytu, že to tak na verejnosti prezentovala, ako aj že dala vymeniť okná na byte na vlastné náklady, k týmto tvrdeniam žalovaná zotrváva na svojich tvrdeniach ako v predchádzajúcom vyjadrení. Ak žalobkyňa uvádza, že jej „ukradla polovicu bytu“, tak si protirečí, v tom, že na konci svojho vyjadrenia uvádza : „Ja osobne som mala snahu situáciu riešiť dohodou. Koncom roku 2016 som navrhla žalovanej v rámci vyrovnania 40.000 EUR. Tento návrh je v podstate aktuálny stále. Žalovaná to však arogantne odmietla“. Tzn, že tým, že jej ponúka kompenzáciu za zostávajúcu polovicu bytu, uznáva jej vlastnícke právo k nej. Rovnako to bolo aj počas predchádzajúcich rokovaní o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva k danému bytu, k čomu boli zo strany žalovanej v ostatnom vyjadrení predložené dôkazy. 10. Podľa § 183 ods. 1 pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 11. Podľa § 183 ods. 3 strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 12. Podľa § 184 ods. 2 ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy a tieto dôvody neboli súdu následne preukázané o odročenie pojednávania nebude prihliadať. 13. Na pojednávanie nariadené na deň 21.3.2019 boli strany sporu riadne a včas predvolané, na pojednávanie sa dostavila žalovaná. Žalobkyňa sa faxovým podaním doručením súdu dňa 15.3.2019

ospravedlnila z dôvodu zdravotných problémov a požiadala o nový termín pojednávania v októbri 2019. Svoje tvrdenie o dôvode na odročenie pojednávania však žalobkyňa opakovane (rovnako ako aj dňa 10.10.2018) nepreukázala žiadnymi dôkazmi, na základe čoho súd skonštatoval, že neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 184 ods. 2 a pojednával v zmysle ust. § 180 v jej neprítomnosti. 14. Podľa § 278 na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 15. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu, avšak pre tento postup súdu neboli splnené procesné podmienky, nakoľko žalobkyňa sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila, avšak nepreukázala svoje tvrdenie, čo sa nemožno považovať za splnenie podmienky ustanovenej pod písm. b) § 278 CSP.

S k u t k o v ý stav :

16. Z Darovacej zmluvy zo dňa 17.11.1997 vyplýva, že predmetom zmluvy je bezplatný prevod vlastníctva k nehnuteľnosti evidovanej v katastri nehnuteľnosti Katastrálneho úradu E. zapísanej E. Opísaná nehnuteľnosť darkyňa daruje obdarovanej a obdarovaná s vďakou prijíma a preberá od darkyne do svojho vlastníctva. 17. Z Čestného prehlásenia žalovanej zo dňa 28.6.2013 vyplýva, že byt V. a žalovanej po ich nebohom otcovi M. s tým, že byt prešiel darovacou zmluvou E. do výlučného vlastníctva žalovanej, pričom sa zaviazala, že v septembri 2014 predá polovicu bytu za 1 EUR alebo daruje polovicu bytu neteri, D. 18. V Čestnom prehlásení zo dňa 23.9.2014 SW. čestne prehlásila, že pri predaji J. ktorého darovanie jednej polovice rieši Darovacia zmluva medzi darkyňou K. bude uvedení jedna polovica predajnej ceny navýšená o sumu, ktorú vynaložila na kúpu a inštaláciu plastových okien a plynového kotla financované zo spotrebného úveru vo VÚB, a to v celkovej čiastke 6.351 EUR vrátane úrokov v prospech K.19. Z Darovacej zmluvy spísanej medzi darujúcou K. zo dňa 30.10.2014 vyplýva, že darujúca ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti v katastrálnom území D. a podielová spoluvlastníčka podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemkoch parcely C T., záhrady o výmere 287 m2, parcela Q. zastavané plochy a nádvoria o výmere 18 m2, parcela Q. zastavané plochy a nádvoria o výmere 367 m2, parcely C T.hrady o výmere 115 m2 vo veľkosti podielu 2541/10000, darovala obdarovanej podiel vo veľkosti 1 z celku nehnuteľnosti, pričom obdarovaná dar s vďakou prijala do výlučného vlastníctva. 20. Dňa 23.11.2015 žalobkyňa adresovala žalovanej žiadosť s tým, že ju žiada, aby v lehote 30 dní vrátila dar (., ktorý jej dňa 17.11.1997 darovala darovacou zmluvou. Súčasne jej oznámila, že v rovnakej lehote 30 dní očakáva jej návrh na ich finančné vyrovnanie sa v rámci bytu L. ktorý si po maminom odsťahovaní privlastnila. Na zistený skutkový stav súd aplikoval nasledujúce z á k o n n é ustanovenia : 21. Podľa § 628 ods.1 Občianskeho zákonníka č.40/1964 Z.z. v platnom a účinnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. 22. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 23. Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. 24. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 25. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

P r á v n y záver :

26. Podľa § 191 ods.1 dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 27. Darovacia zmluva (donatio) je najznámejším typom bezodplatnej zmluvy. Táto črta darovacej zmluvy sa prejavuje v tom, že darca za poskytnutý dar nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu. Pre darovaciu

zmluvu je ďalej charakteristická zásada dobrovoľnosti: poskytnutie daru nie je plnením právnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona alebo zo zmluvy. 28. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu na vrátenie daru je veľký nevďak zo strany obdarovaného, prejavujúci sa v takom správaní, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov a to značnej intenzity alebo sústavnosti. Zákon však nevyžaduje, aby závažné chovanie odporujúce dobrým mravom muselo dosiahnuť intenzity trestného činu alebo priestupku. Vrátenie daru v zmysle §630 Občianskeho zákonníka pri splnení podmienok v ňom uvedených je v podstate sankciou darovaného za jeho správanie sa voči darcovi resp. členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim tieto morálne pravidlá správania, ako súhrnu určitých etických kultúrnych noriem v spoločnosti všeobecne uznávaných. 29. V zmysle citovaného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, darca môže vyvolať zánik právneho vzťahu tým, že jednostranným úkonom vyzve obdarovaného na vrátenie daru. Môže tak urobiť vtedy, keď sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy, pričom darca sa môže domáhať vrátenia daru aj v prípade, keď rušivý stav už netrvá, ale k porušeniu dobrých mravov došlo v minulosti. Toto právo darcu však podlieha premlčaniu vo všeobecnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť odo dňa, keď darca mohol právo uplatniť po prvý raz. 30. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmom iných, a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 . 31. Je nesporne preukázané, že žalobkyňa dňa 17.11.1997 darovala žalovanej sporný byt č. 3 s prísl., čo zodpovedalo vtedajšej vôli matky žalobkyne a žalovanej. Je takisto nesporné, že žalovaná na základe vôle svojej matky previedla 1 tohto bytu na dcéru žalobkyne (30.10.2014). Od roku 2014 začala žalobkyňa spochybňovať nárok žalovanej k predmetnému bytu, preto mala záujem sa vyporiadať (výzva na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva 17.12.2015).

32. K platnosti právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru (výzvy) z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom boli uvedené konkrétne skutočnosti, v ktorých darca vidí hrubé porušenie dobrých mravov voči nemu, alebo členom jeho rodiny. V prípade, že právny úkon je obsiahnutý v žalobe, nastávajú účinky okamihom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému. Občiansky zákonník nestanovuje žiadne náležitosti výzvy k vráteniu daru ani jej obsah. Výzvu na vrátenie daru je nutné posudzovať z hľadiska všeobecných náležitostí právneho úkonu, ako prejavu vôle, podľa ust. § 34 a nasl. OZ. 33. Čo sa týka výzvy žalobkyne na vrátenie daru, tak žalobkyňa predložila súdu ako dôkaz Žiadosť o vrátenie bytu zo dňa 23.11.2015, pričom však nepreukázala súdu účinné doručenie tejto žiadosti žalovanej, na základe čoho súd za dátum doručenia výzvy na vrátenie daru považuje dátum doručenia žaloby žalovanej, dňom 7.2.2016. Okrem toho, žiadosť o vrátenie daru po posúdení z hľadiska určitosti je nevyhovujúca, nakoľko obsahovala len výzvu na vrátenie daru v lehote 30 dní, avšak bez uvedenia konkrétnych skutočností, v ktorých žalobkyňa videla hrubé porušenie dobrých mravov voči jej osobe, alebo voči členom jej rodiny. Z tohto dôvodu súd za výzvu žalobkyne na vrátenie daru považuje právny úkon je obsiahnutý v žalobe zo dňa 24.10.2017.

34. Žalobkyňa nárok na vrátenie daru odôvodnila tým, že : žalovaná po darovaní bytu sa správala a cítila sa ako jeho skutočná majiteľka, ďalej tým, že v čestnom vyhlásení žalovaná uviedla, že byt je spoločným dedičstvom po ich nebohom otcovi M. a ďalej tým, že žalovaná požadovala od dcéry žalobkyne (.radu nákladov za výmenu okien vo vyššej sume (6.351 EUR), čím sa chcela obohatiť na jej úkor. 35. Právo domáhať sa vrátenia daru sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote (§ 101 , ktorá začína plynúť v deň kedy sa mohlo toto právo po prvý raz uplatniť. Nie je teda nevyhnutné aby stav porušovania dobrých mravov pretrvával v čase kedy sa darca bude domáhať vrátenia daru. 36. Nakoľko žalovaná v spore uplatnila prostriedky procesnej obrany (§ 149 v zmysle vznesenej námietky premlčania, tak súd posúdil skutkové tvrdenia žalobkyne na podklade ktorých žiada vrátenie daru z hľadiska plynutia lehoty premlčania, a dospel k záveru, že : § ak by bola dôvodom na vrátenie daru skutočnosť, že žalovaná v čestnom vyhlásení zo dňa 28.6.2013 uviedla, že „byt je spoločným dedičstvom po ich nebohom otcovi M. tak nárok postavený na tomto tvrdení je po márnom uplynutí 3 rokov, t.j. od 29.6.2016 premlčaný, pretože žaloba bola podaná až dňa 24.10.2017, § ak by bola dôvodom na vrátenie daru skutočnosť, že žalovaná v čestnom vyhlásení zo dňa 28.6.2013 požadovala od dcéry žalobkyne (. náhradu nákladov za výmenu okien vo vyššej sume (6.351 EUR), tak nárok postavený na tomto tvrdení je po márnom uplynutí 3 rokov, t.j. od 29.6.2016 premlčaný, pretože žaloba bola podaná až dňa 24.10.2017.

37. Vzhľadom na to, že žalovaná vzniesla námietku premlčania a nárok je z vyššie uvedených dôvodov premlčaný, tak súd nemohol uplatnené právo žalobkyni z tohto dôvodu priznať.

38. Jediným nepremlčaným dôvodom na posúdenie z hľadiska ust. § 630 Občianskeho zákonníka, je ten, že žalovaná sa po darovaní bytu dňa 17.11.1997 začala v byte správať a cítiť ako jeho skutočná majiteľka. 39. Súd na základe vykonaných dôkazov v spore nemal preukázané žiadne správanie obdarovanej voči darkyni, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k správaniu sa samotnej darkyne voči obdarovanej, čo by bolo v rozpore s princípom vzájomnosti (darcu a obdarovaného). 40. Predpokladom aplikácie § 630 Občianskeho zákonníka je kvalifikované porušenie morálnych pravidiel konkrétnym chovaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. 41. Dôvod, ktorý uviedla žalobkyňa, a to, že „žalovaná sa po darovaní bytu dňa 17.11.1997 začala v byte správať a cítiť ako jeho skutočná majiteľka“ súd rozhodne nepovažuje za konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi a nepovažuje takéto konanie žalovanej za dôvod na vrátenie bytu, ale práve naopak, súd poukazuje na to, že právom a povinnosťou každého vlastníka nehnuteľnosti je starostlivosť o predmet svojho vlastníctva. Uvedené konanie nemožno považovať ani za neprimerané, či nevhodné správanie sa obdarovaného voči darcovi a členom jeho rodiny, pretože nie každé správanie obdarovaného, a to aj keby sa z pohľadu žalobkyne takým konanie žalovanej javilo, nie je porušením dobrých mravov a nie je dôvodom na vrátenie daru. Za právne významné možno z pohľadu súdu považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo a v súdnom spore sa aj preukázalo. 42. V tomto prípade sa tak nestalo, preto je nárok žalobkyne postavený aj na tomto skutkovom dôvode vrátenia daru nepreukázaný a teda nedôvodný. Stanoviská zo s ú d n e j p r a x e : 43. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie morálnych pravidiel správania - súhrnu určitých historicky nemenných a všeobecne v spoločnosti akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru možno považovať za sankciu, ktorou darca postihuje obdarovaného za jeho správanie hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Uvedené ustanovenie, ktoré za relevantné označuje len správanie obdarovaného, nemožno rozširujúcim spôsobom vykladať tak, že sa ním majú postihnúť aj dôsledky správania iných osôb ako obdarovaného, hoci i jemu blízkych (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 63/2004) . 44. Právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé negatívne správanie sa obdarovaného voči darcovi. Toto právo nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi, ani pri menej významnom porušení dobrých mravov obdarovaným (R 31/1999). 45. Predpokladom vrátenia daru je len také negatívne správanie sa obdarovaného, ktoré vzhľadom na všetky významné okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môžu byť fyzické násilie, hrubé urážky, neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod. V súlade s § 630 Občianskeho zákonníka možno za právne relevantné považovať len také správanie sa obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu (R 61/1997). 46. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do úvahy a hodnotiť i správanie sa samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania sa obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia , či on sám s a nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny (Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Cdo 218/2010).

47. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. 48. Podľa § 37 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 49. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

50. Podľa § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. 51. Podľa § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý. 52. Vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, že predmetná Darovacia zmluva zo 17.11.1997 bola vyhotovená medzi ňou a žalovanou „len naoko“, tak súd posúdil túto zmluvu aj z hľadiska ust. § 41a OZ. 53. V zmysle cit. ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka zo znakov definujúcich právny úkon má zásadný význam jednota vôle a jej prejavu. To znamená, že pokiaľ by neexistovala vôľa (napr. z dôvodu fyzického donútenia), neexistoval by ani právny úkon; právny úkon by však neexistoval ani vtedy, ak by neexistoval prejav vôle. Vôľa, ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. 54. Po posúdení textu písomného vyhotovenia Darovacej zmluvy zo dňa 17.11.1997, ako aj zo všetkých listinných dôkazov vykonaných v tomto spore súd dospel k záveru, že písomný text zmluvy zodpovedá vôli zmluvných účastníkov a že boli splnené všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle § 37 až § 41a Občianskeho zákonníka a teda, a že sa v tomto prípade nejedná o simulovaný právny úkon (§ 41a , ale že Darovacia zmluva zo dňa 17.11.1997 je platná. 55. Vyhláseniu existencie simulovaného právneho úkonu (v darovacej zmluve) bráni aj skutočnosť, že žalobkyňa podľa jej vyhlásenia v žalobe, ale aj v ďalších vyjadreniach, mala mať o takomto zastieranom právnom úkone vedomosť od podpisu tejto zmluvy, avšak nepreukázalo sa, že by takúto vedomosť mala aj žalovaná, čo je relevantná prekážka dovolávať sa neplatnosti právneho úkonu voči žalovanej, ktorá tento právny úkon považovala za nezastretý. Stanovisko zo s ú d n e j p r a x e : 56. Na podporu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. septembra 2009, sp. zn. 2Obo/120/2008.

57. Vyhláseniu neplatnosti darovacieho úkonu nenasvedčuje ani posúdenie, že by hypoteticky uzavretie Darovacej zmluvy zo dňa 17.11.1997 bolo urobené s tzv. vnútornou výhradou (mentálnou rezerváciou) žalobkyne, pri ktorej by žalobkyňa tento právny úkon síce urobiť chcela, ale nechcela spôsobiť jeho následky alebo aspoň niektoré z nich, a to v zmysle prevodu vlastníckeho práva na žalovanú (na rozdiel od simulovaného úkonu, pri ktorom by bola žalobkyňa tento právny úkon len predstierala, ale v skutočnosti ho vôbec urobiť nechcela), pretože súd neprihliada na vnútornú výhradu pri posudzovaní platnosti právneho úkonu, preto sa právny úkon považuje aj napriek prípadnej existencii vnútornej výhrady za platný. 58. Na vnútornú výhradu sa preto pri posudzovaní platnosti právneho úkonu neprihliada. Takýto právny úkon je platný, akoby vnútorná výhrada neexistovala (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. mája 2010, sp. zn. 1 Cdo 113/2008).

59. Zachovávanie dobrých mravov je vecou vzájomnej tolerantnosti účastníkov zmlúv, preto je ťažké považovať správanie jedného účastníka k druhému účastníkovi za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojim konaním priamo spôsobil uvedený stav. 60. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaná sa nedopustila proti žalobkyni a jej rodine takého konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, t. j. konania v hrubom rozpore so súborom spoločnosťou všeobecne uznávaných pravidiel ľudského správania, čím nedošlo k naplnenie skutkovej podstaty ust. § 630 Občianskeho zákonníka, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

T r o v y konania :

61. Podľa § 262 ods.1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 62. Podľa § 255 ods.1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 63. Podľa § 262 ods.2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 64. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 65. Podľa zásad o náhrade trov konania (§255 priznal procesne úspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, žalobkyni v dôsledku neúspechu v spore, nárok na ich náhradu nevznikol a zo strany žalobkyne neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu zákonného ustanovenia § 257 CSP.

66. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I., v 3 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Podľa ust. § 365 ods.1 odvolacie dôvody odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods.2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods.3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. - o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).