Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-12-2019.pdf
PDF · 85.68 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-8C/12/2019
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v právnej veci navrhovateľky: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX H., štátny občan SR právne zastúpeného: JUDr. Andrej Pataky, advokát so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 039 738, proti odporcovi: Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. X, XXX XX H., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Odporcovi s a u k l a d á, aby do 30.11.2019 nevstupoval do mestského nájomného bytu č. XX, na ulici T. XXXX/X, XXX XX H..
II. Odporcovi sa z a k a z u j e priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menej ako 5 metrov.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia s obsahom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia s odôvodnením tvrdeným v návrhu (pozri návrh na nariadenie neodkladného opatrenia).
2. Podľa § 324 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C. s. p.“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
3. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
4. Podľa ust. § 326 ods. 1 C. s. p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
5. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Na každom súdnom rozhodnutí vrátane rozhodnutia, ktorým sa rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí existovať právny záujem.
7. Podstata právneho záujmu sa odlišuje podľa toho, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha a akej veci sa týka.
8. Právny záujem na neodkladnom opatrení sa vyvodzuje z právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 325 ods. 1 C. s. p.
9. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať na ňom právny záujem, t. j. musí osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov odporcu. Právny záujem je relevantný kvôli tomu, aby sa neskúmali iné, napr. morálne záujmy na takomto rozhodnutí, prípadne aby nešlo len o záujem týkajúci sa faktického stavu vládnuceho medzi sporovými stranami. Iný než právny záujem sa pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení neberie do úvahy, pretože činnosť súdu nemôže mať akademický charakter.
10. Každý, kto požiada o súdnu ochranu, osvedčuje, hoci latentne, právny záujem na nej, alebo tento predpoklad súdneho rozhodovania oprie o výslovné ustanovenie hmotného alebo procesného práva.
11. Zistenie právneho záujmu na neodkladnom opatrení sa opiera o hypotézu procesnej normy uvedenej v § 325 ods. 1 C. s. p. V podaní, v ktorom sa navrhuje nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné osvedčiť, že tu je daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom sporovom konaní.
12. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd skúmal splnenie podmienky existencie právneho záujmu navrhovateľky na nariadení neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti preskúmal existenciu právne významných skutočností, ktorých základ spočíva v znení ust. § 325 ods. 1 C. s. p. a súčasne či navrhovateľka v návrhu osvedčila potrebnosť dočasnej úpravy pomerov odporcu.
13. V prvom rade skúmal, či navrhovateľka neodkladného opatrenia tvrdila a osvedčila, že sú tu právne vzťahy medzi sporovými stranami vystupujúcimi v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neodkladné opatrenie nemožno využiť na dočasnú úpravu iných, než právnych vzťahov sporových strán. Ak medzi nimi nie je vzťah, ktorý je upravený právom, resp. navrhovateľ ani netvrdí, že taký vzťah tu je, prípadne túto právnu skutočnosť tvrdí, ale neosvedčí, ďalšie predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné skúmať, pretože chýba základný zákonný predpoklad, na ktorom stojí jeho prípadná opodstatnenosť.
14. Z tvrdení navrhovateľky neodkladného opatrenia vyplýva, že vo vzťahu k odporcovi vystupuje ako družka žijúca s ním v spoločnej domácnosti v mestskom nájomnom byte č. XX, na ulici T. XXXX/X I. H..
15. Odporca opakovane vedie voči nej útoky nielen fyzické (trhal na nej tričko, šticoval za vlasy, vyhádzal všetky jej veci do vane a sprchoval ich, proti jej vôli ju držal nad vaňou v kúpeľni a sprchou jej púšťal studenú vodu do tváre dovtedy pokiaľ jej syn Samuel nezakričal, že zavolá svojmu otcovi a iné), ale najmä verbálne, pričom tieto nadávky a urážky (na adresu navrhovateľky a mojej rodiny) zo strany odporcu intenzívne vnímajú maloletí synovia, čo nemá dobrý vplyv na ich výchovu a začína sa to prejavovať na ich správaní.
16. Neočakávané konanie odporcu keď bezdôvodne zo steny odtrhol garnižu a tá spadla na navrhovateľku, pričom do dnešného dňa nie je uchytená na svojom pôvodnom mieste je veľmi stresujúce a psychicky vyčerpávajúce. Navyše jeho správanie sa vystupňovalo natoľko, že zakazuje vstup kohokoľvek do bytu, či už je to rodina navrhovateľky alebo navrhovateľkine kamarátky, či iné mamičky detí, vyhráža sa, že na každú návštevu zavolá políciu, tým pádom nikto k nim nechce prísť.
17. Čo sa týka užívania mestského nájomného bytu uviedla, že odporca jej bráni v užívaní mestského nájomného bytu, konkrétne spálne, kde je ich spoločná posteľ a kde boli osobné veci a oblečenia navrhovateľky a jej detí. Oblečenie a všetky veci odporca povyhadzoval z tejto spálne do obývačky, preto sú teraz poukladané v obývačke na zemi, nakoľko tieto veci si nemajú kde dať a spia na gauči. Žalovaný vymenil zámok na dverách do tejto spálne a túto uzamkol, z čoho vyplýva, že navrhovateľka a jej deti nemajú prístup do tejto miestnosti, pretože kľúč od nej má len odporca. Tento vymedzený a uzamknutý priestor užíva výhradne on, čím zamedzuje navrhovateľke a maloletým synom užívať priestor v spoločnom nájomnom byte. Iba on disponuje kľúčom od pivnice, a preto navrhovateľka nemôže ísť do pivnice a zobrať alebo odniesť veci pre synov, ktoré sa tam nachádzajú (letné oblečenie, zimné oblečenie, topánky a ďalšie veci maloletých synov).
18. Taktiež uviedla, že žalovaný vzal z kuchyne chladničku do tejto uzamknutej izby. Po tomto jeho konaní ho navrhovateľka upozornila, že chladničku musí vrátiť do kuchyne, lebo nemôže zabezpečovať starostlivosť o maloletých synov a túto skutočnosť nahlási na sociálnu kuratelu, načo jej odporca odpovedal, že chladničku bude navrhovateľka používať v záhradnej chatke. Taktiež odporca prestavil termostat na vykurovanie a keďže nebol prítomný v domácnosti celý týždeň, navrhovateľka nevedela ho znovu nevedela prestaviť tak, aby išlo kúrenie a v byte bolo teplo, takže 4 dní bolo v byte chladno.
19. Navrhovateľka neodkladného opatrenia vyslovila dôvodnú obavu a strach o svoj život a psychické zdravie maloletých synov, pretože sa jej odporca vyhrážal, že jej niečo urobí. Toto násilné konanie potvrdzuje aj riešenie priestupku voči družke jeho otca, ako aj oznámenie jeho bývalej družky Z. M.. Táto situácia veľmi vážne ovplyvňuje maloletých synov a má nepriaznivý vplyv na jej zdravotný a duševný stav, ako aj duševné zdravie a vývoj maloletých synov. Tento stav je pre žalobkyňu naďalej neúnosný.
20. Vyššie uvedené skutkové tvrdenia osvedčila navrhovateľka neodkladného opatrenia Zmluvou o nájme obecného bytu zo 16.11.2016, Rodným listom maloletého S. Y. Š., nar. XX.XX.XXXX, Rodným listom maloletého Q. Š., nar. XX.XX.XXXX a Potvrdením Riaditeľstva Policajného zboru v Kežmarku zo 04.03.2019.
21. Na tomto mieste sa dopĺňa, že neodkladná ochrana má za úlohu predísť určitému nebezpečenstvu. Preto je pri posudzovaní predpokladov jej dôvodnosti potrebné zodpovedať na dve základné otázky, a síce ,,vo vzťahu k čomu“ nebezpečenstvo hrozí a o ,,aké“ nebezpečenstvo ide.
22. V prvom prípade ide o zabezpečované právo, v druhom o dôvod rýchlej ochrany (neodkladného zásahu), t. j. určité ohrozenie presadenia alebo uplatnenia práva.
23. Zabezpečované právo, resp. nárok je potrebné chápať v širšom zmysle, a preto ho nemožno nahradiť len právnym vzťahom, keďže v rámci neho samotného môže vzniknúť konkrétnejšie právo (nárok), ku ktorému sa zabezpečenie viaže. V danom prípade je týmto právom právo navrhovateľky na ochranu osobnosti, života a dôstojnosti, zdravia a v neposlednom rade duševná a telesná integrita nielen jej, ale i jej maloletých synov žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti.
24. Zabezpečované právo musí byť v dobe požadovanej predbežnej a neodkladnej ochrany ,,žalovateľné“, t. j. potenciálne spôsobilé pre uplatnenie v konaní vo veci samej. Tým je vylúčené zabezpečenie prostého očakávania násilného správania odporcu. V tejto súvislosti porovnaj: Schuschke, W. Walker, W.-D. Vollstreckung und vorläufiger Rechsschutz. Kommentar. 5. vydanie. Munchen: Carl Heymanns, 2011. s. 1623.
25. Zabezpečovací dôvod (dôvod zabezpečenia) je tak dostatočný (kvalifikovaný) dôvod, ktorý oprávňuje nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. také ohrozenie presadenia práva, ktorému nemožno predísť inak ako nariadením neodkladného opatrenia.
26. V danom prípade je zabezpečovacím dôvodom neznesiteľnosť spoločného bývania navrhovateľky a odporcu v byte, v ktorom sa nachádza spoločná domácnosť z dôvodu telesného alebo duševného násilia voči navrhovateľke alebo inému, kto v tejto spoločnej domácnosti žije.
27. Spoločné bývanie nie je pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzené na spoločné bývanie manželov, ale ide i o spoločné bývanie aj iných osôb ako sú manželia (nezosobášení pár - druh a družka).
28. Neznesiteľnosť spoločného bývania musí vyplývať z konania odporcu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia tak ako je uvedené vo výrokoch tohto uznesenia sa súd rozhodol kvôli intenzite, opakovaniu a rozsahu násilia - tak fyzického ako i psychického, ktorého sa odporca opakovane dopúšťa na navrhovateľke.
29. Z uvedeného dôvodu tak súd v danej veci uzavrel, že navrhovateľka osvedčila i splnenie podmienky potrebnosti dočasnej úpravy pomerov odporcu neodkladným opatrením.
30. V danom prípade navrhovateľka osvedčila existenciu dôvodu zabezpečenia vyššie uvedených zabezpečovaných nárokov, a to natoľko kvalifikovaného, že oprávňuje žiadať o ochranu inštitútom neodkladného opatrenia. V danom prípade ide o také ohrozenie presadenia práva, ktorému nemožno predísť inak ako nariadením neodkladného opatrenia. Tento dôvod, keďže legitimuje na zásah do slobody, resp. majetkových pomerov odporcu, musí byť i dostatočne kvalifikovaný (ak má byť legitímny). Je povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčiť konkrétne kvalifikované nebezpečenstvo i jeho vzťah ku konkrétnemu chránenému právu. Túto povinnosť navrhovateľka splnila.
31. Podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
32. Podľa ust. §325 ods. 2 písm. h) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
33. Navrhovateľka v danom prípade osvedčila taký stav právnych (nielen faktických) vzťahov s odporcom, ktorý vyžaduje dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi, t. j. naliehavosť situácie aj z právnej stránky a tiež osvedčenie ohrozenia práva podložené konkrétnymi skutočnosťami. Zo skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčené také konanie odporcu, ktorým reálne zasiahol do práva navrhovateľky na ochranu osobnosti, života, zdravia a dôstojnosti, ako aj na jej duševnú a telesnú integritu, práva na rešpektovanie rodinného spoločenstva a vytváranie zdravého rodinného prostredia, a preto mu bolo týmto neodkladným opatrením uložené, aby do 30.11.2019 nevstupoval do bytu uvedeného vo výroku I tohto uznesenia (ust. §325 ods. 2 písm. e) C. s. p.). Zároveň mu bolo uložené, aby sa na vzdialenosť piatich metrov nepribližoval k navrhovateľke tohto neodkladného opatrenia.
34. Vychádzajúc z dikcie ust. § 326 ods. 1 C. s. p. súd uzavrel, že navrhovateľka neodkladného opatrenia osvedčila existenciu kvalifikovaného dôvodu, oprávňujúceho žiadať o ochranu práve inštitútom neodkladného opatrenia. V danom prípade tak bol osvedčený základný predpoklad pre jeho nariadenie spočívajúci v potrebnosti dočasnej úpravy pomerov odporcu vyššie uvedenými spôsobmi.
35. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola jeho navrhovateľka úspešná, a preto jej bol, aplikujúc zásadu úspechu v konaní priznaný nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia voči odporcovi v rozsahu 100% tak, ako to predpokladá ust. §255 ods. 1 C. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove /§ 357 písm. c) CSP/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.