Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Csp-9-2021.pdf
PDF · 79.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SK-3Csp/9/2021
Uznesenie
Okresný súd Svidník, v spore žalobcu Slovak Estate s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava
- Staré Mesto, IČO : 50050907, zastúpený Advokátska kancelária VASIĽ & partners, s.r.o., so sídlom Zižkova 4D, 040 01 Košice - Juh, IČO: 47240482 proti žalovanému O. P., nar. X.X.XXXX, bytom K. XX, XXX XX N., štátny občan SR zastúpený Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, o zaplatenie 1 125,99 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e.
II. Trovy konania účastníkom n e p r i z n á v a.
III.Žalobcovi v r a c i a súdny poplatok vo výške 33,50 eura prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenskej pošty, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou, ktorú podal na Okresný súd Banská Bystrica si uplatnil proti žalovanému nárok o zaplatenie sumy 1 125,99 eura s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v H. bližšie špecifikovaných v prílohe návrhu - výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zo strany žalovaného dochádza k užívaniu predmetných nehnuteľností a to bez akejkoľvek existujúcej dohody, resp. zmluvy o užívaní, príp. nájomnej zmluvy. V zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka: ,,Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. “ Vzhľadom k uvedenému predstavuje dlh žalovaného voči žalobcovi za užívanie predmetnej nehnuteľnosti od 27.12.2019 do 18.09.2020 sumu 1 125,99 eur, pričom táto bola určená ako 10% hodnoty predmetných nehnuteľností ročne a hodnota nehnuteľností bola určená ako priemer cien stavebných pozemkov, resp. zastavaných pozemkov v príslušnom katastrálnom území resp. v okolitých obciach.
3. Vo veci bol Okresným súdom Banská Bystrica dňa 27.11.2020 vydaný platobný rozkaz č. k. 44Up/216/2020.
- 2 -
4. Proti predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 1.125,99 eura s príslušenstvom považujem v celom rozsahu za nedôvodný. Som toho názoru, že v danom prípade na mojej strane nedochádza k žiadnej z foriem bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ. K danej veci je nevyhnutné uviesť, že žalobca, spoločnosť Slovak Estate s.r.o., nie je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území N.k, evidovaných na LV č. XXX a LV č. XXX. Jedným zo spoluvlastníkov uvedených nehnuteľností som aj ja, v tomto konaní žalovaný, a veľkosť mojich podielov na predmetných nehnuteľnostiach je totožný ako podiely žalobcu. Ako spoluvlastník vyššie uvedených nehnuteľností má žalovaný právo dané nehnuteľnosti aj užívať. Teda právnym titulom na základe ktorého predmetné nehnuteľnosti užíva je spoluvlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Ako spoluvlastník nehnuteľností považujem požiadavku žalobcu na vydane bezdôvodného obohatenia za absurdnú. Spoluvlastníctvo sa zvyčajne rozdeľuje na spoluvlastníctvo ideálne a spoluvlastníctvo reálne. Občiansky zákonník síce toto delenie výslovne neupravuje, ale ho nepriamo uznáva. U ideálneho spoluvlastníctva spoluvlastníkom neprislúcha žiadna reálna časť spoločnej veci, ale všetci spoluvlastníci majú rovnaké práva a povinnosti k spoločnej veci (napr. ak každý z dvoch spoluvlastníkov jednoizbového bytu má podiel 1, neznamená to, že každý z nich je vlastníkom tohto bytu). Každý z ideálnych spoluvlastníkov je spoluvlastníkom celej nerozdelenej veci (napr. celého bytu) a výška podielu tu určuje mieru, v akej sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na vlastníckom práve k spoločnej veci (podiel na rozhodovaní o nej, ako bude užívaná, ako sa s ňou bude nakladať, príp. ako bude rozdelená). Ak by sme akceptovali požiadavku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia od spoluvlastníka nehnuteľnosti, v tom prípade by logicky vznikala povinnosť platiť za užívanie nehnuteľnosti rovnako žalobcovi, keďže nie je výlučným vlastníkom, ale „len“ spoluvlastníkom nehnuteľností, za užívanie ktorých požaduje plnenie. Tu by vyvstala otázka, či žalobca platí, resp. platil niekedy v minulosti, ostatným spoluvlastníkom za to, že môže užívať podiel na nehnuteľnostiach, kde existujú aj iní spoluvlastníci. Ja ako jeden z týchto spoluvlastníkov nemám vedomosť, aby mi žalobca platil za to, že môže užívať svoju nehnuteľnosť. To že nevyužíva jeho právo reálne užívať nehnuteľnosť je voľba žalobcu, avšak so spoluvlastníckym právom k predmetným nehnuteľnostiam má aj právo na ich užívanie, čo sám uvádza vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia z 18.09.2020. Žalovaný si je vedomý, že táto konštrukcia je rovnako nezmyselná, ako požiadavka žalobcu, aby som mu vydal akési domnelé bezdôvodné obohatenie, ktoré však nikdy nevzniklo a pokiaľ budem spoluvlastníkom v úvode uvedených nehnuteľností, ani nikdy nevznikne. Vzhľadom na vyššie uvedené som presvedčený o tom, že žalobca nemá nárok na plnenie, ktoré mu bolo platobným rozkazom priznané. Žalovaný navrhol preto napadnutý platobný rozkaz zrušiť a vec postúpiť mieste príslušnému súdu (podľa § 13 CSP Okresný súd Svidník) na prejednanie.
4. V zmysle § 10 ods. 3 Zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákon Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako príslušnému súdu, nakoľko bol v zákonnej lehote doručený návrh na pokračovanie konaní na príslušnom súde.
- 3 -
5. Z uznesenia Okresného súdu Prešov sp. zn. XOdk/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX uverejneného v Obchodnom vestníku č. XXX/XXXX vydaného dňa XX.X.XXXX má súd za preukázané, že na majetok dlžníka O. , ktorý je v tomto konaní žalovaným bol vyhlásený konkurz. Za správcu bol ustanovený: F. X.
6. Podľa § 167 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tejto časti zákona je oprávnený podať dlžník, ktorý je fyzickou osobou.
7. Podľa § 167a ods. 3 ZoKR, vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.
8. Podľa § 167e ods. 1 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).
9. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/20210301> a 166c <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2005/7/20210301>), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“); b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom; c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2005/7/20210301>), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, súd podľa § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, konanie zastavil.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
13. Náhradu trov konania súd žiadnej zo strán sporu nepriznal, nakoľko s ohľadom na dôvod zastavenia konania nie sú dané podmienky pre posudzovanie úspechu vo veci, resp. procesného zavinenia na zastavení konania.
14. Zo súdneho spisu sp. zn. 44Up/216/2020 má súd za preukázané, že žalobca dňa 10.11.2020 zaplatil súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 33,50 eura.
- 4 -
15. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ak bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného alebo odporcu vyhlásený konkurz podľa osobitného zákona, vrátia sa navrhovateľovi všetky poplatky bez ich krátenia a poplatky, ktoré ku dňu zastavenia konania nezaplatil, sa nevyberajú.
16. Nakoľko bolo konanie zastavené po tom, ako bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz, súd má zo zákona povinnosť vrátiť žalobcovi súdny poplatok zo žaloby, ktorý žalobca zaplatil v celkovej výške 30,50 eura. Poplatok bude vrátený žalobcovi po právoplatnosti tohto uznesenia prostredníctvom prevádzkovateľa platobného systému.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
- 5 -
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.