Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/44/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Antónie Kandravej v spore žalobcu: M.. E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, E., právne zastúpeného: JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, advokátka so sídlom v Košiciach, Žižkova 6, proti žalovaným: X.) E. H., E., zastúpený: H. a údržba ciest E. H. G. XX, E., M.: XX XXX XXX, a X.) D. E., so sídlom L. XX, E., M.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Alojz Naništa, advokát so sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, o náhradu za vecné bremeno, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/133/2012-686 zo dňa 27.10.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. až IV.

II. Mení napadnutý rozsudok vo výrokoch V. až IX. tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade v rozsahu 100%, žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v rozsahu 100%, žalovaný v 1. rade je povinný nahradiť znaleckej organizácií, M.žalovaný v 2. rade je povinný nahradiť znaleckej organizácií, M.III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie o nároku žalobcu titulom náhrady za vecné bremeno, ktorú uplatnil voči žalovaným v 1. a 2. rade rozhodol takto:

I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.885,- € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 26.4.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a.

III.Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.077,50 € spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 23.4.2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

IV.V prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému v 2. rade z a m i e t a.

V. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v rozsahu 56 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VI.Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v rozsahu 56 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VII.Žalobca je povinný nahradiť znaleckej organizácii, M. V. H. M., družstvo, L. 3, XXX XX U., M.: XX XXX XXX, znalečné v rozsahu 78 % s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII.Žalovaný v 1. rade j e p o v i n n ý nahradiť znaleckej organizácii, M. V. H. M., družstvo, L. 3, XXX XX U., M.: XX XXX XXX, znalečné v rozsahu 11 % s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IX.Žalovaný v 2. rade j e p o v i n n ý nahradiť znaleckej organizácii, M. V. H. M., družstvo, L. 3, XXX XX U., M.: XX XXX XXX, znalečné v rozsahu 11 % s tým, že o jeho výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Súd prvej inštancie vyhovel z časti žalobe a priznal žalobcovi nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno, a to za obdobie od 01.07.2009 do 11.07.2012, pričom vychádzal zo záverov znaleckého posudku M. V. ktorý súd pribral do konania a ktorý ustálil hodnotu odplaty za zriadenie vecného bremena za uvedené obdobie za nehnuteľnosti v celkovej výške tak, ako ju súd prvej inštancie priznal. Súd prvej inštancie uviedol, že predmetná náhrada bola určená na základe metódy polohovej diferenciácie, ktorá je vhodnejšou pre ocenenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu oproti porovnávacej metóde, nakoľko jedná sa o špecifické pozemky, ktorých porovnateľné vzorky realizované na trhu v danom čase a v danom mieste neboli nájdené.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle Článku 20 ods. 1, 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 1, § 4 Zákona č. 66/2009 Z.z., § 128, § 151 n, § 151 o Občianskeho zákonníka, pričom nepovažoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných za dôvodnú a o trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP, keď priznal stranám sporu náhradu trov konania s prihliadnutím na ich pomerný úspech vo veci.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie žalovaným v 2. rade, ktorý namietol nesprávne posúdenie námietky premlčania a tým nesprávne právne posúdenie veci. Žalovaný v 2. rade poukázal na skutočnosť, že žalobca doručil žalobu dňa 29.06.2012, ktorou žiadal, aby bolo určené, že mu patrí náhrada za zriadené vecné bremeno zo strany žalovaných. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom a pokračoval v konaní ustanovením znalca na ustálenie hodnoty vecného bremena, následne súd vyzýval žalobcu na doplnenie svojho podania tak, aby špecifikoval náhradu za vecné bremeno. Až po odmietnutí podania žalobcu došlo k podaniu odvolania voči tomuto odmietnutiu a následne k úprave žalobného petitu v súlade s výzvou súdu. Pôvodne teda žiadal určiť žalobca, že mu patrí náhrada za zriadené vecné bremeno, teda domáhal sa určenia právnej skutočnosti, s ktorou objektívne právo viaže vznik, zmenu alebo zánik určitého subjektívneho práva. Takéto rozhodnutie nemôže viesť k zastaveniu plynutia premlčacej lehoty vo vzťahu ku konkrétnej výške náhrady za vecné bremeno. Z uvedeného dôvodu žaloba zo dňa 29.06.2012 nezastavila beh premlčacej doby a keďže žalobca napriek dvom výzvam neodstránil lehotu, nepokračoval riadne v konaní. Žalobu upravil až po 8 mesiacoch, a preto premlčacia doba 3 rokov na náhradu za zákonné vecné bremeno začala plynúť 01.07.2009 a uplynula 01.07.2012. Podaním žalobcu zo dňa 29.06.2012 nedošlo k zastaveniu premlčacej lehoty, a preto uplynula 3-ročná premlčacia doba na domáhanie sa nároku žalobcu.

5. Žalovaný v 1. rade podal odvolanie, ktorým bol zaviazaný zaplatiť sumu 3.885,--eur s príslušenstvom z totožných dôvodov ako žalovaný v 2. rade s tým, že toto podanie žalobcu nebolo spôsobilé zastaviť beh premlčacej lehoty, pričom žalobný petít nebol určitý a zrozumiteľný a nebolo zrejmé čoho sa žalobca domáhal. Preto vznesená námietka premlčania nebola správne posúdená súdom prvej inštancie a v danom prípade je potrebné uplatniť princíp spravodlivého usporiadania veci ako základného princípu pri riešení súdnych sporov. Je v rozpore s dobrými mravmi, ak žalobca, ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel, že nadobúda pozemky zastavané pozemnou komunikáciou, stavba nie je neoprávnená, pričom komunikácia slúži verejnému záujmu a žalovaní nemali možnosť odmietnuť nadobudnutie vlastníckeho práva k týmto komunikáciám a následne žalobca tieto pozemky aj odpredal P. za cenu vyššiu než je trhová cena, preto s poukazom na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi nie je dôvodné vyhovieť žalobe.

6. Proti všetkým výrokom rozsudku bolo podané odvolanie aj zo strany žalobcu, ktorý súhlasil s tým, že daný je právny základ nároku a žalobca má nárok na náhradu za zriadené vecné bremeno s tým, že súd

nesprávne použil pre určenie výšky tejto náhrady ako základ metódu polohovej diferenciácie, pričom takto stanovená hodnota týchto pozemkov je omnoho nižšia než hodnota stanovená porovnávacou metódou, pričom nepochybne platí, že od výšky hodnoty nehnuteľnosti sa odvíja aj hodnota náhrady za zriadené vecné bremeno. Samotný obsah znaleckého posudku M., ktorý vykonal znalecké dokazovanie, je vnútorne rozporuplný, nakoľko pri použití dvoch metód sú hodnoty tých istých pozemkov stanovené v rozdiele viac než 138 %. Pri metóde polohovej diferenciácie, z ktorej vychádzal aj súd, bola stanovená hodnota nižšia o minimálne 50 % než suma, za ktorú predal žalobca v roku 2012 pozemky P. I. Napriek návrhu žalobcu, súd nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie, pričom priznaná hodnota náhrady je nesprávna a neprimerane nízka. Súd zároveň procesne pochybil, ak neumožnil vyjadriť sa žalobcovi k obsahu nájomných zmlúv predkladaných protistranou a tieto boli zaslané až spolu s rozsudkom. Zároveň namietol nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania s tým, že výška náhrady závisí od úvahy súdu respektíve od znaleckého dokazovania, a preto nemožno vychádzať z výpočtu úspechu len porovnaním výšky priznanej sumy s uplatnenou sumou v žalobe. Aj podľa Občianskeho súdneho poriadku, za účinnosti ktorého bola podaná žaloba pri sporoch kedy výsledok závisel od znaleckého dokazovania, má účastník právo na plnú náhradu trov konania. Tento záver vyplýva aj z komentára Civilného sporového poriadku, ktorý upravuje trovy konania. Z týchto dôvodov žiadal zmeniť napadnutý rozsudok a priznať plnú náhradu trov konania.

7. Žalobca k obsahu odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade uviedol, že nárok bol uplatnený riadne a včas a nie je premlčaný, pretože jedná sa o konanie, ktoré od počiatku bolo konaním o zaplatenie náhrady za zriadené vecné bremeno a nie určovacou žalobou. Žaloba nebola nikdy odmietnutá ani konanie nebolo právoplatne zastavené, pričom v zmysle judikatúry súdov Slovenskej republiky aj ak sa podá návrh, ktorý má určité nedostatky, začína týmto podaním konanie a zachovávajú sa procesnoprávne aj hmotnoprávne lehoty aj v prípade nutnosti odstraňovania nedostatkov takejto žaloby. Už zo samotnej žaloby vyplývalo, že táto bola formulovaná, aby súd najprv vyporiadal s právnym základom nároku a následne na základe vykonaného znaleckého dokazovania priznal špecifikovaný nárok. Na výzvu súdu žalobca na základe znaleckého posudku aj doplnil požadovanú výšku nároku, hoci z nej súd pri rozhodovaní nevychádzal. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalovaného v 1. rade, tieto sú nedôvodné, nakoľko žalobca predmetné nehnuteľnosti nadobudol v roku 2000 v rámci konkurznej podstaty úpadcu H. E. a až následne po vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sa stal vlastníkom parcely, ktorá je predmetom tohto konania. Z tohto postupu vyplýva, že žalobca nemal žiadny špekulatívny zámer nadobudnúť zastavané nehnuteľnosti za neprimerane nízku cenu. Žalobca nemôže znášať následky toho, že jeho vlastnícke právo bolo obmedzené zásahom štátu a ani to, že práve štát by mal zabezpečovať úlohy verejného záujmu, teda žalobca nemôže znášať náklady toho, že na pozemku je vybudovaná komunikácia, ktorá slúži verejnému záujmu. Rovnako skutočnosť, že odpredal tieto pozemky P. I., nie je relevantná, nakoľko vzhľadom na to, že na jeho pozemku je postavená komunikácia, nepripadala do úvahy nejaká súťaž na trhovú cenu, naopak v prípade, že by pozemky neboli zaťažené, ich suma by bola vyššia.

8. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili napriek výzve súdu prvej inštancie.

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolania strán sporu nie sú dôvodné (okrem odvolania proti výroku o trovách konania).

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

12. Súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 .

13. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu ako aj obsahu odvolaní strán sporu dospel k záveru, že odvolania žalovaných v 1. a 2. rade sú nedôvodné v celom rozsahu a odvolanie žalobcu je dôvodné proti výrokom V. až IX. rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovaných v 1. a 2. rade poukazuje na obsah odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v bode 42, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. V danom prípade je rozhodujúci dátum podania žaloby na súd prvej inštancie, teda deň 29.06.2012. Zo samotnej žaloby nepochybne vyplýva to, že jedná sa o žalobu o náhradu za vecné bremeno, kedy aj z petitu žaloby je zrejmé, že žalobca, respektíve v čase podania žaloby žalobcovia, sa domáhali náhrady za vecné bremeno zo strany žalovaných, pričom žiadali, aby výška náhrady bola špecifikovaná súdnym znalcom pribratým súdom. Tento záver nezameniteľne vyplýva z obsahu žaloby, čím je zrejmé, že sa nejednalo o určovaciu žalobu, ale o žalobu o na plnenie, pričom výška uplatnenej finančnej náhrady mala byť špecifikovaná až v priebehu konania súdom pribratým znalcom. V danom prípade nebolo spornou skutočnosťou to, že nárok žalobcu bol uplatnený v rámci trojročnej všeobecnej premlčacej doby. Spornou skutočnosťou bolo to, či zo samotného obsahu žaloby možno vydedukovať, že žalobca sa domáhal finančnej náhrady za vecné bremeno, pričom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a na ustanovenie § 41 OSP, ktoré bolo účinné v čase podania žaloby, je nutné posudzovať úkon urobený účastníkmi podľa jeho obsahu, pričom z obsahu žaloby nepochybne vyplýva to, že sa žalobcovia v tom čase domáhali finančnej náhrady v súvislosti s obmedzením ich vlastníckeho práva vecným bremenom. Z týchto dôvodov považoval odvolací súd odvolacie námietky ohľadom nesprávneho posúdenia námietky premlčania za nedôvodné.

16. Rovnako za nedôvodné boli odvolacím súdom považované aj námietky žalovaného v 1. rade v tom, že predmetné plnenie je v rozpore s dobrými mravmi s tým, že na pozemku sa nachádza komunikácia, ktorá slúži verejnému záujmu. V danom prípade sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalobcu, že došlo k zásahu zo strany štátu do vlastníctva fyzickej osoby, pričom zo samotného znenia Zákona č. 66/2009 Z.z. vyplýva, že túto skutočnosť bral do úvahy citovaný zákon a upravil vzťahy medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby spôsobom takým, že bolo zriadené vecné bremeno. Odvolací súd poukazuje na to, že nemožno prenášať na fyzické či právnické osoby bez odplaty úlohy, ktoré má plniť vo verejnom záujme štát, čo by bolo v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky ako aj s Dodatkovým dohovorom č.1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo bez náhrady nemožno nikomu obmedzovať.

17. Pokiaľ sa týka odvolacích námietok žalobcu, tieto v podstate namietali postup súdu prvej inštancie, ktorý vychádzal pri určovaní hodnoty náhrady za vecné bremeno za uplatnené obdobie tak, že vychádzal zo znaleckého posudku inštitútu pribratého v konaní, a to v časti, kedy bola vyčíslená hodnota predmetných pozemkov metódou polohovej diferenciácie a nie porovnávacou metódou, kedy by bola hodnota týchto pozemkov vyššia a tým aj vyššia náhrada, ktorá by bola súdom priznaná za vecné bremeno. Odvolací súd pri posúdení tejto skutočnosti plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade je pre stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov vhodná metóda polohovej diferenciácie. Tento záver vyplýva z Posudku č. 21/2016 Inštitútu znalcov aj zo špecifík tohto

prípadu. Metóda polohovej diferenciácie je štandardnou metódou pre stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností so zohľadnením polohy a ostatných relevantných faktorov s ktorými počíta Vyhláška o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, pričom v prípade, že existujú porovnateľné pozemky, ktoré boli na trhu realizované v obdobnom mieste a v obdobnom čase, možno vychádzať z porovnávacej metódy. Vzhľadom na špecifikum týchto pozemkov teda aj podľa názoru odvolacieho súdu, je dôvodné použiť metódu polohovej diferenciácie a z tejto aj vychádzať, nakoľko pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania nie sú pozemkami typu, ktorý by bol bežne predmetom trhového obchodovania na realitnom trhu. Je logické dospieť k záveru, že porovnávacia metóda je vhodná v prípade, ak sa predáva pozemok vhodný pre výstavbu domu či pozemok pre poľnohospodársku výrobu v mieste, kedy sa v obdobnom čase realizuje na trhu predaj porovnateľných pozemkov, čo sa týka výmery, bonity, kvality v danej lokalite. Vzhľadom na špecifiká tohto pozemku nemožno v danom prípade použiť metódu porovnávaciu, a preto je nutné vychádzať zo záverov zistených na základe metódy polohovej diferenciácie. Z Doplnku č.1 Znaleckého posudku č. 21/2016 vyplývajú závery, ktoré korešpondujú s výrokovou časťou rozsudku súdu prvej inštancie, kedy súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade na zaplatenie náhrady za zriadenie vecného bremena v zmysle záverov citovaného znaleckého posudku (č.l. 654 v spise).

18. Odvolací súd k odvolacej námietke žalobcu, že mu neboli doručené zmluvy, ktoré predkladali žalovaní uvádza, že týmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces u žalobcu, nakoľko tento porovnávací materiál bol predkladaný za účelom vypracovania metódy porovnávacej, pričom súd vychádzal z metódy polohovej diferenciácie, a preto nevychádzal z týchto zmlúv pri rozhodovaní vo veci, čim nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu do tej miery, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rovnako to, že súd prvej inštancie neakceptoval návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, nie je porušením práva žalobcu na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil to, že súdom pribratá znalecká inštitúcia vysvetlila dostatočne svoj postup pre svoje závery a vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku by bolo nehospodárne. Súdy v občianskom súdnom konaní nie sú povinné vykonať všetky navrhované dôkazy, pričom posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z týchto budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§185 a nie účastníkov konania. Ak teda súd prvej inštancie odmietol vykonať navrhnutý dôkaz s odôvodnením uvedeným v rozsudku, konal v rámci svojej právomoci. V danej veci bol skutkový stav pre rozhodnutie súdu ustálený, a preto ako dôvodný je nepochybne nutné zhodnotiť postup súdu prvej inštancie, keď zamietol návrh na vykonanie dôkazu vo forme kontrolného znaleckého dokazovania. V danej veci odvolací súd uvádza, že výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, teda strany sporu, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonávané a ktoré nie rozhoduje súd na základe svojej úvahy, pričom obsahom záruky na spravodlivý proces z pohľadu limitovania tejto voľnej úvahy súdu je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s protistranou v súdnom spore (porovnaj rozsudok ESĽP Feldbruggee proti Holandsku z roku 1986). V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že týmto zamietnutím navrhovaného kontrolného dokazovania nebol postavený žalobca do nevýhodnejšieho postavenia oproti žalovaným, nakoľko pribratá znalecká inštitúcia dostatočnej a bezpečne ustálila výšku náhrady, ktorú uplatňoval žalobca. Samotný žalobca v žalobe, ktorú podal na súd sám navrhoval, aby túto sumu ustálil súdom pribratý znalec, preto nemožno vyčítať súdu prvej inštancie, ak rozhodol na základe takéhoto znaleckého posudku.

19. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že namietané konanie súdu nenapĺňa znaky porušenia práva odvolateľa na spravodlivý proces aj s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

20. Pokiaľ sa týka podania žalobcu zo 14.02.2018, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu v priebehu odvolacieho konania, k tomuto odvolací súd nezaujal stanovisko s poukazom na ustanovenie § 364 CSP, nakoľko odvolací súd sa môže zaoberať len skutočnosťami, v rozsahu ktorými bolo rozhodnutie napadnuté v lehote na podanie odvolania.

21. Pokiaľ sa týka odvolania žalobcu voči rozsudku, a to vo výrokoch V. až IX., odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za dôvodné.

22. Aj keď Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie obdobné § 142 ods. 3 OSP, ktoré umožňovalo priznať trovy v rozpore so zásadou úspechu, nakoľko však nemožno žalobcu ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti, je aj v takýchto prípadoch dôvodné pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzať z toho, že žalobca bol úspešný v konaní, pričom je dôvodné priznať mu plnú náhradu trov konania vychádzajúc však z výšky priznaného nároku, teda z prisúdenej sumy. Ide o prípadz, kedy bol žalobca plne úspešný vo veci čo do právneho základu, nie však do výšky priznaného nároku, nakoľko to vychádzalo zo znaleckého posudku. Žalobca nemohol predvídať závery znaleckého dokazovania, preto je dôvodné priznať mu plnú náhradu trov konania. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo výrokoch V. až IX. tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 1. rade v rozsahu 100 %. Z rovnakých dôvodov má žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v rozsahu 100 %.

23. Pokiaľ sa týka výrokov, ktorými odvolací súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade nahradiť znaleckej organizácií znalečné, odvolací súd zaviazal žalovaného v 1. rade na náhradu znalečného v rozsahu 65 % s poukazom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol pasívne legitimovaný vo vzťahu k pozemku o výmere K. m.X a žalovaný v X. rade vo vzťahu k pozemkov o výmere K. m2, čo v pomere ku celkovej výmere pozemkov XXX m2 činí na žalovaného v 1. rade XX % a na žalovaného v 2. rade 35 %. Znalecký posudok bol vypracovaný na obe pozemky spoločne, preto je dôvodné, aby sa neúspešní žalovaní v 1. a 2. rade podieľali na nákladoch k vypracovanému znaleckému posudku v rozsahu, v ktorom zodpovedajú za nárok žalobcu (§ 259, § 255 ods. 1 .

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 s poukazom na skutočnosť, že v merite veci žiadna zo strán sporu nebola v odvolacom konaní úspešná.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).