Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-1-2019.pdf
PDF · 94.13 KB
Case nature
Area
Subarea
27P/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom vo veci starostlivosti súdu o mal. I. R., nar. XX. XX. XXXX a mal. Q. R., nar. XX. X. XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny, Banská Štiavnica, deti rodičov: matka W. M., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom C.. D. XXX/X, Ž. F. U. a otec D. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. XX/X, U. F. U., zast. Mgr. et Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou so sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom 5, o návrhu matky mal. detí na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh matky na zníženie výživného zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka mal. I. a mal. Q. (ďalej aj „navrhovateľka“ alebo „matka mal. detí“) sa podaným návrhom, ktorý nie je datovaný a Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bol doručený 15. 1. 2019, domáhala zníženia výživného na obe mal deti na sumu 54,64 €. Svoj návrh odôvodnila stratou zamestnania. Ako dôkaz predložila potvrdenie jej posledného zamestnávateľa Tubapack a. s. z 14. 1. 2019, z ktorého vyplýva, že pracovný pomer bol ukončený 9. 1. 2019.
2. Otec mal. detí sa k návrhu na zníženie výživného vyjadril v podaní doručenom okresnému súdu 1. 3. 2019, v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí, pretože na strane matky nedošlo od poslednej úpravy výživného k zmene pomerov, ktoré by odôvodnili zníženie výživného na zákonom stanovené minimum. Strata zamestnania na strane matky pritom už nie je aktuálna, pretože matka sa zamestnala v spoločnosti ABILITY, s. r. o. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. 7. 2014, sp zn. 16CoP/35/2014, v ktorom konštatoval, že dôvodom pre zníženie výživného nemôže byť krátkodobá nezamestnanosť na strane povinného rodiča. Napokon poukazuje aj na tú skutočnosť, že matka mal. detí nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie súdu, ktorým jej bola uložené povinnosť platiť výživné pre mal. deti, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné výživné vymáhať núteným spôsobom prostredníctvom súdneho exekútora. Matka mal. detí pritom ani nevie, aká je správna výška jej vyživovacej povinnosti pre obe mal. deti, ak v návrhu uviedla sumu 130 € (správne má byť 135 €) a žiada znížiť výživné na sumu 54,64 €, čo ani nie je možné, pretože aktuálna výška minimálneho výživného pre jedno dieťa je 28,08 €, t. j. pre dve deti 56,16 €. Matka mal. detí nepreukázala žiadnym relevantným spôsobom svoje zlé životné podmienky, ktoré by jej bránili platiť výživné pre mal. deti, preto navrhuje, aby súd návrh matky na zníženie výživného zamietol ako nedôvodný.
3. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 21. 3. 2019, navrhovateľka uviedla, že žiada aspoň dočasne znížiť výšku výživného, pretože si chce kúpiť byt vzhľadom na to, že v súčasnosti žije v podnájme a náklady na nájom sa môžu kedykoľvek zvýšiť. V súčasnosti pracuje ale pracovnú zmluvu ma uzavretú len do konca roka 2019. Okrem toho má ďalšie náklady, ktoré boli spojené s pohrebom otca a vzhľadom na výkon svojho povolania (frézer) si musela uzavrieť úrazové poistenie pre prípad pracovného úrazu. Otec mal. detí na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti na obdobnú pozíciu ako vykonáva navrhovateľka sú voľné dve pracovné miesta s platom 800 € - 1 000 €, preto navrhovateľka má možnosť zamestnať sa v mieste svojho bydliska a vykonávať prácu za príjem, ktorý jej postačuje na úhradu výživného tak, ako bolo naposledy upravené rozhodnutím súdu.
4. Kolízny opatrovník vo svojej správe z 19. 3. 2019 uviedol, že s návrhom matky na zníženie výživného nesúhlasí. V rámci šetrenia pomerov otec mal. detí uviedol, že pokiaľ sa nestretávajú s matkou, sú v psychickej pohode. Matkina návšteva bola sprevádzaná hádkami a krikom. Ak deti prejavia záujem stretnúť sa s matkou, nebude im v tom brániť. Navrhovateľka napriek zanechaniu správy, nekontaktovala kolízneho opatrovníka a nepodarilo sa tak zistiť dôvod straty zamestnania. Napriek uvedenému, strata zamestnania neodôvodňuje bez ďalšieho neodôvodňuje zníženie výživného, preto navrhuje, aby súd návrh matky zamietol, pretože nie je v záujme mal. detí.
5. Naposledy bolo okresným súdom upravené výživné rozsudkom sp. zn. 26P/1/2018, z 19. 2. 2018, ktorým súd zvýšil výživné na súčasnú sumu 135 € pre obe mal. deti. V tom čase matka mal. detí bola od 1. 5. 2016 zamestnaná v spoločnosti MWS Casting, s. r. o. v pracovnom pomere na dobu určitú do 30. 4. 2018, kde mala priemernú mzdu cca. 605 €. Bývala v podnájme v garsónke, kde nájom predstavoval 200 € mesačne. Inak ako výživným na deti neprispievala. Voči matke sa pre neplatenie výživného na mal. deti viedlo i trestné stíhanie za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, ktoré však bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp zn. 2Pv/180/2016 z 2. 11. 2016 právoplatne zastavené. Okresný súd uznesením sp. zn. 3Nt/78/2016 z 28. 9. 2017 právoplatným dňa 28. 9. 2017 matke mal. detí uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ktoré trvá doposiaľ.
6. Okresný súd prostredníctvom Sociálnej poisťovne zistil, že navrhovateľka pracovala do 30. 11. 2018 v spoločnosti MWS Casting s. r. o. Z vyjadrenia spoločnosti z 21. 2. 2019 vyplýva, že pracovný pomer bol ukončený dohodou, pričom s navrhovateľkou ako zamestnancom boli spokojní. Navrhovateľka tam za posledných 6 mesiacov dosiahla príjem 6 196,51 €. Následne sa navrhovateľka zamestnala v spoločnosti Tubapack, a. s., kde pracovala od 6. 12. 2018 do 9. 1. 2019 a podľa vyjadrenia spoločnosti z 26. 2. 2019, bol pracovný pomer ukončený s navrhovateľkou v skúšobnej dobe, pretože mala problém so zaradením do kolektívu a u niektorých zamestnancov vzbudzovala strach. Za uvedené obdobie dosiahla čistú mzdu 335,90 €. Následne od 10. 1. 2019 do 5. 2. 2019 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberala dávku v nezamestnanosti, čo preukázala navrhovateľka kópiou rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 27. 2. 2019 a oznámením Úradu práce, soc. vecí a rodiny z 15. 1. 2019.
7. Súdna exekútorka JUDr.Žofia Žabková podaním z 11. 3. 2019 oznámila okresnému súdu, že navrhovateľka dlhuje na výživnom 591,04 € a nevlastní žiaden hnuteľný alebo nehnuteľný majetok.
8. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 62 ods. 1 ZKR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 ZKR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 4 ZKR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
12. Podľa § 62 ods. 5 ZKR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
13. Podľa § 65 ods. 1 ZKR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
14. Podľa § 75 ods. 1 ZKR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
15. Podľa § 78 ods. 1 ZKR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
16. Podľa § 78 ods. 3 ZKR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
17. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
18. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nevzhliadol dôvod na zníženie výživného pre mal. deti Od poslednej úpravy výživného do podania návrhu na zníženie výživného uplynul pomere krátky čas (rozsudkom sp. zn. 26P/1/2018, z 19. 2. 2018), počas ktorého nedošlo k žiadnej zásadnej zmene v pomeroch mal. detí, odôvodňujúcej úpravu vyživovacej povinnosti. Jediným dôvodom, ktorý sa zmenil v čase vyhlásenia rozsudku bola strata zamestnania u navrhovateľky. Súd zdôrazňuje, že matka mal. detí prišla vlastnou vinou o prácu a táto skutočnosť nie je, ani nemôže byť dôvodom na zníženie výživného pre mal. deti.
19. Pokiaľ ide o zmenu pomerov oproti pomerom, z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o výživnom v čase vyhlásenia skoršieho rozsudku, je potrebné uviesť, že musí ísť o takú zmenu okolností, ktoré sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku, pretože v danom prípade sa zasahuje neskorším rozsudkom do zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí súdov.
20. V danom prípade na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázane, že na strane matky mal. detí takáto zmena nenastala. V čase vyhlásenia rozsudku sa matka mal. detí opätovne zamestnala a teda jediný dôvod, ktorý uviedla vo svojom návrhu, tak pominul ešte pred vyhlásením rozsudku vo veci samej. Súd navyše poukazuje na tú skutočnosť, že matka mal. detí dobrovoľne, resp. na základe svojho nevhodného správania ukončila pracovný pomer u predchádzajúcich zamestnávateľov, na čo bol súd povinný prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá neodôvodňuje zníženie výšky vyživovacej povinnosti, ak sa navrhovateľka vlastným konaním vzdala lepšieho príjmu, z ktorého mohla pokrývať nielen vlastné výdavky, ale aj výživné voči mal. deťom. Okrem toho výživné matka mal. detí dobrovoľne neplatí, za tým účelom musel byť podaný návrh na vykonanie exekúcie, s čím spojené aj ďalšie náklady v podobe trov exekúcie, ktoré by neboli vznikli, ak by si matka mal. detí plnila svoju vyživovaciu povinnosť riadne a včas.
21. V tomto smere súd poukazuje aj na aktuálny rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, v ktorom konštatoval, že „...pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medziiným k tomu, že povinný by sa svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti.“ Uvedené závery je možné aplikovať aj v danom prípade, preto súd neprihliadol na skutočnosť, že matka mal. detí sa vlastným pričinením vzdala zamestnania, kde dosahovala vyšší príjem ako u súčasného zamestnávateľa. Po prihliadnutí na všetky relevantné okolnosti matka mal. detí môže dosiahnuť vyšší príjem, ako je jej faktický príjem u nového zamestnávateľa.
22. Súd prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane matky mal. detí a zistil, že matka mal. detí sa nachádza v produktívnom veku, schopná pracovať, keďže s ňou bol opätovne uzavretý pracovný pomer. Matka nepreukázala žiadnu objektívnu prekážku, ktorá by jej bránila zamestnať sa a dosahovať vyššie príjmy zo závislej činnosti. Ako poukázal aj otec mal. detí, v súčasnosti je na trhu práce dostupných viacero ponúk s lepším pracovným ohodnotením priamo v regióne, v ktorom matka mal. detí žije.
23. Prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa týkajú mal. detí a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností je záujem maloletého dieťaťa. Sústavná a dôsledná starostlivosť o výživu dieťaťa je súčasťou rodičovských práv a povinností. Plnením vyživovacej povinnosti rodičov k deťom by mali byť uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov a dieťa má zároveň právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni svojich rodičov. Mal. detí sú v plnej miere odkázané na výživu od svojich rodičov. Je zákonnou ako aj morálnou povinnosťou oboch rodičov mal. detí poskytovať svojim deťom starostlivosť a výživu a za tým účelom sú rodičia povinní vynaložiť všetko úsilie k tomu, aby svojim deťom zabezpečili aspoň nevyhnutné základné potreby pre život a zdravý vývoj. Je neprípustné, aby podstatná časť vyživovacej povinnosti bola prenesená len na jedného rodiča.
24. Z uvedených dôvodov v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd rozhodol tak, že návrh matky mal. detí na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.
25. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, pričom nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov konania náhradu trov konania nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia Okresnému súdu Žiar nad Hronom. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov ďalej len „CSP“) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.