Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-10P/18/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, samosudkyňou Mgr. Miroslavou Šúlekovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX a otec C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. P., t.č. P., D. XXXX/XX, o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností, takto

rozhodol:

I. Súd z v e r u j e mal. B. D., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III. Súd z a v ä z u j e otca platením výživného v sume 150 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 20-eho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou od 01.02.2019.

IV. Zročné výživné za čas od 01.02.2019 do 31.03.2019 v sume 300 eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok.

V. Súd styk otca s maloletým dieťaťom ponecháva v n e o b m e d z e n o m rozsahu.

VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa podaným návrhom domáhala úpravy rodičovských práv a povinností k mal. B. D. tak, že žiadala, aby súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal platením výživného v sume 150 eur mesačne k jej rukám s účinnosťou od 1.2.2016 a návrh zdôvodnila tým, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, po narodení spolu určitý čas žili, neskôr sa rozišli a ona išla s dcérou bývať k svojim rodičom. Otec na výživu dieťaťa prakticky od jeho narodenia vôbec neprispieva, kupuje maloletej len darčeky na sviatky a Vianoce.

2. Po vykonanom dokazovaní matka uviedla, že výživné nemusí byť určené spätne tri roky, ale žiada, aby otec maloletej prispel aj nad rámec určeného výživného, ak maloletá bude potrebovať finančnú výpomoc.

3. Otec s návrhom matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti súhlasil, navrhol, aby ho súd zaviazal platením výživného v sume 100 eur mesačne.

4. Kolízny opatrovník odporučil maloleté dieťa zveriť matke, otca zaviazať platením primeraného výživného a styk otca s dieťaťom ponechať v neobmedzenom rozsahu, pretože doteraz sa na tomto rozsahu rodičia vždy vedeli dohodnúť.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:

Maloletá B. D. sa narodila dňa X.X.XXXX zo vzťahu rodičov, otec k nej uznal otcovstvo. Výsluchom účastníkov súd zistil, že rodičia s maloletou žili spolu v jednej domácnosti od narodenia dieťaťa do augusta 2017, najskôr v podnájme, potom v mestskom byte pridelenom matke a naposledy u matkiných rodičov. Ešte aj minulý rok rodičia spolu žili, keď došlo medzi nimi ku konfliktom, matka s maloletou odišla k svojej matke a striedavo bývala buď u matky alebo u otca maloletej, ku ktorému sa vracala a následne ho opúšťala. Od podania návrhu, teda od mesiaca február 2019 rodičia spolu nežijú, otec neprispieva na výživu maloletej. Matka býva s maloletou v rodinnom dome svojich rodičov v obci G., ktorý má dve bytové jednotky. Na domácnosť svojej matke prispieva sumou 50 eur mesačne. Aktuálne je od februára 2019 nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, predtým pracovala ako poisťovateľ pre poisťovňu S., a.s. s mesačným príjmom 600 eur. Je vyučená v odbore kuchár - čašník.

6. Maloletá B. navštevuje materskú školu na ulici B. v P., za pobyt a stravu jej matka platí spolu sumu 40 eur mesačne.

7. Otec je od 30.11.2017 jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti B. s.r.o. P., ul. D. X, predtým bol spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Q. s.r.o. P. do 17.8.2012. Podľa oznámenia daňového úradu nepodal za roky 2016 - 2018 daňové priznanie. Otec na pojednávaní uviedol, že jeho obchodná spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, chcel rozbehnúť podnikanie, ale nakoniec sa do toho nepustil. Príjem má z toho, že pomáha svojmu otcovi pri zatepľovaní stavieb, vyhral tiež nejaké peniaze v Lote, je vyučený, absolvoval Poľnohospodárske učilište v P.. Býva sám v jednoizbovom prenajatom byte, kde platí mesačne nájomné v sume 150 eur a paušálne úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu v sume 150 eur mesačne.

8. Ani jeden z rodičov nemá ďalšie vyživovacie povinnosti.

9. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 10. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia mal. B. nežijú spolu od februára 2019, nedohodli sa na úprave rodičovských práv a povinností k dieťaťu, a keďže otec neplatí výživné na dieťa, matka žiadala, aby rodičovské práva a povinnosti upravil súd. Nebolo preukázané, že rodičia spolu nežili od roku 2016, ako to uvádzala matka v písomnom návrhu, po vykonanom dokazovaní je zrejmé, že rodičia spolu prevažne žili v jednej domácnosti ešte aj počas minulého roka, preto nie je dôvodné určovať výživné spätne po dobu troch rokov od podania návrhu a matka na poslednom pojednávaní už na svojom návrhu v tejto časti ani netrvala.

11. Keďže maloletá je od rozchodu rodičov až doposiaľ v opatere matky, ktorá sa o ňu riadne stará, súd maloletú zveril do jej osobnej starostlivosti s účinnosťou od 1.2.2019, teda od mesiaca, v ktorom matka podala návrh a otca zaviazal platením výživného v sume 150 eur mesačne. Výživné súd určil s prihliadnutím na vek a odôvodnené potreby maloletej ako aj osobné, zárobkové a majetkové pomery rodičov a takto určené výživné považuje za primerané s prihliadnutím na zárobkové možnosti a schopnosti otca. Otec ako spoločník a konateľ obchodnej spoločnosti nepreukázal súdu svoje príjmy, uvádzal, že jeho obchodná spoločnosť nevykonáva žiadnu činnosť, on si zarába tak, že pomáha otcovi na stavbách, prípadne dosiahne výhru v stávkach. Vzhľadom na to, že otec býva sám a sám si platí mesačne za bývanie náklady v sume 300 eur, možno dôvodne predpokladať, že má pravidelný príjem, keď si dokáže sám hradiť tieto náklady.

12. V konaní bolo preukázané, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany má v ponuke voľných pracovných miest dostatok pracovných miest v profesiách zodpovedajúcich otcovmu vzdelaniu, kde je ponúkaný zárobok v sume 520 eur, alebo 6 eur na hodinu, teda otec má možnosť sa zamestnať a dosahovať takú mzdu, z ktorej si môže plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletej v určenej výške.

13. Keďže výživné súd určil s účinnosťou od 1.2.2019, rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré je od uvedeného dátumu do 31.3.2019 v sume 300 eur (dva mesiace po 150 eur) a toto zročné výživné povolil otcovi splatiť v splátkach po 30 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.

14. Styk otca s maloletou B. súd ponechal v neobmedzenom rozsahu, keďže na úprave styku sa rodičia aj doteraz vedeli dohodnúť a preto nie je potrebné styk upravovať v presne určenom rozsahu.

15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu, pretože v mimosporových konaniach sa vylučuje nárok na náhradu trov konania, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku (musí byť v ňom uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a uvedená spisová značka tohto konania) a podľa § 363 Civilného sporového poriadku (musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.