Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29P-209-2018.pdf
PDF · 86.54 KB
Case nature
Area
Subarea
29P/209/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. I., G.. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúceho z matky B. I., G.. XX.XX.XXXX, K. I. XX a otca B.G. M., G.. XX.XX.XXXX, K. C. XX, v konaní o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. mení rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vo výroku o výživnom, tak že
II. zvyšuje výživné zo strany otca pre maloletého M. I., G.. XX.XX.XXXX zo sumy 50 Eur na sumu 100 Eur mesačne, ktoré výživné bude otec platiť k rukám matky vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred, od právoplatnosti tohto rozsudku opakovane do budúcna,
III. v prevyšujúcej časti návrh matky zamieta,
IV. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.08.2018 žiadala zvýšiť výživné pre maloletého M., ktoré bolo naposledy určené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 29P/109/2013-36 zo dňa 26.09.2013 vo výške 50 Eur mesačne, od 15.10.2013. Výživné žiadala zvýšiť na sumu 200 Eur mesačne, od podania návrhu.
2. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že náklady na výchovu a zabezpečenie potrieb maloletého rastú. V septembri 2018 začal navštevovať 9. ročník základnej školy a pripravuje sa na štúdium na strednej škole. Matka má zvýšené výdavky na ošatenie, stravu, školské potreby a voľnočasové aktivity. Syn hrá futbal ako junior za TJ Sokol Hrabkov.
3. Otec s návrhom nesúhlasil. Uviedol, že je nezamestnaný a finančne ho podporujú rodičia, u ktorých žije. Poberá len minimálnu sociálnu dávku a má príjem z drobných obecných služieb.
4. Opatrovník žiadal zvýšiť výživné v súlade s potrebami maloletého.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením so správou opatrovníka o rodinných a výchovných pomeroch, listinnými dôkazmi o príjmoch a výdavkoch rodičov, obsahom spisu tunajšieho súdu č. k. 29P/109/2013, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
6. Maloletý pochádza z manželstva rodičov B.G. M. Q. B. I.. Manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 29P/109/2013-36 zo dňa 26.09.2013 rozvedené. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého M. sumou 50 Eur mesačne. Styk upravený nebol. Otec tvrdil, že mu matka bráni stretávať sa so synom a že si podá návrh na úpravu styku, avšak doteraz tak neurobil.
7. V čase poslednej úpravy výživného, teda v roku 2013, navrhovateľka pracovala ako krajčírka vo firme EGOTEX Prešov, Masarykova 24 a jej mesačný príjem bol vo výške 320 Eur mesačne. Synovi platila poistné 12,50 Eur, stavebné sporenie 33 Eur a mala výdavky na cestovné vo výške 50 Eur mesačne. Otec bol dlhodobo nezamestnaný. V čase konania o rozvod manželstva nepracoval už 2,5 roka a tvrdil, že prácu si hľadá. V tom čase navrhoval určiť výživné vo výške 20 Eur. Žil u rodičov, ktorým za ubytovanie a stravu neprispieval. Bol úplne zdravý. M. bol žiakom 4. ročníka základnej školy. Stravoval sa doma. Maloletý bol zdravý. Matka a maloletý bývali v 3-izbovom dome matkiných rodičov, pričom matka za ubytovanie neplatila.
8. V súčasnosti maloletý navštevuje 9. ročník základnej školy a pripravuje sa na štúdium na strednej škole. Hrá futbal ako junior za TJ Sokol Hrabkov. Výbavu pre tento šport mu zakupuje matka. Okrem toho berie každý mesiac lieky v sume 20 Eur. Lieči sa na J.Š. C. E.. Matka naďalej platí poistné pre syna v sume 12,56 Eur mesačne a stavebné sporenie v sume 33,19 Eur mesačne. Taktiež platí internet vo výške 11,70 Eur mesačne, ZRPŠ vo výške 20 Eur ročne a zaplatila 170 Eur za lyžiarsky zájazd + 40 Eur vreckové. Ostatné výdavky matky na dieťa súvisia so zakúpením oblečenia, stravy, hygienických potrieb, vreckovým a pod.
9. Maloletý sa s otcom nestretáva. Otec o neho nejaví záujem. Nad rámec bežného výživného neprispieva a nezakupuje mu nič ani na Vianoce alebo jeho sviatky.
10. Matka aj maloletý žijú v spoločnej domácnosti s rodičmi matky a matka zo svojho príjmu prispieva na chod domácnosti sumou 200 Eur. Potraviny dokupuje podľa potreby. Taktiež sa lieči na vysoký krvný tlak a zakupuje si lieky vo výške 15 Eur mesačne. Naďalej pracuje vo firme EGOTEX Prešov a jej príjem je asi 450 Eur mesačne.
11. Otec je naďalej nezamestnaný. Prácu si hľadá tak, že čaká na ponuky z úradu práce, pričom sám iniciatívny nie je. Dvakrát bol vyradený z evidencie úradu práce pre nespoluprácu. V čase vyradenia z evidencie si prácu nehľadá vôbec. Živia ho rodičia, u ktorých žije, pričom za ubytovanie prispieva sumou 50 Eur. Je naďalej zdravý. Potvrdil tvrdenia matky, že navštevuje pohostinstvo v obci a údaje tam chodí za kamarátmi a pije tam vodu. Od roku 2018 do pojednávania bol údajne na 10-tich až 12- tich konkurzoch, avšak do práce nezobrali. Svoje tvrdenia nepreukázal. Na pojednávaní uviedol, že za minimálnu mzdu sa mu neoplatí ísť pracovať.
12. Matka predložila doklady o svojich príjmoch a výdavkoch. Otec predložil potvrdenie o evidencii na úrade práce.
13. Podľa § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o rodine), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
14. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona
17. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
18. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
20. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
21. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že od poslednej úpravy výživného uplynula dlhá doba a náklady na maloletého sa zvýšili. Maloletý M. v čase poslednej úpravy navštevoval 4. ročník základnej školy. V súčasnosti je v 9. ročníku základnej školy. Výdavky na maloletého sa zvýšili, a to najmä čo sa týka školy, stravovania, hygieny, ošatenia a voľnočasových aktivít, keďže maloletý hrá futbal. Je teda nepochybné, že otcom hradené výživné nepostačuje na krytie potrieb maloletého.
22. Od poslednej úpravy výživného sa príjmové pomery u otca podstatnejšie nezmenili. Naďalej žije u rodičov a nemá prácu, pričom v jej hľadaní nie je dostatočne aktívny. Od roku 2018 do pojednávania bol údajne na 10-tich až 12-tich konkurzoch, čo je v menej ako jeden konkurz za mesiac. Otec čaká na ponuky od úradu práce. Sám si nič nehľadá a spolieha sa na to, že rodičia ho finančne podporia, pričom už v konaní o rozvod manželstva v roku 2013 tvrdil, že ho finančne podporovať nechcú. Je zdravý a v hľadaní práce mu nebráni žiadna objektívna prekážka. Nezamestnanosť otca trvá prakticky od roku 2010. Je teda zrejmé, že nejde o krátkodobý stav, ale o nezodpovedný postoj otca k životu a práci. Otec sa spolieha na svojich rodičov a doslova sa priživuje na ich príjmoch, bez toho, aby na to bol objektívne odkázaný. Podľa údajov Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol v januári 2019 počet voľných pracovných miest v Slovenskej republike 80 956 a vo februári 2019 to bolo 86 132 (<https://www.upsvr.gov.sk/buxus/> generate_page.php?page_id=855042). Je teda zrejmé, že nájsť si v súčasnosti prácu nie je problém a kto chce, prácu si nájde. Otec uviedol, že za minimálnu mzdu by pracovať nešiel, a teda aj tu je zrejmý jeho postoj k práci, keďže otec už zrejme stratil pracovné návyky a pracovať sa mu jednoducho ani nechce.
23. Takýto postoj otca však zo strany súdu nemôže byť tolerovaný a negatívne následky z neho vyplývajúce nemôžu byť v neprospech maloletého, a to najmä za situácie, keď otec nejaví ani minimálny záujem o výchovu maloletého. Otec síce uvádzal, že mu matka bráni v styku s maloletým, avšak svoje tvrdenia nepreukázal a súd taktiež nezistil, že by otec od rozvodu podal návrh na úpravu styku, čo by znamenalo, že sa chce stretávať so synom. Je teda zrejmé, že otec k svojmu rodičovstvu pristúpil nanajvýš nezodpovedne a jediné, čo si plní, je vyživovacia povinnosť určená súdom pred 6 rokmi. Výživné v tejto výške však už nezodpovedá potrebám maloletého. Príjem matky sa pritom u rovnakého zamestnávateľa zvýšil len minimálne.
24. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti mal súd za to, že zvýšenie výživného je potrebné, avšak nie na úroveň ako žiadala matka. Súd mal za dôvodné zvýšiť výživné na sumu 100 Eur, od právoplatnosti rozsudku, teda od kedy žiadala matka. Súd pri zvýšení vychádzal zo znenia § 75 ods. 1 druhá veta zákona o rodine: „na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania“. V tomto prípade sa otec nevzdáva výhodnejšieho, ale akéhokoľvek zamestnania. Pri určení výživného súd vychádzal z minimálnej mzdy pre rok 2019, ktorá je vo výške 520 Eur. Ak by teda otec začal pracovať aspoň za túto mzdu, keďže pri svojom vzdelaní, pracovných zručnostiach a návykoch, by zo začiatku ani s vyššou rátať nemohol, bolo by v jeho možnostiach takéto výživné platiť. V prevyšujúcej časti potom súd návrh ako nedôvodný zamietol.
25. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
27. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa vyššie citovaných ustanovení. Keďže ide o konanie podľa Civilného mimosporového poriadku, súd nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)