Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/213/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: WT Slovakia s.r.o., Svätoplukova 26, 040 01 Košice, IČO: 48 331 805, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, proti žalovanému: SCM Logistics s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava, IČO: 35 914 190, zast. Bartošík Šváby s.r.o., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, o zaplatenie 12.322,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/114/2016-129 zo dňa 22.5.2017, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/114/2016-129 zo dňa 22.5.2017 p o t v r d z u j e .

Žalobca má proti žalovanému právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 12.322,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 5.213,60 eur od 31.07.2015 do zaplatenia a zo sumy 7.109,- eur od 16.10.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhým výrokom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na §§ 1, 261 ods. 1, 264 ods. 1, 2, 323 ods. 1, 264, 272, 536 ods. 1, 269 ods. 1, 2, 373, 610, 621, 622, 624, 626 398, 324 ods. 1, 365 ods. 1, 369 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len , §§ 420, 421, 442, 443, zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len . V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 03.08.2016 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu 12.322,60 eur s úrokom z omeškania a nahradil trovy konania. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, žalovaný si u obchodnej spoločnosti KORIDA TRANSPORT, s.r.o. so sídlom Ličartovce 308, 082 03 Ličartovce, IČO: 36 497 266 objednal prepravné služby. Po vykonaní prepravných služieb zo strany žalobcu, táto žalovanému vystavila daňové doklady

- faktúry, a to: faktúru č. XXXXX XXXX na sumu 7.198,20 eur, dátum vystavenia 15.06.2015 s lehotou splatnosti do 30.07.2015, faktúru č. XXXXX XXXX na sumu 7.109,- eur, dátum vystavenia 31.08.2015 s lehotou splatnosti do 15.10.2015. Žalovaný si svoje záväzky v lehote splatnosti voči obchodnej spoločnosti KORIDA TRANSPORT, s.r.o. splnil len čiastočne. Žalovaný listom zo dňa 03.11.2015 uznal svoj záväzok v celkovej sume 12.322,60 eur, i keď pritom túto sumu do dnešného dňa neuhradil. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2015 obchodná spoločnosť KORIDA TRANSPORT, s.r.o. (ďalej aj ako „KORIDA“) postúpila svoje pohľadávky voči žalovanému na obchodnú spoločnosť Globtree s.r.o. so sídlom Svätoplukova 26, 040 01 Košice, IČO: 48 334 600. Následne dňa 10.02.2016 obchodná spoločnosť Globtree s.r.o. postúpila svoje pohľadávky voči žalovanému na žalobcu.

Súd v predmetnej právnej veci vydal dňa platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný v zákonnej lehote podal odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že poskytoval pre spoločnosť KNAUF Bratislava s.r.o. (ďalej len „KNAUF“) služby spočívajúce v zabezpečení prepravy tovaru tak, že na tieto služby využíval spoločnosť KORIDA. Preprava prebiehala tak, že žalovaný objednávku od KNAUF zadal žalobcovi, ktorý mal naložiť zabalený tovar na europaletách, prepraviť na dané miesto, vyložiť a spätne prepraviť europalety do prevádzky KNAUF, tá si sledovala paletové konto. Uviedol, že spolupráca so spoločnosťou KORIDA TRANSPORT, s.r.o. fungovala od roku 2012 vždy bez problémov, avšak na jeseň roku 2015 KNAUF reklamoval nevrátenie europaliet v počte 1243 kusov. Spoločnosť KORIDA sa zlúčila do spoločnosti Slovenská likvidačná s.r.o., ktorá sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom a následne postúpila pohľadávky titulom odplaty za prepravu na žalobcu. Po oznámení postúpenia pohľadávky vykonal žalovaný započítanie svojich pohľadávok voči pohľadávkam KORIDY, čo žalobcovi písomne oznámil dňa 10.08.2016, na čo žalobca reagoval neakceptovaním započítania. Žalovaný predmetnú pohľadávku posúdil ako nárok na náhradu škody vo výške 13.623,28 eur. Škoda spočívala v náhrade škody za europalety, ktoré bola KORIDA povinná vracať KNAUFU pri vykonaní prepravy. KORIDA spočiatku tieto europalety vracala, ku koncu roka 2014 prestala a po výzve KNAUFU na vrátenie europaliet KORIDA ubezpečovala žalovaného, že ich vráti, čo sa však nestalo. V dôsledku skutočnosti, že žalovaný mal podpísanú zmluvu s KNAUF, teda zodpovedal, akoby prepravu vykonal sám, a preto žalovaný zaplatil KNAUFU požadovanú náhradu škody vo výške 13.623,28 eur a túto si následne uplatnil voči KORIDE ako regresný nárok titulom náhrady škody, nakoľko má za to, že došlo k porušeniu povinností na strane spoločnosti KORIDA tým, že nebolo vrátených 1243 kusov europaliet v hodnote 13.623,28 eur, pričom túto sumu žalovaný zaplatil spoločnosti KNAUF. Žalovaný označil ako jediného zodpovedného za nevrátenie paliet práve spoločnosť KORIDA. K odporu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že KORIDA nikdy so žalovaným nemala uzavretú žiadnu rámcovú zmluvu o preprave tovaru, resp. inú obdobnú zmluvu, ale tieto prepravy sa výlučne vykonávali na základe objednávok žalovaného a za predpokladu, že KORIDA mala voľné motorové vozidlá, ktoré mohli jednotlivé prepravy vykonať. KORIDA nemala povinnosť zabezpečiť vrátenie europaliet žalovanému, resp. obchodnej spoločnosti KNAUF Bratislava s.r.o.. Spoločnosť KORIDA len v rámci zachovania dobrých obchodných vzťahov, v prípade, že jej boli vydané palety od jednotlivých subjektov, ktorým bol dodávaný tovar obchodnej spoločnosti KNAUF Bratislava s.r.o., tieto vždy prevzala a odovzdala žalovanému, bezplatne. Pritom KORIDA mala nemalé náklady na zabezpečenie vrátenia predmetných europaliet, keď pritom tieto náklady nikdy nefakturovala žalovanému. Žalobca tvrdí, že KORIDA nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť konečných zákazníkov, aby tieto europalety, ktoré patrili spoločnosti KNAUF Bratislava s.r.o., jej boli vydané. Pritom väčšina paliet sa nachádzala v obchodných domoch BAUMAX a tento ich dlhodobo odmietal vydať žalobcovi s odôvodnením, že nie je ich vlastníkom a že tieto vydá výlučne vlastníkovi. Podľa žalobcu započítanie žalovaného z titulu nevrátenia paliet, ktoré žalovaný doručil právnemu zástupcovi žalobcu dňa 15.08.2016 listom zo dňa 10.08.2016, je neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko toto neobsahuje ani údaje o hodnote 1 ks palety, za aké obdobie a kedy mala KORIDA prevziať 1243 ks paliet, žiadne potvrdenie o prevzatí paliet a potom v žiadnom prípade ani z týchto dôvodov akceptovať a súhlasiť so započítaním, v súlade s ustanovením § 363 OBZ. Dodal, že KORIDA prepravovala aj na GKP paletách a trval na tom, že žalovaný, resp. KNAUF nepreukázal hodnotu jednej europalety alebo GKP palety. Podľa žalobcu, žalovaný si mal uplatniť nárok na náhradu škody priamo voči konečným odberateľom, nakoľko práve títo na jeho úkor získali bezdôvodné obohatenie. KORIDA sa nikdy na úkor žalovaného neobohatila, práve naopak, mala nemalé náklady s tzv. zbieraním paliet a následným ich odovzdaním. Žalobca upozornil na uvedenie poznámky v prepravnej zmluve, kde je uvedené „nesťahovať palety“ čo v reči prepravcov znamená, že palety majú zostať u zákazníka, teda má za to, že nešlo o povinnosť žalobcu vrátiť palety. Namietal premlčanie nároku na vrátenie europaliet za rok 2012, mal za to, že tento nárok je premlčaný a namieta aj neexistenciu pohľadávky pre jej neurčitosť, nevyčíslenie a nepreukázanie, čím nebola spôsobilá na započítanie. Poukázal na výpoveď pána G. a síce, že vedel o probléme, ktorý má žalobca s odberateľmi ohľadom neodovzdávania paliet, zároveň však uviedol, že do tohto vzťahu nevstupovali, priamo tento vzťah riešila spoločnosť KNAUF, ktorej to žalovaný oznámil a tá si uvedené záväzky s odberateľmi riešila vo vlastnej réžii a nepreukázal, že by KORIDA nadobudla tých 1243 kusov paliet, k dnešnému dňu to podľa neho nebolo preukázané. Žalobca poukázal na rozdiel medzi europaletami a GKP paletami. Opísal ako prebiehala spolupráca, keď tovar vyložili u odberateľa, ten im vrátil europalety, ktoré už mal vyložené, ale stávalo sa, že z desať vrátili štyri, lebo ostatné nestihli vyložiť. O danom vadnom stave vedel žalovaný, zväčša sa nevracali palety u KNAUF odberateľoch. Stali sa aj situácie, že im odberatelia nechceli palety vydať, nakoľko neboli ich vlastníkmi. K e-mailovej komunikácii uviedol, že predmetom vracania mali byť europalety, nie všetky palety, a teda v e-mailovej komunikácii nie je uvádzané o aký druh paliet ide, preto ju považuje za zmätočnú. Mal za to, že nebolo nikde preukázané, aká je hodnota jednej europalety a to, že žalovaný akceptoval výšku škody - fakturácie KNAUF, nemôže zaväzovať žalobcu. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou žalobcu, uviedol, že zbieranie, resp. vracanie europaliet bolo odplatné, teda nemohlo ísť o ekonomickú nevýhodnosť, ako uvádzal žalobca. Mal za to, že z emailovej komunikácie aj z ostatných dokumentov je zrejmé, že KORIDA potvrdila existenciu záväzku, hlavne poukazuje na emaily z novembra a decembra 2015 od pani B. a pána B.. Svedok pán G. A., ktorý vykonáva funkciu vedúceho oddelenia medzinárodnej a vnútroštátnej prepravy u žalovaného potvrdil, že spolupráca s KORIDOU nebola na základe písomnej zmluvy, fungovali na ústnej objednávke, danej na príslušný deň. Uviedol, že ohľadne vracania europaliet sa dohodol s pánom B. ústne. Mal za to, že zber paliet fungoval, o čom svedčí aj faktúra za prepravu/zvoz europaliet v množstve 100 ks europaliet. O prevzatí europaliet zo strany KORIDY vedomosť nemal, nepamätal si, či europalety boli označené logom KNAUF. Súd konštatoval, že faktúry č. XXXXXXXXX a č. XXXXXXXXX boli vystavené za činnosť prepravných služieb na základe objednávok uvedených v prílohe. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky je osvedčené nadobudnutie pohľadávok - nárokov uplatnených v žalobe spoločnosťou Globtree s.r.o. a následne žalobcom.

Z prepravnej zmluvy č. XXXXXXX bolo súdu preukázané, ako bola realizovaná preprava s tým, že bolo možné uvedenie aj dojednania - palety nesťahovať. Z neakceptovania jednostranného započítania bol zrejmým prejav nesúhlasu žalobcu so započítaním pohľadávky žalovaného na náhradu škody. Z oznámenia KNAUF Bratislava s.r.o. je osvedčené uplatnenie nároku na náhradu škody vo výške 13.623,28 eur s uvedením výpočtu ako aj ceny europalety na 8,96 eur/ks. Z e-mailovej komunikácie medzi pani/pánom B./B. s pani P. bolo zrejmé, že žalovaný žiada vrátenie paliet a žalobca odpovedá na dotazy s neurčitým vyjadrením o množstve a dátume odovzdania. Zo zápisnice z trestného konania, výpovede pána B. ako svedka, je osvedčené, že spolupracoval so žalovaným na základe ústnej dohody, popísal priebeh spolupráce, avšak z obsahu jeho svedeckej výpovede súd nemohol vychádzať v tomto konaní, pre jej nízku vypovedaciu hodnotu. Z prepravnej zmluvy č. XXXXXXXXX bolo zrejmé, že zvoz europaliet bol osobitne dojednaný žalovaným a osobitne fakturovaný. Z e-mailovej komunikácie pána G. je zrejmé, že na zvoz europaliet upozornil. Súd nevykonal dôkaz výsluchom pani P., nakoľko vypočul pána G., ktorý bol vedúci oddelenia, nadriadený pani P., pričom v jeho kompetencii bolo, že priamo so žalovaným ako dodávateľom služby dohadoval podmienky spolupráce. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bol založený záväzkový vzťah nepomenovanej zmluvy v ústnej forme, riadiacej sa ustanoveniami Zmluvy o preprave, kedy žalovaný ako prepravca poveril vykonávaním prepravy žalobcu. Spornosť fakturácie odmeny za prepravu zo strany žalobcu sporná nebola, spornosť vzišla zo započítania nároku žalovaného voči žalobcovi, z titulu náhrady škody za neodovzdané - stratené europalety, uplatnenom ako regresný nárok po nároku obchodného partnera žalovaného - objednávateľa prepravy KNAUF Bratislava, s.r.o.. Voči tomuto nároku sa bránil žalobca tým, že na jeho strane k porušeniu povinnosti nedošlo. Súd mal za preukázanú existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý nie je založený písomnou zmluvou, avšak predmetom záväzku a výkonom činnosti, v súlade s ustanovením § 269 ods. 1 OBZ, je spravovaný ustanoveniami Zmluvy o preprave podľa ustanovenia § 610 a nasl. OBZ, pričom je nesporné, že základný vzťah objednávateľ - prepravca bol daný medzi žalovaným a jeho obchodnými partnermi - KNAUF, prijímateľmi BAUMAX, HORNBACH a ostatné. Žalobca nadobudol aktívnu legitimáciu v konaní postúpením pohľadávok od pôvodného dopravcu, teda od osoby v právnom vzťahu so žalovaným. Žalovaný voči vystaveným faktúram za činnosť vykonávanú spoločnosťou KORIDA, ktoré postupným postupovaním (zmluva o postúpení pohľadávky na Globtree s.r.o a následne na žalobcu) nadobudol žalobca, žalovaný čo do výšky a právneho titulu nenamietal. Z uvedenej nespornosti nároku žalobcu súd neprihliadal na listinný dôkaz - považovaný žalobcom za uznanie záväzku zo strany žalovaného, pričom súd iba na okraj argumentácie uvádza, že predmetný právny úkon nepovažuje za akt uznania záväzku podľa ustanovenia § 323 OBZ, a to z dôvodu, že nie je daný prejav vôle uznania záväzku v určitej výške zo strany žalovaného.

Súd mal za to, že vykonaným jednostranným započítaním žalovaného voči pohľadávkam žalobcu

- listom žalovaného zo dňa 03.08.2016, si do sumy nároku žalobcu započítal žalovaný svoj nárok z titulu náhrady škody vo výške 13.623,28 eur ako zaplatená náhrada škody za europalety, ktoré bola spoločnosť KORIDA povinná vrátiť spoločnosti KNAUF po vykonaní prepravy. Predmetným započítaním došlo k uznaniu záväzku zo strany žalovaného. Účinky uznania záväzku ako uznania zvyšku nezapočítateľného dlhu má uvedený spôsob započítania časti pohľadávky k okamihu účinnosti úkonu smerujúceho k započítaniu, nakoľko v tomto okamihu dlžník prejavuje svoju vôľu uspokojiť nárok veriteľa.“ (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 16. novembra 2005, sp.zn. 32 Odo 901/2004). Na základe uvedeného súd neposúdil nárok žalobcu za sporný, čo do výšky a právneho titulu. Predmetom škodovej fakturácie bolo celkom 1243 ks europaliet, všetky vo vlastníctve KNAUFU, ktoré mali byť vrátené na jeseň roku 2015 KORIDOU na základe dohody medzi žalovaným a KNAUF. Žalovaný ako zmluvný partner vyhovel nároku KNAUFU, škodovú faktúru uhradil v celom rozsahu a v rámci regresného nároku si tento uplatnil u žalobcu v rámci tohto konania o zaplatenie dlžnej sumy za výkon činnosti a použil predmetný nárok ako procesnú obranu. Argumentácia žalovaného ohľadne účelového postupovania pohľadávok sa javí súdu ako nedôvodná, bez preukázania tvrdení žalovaným. Súd mal za to, že v danom prípade je nesporné, že základným predpokladom na vznik zodpovednosti za škodu je predovšetkým vznik škody. V prípade, že tento predpoklad nie je splnený, zodpovednosti za škodu a nároku na jej náhradu sa nemožno v žiadnom prípade domáhať. Súd v danom konaní vyhodnotil skutkový stav, že škoda nevznikla, preto žalovaný nie je oprávnený sa v rámci procesnej obrany domáhať sa nároku voči žalobcovi. Žalobcovi nebolo preukázané splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, čo samotným vystavením škodovej faktúry a jej následným uhradením zo strany žalovaného ako zmluvného partnera vystaviteľa faktúry, nemôže byť zhojené ako predpoklad zodpovednosti za škodu, resp. daná povinnosť žalobcovi. Taktiež nebolo preukázané porušenie povinnosti žalobcu zbierať, resp. odovzdávať europalety v rámci vykonávania prepravy. Existencia ústnej dohody preukázaná nebola. Svedok G. síce uvádza, že palety boli do roku 2014 odovzdávané, avšak zo samotného opisu činnosti nevyplynulo, že by táto povinnosť bola žalobcovi daná. Naopak, z listinného dôkazu - prepravnej zmluvy č. XXXXXXXXX, vystavenej za služby - preprava europalety zo dňa 19.05.2014, bolo preukázané, že išlo o službu osobitne objednanú, čím bola spochybnená argumentácia žalovaného o zmluvnej povinnosti žalobcu zvážať a odovzdávať predmetné europalety. V prepravnej zmluve č. XXXXXXX je uvedené pri niektorých položkách rozvoz „palety nesťahovať“, teda nie je exaktne preukázané, či skutočne došlo k porušeniu existujúcej povinnosti. K obsahu emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným mal súd za to, že z obsahu nevyplynulo priznanie povinnosti na vrátenie europaliet ani čo do počtu, ani čo do druhu, preto súd daný dôkaz, ktorý mal preukázať uznanie záväzku vrátiť europalety, vyhodnotil ako nedostatočný. K námietke premlčania, ktorú uplatnil žalobca vo vzťahu k vráteniu europaliet, súd vyhodnotil námietku za irelevantnú, nakoľko v konaní je uplatnený nárok na náhradu škody, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej lehote podľa ustanovenia § 398 ObZ, teda ku dňu podania žaloby nárok žalovaného premlčaný nebol. Žalobcovi vznikol nárok na sankciu za nesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného, a to na úroky z omeškania. Zmluvné strany si výšku úroku z omeškania nedohodli, preto súd vychádzal zo zákonom stanovenej výšky, ktorú žalobcovi v celom rozsahu omeškania žalovaného priznal. Omeškanie na strane žalovaného nastalo deň po márnom uplynutí lehoty splatnosti záväzkov žalovaného. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych predpisov priznanie plnenia žalobcovi ako veriteľovi v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za preukázané a nesporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazov a aplikácii právnych predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Uviedol, že škodu žalovanému spôsobilo porušenie povinnosti spoločnosti Korida vrátiť 1243 kusov europaliet, na ktorých bol uložený tovar, ktorý bol predmetom prepráv podľa Zmluvy. Škoda vznikla spoločnosti KNAUF Bratislava s.r.o., so sídlom na adrese Einsteinova 19, 851 01 Bratislava, IČO: 31 348 505 ako vlastníkovi paliet. Knauf ako zmluvný partner žalovaného si uplatnil náhradu škody za stratené palety voči žalovanému. Žalovaný ako zmluvný partner Koridy si následne uplatnil svoj regresný nárok na náhradu škody voči žalobcovi, čo súd klasifikoval ako procesnú obranu na strane žalovaného. Podľa názoru žalovaného nie je rozhodnutie okresného súdu správne a navyše je vo svojom odôvodnení zmätočné. V bode 20 odôvodnenia rozsudku súd uvádza, že „Súd v danom konaní vyhodnotil skutkový stav, že škoda nevznikla, preto Žalovaný nie je oprávnený sa v rámci procesnej obrany domáhať sa nároku voči žalobcovi. Žalobcovi nebolo preukázané splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, čo samotným vystavením škodovej faktúry a jej následným uhradením zo strany žalovaného nemôže byť zhojené ako predpoklad zodpovednosti za škodu, resp. daná povinnosť žalobcovi. “ Žalovaný toto odôvodnenie považuje za zmätočné a nesprávne. Súd v ňom odôvodňuje svoje posúdenie predmetu konania, pričom však vôbec nie je zjavné, čo má pritom na mysli. V prvej vete prichádza k záveru, že škoda nevznikla. V prípade ak má súd na mysli, že nevznikla škoda, tak ako je definovaná v § 442 OZ, teda buď skutočná škoda (skutočný úbytok majetku) alebo ušlý zisk (nenadobudnutie ďalšieho majetku), ide o zjavne nesprávne tvrdenie, keďže škoda jednoznačne vznikla majiteľovi europaliet, spoločnosti Knauf, ktorá stratila moc disponovať s týmito paletami a týmto spôsobom de facto došlo k úbytku jej majetku. Spoločnosť Knauf si následne túto škodu uplatnila voči žalovanému, pričom žalovaný tento nárok spoločnosti Knauf na náhradu škody za stratu europaliet uznal a jej pohľadávku zaplatil, pričom si následne voči Koride regresne uplatnil nárok na náhradu škody, ktorá mu zaplatením vznikla. Žalovaný má teda za to, že existencia škody je zjavná a argumentácia súdu v tejto časti je jednoznačne nesprávna. Kvôli zmätočnosti tejto časti odôvodnenia je však možný aj iný výklad, v ktorom súd mohol mať na mysli, že nevznikol len nárok na náhradu škody, keďže podľa jeho názoru neboli kumulatívne splnené všetky tri podmienky pre jeho vznik, a to existencia škody, existencia porušenia povinnosti a kauzálny nexus medzi nimi. Tomuto výkladu nasvedčuje aj druhá veta, ktorá hovorí o možnosti zhojenia predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, pričom tento výrok by v súvislosti so vznikom škody vôbec nedával zmysel. Žalovaný preto pre istotu znova opakoval predpoklady vzniku nároku na náhradu škody a ich splnenie v tomto prípade: škoda vznikla stratou/opustením/zánikom/predajom/odcudzením 1243 kusov europaliet vo vlastníctve spoločnosti Knauf, v hodnote 13.623,28 eur, ktorých hodnotu musel Žalovaný nahradiť z dôvodu porušenia povinnosti spoločnosti Korida; Porušenie povinnosti vracať europalety spoločnosťou Korida je súdom spochybnené v ďalších častiach odôvodnenia rozsudku, s čím žalovaný nesúhlasí. Žalovaný má za to, že keďže jedine spoločnosť Korida disponovala počas prepravy s paletami, a keďže zároveň vedela o existencii povinnosti vracať palety, tak ich nevracaním priamo spôsobila škodu špecifikovanú v bode a) vyššie. Súd v odôvodnení v bode 20. rozsudku tvrdil, že nebola preukázaná povinnosť zbierať, respektíve odovzdávať palety, a teda nemohlo dôjsť k jej porušeniu. V tomto prípade má žalovaný za to, že súd rozhodol nesprávne, keďže nesprávne vyhodnotil všetky predložené a vykonané dôkazy. Na preukázanie existencie povinnosti zbierať a vracať palety navrhoval žalovaný výsluch svedka A. G., vedúceho oddelenia medzinárodnej prepravy a vnútroštátnej prepravy žalovaného. Súd vo svojom odôvodnení hodnotí túto výpoveď tak, že z nej Koride nevyplýva povinnosť zbierať a odovzdávať predmetné palety. Podľa názoru žalovaného však jeho svedecká výpoveď naopak práve potvrdzuje existenciu ústnej dohody o vracaní paliet, keď navyše potvrdzuje, že vracanie paliet fungovalo bezproblémovo až do roku 2014. Súd ďalej opiera svoje rozhodnutie o existenciu listinného dôkazu (Zmluva o preprave europalety), vyhodnotením ktorého dospel k záveru, že preprava paliet bola osobitne dojednanou službou. Súd sa však v odôvodení nesprávne vysporiadal s druhým predloženým listinným dôkazom, na ktorý v odôvodnení referuje (prepravnej zmluvy obsahujúcej osobitné dojednanie „palety nesťahovať“). Súd tvrdí, že existencia takéhoto dojednania v písomnej objednávke nie je schopná exaktne preukázať, či skutočne došlo k porušeniu existujúcej povinnosti. Žalovaný sa domnieva, že takéto hodnotenie súdu je nesprávne, keď jeden anekdotálny dôkaz (objednávka) považuje za schopný exaktne preukázať skutočnosť, že odvoz paliet bol vždy počas celého trvania zmluvného vzťahu samostatne dojednávanou činnosťou, avšak už dôkaz svedčiaci o opaku, a teda dojednanie „palety nesťahovať“ jednoznačne svedčiaci o tom, že nesťahovanie paliet je výnimkou voči bežnému stavu považuje za nedostatočný. Súd v odôvodnení bližšie už neuvádza, prečo vyhodnotil tieto dôkazy takto diametrálne odlišne. Súd ďalej nevzal do úvahy e-mailovú komunikáciu medzi žalovaným a Koridou, keďže súdu nebolo z e-mailovej komunikácie zjavné, že dané osoby jasne potvrdzujú tvrdené skutočnosti čo do počtu a čo do druhu paliet. Toto rozhodnutie súdu je nepochopiteľné, keďže v e-maile zo dňa 4. novembra 2015 zaslaného o 9:18 pani P. (zamestnankyňou žalovaného) adresovaného pani B. (zamestnankyni Koridy), v ktorom pani P. uvádza, že spoločnosti Knauf chýba 1243 kusov europaliet. Po urgencii z toho istého dňa pani B. odpovedá 5. novembra 2015 a výslovne uvádza: „Dobrý deň preverila som paletové konto aj za minulý rok a Vami uvedené počty EP súhlasia. Palety budeme priebežne v mesiaci november vracať Knaufu. Pani B. následne potvrdila túto informáciu ešte v ten istý deň e-mailom zaslaným 16:02. V e-maile zo dňa 10.12.2015 odoslaného 7:47 samotný pán B. uvádza, že sa Koride podarilo nahromadiť palety a Korida ich dodá, akonáhle sa uvoľní prepravná kapacita. V e-mailoch zaslaných spoločnosťou Korida pánovi G. zo dní 18.1.2013 a 05.02.2013 Korida vyslovene potvrdzuje požiadavku žalovaného na zvážanie paliet do svojho depa. Podľa názoru žalovaného je teda nepochopiteľné, ako mohol súd pri vykladaní týchto dôkazov spoločne a v kontexte s ostatnými vykonanými dôkazmi dôjsť k záveru, že e-mailová komunikácia nepotvrdzuje povinnosť Koridy zvážať palety čo do druhu ani čo do počtu. Pri výklade predložených dôkazov (e-mailov ako aj Zmluvy o preprave a Objednávky) je nevyhnutné dôjsť k záveru, že povinnosť Koridy zbierať a vracať palety existovala v roku 2013 a 2014, kedy bola výslovne Koridou potvrdená (a to čo do existencie povinnosti aj čo do počtu chýbajúcich europaliet), pričom v prípade, ak pri konkrétnej preprave nemali byť palety zbierané, bolo toto dojednanie uvádzané v objednávke. Z vyššie uvedených dôvodov má žalovaný za to, že súd rozhodol nesprávne, keď nesprávne vyhodnotil vznik škody a preukázanie povinnosti zbierať a vracať palety tým, že arbitrárne pripisoval váhu jednotlivým dôkazom, pričom iné úplne ignoroval a teda ich nevyhodnotil v kontexte a vzájomnej nadväznosti. Odôvodnenie rozsudku je navyše nedostatočné a zmätočné, keď z neho nie je zrejmé uvažovanie súdu pri hodnotení jednotlivých argumentov strán konania. Taktiež má za to, že súd vôbec neprihliadol na tvrdené skutočnosti, že žalobca spolu so spoločnosťou Korida mali záujem ukrátiť žalovaného na jeho právach, a to prostredníctvom účelových prevodov bonitných pohľadávok medzi spriaznenými spoločnosťami tak, aby skončili u žalobcu. Žalovaný preto apeluje na princíp ochrany zákonnosti, ale predovšetkým na zásadu, podľa ktorej konanie odporujúce zásadám poctivého obchodného styku nepožíva súdnu ochranu, aby súd skúmal vzniknutú situáciu v celom kontexte. Z dôvodov uvedených v tomto odvolaní má žalovaný za to, že rozsudok okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávneho zistenia skutkového stavu. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zo dňa 22.05.2017 v celej jeho výrokovej časti zrušil a žalobu žalobcu o zaplatenie istiny 12.322,60 eur s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol. Žalovaný si zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý žiada súd II. inštancie napadnutý rozsudok, ako vecne a právne správny, v celom rozsahu potvrdiť a zaviazať žalovaného na 100 % náhradu trov odvolacieho konania v prospech žalobcu. Uviedol, že žalovaný svojím odvolaním uráža súd I. inštancie, keď rozsudok posudzuje ako zmätočný. Odvolanie žalovaného nespĺňa ani jeden z atribútov rigidne upravených v § 355 až § 358 CSP. S dôvodmi, ktorými žalovaný argumentuje vo svojom odvolaní, sa súd I. inštancie vecne a právne vysporiadal, a to vykonaným zákonným dokazovaním. Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol a nepripojil žiadne nové písomné dôkazy, ktoré by spochybňovali právnu perfektnosť rozsudku súdu I. inštancie.

4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

5. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. Súd sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi sporových strán, pričom hodnotil každý dôkaz jednotlivo ako aj všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V odvolaní žalovaný neargumentuje žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie veci.

6. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý nie je založený písomnou zmluvou, avšak predmetom záväzku a výkonom činnosti, v súlade s ustanovením § 269 ods. 1 OBZ, je spravovaný ustanoveniami Zmluvy o preprave podľa ustanovenia § 610 a nasl. OBZ, pričom je nesporné, že základný vzťah objednávateľ - prepravca bol daný medzi žalovaným a jeho obchodnými partnermi - KNAUF, prijímateľmi BAUMAX, HORNBACH a ostatné. Je nesporné, že žalobca nadobudol aktívnu legitimáciu v konaní postúpením pohľadávok od pôvodného dopravcu, teda od osoby v právnom vzťahu so žalovaným. Žalovaný voči vystaveným faktúram za činnosť vykonávanú spoločnosťou KORIDA, ktoré postupným postupovaním (zmluva o postúpení pohľadávky na Globtree s.r.o a následne na žalobcu) nadobudol žalobca, žalovaný, čo do výšky a právneho titulu nenamietal.

7. K otázke započítania odvolací súd dodáva, že započítanie je spôsob zániku záväzku. Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorá zo strán urobí voči druhej prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Žalovaný pritom môže účinne započítať akúkoľvek svoju pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom. Môže ísť o judikovanú pohľadávku, osobitne uznanú pohľadávku, pohľadávku, ktorá je predmetom iného súdneho sporu, pohľadávku, ktorú žalovaný na súde neuplatnil, pohľadávku, ktorú žalobca popiera a pod.. Započítanie je teda možné vykonať jednostranne (úkon započítania urobí jeden subjekt voči druhému bez ohľadu na súhlas druhej strany), alebo dvojstranne (obidve zúčastnené strany akceptujú započítanie). Z jednostranného započítania sú vylúčené niektoré druhy pohľadávok ako pohľadávka na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Nie je možné započítať nesplatnú pohľadávku voči splatnej pohľadávke, ale len splatnú pohľadávku voči nesplatnej. V takomto prípade zánik nastáva okamihom, keď prejav vôle dôjde veriteľovi nesplatnej pohľadávky. Občiansky ani pre doručenie úkonu smerujúceho k započítaniu nepredpisujú, aby bola zásielka obsahujúca tento úkon doručená do vlastných rúk. Platí teda, že ju možno druhej strane doručiť akýmkoľvek spôsobom, ktorým sa dostane do sféry jej dispozície, teda i uplatnením v súdnom spore.

8. K záveru súdu, že započítacím prejavom (list zo dňa 3.8.2016) došlo k uznaniu záväzku zo strany žalovaného odvolací súd dodáva, že v spise sa list zo dňa 3.8.2016, ktorým malo dôjsť zo strany žalovaného k jednostrannému započítaniu, nenachádza. Na č.l. 58 sa nachádza len „Neakceptovanie jednostranného započítania vzájomných pohľadávok zo strany žalobcu. Na to, aby mohol súd posúdiť, či započítanie možno posúdiť ako uznanie záväzku, by musel byť k dispozícii započítací prejav.

9. Odvolací súd dodáva, že zánik záväzku započítaním ako aj uznanie záväzku, sú samostatnými právnymi inštitútmi, ktoré nie je možné navzájom zamieňať. Samotný prejav započítania sám osebe nemusí byť hmotnoprávnym uznaním nároku (§ 558 OZ, § 323 ani procesnoprávnym uznaním (282 , ibaže by takéto úkony takýto prejav uznania (so všetkými zákonnými náležitosťami) v sebe zahŕňali. Prejav vôle žalovaného, obsiahnutý v písomnom oznámení o započítaní, musí mať znaky uznania záväzku. Je nesporné, že faktúry č. XXXXXXXXX a XXXXXXXX boli vystavené za činnosť prepravných služieb, ktoré žalovaný nepoprel. V konaní nebolo preukázané, že pán G. ústne dohodol s pánom B. vracanie paliet späť spoločnosti KNAUF. Skutočnosť, že palety boli do roku 2014 odovzdávané, nepreukazuje povinnosť žalobcu tieto palety odovzdávať. Taktiež skutočnosť, že raz žalobca medzi žalobcom a žalovaným nepreukazuje povinnosť žalobcu vracať palety čo do počtu ani čo do druhu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na výpoveď žalobcu pána B. na pojednávaní dňa 22.5.2017. Z jeho výpovede vyplýva, že pokiaľ ide o e-mail z novembra 2015, kedy pani B. odsúhlasila množstvo europaliet, išlo len o odsúhlasenie účtovnej evidencie na základe výpočtu prepravených tovarov, nešlo o potvrdenie počtu držaných europaliet. V e-

maile na č.l. 114 išlo o rôzne europalety, z čoho nevyplýva, že mali vrátiť žalovanému len europalety. Túto výpoveď žalovaný ničím nevyvrátil.

10. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu, že nárok žalovaného premlčaný nebol. Stotožnil sa aj s názorom súdu, že listinný dôkaz, ktorý žalobca považoval za uznanie záväzku (má sa na mysli list žalovaného zo dňa 3.11.2015 č.l. 6), nie je uznanie záväzku podľa § 232 OBZ.

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 sú: protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. V prípade, ak škoda nevznikne ako dôsledok porušenia povinnosti, chýba protiprávny úkon. Žalovaný porušenie povinnosti zo strany žalobcu nepreukázal. Podľa žalovaného predmetom škodovej fakturácie bolo celkom 1243 ks paliet, všetky vo vlastníctve KNAUFU, ktoré mali byť vrátené na jeseň roku 2015 na základe dohody medzi žalovaným a KNAUF. Žalovaný tvrdil, že ako zmluvný partner vyhovel nároku KNAUFU a škodovú faktúru uhradil. V súdnom spise sa úhrada faktúry nenachádza. Žalovaný tým nepreukázal ani vznik škody.

12. Odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05,IV. ÚS 112/05).

13. Odvolací súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti podľa § 387 ods. 1 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalobca v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

15. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

16. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .